Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_13C-73-2014.pdf
PDF · 139.18 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti žalovanému: I. G., L.. XX.XX.XXXX, J. T. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igor Šafranko, advokát, AK, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, 2. Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 466,07 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.08.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 135,97 eur na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovu v 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 466,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.08.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A6230622, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a dodatok k tejto zmluve.
Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 369 eur s tým, že ustanovenie dodatku v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn.
Huawei Media Pad vo výške 369 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného. Žalovaný si bol vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačných zariadení. Okrem škody za akciový telefón, resp. telekomunikačné zariadenie, žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia Huawei Media Pad 1 euro a predajnej cene 170 eur v sume 169 eur. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil je pri akciovej cene telekomunikačného zariadenia Orange Stockholm 1 euro a predajnej cene 370 euro v sume 369 eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 97,07 eur vyfakturovaných v období apríl 2012 až jún 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 09.08.2012 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou úhradou pohľadávky. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 24.08.2012. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 97,07 eur aj nárok na zaplatenie sumy 369 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade oznámil vstup do konania podaním zo dňa 13.02.2014 s tým, že vstupuje do konania na podporu žalovaného v súlade s ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Vo vyjadrení uviedol, že vstupuje do konania len čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty, ktorú žalobca modifikuje na náhradu škody vo výške 369 eur, keďže nárok za neuhradené služby považuje za dôvodný a preto sa jeho aktivita týka len uplatňovanej zmluvnej pokuty transformovanej na náhradu škody. Namietal opodstatnenosť uplatnenej zmluvnej pokuty a to z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvnej podmienky, upravujúcej zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom, ktorú ako neprijateľnú a absolútne neplatnú zmluvnú podmienku nie je možné modifikovať. V ďalšom poukázal na to, že žalobca žiada náhradu škody, no v prvom rade on sám porušil zákon a to ust. § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. veta tretia, podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby aj keď podľa § 4 ods. 3 písm. a) sa za viazanie predaja nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto výrobky alebo poskytuje služby samostatne, no podľa jeho názoru žalobca vytvára len zdanie predávania mobilných telefónov samostatne, len aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovanie služieb, čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Ak by aj boli tieto úvahy nesprávne, nemohla by škoda predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou mobilu, išlo by len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala. Poukázal na právoplatné rozsudky súdov, ktorými bola predmetná zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú. Ďalej poukázal na ust. § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3, § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli akciovú cenu, nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a takto dohodnutá
kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť, ako prvý predpoklad náhrady škody. Navrhol zamietnuť žalobu v časti, v ktorej žalobca uplatňuje zaplatenie modifikovanej zmluvnej pokuty vo výške 369 eur a žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia uplatnenú zo sumy 369 eur ako nároku so samostatným skutkovým a právnym základom.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v 2. rade vo svojom vyjadrení doručenom spolu s oznámením o vstupe do konania namietal neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých si podľa jeho skúsenosti žalobca uplatňuje svoje nároky a to z titulu zmluvnej pokuty dojednanej v dodatkoch k zmluvám o pripojení s odkazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ a navrhol, aby súd v rámci súdneho prieskumu pristúpil k posúdeniu tejto zmluvnej podmienky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadreniami vedľajších účastníkov a zistil nasledujúci stav:
Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6230622 zo dňa 26.03.2012 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Internet na doma Exkluzív.
Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).
Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.
Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 09.08.2012 vyplýva, že žalobca upozornil žalovaného že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 4/2012 - 6/2012 v sume 97,07 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 369 eur. Pohľadávku ho vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 23.08.2012, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním.
Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry a to faktúru
č. 2155866918 zo dňa 10.06.2012 na sumu 1,33 eur, splatnou dňa 24.06.2012, faktúru č. 2152414998 zo dňa 10.05.2012 na sumu 35,08 eur, splatnú dňa 24.05.2012, faktúru č. 2148966505 zo dňa 10.04.2012 na sumu 60,66 eur, splatnú dňa 24.04.2012.
Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.
Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.
Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.
V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním mobilných telefónov alebo koncových zariadení, ktoré nespĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A6230622 predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia Huawei Media Pad účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 1 euro.
V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.
Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretým medzi žalobcom a žalovaným v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške spolu za oba dodatky 369 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom.
Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatkov k zmluvám tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že telekomunikačné zariadenie mu je predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT ).
Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.
V zmysle čl. 11 bod. 11. 1 Všeobecných podmienok sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych programov.
Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je opodstatnený v časti 95,74 eur. Jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie poplatku za upomienku, ktorý bol zahrnutý žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb a ktorým nárokom sa bude súd zaoberať v ďalšom.
Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú mu žalobca v pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 8,75 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie v pokuse o pokonávku.
Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 369 eur titulom náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.
Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetných dodatkoch k zmluvám o pripojení tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o zodpovednosť charakteru ex contractu ).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).
To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.
Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanému ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.
Žalobca teda umožnil žalovanému na základe dodatkov k zmluvám kúpu telekomunikačného zariadenia za ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 369 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.
Žalobca si v rámci sumy za poskytnuté služby uplatňoval aj nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienku tak ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 2155866918, na ktorej faktúre bolo uvedené, že táto obsahuje poplatok za vybranú službu, ktorá nie je účtovaná vo faktúrach za telekomunikačné služby s odkazom na vybranú telekomunikačnú službu - upomienka za neevidovanie úhrad faktúr po dátume splatnosti. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných podmienok upomienky sa považujú za oznámené dňom odoslania správy spoločnosti Orange Slovensko do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným elektronickým spôsobom ( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti Orange účastníkom, alebo na telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým.
Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky. Ak by upomienka bola žalovanej doručená SMS správou, pričom žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 1,33 eur, teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 466,07 eur bolo žalobcovi priznaných 95,74 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 20% a neúspech 80%, čo predstavuje úspech žalovaného, ktorému po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 60%, no keďže žalovaný náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplynuli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného v 1. rade, súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca 2012, sp. zn. 7Co/34/2012).
Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 97,07 eur a zo sumy 369 eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník ako už súd uviedol vyššie uviedol, že vstupuje do konania len v časti uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody. Uplatnené nároky, z titulu neuhradených služieb a z titulu škody, sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 369 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na tú skutočnosť súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastníci vychádzal z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) bola suma uplatňovaná titulom náhrady škody 369 eur.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka vo vyčíslení trov vychádzal z tarifnej hodnoty na účely určenia odmeny vo výške 466,07 eur, pričom výšku odmeny za jeden úkon právnej služby vyčíslil vo výške 33,19 eur. Nakoľko vedľajší účastník vstúpil do konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 369 eur, súd vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby vo výške 28,22 eur, preto pri priznaní náhrady trov konania vychádzal z tejto sumy.
Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 28,22 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) cit. vyhl. a jeden úkon právnej služby po 7,06 eur (účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené) podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. teda odmena spolu 63,50 eur, režijný paušál a to 3 krát za úkon v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 24,12 eur. Súd taktiež priznal náhradu za stratu času na ceste Svidník - Vranov nad Topľou a späť za účasť zástupcu na pojednávaní dňa 24.4.2014 a to v sume 16,75 eur, nakoľko právny zástupca si účtoval 1, za päť polhodín ( jedna polhodina 13,40 eur ) a cestovné za cestu na pojednávanie na tunajší súd dňa 24.4.2014 motorovým vozidlom - Svidník - Vranov nad Topľou a späť pri počte 130 kilometrov, priemernej spotrebe 6,1 l/100 km a cene pohonných hmôt 1,509 eur /l a základnej náhrade 0,183 eur vo výške 8,94 eur, nakoľko právny zástupca si účtoval 1 a celková suma cestovného predstavovala 35,76 eur a nie sumu 36,40 eur ako bola uvedená právnym zástupcom. Právny zástupca je platcom DPH priznal mu súd aj DPH v sume 22,66 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy 113,31 eur ( odmena + režijný paušál + náhrada za stratu času + cestovné ), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 135,97 eur.
Takto mal súd za to, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v 1. rade vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z odmeny 63,50 eur, režijného paušálu 24,12 eur, náhrady za stratu času 16,75 eur a cestovného 8,94 eur a k tomu DPH vo výške 20% v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 113,31 eur, t.j. 22,66 eur, teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 135,97 eur, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalobcu ako účastníka, ktorý vo veci v časti uplatňovanej náhrady škody úspech nemal, keďže súd v tejto časti žalobu zamietol.
Čo sa týka vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade, jeho nárok na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si jednak náhradu trov konania neuplatnil a taktiež bral zreteľ na to, že mimo vyjadrenia vo veci doručeného spolu s oznámením o vstupe nevykonal vo veci žiadne iné úkony, nevyjadril sa k veci ani po doručení žaloby a príloh a nezúčastnil sa ani pojednávania a teda možno konštatovať, že mu ani nevznikli trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu