Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Vyd/1/2021

Uznesenie

Okresný súd Lučenec pred sudkyňou JUDr. Jaroslavou Tóthovou Gederovou v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: V.. J. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom Q. P. XXXX/X, R. a v 2. rade V.. J. V., N.. XX.XX.XXXX, bytom Q. P. XXXX/X, R. proti odporkyni: D. L.N., T.. K., naposledy bytom Y. R. o návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania vlastného práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

I. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.12.2021 domáhali potvrdenia súdu, že vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1. pod poradovým č.X na nehnuteľnostiach: pozemok s parcelným číslom XX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, parcela registra „C“ a pozemok s parcelným číslom XX/X o výmere XXX m2 druh pozemku: trvalý trávny porast, parcela registra „C“, zapísané na LV č. XXX pre okres R., katastrálne územie N. nadobudli vydržaním dňa XX.XX.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva. Svoj návrh odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v pozemkovo-knižnej vložke č.XXX vedenej pre katastrálne územie N.. Súčasným zapísaným vlastníkom predmetných spoluvlastníckych podielov je podľa údajov v katastri nehnuteľností pani D. L., rod. K.. Navrhovatelia nadobudli svoj spoluvlastnícky podiel na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so B.Í. Š.. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa XX.XX.XXXX pod M. XXXX/XX. Nehnuteľnosti kúpili z dôvodu, že už predtým nadobudli susediace nehnuteľnosti. Predmetnou kúpou teda mali navrhovatelia záujem vytvoriť jeden hospodársky celok, ktorý prakticky aj užívali. Netušili, že menovaný predávajúci nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v celosti, ale len v spoluvlastníckom podiele 1. a že zvyšný podiel vlastní zapísaná vlastníčka. Navrhovatelia teda boli dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti v celosti. Až niekedy v roku 2019 navrhovatelia nahliadli do listu vlastníctva, pričom zistili, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti len v rozsahu 1.. Podľa navrhovateľov vydržacia doba začala plynúť najneskôr dňa XX.XX.XXXX, kedy navrhovatelia nadobudli spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam a uplynula dňa XX.XX. XXXX. Najneskôr tak XX.XX.XXXX navrhovatelia nadobudli vydržaním vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1. a to do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

2. Na podporu svojich tvrdení navrhovatelia predložili výtlačok z aplikácie ZBGIS zo dňa XX.XX.XXXX.

3. Podľa ustanovenia , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

4. Podľa ustanovenia , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

5. Podľa ustanovenia , konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

6. Podľa ustanovenia , ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

7. Podľa ustanovenia , súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa .

8. Podľa ustanovenia , o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

9. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva v dôsledku kvalifikovanej dlhodobej držby oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Podmienkou vydržania je oprávnená držba spôsobilej veci, trvajúca po zákonom stanovenú vydržaciu dobu. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom veci, ktorú drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva, poprípade že sú dané právne skutočnosti, ktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Dobrá viera (dobromyseľnosť) je vnútorný, psychický stav držiteľa. Zo zákona vyplýva, že nestačí prostá subjektívna dobrá viera. Oprávnený držiteľ musí byť v dobrej viere „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom k okolnostiam a povahe daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom vykonávaného práva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohlo pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Je treba zdôrazniť, že ide o opatrnosť normálnu, obvyklú, posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo i napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu po každom požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného, obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie „so zreteľom ku všetkým okolnostiam“ a preto nemôže byť držiteľom oprávneným . 10. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Presvedčenie držiteľa nehnuteľnosti o tom, že je vlastníkom nehnuteľnosti, musí mať nejaký právny základ, teda musí z niečoho vyplývať. Takýmto právnym základom je práve nadobúdací titul. V zmysle doterajšej judikatúry súdov, dobromyseľnosť držiteľa môže byť založená písomným nadobúdacím titulom, najčastejšie kúpnu, darovacou alebo zámennou zmluvou. Podmienka písomností nadobúdacieho titulu musí byť zachovaná z toho dôvodu, že podľa je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti jedine písomným titulom, resp. zmluvou vyhotovenou písomne. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním však možno nadobudnúť aj na základe tzv. domnelého (putatívneho) právneho titulu. Jedná sa o právny titul, o ktorom sa držiteľ mylne domnieva, že je platný alebo pravý.

11. Navrhovatelia vo svojom návrhu uvádzali, že polovicu nehnuteľností nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so B. Š. dňa XX.XX.XXXX, ktorá bola zavkladovaná pod č.M.. Zo samotného tvrdenia navrhovateľov vyplýva, že netušili že menovaný nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností v celosti, ale že spoluvlastníkom je aj odporkyňa. Pri normálnej obvyklej opatrnosti, ktorú bolo možné očakávať aj od navrhovateľov si pri uzatváraní zmluvy museli byť vedomí, že jej predmetom je odpredaj len polovice nehnuteľnosti, resp. túto skutočnosť si mohli zistiť aj nahliadnutím do katastra nehnuteľností. Súd teda konštatuje, že navrhovatelia nemohli nadobudnúť vnútorné psychické presvedčenie vzhľadom ku všetkým okolnostiam, že im vec patrí, z daného dôvodu nemohli byť oprávnenými držiteľmi. Zároveň navrhovatelia nedisponovali žiadnym právnym titulom, ktorý by zakladal ich presvedčenie o tom, že im uvedená nehnuteľnosť patrí ako celok. Samotné uzavretie zmluvy na polovicu nehnuteľnosti ešte nezakladá právny dôvod vzniku vlastníctva k inému (zvyšnému) podielu, resp. začiatku vydržania pre ďalší spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ takéto vnútorné presvedčenie o nadobudnutí spornej nehnuteľnosti do vlastníctva vyvodili z kúpnej zmluvy, nezakladalo to u nich potrebnú dobromyseľnosť. Ich vnútorné psychické presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva pri vstupe do držby bolo teda bez právneho významu, t.j. nemohlo spôsobiť dobromyseľnosť o tom, že im sporný pozemok vlastnícky patrí, pretože všetky okolnosti prípadu svedčili o tom, že čo aj len domnelému prevodu vlastníctva nemohlo dôjsť.

12. Vychádzajúc zo zistených skutočností súd musí skonštatovať, že navrhovatelia neosvedčili že nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním. Keďže navrhovatelia uzatvorili písomnú zmluvu o prevode k predmetným nehnuteľnostiam len v spoluvlastníckom podiele 1., nemohli mať presvedčenie že nadobudli nehnuteľnosť v celosti. V zmysle ustálenej súdnej praxe teda takúto držbu nemožno považovať za dobromyseľnú a teda nie je splnený základný predpoklad pre možnosť vydržania vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže neboli splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa pre neosvedčenie skutočností zo strany navrhovateľov potrebných na vydržanie, súd návrh na začatie konania o potvrdenie vydržania v zmysle zamietol.

13. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (CSP, ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. ( a )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).