Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-246-1998.pdf
PDF · 140.45 KB
No categories available
9C/246/1998
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou HRABOVECKÝ & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 2, Bratislava proti odporcom: I. Gastrocentrum Spectrum, v.o.s., Záhradnícka 95, Bratislava, IČO: 31 403 018, III. L. L., U. X, Q. o zaplatenie istiny 421.990,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v I. a III. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 421.990,50 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 421.990,50 € od 01.08.1997 do zaplatenia ako i trovy konania vo výške 16.696,96 € a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 12.08.1997 podaným na Krajský súd v Bratislave dňa 04.09.1997 a postúpeným na Okresný súd Bratislava II dňa 03.12.1998 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd pôvodne len odporcu v I. rade zaviazal povinnosťou uhradiť navrhovateľovi sumu 447.283,36 € spolu s úrokom z omeškania z titulu neuhrádzania pravidelných platieb za nájom nebytových priestorov na Záhradníckej ulici v Bratislave, parc. č. XXXXX/XX na LV č. XXXX, ktorých vlastníkom bol navrhovateľ.
Návrh zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy č. XX/XX o nájme nebytových priestorov zo dňa 28.09.1995 odporca užíval nebytové priestore vo vyššie uvedenej nehnuteľnosti za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti, resp. reštaurácie. Nájomné bolo štvrťročne dohodnuté vo výške 58.416,39 € za prenajaté technologické zariadenia a vybavenie interiéru v sume 24.845,65 € + DPH. Odporca v I. rade si neplnil svoje povinnosti zo Zmluvy č. XX/XX, a preto navrhovateľ na základe bodu 7.8 Zmluvy č. XX/ XX nájomnú zmluvu zrušil odstúpením účinným ku dňu 30.05.1997.
Na výzvu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.10.1997 sa podaním zo dňa 21.11.1997 doručeným na Krajský súd v Bratislave dňa 09.12.1997 odporca v I. rade vyjadril k návrhu. Uviedol, že návrh navrhovateľa považuje za neopodstatnený. Taktiež odporcovia v II. a III. rade žiadali návrh zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, vypočutím štatutárnych zástupcov odporcu v I. rade, t.j. T. L. a L. L. ako odporcov v II. a III. rade, a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nebytových priestorov na S. E. v Q. na parcele č. XXXXX/XX, v k. ú. Q., na liste vlastníctva č. XXXX. Na základe Zmluvy č. XX/XX zo dňa 28.09.1995 prenajal navrhovateľ odporcovi v I. rade nebytové priestory na S. ulici v Q. na parcele č. XXXXX/XX. Nájomné bolo podľa čl. VII
bod 7.1 a 7.2 predmetnej zmluvy dohodnuté štvrťročne vo výške 58.416,39 € za prenajaté technologické zariadenia a vybavenie interiéru v sume 24.845,65 € + DPH.
Odporca v I. rade je verejná obchodná spoločnosť, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I dňa 27.09.1995, a ktorej štatutárnym orgánom je odporkyňa v III. rade odo dňa 19.07.2005, v čase od 27.09.1995 do 18.07.2005 to bol T. L., pôvodne odporca v II. rade.
V zmysle článku VII bodu 7.3 predmetnej zmluvy, povinnosť úhrady nájomného vzniká po uplynutí lehoty uvedenej v bode 7.5, t.j. od 01.01.1996. Nájomné vo výške podľa bodu 7.1 a 7.2 bude prenajímateľ fakturovať nájomcovi štvrťročne vždy do konca posledného mesiaca plynúceho štvrťroka.
Podľa článku VI bodu 6.1 bola doba nájmu dohodnutá na určitú dobu od 01.10.1995 do 30.09.2010.
Podľa článku VI bodu 6.2, zmluvu je možné ukončiť na základe dohody zmluvných strán alebo výpoveďou z dôvodov uvedených v bode 6.3 a 6.4 článku VI.
Podľa bodu 6.3 písmeno b) citovaného článku predmetnej zmluvy, prenajímateľ môže písomne vypovedať zmluvu z dôvodov, ak nájomca je viac než 1 mesiac v omeškaní s platením nájomného alebo služieb, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom.
V zmysle prehľadu odberateľských faktúr neuhradených pohľadávok za obdobie od 01.01.1994 do 31.07.1997 odporca v I. rade mal nedoplatok vo výške žalovanej istiny.
Odporca v I. rade podaním zo dňa 21.11.1997 a následne doplneným podaním zo dňa 24.02.1998 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.02.1998 uviedol, že hoci navrhovateľ uvádza, že odporca v I. rade neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č. XX/XX, avšak neuviedol, aký podiel mal sám navrhovateľ na porušovaní predmetnej nájomnej zmluvy. Výber budúceho zmluvného partnera navrhovateľ realizoval formou verejnej obchodnej súťaže, v ktorej uspel odporca v I. rade, a ktorý bol pozvaný listom zo dňa 05.06.1995 na rokovania. Odporca v I. rade bol úspešný, okrem iného, aj z titulu, že si
navrhol vyššie nájomné, ako ostatní účastníci. Odporca v I. rade uviedol, že ak by o tejto skutočnosti vedel, nemal by záujem navrhnúť vyššie nájomné. Mal za to, že ho navrhovateľ uviedol do omylu. V mesiaci január odporca v I. rade otvoril reštauráciu. Napriek zmluvnej povinnosti odporcu v I. rade uhrádzať nájomné, mal navrhovateľ k tomu vytvoriť reálne možnosti. Taktiež pred tým, ako odporca v I. rade reštauráciu zprevádzkoval, bolo potrebné zabezpečiť podlahy. Z tohto dôvodu odporca v I. rade žiadal vrátiť vynaložené finančné prostriedky.
Odporca v I. rade na základe návrhu navrhovateľa ako prenajímateľa vypracoval plán zmeny nájomnej zmluvy, ktorý predložil navrhovateľovi listom zo dňa 18.12.1996. Zmeny spočívali vo vyňatí kongresovej haly z predmetu nájmu. Nakoniec však k podpisu novej, zmenenej, nájomnej zmluvy nedošlo, a odporca v I. rade prestal s aktívnou ponukou kongresových aktivít v kongresovej hale, čím sa jeho tržby rapídne znížili. Navrhovateľ porušoval nájomnú zmluvu aj v bode 2.3, keď súčasťou zmluvy nebol pôdorys prenajatých priestorov. Zmluva totiž uvádzala väčšiu výmeru, akú v skutočnosti odporca v I. rade využíval. V rozpore s ustanovením bodu 5.17 písmena a) nájomnej zmluvy navrhovateľ nezabezpečil meranie elektrickej energie na podružnom merači. Merač bol namontovaný až v mesiaci október 1996. Odporca v I. rade namietal spornosť predložených faktúr a žiadal o ich vysvetlenie, avšak navrhovateľ na jeho písomné výzvy nereagoval a faktúry v nezmenenej podobe účtoval naďalej.
V ďalšom odporca v I. rade namietal jednotlivé položky predmetných faktúr ako teplo, upratovacie práce, náklady za elektrickú energiu, strážnu službu. Je zrejmé, že tak odporca v I. rade neodmietol faktúry uhradiť, ale žiadal vysvetlenie, pričom uhradil tie faktúry, ktoré považoval za opodstatnené. Aj napriek týmto skutočnostiam navrhovateľ pristúpil k odstúpeniu od nájomnej zmluvy. Týmto konaním navrhovateľ na seba prevzal všetky dôsledky, ktoré sú s tým spojené, pričom aj následky spôsobené odporcovi v
I. rade. Preto odporca v I. rade žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že faktúry ním predložené nie sú v súlade s nájomnou zmluvou a dohodou o cene nájmu.
Na podporu svojich tvrdení odporca v I. rade predložil list zo dňa 08.04.1996, ktorým navrhovateľovi vrátil faktúru č. XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, ,XXX/XXXX/XX, J. S. R. XX.XX.XXXX N. Č.. XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX, XXX/XXXX/XX. Námietky odporcu v I. rade sa týkali nejasného výpočtu, neobjednania revíznych služieb, nedostatočným preukázaním výdavkov na telefón, strážnu službu, elektrickú energiu, upratovacích prác.
Podaním zo dňa 06.07.1998 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.07.1998 bolo predložené vyjadrenie navrhovateľa. Uviedol, že odporca v I. rade uzavrel nájomnú zmluvu dobrovoľne a súhlasil s jej podmienkami. Okolnosti predchádzajúce uzatvoreniu nájomnej zmluvy sú irelevantné. Taktiež s ohľadom na tvrdenia odporcu v I. rade, že medzi podpísaním nájomnej zmluvy a odovzdaním nebytových priestorov ubehol dlhší čas uviedol, že tvorba nájomnej zmluvy si vyžiadala určitý čas a taktiež predlžovanie času bolo zapríčinené zo strany odporcu, ktorý bol pracovne zaneprázdnený. Platenie nájomného bolo dohodnuté od 01.01.1996. Navrhovateľ vyšiel odporcovi v ústrety, keď do času otvorenia prevádzky užíval nájomné priestory bezplatne. S ohľadom na náklady vynaložené odporcom na úpravu interiéru navrhovateľ uviedol, že odporca stav priestorov poznal.
V zmysle bodu 7.9 nájomnej zmluvy bolo dohodnuté, že prenajímateľ uhradí nájomcovi účelne vynaložené náklady na zariadenie interiéru v prípade výpovede zo strany nájomcu, t.j. odporcu, čo sa v danom prípade nestalo. Výpoveď z nájomnej zmluvy podal prenajímateľ, t.j. navrhovateľ. Z tohto dôvodu nemá odporca nárok na úhradu nákladov vynaložených na úpravu interiéru.
Je pravdou, že navrhovateľ navrhol vylúčenie kongresovej haly z predmetu nájmu, avšak k zmene nájomnej zmluvy nedošlo a odporca užíval kongresovú halu do ukončenia nájmu. K podpisu zmeny nájomnej zmluvy s ohľadom na kongresovú halu nedošlo z dôvodu, že odporca požadoval vylúčenie kongresovej haly z predmetu nájmu, avšak žiadal, aby ju mohol aj naďalej využívať, čo pre navrhovateľa bolo neprijateľné. Ako dôkaz navrhovateľ súdu predložil Dodatok č. 1 k zmluve č. XX/XX (č.l. 158 súdneho spisu). Z uvedeného dodatku vyplýva, že tvrdenia navrhovateľa sú v tomto smere pravdivé.
Ďalej uviedol, že výkresová dokumentácia netvorí prílohu nájomnej zmluvy z dôvodu, že je rozsiahla, pričom odporca v I. rade ju prevzal dňa 06.11.1995.
Navrhovateľ považoval konanie odporcu v I. rade za zarážajúce, keď vzhľadom na nesúhlas s faktúrami za nájom, tieto úhrady nerealizoval. Vrátenie faktúry tak nemá za následok zánik povinnosti náklady uhradiť.
Hoci navrhovateľ merače spotreby elektrickej energie namontoval neskôr, odporcovi v I. rade bola naúčtovaná menšia spotreba, ako bola skutočne spotrebovaná, z čoho jednoznačne vyplýva, že odporcovi v I. rade nemohla vzniknúť ujma. Navrhovateľ ďalej poprel pravdivosť všetkých tvrdení odporcu v I. rade týkajúcich sa účtovanie jednotlivých položiek do nájomného, ako výdavky na strážnu službu, upratovacie práce, odvádzanie dažďovej vody a odpadovej vody, prevádzkové náklady.
Na pojednávaní konanom dňa 10.04.2002 predstúpil právny zástupca navrhovateľa, ktorý trval na písomnom vyjadrení zo dňa 06.07.1998. Žiadal, aby súd, v tom čase len odporcu v I. rade zaviazal na úhradu žalovanej sumy z titulu neuhrádzania nájomného podľa predložených faktúr. Námietky odporcu v I. rade v jeho písomnom vyjadrení považoval za účelové , nakoľko tento využíval nebytové priestory do skončenia nájmu bez uhrádzania nájomného. Pokiaľ sa týka účtovania nákladov na servis výťahov, je pravdou, že táto položka nebola predmetom zmluvy, avšak je zrejmé, že výlučne odporca v I. rade užíval výťahy, nakoľko mal prenajatú časť budovy na všetkých troch podlažiach. Čo sa týka fakturácie poplatkov za znečisťovanie odpadových vôd, tieto boli odporcovi v I. rade účtované z titulu, že pokuty boli uložené za odpad zariadenia, ktoré výlučne užíval odporca. Náklady na revíziu hydrantov neboli zahrnuté do nájmu.
Písomným podaním navrhovateľa zo dňa 25.06.2002 doručeným súdu dňa 03.07.2002 bol súdu predložený návrh navrhovateľa na pripustenie účastníkov do konania na strane odporcu. Uznesením zo dňa 26.07.2002 č.k. 9C/246/1998 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co/81/2003-264 súd pripustil do konania odporcu v II. rade JUDr. T. L. a v III. rade L. L..
Na pojednávaní konanom dňa 08.06.2005 predstúpil odporca v II. rade, ktorý uviedol, že nájomnú zmluvu považuje za absolútne neplatnú, pretože navrhovateľ nemal súhlas k nájomnej zmluve v zmysle zákona č. 116/1990 Zb.. Hoci má navrhovateľ súhlas od starostu Mestskej časti Q. - D., aby prenajal nebytové priestory, tento súhlas je všeobecný. Odporca v II. rade tiež poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie , pretože odporca v I. rade dňa 01.04.1999 uzavrel so spoločnosťou VTV able tv, s.r.o. zmluvu o predaji podniku, ktorou previedol svoj majetok na uvedenú spoločnosť. O tejto skutočnosti predložil odporca v II. rade súdu doklad (č.l. 314 súdneho spisu). S uvedeným tvrdením navrhovateľ nesúhlasil. Mal za to, že podľa § 3 odsek 2 zákona č. 116/1990 Zb. sa súhlas vyžaduje ku konkrétnej nehnuteľnosti a nie k nájomnej zmluve. Z rozhodnutia starostu je zrejmé, že súhlas udelený bol. O predaji podniku navrhovateľ informovaný nebol.
Uznesením zo dňa 19.03.2007 č.k. 9C/246/1998-368 v spojení s uznesením č.k. 9C/246/1998-376 súd ustanovil znalca: Ing. Annu Jursíkovú z odboru ekonómia a manažment na vypracovanie znaleckého posudku. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa k správnosti vyúčtovania za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, spotrebu elektrickej energie, spotrebu zemného plynu, vodné a stočné, servis výťahov, upratovanie a strážnu službu, prevádzku zariadenia EPS a Cerberus, nájomné, telefónne hovory, odber, odvoz a zneškodnenie odpadu, odber odpadovej vody, odvádzanie dažďovej vody, prevádzku a revíziu požiarnych hydrantov, klimatizáciu, servis vzduchotechniky podľa faktúr pripojených k spisu. V prípade ak nebolo vyúčtovanie správne, vypočítať vyúčtovanie za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody, spotrebu elektrickej energie, spotrebu zemného plynu, vodné a stočné, servis výťahov, upratovanie a strážnu službu, prevádzku zariadenia EPS a Cerberus, nájomné, telefónne hovory, odber, odvoz a zneškodnenie odpadu, odber odpadovej vody, odvádzanie dažďovej vody, prevádzku a revíziu požiarnych hydrantov, klimatizáciu, servis vzduchotechniky.
Dňa 17.10.2007 bol súdu predložený znalecký posudok. K správnosti vyúčtovania faktúr za dodávku tepla a teplej úžitkovej vody znalec uviedol, že tie neboli vykonané správne, pretože hoci sa nemenil spôsob výpočtu nájmu, refakturovaný podiel bol vždy iný. Spotreba za prenajaté priestory nameraná na podružných meračoch a spotreba zemného plynu boli správne. Taktiež aj vodné a stočné bolo správne. Odvod dažďovej vody je chápaný ako súčasť vodného a stočného. Fakturácia za upratovacie a strážne služby bola nižšia, taktiež bolo vykonané rozúčtovanie za prevádzku, príp. revíziu zariadenia EPS a Cerberus nižšími podielmi. Fakturácia za nájomné, telefónne hovory a odber, odvoz a zneškodnenie odpadu bola vykonaná správnymi výškami. V rámci nájomnej zmluvy sa nájomca zaviazal uhrádzať náklady na prevádzku ochranného bezpečnostného systému podľa pomeru prenajatej plochy. Refaktúrované čiastky nedosahovali spomínaný podiel. Nájomná zmluva neobsahovala zmienku o servise klimatizácie a ani spôsob výpočtu úhrad za tieto služby a preto sa k týmto znalec vyjadriť nevedel. Na záver znalec uviedol, že rozdiel vypočítaných úhrad taxatívne vymenovaných v zmluve vychádza v neprospech odporcu o 40.879,56 Sk (1.556,95 €). Zároveň znalec poukázal na to, že právnou otázkou zostáva, či ďalšie čiastky za služby nedohodnuté v zmluve budú považované za súčasť nájomného.
Na pojednávaní konanom dňa 19.11.2008 súd pripustil zmenu petitu, pričom petit bude znieť: Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi istinu 13.411.822,98 Sk s úrokom z omeškania 22% ročne od 01.08.1997 do zaplatenia ako i náhradu trov konania. Navrhovateľ so závermi znaleckého posudku súhlasil. Predstúpil právny zástupca odporcu, ktorý uviedol, že znalecký posudok poukázal na nedostatky zmluvy o nájme. Samotné nájomné a ostatné položky boli viazané na výmeru a toto znalecký posudok neodstránil. Odporca v I. rade opätovne poukázal na to, že od počiatku namietal poplatky za strážnu a upratovacie služby, nakoľko mal vlastné upratovačky a strážnu službu nepotreboval. Čo sa týka faktúr, tie boli vrátené navrhovateľovi späť na prepracovanie, pričom tie prepracované neboli, ale každý mesiac chodili ďalšie. Zároveň poukázal na nedostatok pasívnej legitimácie. Taktiež v čase vydania súhlasu starostu Mestskej časti Q. D. v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. odporca neexistoval a ani nájomná zmluva.
Uznesením zo dňa 15.01.2009 č.k. 9C/246/1998-504, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2009, súd konanie v časti o zaplatenie istiny 2.092,40 € zastavil.
Uznesením č.k. 9C/246/1998-505 zo dňa 15.01.2009 súd ustanovil znalca z odboru stavebníctvo na vypracovanie znaleckého posudku. Úlohou znalca bolo určiť výmeru plochy nebytového priestoru prenajatého odporcovi v I. rade podľa zmluvy č. XX/XX a určiť, či výmera prenajatého nebytového priestoru podľa zmluvy č. XX/XX zodpovedá skutočne prenajatej výmere plochy tohto nebytového priestoru. Dňa 11.04.2011 bol súdu predložený znalecký posudok, zo záverov ktorého vyplynulo, že výmera plochy prenajatého nebytového priestoru nezodpovedá skutočne prenajatej výmere plochy nebytového priestoru. Zistené plochy sú menšie v plochách prevádzky o XX,XX L.?, v plochách zázemia o XX,XX L.?, pričom rozdiel spolu predstavuje XXX,XX L.?. V prípade akceptácie prenajatia plôch mimo výmer zachytených v zmluve č. XX/XX Šatne a priestorov Réžie na X. poschodí je potom skutočne prenajatá plocha XXXX,XX L.?, teda o XX,XX L.? menšia ako výmera v zmluve.
Vzhľadom na úmrtie odporcu v II. rade, súd konanie proti odporcovi v II. rade zastavil uznesením zo dňa 05.11.2013 č.k. 9C/246/1998-715, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2013.
Na pojednávaní konanom dňa 27.03.2014 predstúpil právny zástupca navrhovateľa, ktorý trval na podanom návrhu a písomných vyjadreniach k predmetu konania. Predstúpila odporkyňa v III. rade L. L., ktorá uviedla, že o predmetnom spore nič nevie. Je pravdou, že je spoločníčkou odporcu v I. rade, avšak táto spoločnosť bola odporcu v II. rade, jej manžela. Nemala žiadne vedomosti ako spoločnosť funguje a všetky doklady mal jej manžel, t.j. odporca v II. rade. Tiež uviedla, že nemá majetok. S odporcom v II. rade rozvedení neboli, avšak spolu pred jeho smrťou nebývali. Odporkyňa v III. rade podala návrh na rozvod, avšak odporca v II. rade medzičasom zomrel. Skutočnosti, že je štatutárnym zástupcom odporcu v I. rade si bola vedomá, avšak nemá žiaden majetok. Na záver uviedla, že ako štatutárny orgán bola zneužitá. Odporca v II. rade ju presvedčil, aby vstúpila do spoločnosti a prostredníctvom tejto spoločnosti ju v súkromnom živote vydieral.
Písomným podaním zo dňa 05.06.2014 doručeným súdu dňa 06.06.2014 sa navrhovateľ vyjadril k predmetu sporu. Uviedol, že pôvodným návrhom na začatie konania zo dňa 12.08.1997 sa domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky v sume 13.474.858,54 Sk z titulu neuhrádzania nájomného. V priebehu konania navrhovateľ zobral návrh na začatie konania späť v časti sumy 22.156,00Sk z titulu neoprávnene vystavenej faktúry č. XXX/XXXX/XX a následne aj v časti 40.879,56 Sk z titulu rozdielu medzi výškou uplatnenej pohľadávky a sumou uvedenom v znaleckom posudku Ing. Annou Jursíkovou. Predmetom konania tak zostala suma 445.190,96 € (13.411.822,98 Sk). Po zohľadnení obsahu nájomnej zmluvy sa podľa navrhovateľa môžu javiť niektoré položky v žalovaných faktúrach za nedôvodné. Jednalo sa najmä o: servis výťahov v sume 109.749,10 Sk, revíziu hydrantov 10.354,10 Sk, nadmerné znečisťovanie odpadových vôd 45.500,00 Sk, servis vzduchotechniky 56.172,60 Sk, plyn 33.039,40 Sk, klimatizácia 3.075,00 Sk, odpad 4.602,70 Sk. Celková výška týchto nákladov je 262.493,30 Sk (8.713,18 €). Taktiež ďalšie položky, ktoré nie sú výslovne uvedené vo výpočte nákladov v celkovej sume 45.080,10 Sk (1.496,39 €) a to: ekologické služby 39.259,70 Sk, čistenie lapačov nečistôt 2.016,00 Sk, rozbor analýzy 1.537,00 Sk, rozbor odpadu vôd 2.267,40 Sk.
Podľa znaleckého posudku Ing. Anny Jursíkovej, navrhovateľ nedôvodne faktúroval sumu 959,34 Sk a to za elektrickú energiu v sume 263,96 Sk, vodné a stočné 6,00 Sk, upratovanie a strážnu službu 689,38 Sk. Ďalej znalkyňa v posudku uviedla, že navrhovateľ nesprávne účtoval náklady na teplo a TÚV. Sporná časť predstavuje sumu 390.404,55 Sk (12.959,06 €).
Vzhľadom na tieto skutočnosti a z dôvodu odstránenie akejkoľvek právnej neistoty zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v časti o zaplatenie 23.200,48 € späť a žiadal konanie zastaviť. Ostávajúca časť žalovanej sumy je tak 12.712.885,69 Sk (421.990,50 €).
Navrhovateľ mal za to, že nájomná zmluva č. XX/XX bola platne uzatvorená. V nájomnej zmluve bol jasne a zrozumiteľne formulovaný záväzok odporcu uhrádzať dohodnuté nájomné za predmet nájmu. Odporca v I. rade v tejto časti nájomnú zmluvu rešpektoval, keď za prvé dve fakturačné obdobia nájomné
uhradil. Navrhovateľ poukázal vo veci určenia výšky platieb za jednotlivé položky v súvislosti s užívaním predmetu nájmu na znalecký posudok Ing. Anny Jursíkovej, ktorá sa detailne vyjadrila ku všetkých žalovaným položkám. Je tak zrejmé, že právo uplatnené navrhovateľom je relevantné, nakoľko existuje právny titul na jeho uplatnenie. Poukázal, že ak súd dospeje k záveru, že nájomná zmluva nie je platná, neplatnosť nájomnej zmluvy bude mať za následok bezdôvodné obohatenie sa odporcu v I. rade podľa § 451 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca v I. rade užíval nebytové priestory bez právneho dôvodu, na základe čoho sa bezdôvodne obohatil. Ak výška bezdôvodného obohatenia nie je sporná, je súd oprávnený na toto prihliadať v zmysle § 120 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti upriamil navrhovateľ pozornosť súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 104/2008, podľa ktorého je súd pre účely určenia výšky bezdôvodného obohatenia aplikovať výšku nájomného.
Čo sa týka námietky pasívnej legitimácie vznesenej odporcom v I. rade, navrhovateľ uviedol, že zmluva o predaji podniku medzi odporcom v I. rade a spoločnosťou VTV cable tv, s.r.o. , nemá relevantný vplyv na pasívnu legitimáciu z dôvodu, že odporca v I. rade podľa § 477 odsek 3 Obchodného zákonníka ručí za splnenie záväzku, plnenia ktorého sa v konaní navrhovateľ domáha, a ktorý mal byť podľa zmluvy o predaji podniku prevedený na VTV cable tv, s.r.o.. Pre úplnosť navrhovateľ poznamenal, že uvedená spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra. Bez ohľadu na túto skutočnosť však spoločnosť VTV cable tv, s.r.o. nebola zapísaná v obchodnom registri, a preto tento predaj podniku nemôže mať a nemá pre navrhovateľa v zmysle § 488 odsek 1, § 477 odsek 3, § 27 odsek 2 a § 28 odsek 1 písmeno j) Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2001 právne následky. Z výpisu z Obchodného registra vyplynulo, že odporca v I. rade nebol vymazaný a teda nezanikol, čím nestratil procesnú spôsobilosť a teda môže byť účastníkom konania a pasívne legitimovaným v konaní. Pasívna legitimácia odporcu v I. rade je daná § 86 Obchodného zákonníka. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhovateľ žiadal, aby súd návrhu vyhovel.
Na pojednávaní konanom dňa 24.06.2014 súd oboznámil odporkyňu v III. rade so späťvzatím návrhu navrhovateľa zo dňa 05.06.2014 v časti 23.200,48 €. Odporkyňa súhlasila so späťvzatím návrhu v tejto časti. Súd konanie v časti o zaplatenie 23.200,48 € zastavil. Zároveň účastníci konania uviedli, že nežiadajú uznesenie vyhotoviť a ani doručiť.
V zmysle § 3 odsek 2, 3 a 4 zákona č. 116/1990 Zb. účinného v čase podania návrhu na začatie konania, nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.4) Pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
V zmysle § 27 odsek 2 Obchodného zákonníka účinného do 30.06.1999, skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
V zmysle 28 odsek 1 písmeno j) citovaného zákona, do obchodného registra sa zapisujú tieto údaje ďalšie skutočnosti, ak to ustanovuje zákon.
V zmysle § 64 odsek 1, 2 a 3 citovaného zákona, do vzniku spoločnosti konajú vo veciach súvisiacich so vznikom spoločnosti za spoločnosť jej zakladatelia alebo niektorý z nich, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak. Zo záväzkov, ktoré prevzali zakladatelia alebo niektorý z nich za spoločnosť do dňa jej vzniku, sú zaviazaní zakladatelia spoločne a nerozdielne. Záväzky, ktoré vznikli podľa odseku 1, prechádzajú na spoločnosť okamihom jej vzniku, pokiaľ ich spoločnosť do troch mesiacov neodmietne.
V zmysle § 86 citovaného zákona, verejná obchodná spoločnosť zodpovedá za svoje záväzky celým svojím majetkom. Spoločníci ručia za záväzky spoločnosti všetkým svojím majetkom spoločne a nerozdielne.
V zmysle § 369 odsek 1 citovaného zákona, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.
V zmysle § 476 odsek 1 citovaného zákona, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
V zmysle § 477 odsek 3 citovaného zákona, na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.
V zmysle § 488 odsek 1 citovaného zákona, ak predá podnik osoba zapísaná v obchodnom registri, navrhne vykonanie zápisu o predaji podniku alebo jeho časti v tomto registri.
V zmysle § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V konaní odporca v I. rade namietal platnosť nájomnej zmluvy. Súd po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel záveru, že predmetná nájomná zmluva č. XX/XX zo dňa 28.09.1995 je absolútne neplatná. Z obsahu uvedenej zmluvy jasne vyplýva, že bola uzatvorená v súlade s § 3 zákona č. 116/1990 Zb. účinného v čase uzatvorenia predmetnej nájomnej zmluvy. Predmetnom nájmu, resp. predmetnom nájomnej zmluvy, boli nebytové priestory na Záhradníckej ulici parc. č. XXXXX/XX v Q.. Z obsahu ustanovenia § 3 odsek 2 zákona č. 116/1990 Zb. účinného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy vyplýva, že nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. 3) Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený.
Z obsahu spisového materiálu ako i listinných dôkazov založených navrhovateľom do súdneho spisu nevyplýva, že tento súhlas bol v tom čase príslušným národným výborom udelený. Navrhovateľ predložil len súhlas Obvodného úradu Bratislava II zo dňa 03.01.1996, ktorý bol však udelený hygienikom na prevádzkovanie reštaurácie, nakoľko po zisteniach vykonaných hygienikom, nebytové priestory boli spôsobilé na prevádzkovanie reštaurácie. Tento súhlas však v žiadnom prípade nemožno považovať za súhlas udelený národným výborom.
V zmysle § 3 odsek 4 zákona č. 116/1990 Zb. účinného dňa 28.09.1995, pokiaľ sa zmluva uzavrie bez súhlasu národného výboru podľa odseku 2 alebo neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
V zmysle uvedeného preto vyplýva jednoznačný záver, že nájomná zmluvy č. XX/XX zo dňa 28.09.1995 je neplatná. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, že odporca v I. rade uhradil nájomné za prvé dve fakturačné obdobia.
V konaní však nebola sporná povinnosť odporcu uhradiť navrhovateľovi finančné prostriedky za služby poskytované v súvislosti s užívaním predmetu nájmu. Je nesporné, že hoci mal súd v konaní preukázané, že nájomná zmluva nebola platne uzatvorená, odporca v I. rade aj napriek tejto skutočnosti využíval predmet nájmu v celom rozsahu a navrhovateľovi neplatil za využívanie týchto nebytových priestorov žiadne poplatky. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 451 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Vzhľadom k tomuto zákonnému ustanoveniu súd dospel k záveru, že neplatením úhrad spojených s užívaním predmetu nájmu sa odporca v I. rade bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. Dôvodnosť uvedeného záveru súdu vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 104 2008, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že súd je oprávnený pre účely určenia výšky bezdôvodného obohatenia aplikovať výšku nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve.
Je nesporné, že odporca v I. rade užíval nebytové priestory. Zo strany navrhovateľa mu pod dojmom platnosti nájomnej zmluvy bolo takmer po dobu 2 rokov poskytované dohodnuté plnenie (tzn. umožnenie užívania predmetných priestorov ním zvoleným spôsobom). Navrhovateľ sa preto právom domáha, aby mu toto plnenie bolo vydané. Pretože plnenie bolo konzumované, je treba vrátiť jeho cenu (hodnotu tohto užívania).
Súd preto pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky nájomného. V priebehu konania navrhovateľ upravoval petit, pričom konečná žalovaná suma je 421.990,50 € (12.712.885,69 Sk).
Súd pre úplnosť výšky žalovaného nároku poukazuje na tabuľku predloženú navrhovateľom:
V časti nedôvodnej fakturácie sú zahrnuté položky vyplývajúce so záverov znaleckého dokazovania znalcov Ing. Anny Jursíkovej ako i Ing. arch. Vladimíra Kubiša. Nedôvodne účtovanými položkami tak boli: servis výťahov v sume 109.749,10 Sk, revíziu hydrantov 10.354,10 Sk, nadmerné znečisťovanie odpadových vôd 45.500,00 Sk, servis vzduchotechniky 56.172,60 Sk, plyn 33.039,40 Sk, klimatizácia 3.075,00 Sk, odpad 4.602,70 Sk, ekologické služby 39.259,70 Sk, čistenie lapačov nečistôt 2.016,00 Sk, rozbor analýzy 1.537,00 Sk, rozbor odpadu vôd 2.267,40 Sk, a taktiež nedôvodne faktúrovanie sumy 959,34 Sk za elektrickú energiu v sume 263,96 Sk, vodné a stočné 6,00 Sk, upratovanie a strážnu službu 689,38 Sk.
Zároveň podľa znaleckého posudku Ing. Anny Jursíkovej bol výpočet nákladov za teplo a TÚV nesprávny a preto 390.404,55 Sk (12.959,06 €), ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáhal je nedôvodná.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na závery znaleckého dokazovania zohľadnil navrhovateľ tieto nedôvodné položky pri určení výšky žalovanej sumy a následne za účelom odstránenia akýchkoľvek rozporov zobral návrh v časti o zaplatenie 698.937,29 Sk ( 23.200,48 € ) späť.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd odporcov v I. a III. rade zaviazal na úhradu sumy 421.990,50 €.
Na záver sa súd zaoberal námietkou odporcu v I. rade týkajúcou sa nedostatku pasívnej legitimácie. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že táto námietka je neopodstatnená.
Z obsahu zmluvy o predaji podniku zo dňa 01.04.1999 predloženej odporcom v I. rade súd zistil, že odporca v I. rade ako predávajúci previedol na spoločnosť VTV cable tv s.r.o. vlastnícke právo k veciam, iné práva a povinnosti a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu odporcu v I. rade. Pri prevode záväzkov ide o všetky záväzky existujúce i budúce. Odporca v I. rade zároveň na kupujúceho,
t.j. spoločnosť VTV cable tv s.r.o., previedol aj pohľadávku voči Slovenskej sporiteľni v súvislosti s výpoveďou, resp. odstúpením od Zmluvy o nájme.
Z výpisu z Obchodného registra odporcu v I. rade súd zistil, že v ďalších právnych skutočnostiach nie sú uvedené také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že k predaji podniku v zmysle vyššie uvedenej zmluvy reálne došlo. Je zrejmé, že o údajoch zapísaných v Obchodnom registri platí domnienka ich pravdivosti. Taktiež v zmysle § 27 odsek 2 Obchodného zákonníka účinného do 30.06.1999, skutočnosti zapísané v obchodnom registri sú účinné voči každému odo dňa, ku ktorému sa zápis vykonal. Proti tomu, kto koná v dôvere v zápis do obchodného registra, nemôže ten, koho sa zápis týka, namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti. Taktiež je daná pasívna legitimácia odporkyne v III. rade a to v zmysle § 86 Obchodného zákonníka. Odporca v I. rade je verejná obchodná spoločnosť, ktorého štatutárnym zástupcom a spoločníkom od 27.09.1995 je odporkyňa v III. rade, ktorá tak zodpovedá za záväzky odporcu v I. rade celým svojím majetkom.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam je námietky nedostatku pasívnej legitimácie bezpredmetná.
V zmysle § 121 odsek 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
V zmysle § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania, t.j. 01.08.1997, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V zmysle vyššie uvedeného navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z omeškania. Odporcovia v I. a III. rade sa dostali od omeškania dňa 01.08.1997, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti poslednej faktúry č. 432/7600/97. Zákonná výška úrokov z omeškania bola dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, t.j. 17,6%.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovia v I. a III. rade sú povinní nahradiť navrhovateľovi trovy konania a to súdny poplatok vo výške 16.596,96 € a preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 100,00 €.
V zmysle § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V zmysle § 151 odsek 1 a 2 citovaného zákona, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Keďže právny zástupca odporcu nevyčíslil náhradu trov konania v lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia, súd priznal navrhovateľovi trovy konania vyplývajúce zo súdneho spisu a to zaplatený súdny poplatok vo výške 16.596,96 €. Trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi priznané neboli.
O trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.