Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13P-109-2013.pdf
PDF · 83.09 KB
No categories available
13P/109/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloletého Y. W., I. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov, matky T. X., I. XX. XX. XXXX, Z. I. XXXX, otca Ľ. W., I. XX. XX. XXXX, Z. Č. L., W., I. XXXX, v konaní zastúpený opatrovníkom JUDr. Ivanou Bartalosovou, pracovníčkou OS Dunajská Streda, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv k maloletému, dňa 23. 06. 2014 takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého Y. W., I.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, s tým, že matka má právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 80,- EUR mesačne počnúc dňom 17.5.2013 s tým, že výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Otec je povinný zaplatiť zročné výživné za obdobie od 17.5.2013 do 23.6.2014 vo výške 1.040,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého.
Otec má právo stýkať sa s maloletým bez obmedzenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého návrhom podaným na súde dňa 17. 05. 2013 žiadala, aby súd upravil rodičovské práva k dieťaťu ktoré sa narodilo mimo manželstva z toho dôvodu, že otec dieťaťa odišiel za prácou do Č. L., v ktorej momentálne býva asi pred štyri aj pol rokom. Od vtedy sa o dieťa nezaujíma, výživné na dieťa neplatí, s dieťaťom sa nestretáva, teda o dieťa neprejavuje žiaden záujem. Žiadala, aby súd určil otcovi výživné na dieťa vo výške 120 € mesačne. Momentálne je na rodičovskom príspevku pretože sa jej s terajším priateľom na rodilo spoločné dieťa N. X. X. XX. XX. XXXX. Výdavky na dieťa sú škôlka 55 €, lekárska starostlivosť 20 €, ošatenie 30 €, drobnosti 20 €, mesačne. Poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 € a prídavok na dve deti vo výške 46,20 € mesačne.
Na pojednávaní matka spresnila, že maloletý sa narodil mimo manželstva, otec dobrovoľne uznal otcovstvo. Žili v spoločnej domácnosti asi do roku 2009 s tým, že otec asi 6 mesiacov žil ešte v I. a potom sa odsťahoval do Č.. Maloletý od 9/2013 nastúpil do 1. roč. ZŠ, teraz v 9/2014 nastúpi do 2. roč. Je dobrovoľne nezamestnaná, okrem rodinných prídavkov na 2 mal. detí vo výške cca 47,- EUR iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom a spoločným synom N. X., I.. XX.X.XXXX. Otec maloletého N. je živnostník. Bývajú spolu u matky. Pokiaľ priateľ pracoval a dostávala materskú, prispievala matke sumou 200,- EUR. Nakoľko priateľ mesiac nepracuje, tak matke neprispela ničím. Okrem toho s nimi bývajú 2 bratia, ktorí sú plnoletí a samostatne zárobkovo činní. Navrhuje, aby súd maloletého Y. zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať výživným od 17.5.2013 sumou
80,- EUR mesačne s tým, že maloleté dieťa bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach spolu s otcom. Nakoľko otec sa s dieťaťom nestretáva navrhujem, aby súd ponechal styk otca s maloletým bez obmedzenia.
Kolízny opatrovník maloletého sa vyjadril tak, že vzhľadom na skutočnosť, že otec dieťaťa sa zdržiava v zahraničí na bližšie neurčenom mieste, o maloleté dieťa dlhodobo nejaví záujem navrhuje, aby matka bola oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a aby súd obmedzil otcovi výkon rodičovských práv v týchto dvoch zložkách. Čo sa týka výživného mám za to, že matkou navrhované výživné zodpovedá základným potrebám dieťaťa a preto navrhujem, aby súd návrhu matky vyhovel a výživné v sume 80,- EUR určil platiť otcovi počnúc od podania návrhu.
Otec a ani opatrovník otca sa k veci nevyjadrili, na pojednávanie sa nedostavili, súd mal za preukázané až do 25. 06. 2014, sa otca maloletého zdržiaval pre súd na neznámom mieste, preto bol otcovi na konanie opatrovník, ktorý sa vo veci nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a preto súd vykonal dokazovanie a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, rodným listom maloletého, správami ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 23. 04. 2013, o vyplácaní rodičovského matke, prídavku na dve deti, potvrdení o trvalom pobyte matky a maloletého, potvrdením obce I. o pobyte rodičov a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutočný stav vec:
Maloletý sa narodil mimo manželstva, otec otcovstvo k maloletému dobrovoľne uznal. Rodičia spolu žili v spoločnej domácnosti asi do roku 2009 s tým, že otec asi 6 mesiacov žil ešte v I. a potom sa odsťahoval do ČR. Maloletý od 9/2013 nastúpil do 1. roč. ZŠ, teraz v 9/2014 nastúpi do 2. ročníka základnej školy. Matka je dobrovoľne nezamestnaná, okrem rodinných prídavkov na 2 deti vo výške cca 47,- EUR iný príjem nemá. Žije v spoločnej domácnosti s priateľom a s naším spoločným synom N. X., I.. XX.X.XXXX. Otec mal. N. je živnostník. Bývajú spolu u jej matky. Pokiaľ priateľ pracoval a dostávala materskú prispievala matke sumou 200,- EUR. Nakoľko priateľ mesiac nepracuje, tak matke neprispela ničím.
Súd v súlade s § 167 v spojitosti s § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil na pojednávaní dokazovanie za skončené.
Podľa § 36 ods. 1, Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 65 ods. 1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 163 ods. 1, O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie a vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, zárobkové schopnosti a možnosti otca nie sú známe a preto súd rozhodol tak, že dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, pretože sa o dieťa stará od narodenia a nie sú známe také skutočnosti, ktoré by zvereniu dieťaťa matke bránili a otcovi určil výživné vo výške 80 € mesačne. Takto určené výživné považuje súd za primerané najmä veku dieťaťa, prihliadnuc na skutočnosť, že dieťa od septembra 2012 nastúpilo do prvého ročníka Základnej školy. Výživné je primerané aj veku dieťaťa, jeho odôvodneným potrebám, pričom súd vychádzal aj z tej skutočnosti, že nie sú známe zárobkové a majetkové schopnosti otca dieťaťa.
Keďže otec sa dlhodobo zdržiava v Českej republike a súdu nebola známe jeho adresa, otec sa s dieťaťom dlhodobo nestretáva, súd obmedzil rodičovské práva otca na dispozíciu s majetkom maloletého a jeho zastupovaním, pretože ak by sa včas nedosiahol súhlas otca, odôvodnené práva dieťaťa by mohli byť poškodené.
Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a určil otcovi výživné na dieťa na sumu 80 Eur mesačne a zročné výživné od 17. 05. 2013 vo výške 1040 Eur súd uložil otcovi zaplatiť jednorazovo prihliadnuc aj na tú skutočnosť, že otec na dieťa neprispieva žiadnym výživným a s dieťaťom sa nestretáva.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p., keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.