Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cb-17-2014.pdf
PDF · 102.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci navrhovateľa Slovenský mliekarenský zväz so sídlom Záhradnícka 21, 811 07 Bratislava, IČO: 17 314 402, zast. advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom s miestom podnikania Klincová 35, Bratislava proti odporcovi Gemermilk rs, s.r.o. so sídlom Bélu Bartóka 41, 979 01 Rimavská Sobota IČO: 31 592 848, o zaplatenie sumy 5.701,39 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 352,26 eura, ako aj trovy konania vo výške 1.042,56 eura, z toho na účet právneho zástupcu navrhovateľa IBAN: G., SWIFT: U. trovy právneho zastúpenia v sume 1.008,17 eura a na účet navrhovateľa iné trovy konania v sume 34,39 eura, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd konanie z a s t a v u j e v časti istiny vo výške 5.349,19 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 691,16 eura od 5. 6. 2012 do 22. 4. 2013, zo sumy 301,86 eura od 23. 4. 2013 do zaplatenia, zo sumy 764,28 eura od 10. 7. 2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 733,83 eura od 8. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 706,20 eura od 15. 9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 677,70 eura od 11. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 663,38 eura od 13. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 627,05 eura od 8. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 606,90 eura od 12. 1. 2013 do zaplatenia, zo sumy 620,19 eura od 12. 2. 2013 do zaplatenia.
Nariaďuje sa Daňovému úradu Bratislava v r á t i ť navrhovateľovi po právoplatnosti tohto uznesenia súdny poplatok vo výške 314,24 eura a to v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 5.701,39 eura s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 691,16 eura od 5. 6. 2012 do 22. 4. 2013, zo sumy 301,86 eura od 23. 4. 2013 do zaplatenia, zo sumy 764,28 eura od 10. 7. 2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 733,83 eura od 8. 8. 2012 do zaplatenia, zo sumy 706,20 eura od 15. 9. 2012 do zaplatenia, zo sumy 677,70 eura od 11. 10. 2012 do zaplatenia, zo sumy 663,38 eura od 13. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 627,05 eura od 8. 12. 2012 do zaplatenia, zo sumy 606,90 eura od 12. 1. 2013 do zaplatenia, zo sumy 620,19 eura od 12. 2. 2013 do zaplatenia. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka odvetvovú dohodu zo dňa 8. 11. 2007, ktorá bola nahradená odvetvovou dohodou zo dňa 30. 11. 2009. V zmysle tejto dohody navrhovateľovi vznikla voči odporcovi pohľadávka celkom vo výške 9.642,19 eura. Odporca svoj záväzok splnil len čiastočne, keď dňa 22. 4. 2013 vykonal úhradu vo výške 4.293,06 eura. Navrhovateľ toto plnenie započítal na neuhradené faktúry 20114498 na sumu 1.004,05 eura, č. 20125009 na sumu 1.054,85 eura, č. 20125050 na sumu 699,98 eura, č. 20125091 na sumu 792,62
eura vrátane príslušenstva - úrokov z omeškania z uvedených faktúr v celkovej výške 352,26 eura. Faktúru č. 20125133 na sumu 691,16 eura považoval za uhradenú v rozsahu istiny vo výške 389,30 eura. Pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi takto ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 5.701,39 eura.
Po získaní vedomosti o tom, že dňa 5. 3. 2014 bola na účet navrhovateľa vykonaná ďalšia úhrada, navrhovateľ svoj návrh zobral späť v rozsahu sumy 5.349,19 eura majúc za to, že touto úhradou došlo k zániku nároku splnením. Za neuhradený však považoval nárok na zaplatenie istiny vo výške 352,26 eura, na zaplatení ktorej trval. Návrh vzal späť aj v rozsahu príslušenstva - úrokov z omeškania uplatnených návrhom na začatie konania. Súd podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p. konanie v navrhovateľom vymedzenej časti zastavil a rozhodol o vrátení pomernej časti súdneho poplatku (viď nižšie).
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť z dôvodu, že voči navrhovateľovi nemá žiaden peňažný záväzok. Navrhovateľom predloženú odvetvovú dohodu nepovažoval za záväznú vo vzťahu k spoločnosti odporcu, keďže táto nie je členom Slovenského mliekarenského zväzu a ani Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Poukázal na to, že štát sa na predmetnom projekte podieľal len v prvom roku a v neskoršom období sa ho nezúčastnil. Napriek uvedeným skutočnostiam odporca zaplatil navrhovateľovi celú fakturovanú sumu 9642,19 eura, čím eventuálne nároky navrhovateľa uhradil v celom rozsahu. Od navrhovateľa pritom dostal ústny prísľub, že v prípade úhrady účtovanej istiny mu budú odpustené úroky z omeškania v celom rozsahu, vrátane úrokov z omeškania, ktoré navrhovateľ považoval za uhradené platbou zo dňa 22. 4. 2013.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním odvetvovej dohody s prílohou, faktúr na čl. 17 až 46 spisu, výpisu z obchodného registra a výpisu z evidencie občianskych združení, výpisu z účtu na čl. 57 spisu, výpisu na čl. 86 spisu, výpisu z účtu zo dňa 22. 4. 2013, emailu zo dňa 12. 3. 2014, rozpisu platieb a prehľadu vyhotovených faktúr, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženého písomného vyhotovenia dohody súd zistil, že navrhovateľ dňa 30. 11. 2009 uzatvoril so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka tzv. odvetvovú dohodu, ktorej sa zúčastnil aj štát reprezentovaný Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. V zmysle dohody bol navrhovateľ oprávnený za obdobie príslušného kalendárneho mesiaca uplatniť nárok na poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky v rozsahu 0,664 eura za každú tonu skutočne nakúpeného mlieka od výrobcu. Odporca je nákupcom mlieka tak, ako je vymedzené v článku 3 písm. c) odvetvovej dohody a preto mu v zmysle článku 9 bodu 9. 4 odvetvovej dohody vznikla platobná povinnosť vo výške 0,332 eura za každú tonu skutočne nakúpeného mlieka od výrobcu. V zmysle článku 9 bodu 9. 8 odvetvovej dohody bol ďalej odporca povinný mesačne fakturovať výrobcovi mlieka poplatky na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky v rozsahu 0,332 eura za každú tonu skutočne nakúpeného surového kravského mlieka a tie následne zaplatiť navrhovateľovi. Podľa článku 9 bodu 9. 7 odvetvovej dohody vzniklo navrhovateľovi oprávnenie uplatniť nárok na poplatok na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky vo výške 0,664 eura za každú tonu skutočne nakúpeného mlieka.
Z predložených faktúr súd zistil, že nároky vyplývajúce z odvetvovej dohody si navrhovateľ voči odporcovi uplatnil nasledovnými faktúrami:
- č. 20114498 na sumu 1.004,05 eura za nákup mlieka za mesiac december 2011, splatnou dňa 3. 2. 2012,
- č. 20125009 na sumu 1.054,85 eura za nákup mlieka za mesiac január 2012, splatnou dňa 5. 3. 2012,
- č. 20125050 na sumu 699,98 eura za nákup mlieka za mesiac február 2012, splatnou dňa 5. 4. 2012,
- č. 20125091 na sumu 792,62 eura za nákup mlieka za mesiac marec 2012, splatnou dňa 4. 5. 2012,
- č. 20125133 na sumu 691,16 eura za nákup mlieka za mesiac apríl 2012, splatnou dňa 4. 6. 2012,
- č. 20125174 na sumu 764,28 eura za nákup mlieka za mesiac máj 2012, splatnou dňa 9. 7. 2012,
- č. 20125215 na sumu 733,83 eura za nákup mlieka za mesiac jún 2012, splatnou dňa 7. 8. 2012,
- č. 20125256 na sumu 706,20 eura za nákup mlieka za mesiac júl 2012, splatnou dňa 14. 9. 2012,
- č. 20125298 na sumu 677,70 eura za nákup mlieka za mesiac august 2012, splatnou dňa 10. 10. 2012,
- č. 20125338 na sumu 663,38 eura za nákup mlieka za mesiac september 2012, splatnou dňa 12. 11. 2012,
- č. 20125378 na sumu 627,05 eura za nákup mlieka za mesiac október 2012, splatnou dňa 7. 12. 2012,
- č. 20125418 na sumu 606,90 eura za nákup mlieka za mesiac november 2012, splatnou dňa 11. 1. 2013,
- č. 20125458 na sumu 620,19 eura za nákup mlieka za mesiac december 2012, splatnou dňa 11. 2. 2013.
Z výpisu z účtu navrhovateľa súd zistil, že dňa 22. 4. 2013 bola na účet navrhovateľa pripísaná platba odporcu vo výške 4.293,06 eura. Platba bola uskutočnená pod variabilným symbolom 2012. Z predloženého výpisu z účtu odporcu na č.l. 57 spisu vyplýva, že odporca dňa 5. 3. 2014 poukázal na účet navrhovateľa sumu 5.349,13 eura pod variabilným symbolom 2012. Uskutočnenie oboch platieb navrhovateľ nerobil sporným.
Podľa § 13 zák. č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení účinnom od 30. 11. 2009 uplatňovanie niektorých opatrení na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odvetvová dohoda podľa odseku 1 uzatvorená medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia ak nedôjde k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60% celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia ak je stranou odvetvovej dohody štát zastúpený ministerstvom možno určiť pre všetkých účastníkov trhu poplatok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
K záväznosti odvetvovej dohody zo dňa 30. 11. 2009 súd udáva, že táto v zmysle § 13 ods. 1 prvej a druhej vety zákona č. 543/2007 Z. z. zaväzuje odporcu ako kupujúceho mlieka od jeho prvovýrobcov aj v tom prípade, ak nie je členom záujmových združení právnických osôb, ktoré sa zúčastňujú uzavretia dohody. Z uzavretej dohody vyplýva, že táto nebola uzavretá na určitú dobu. Súdu nebol predložený dôkaz o zániku dohody výpoveďou podľa čl. 10 bodu 10.3. dohody, prípadne iným, zákonom predpokladaným spôsobom. Za tejto situácie treba zmluvu považovať za záväznú vo vzťahu k odporcovi aj za obdobie od novembra 2011 do decembra 2012, ktorého sa fakturované nároky týkajú. Záväznosť dohody nakoniec vyplýva aj zo samotného konania odporcu, ktorý účtované nedoplatky v priebehu konania hodlal uhradiť zaplatením sumy spolu 9.642,19 eura.
Je nesporné, že z ustanovenia § 566 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva dlžníkovi právo určiť účel jeho platby, ktorý musí byť veriteľom akceptovaný. Odporca v danom prípade toto svoje právo nevyužil. Variabilný symbol uvedený v prevodnom príkaze - číslo 2012 - netvorí údaj, ktorý by umožňoval jednoznačnú identifikáciu platby odporcu v tom zmysle, že na ktorý konkrétny nedoplatok mala byť jeho platba započítaná. Plnenie dlhu treba považovať za jednostranný právny úkon, preto konkretizácia pohľadávky, ktorá mala byť plnená, musí byť uskutočnená zároveň s plnením. Ak prejav vôle dlžníka v tomto smere absentuje, veriteľ je oprávnený započítať poskytnuté plnenie na základe zákonného režimu, resp. s prihliadnutím na základné zásady a princípy ovládajúce občianskoprávne vzťahy. Následné oznámenie dlžníka o účele platby je z tohto pohľadu irelevantné a nemôže spätne zmeniť účinky, ktoré nastali momentom prijatia plnenia. Z tohto dôvodu je bez významu obsah elektronickej komunikácie, ktorá prebehla medzi účastníkmi konania a ktorou mal odporca ozrejmiť, ktoré konkrétne pohľadávky hodlal uhradiť v prípade prevodu zo dňa 22. 4. 2013.
V čase vykonania úhrady dňa 22. 4. 2013 navrhovateľ disponoval voči odporcovi niekoľkými samostatnými pohľadávkami, ktoré vznikali postupne za ten - ktorý mesiac obdobia december 2011 až december 2012 vrátane. Občiansky zákonník - na rozdiel od Obchodného zákonníka (§ 330 ods. 3 Obchodného zákonníka) neobsahuje výslovnú právnu úpravu pre prípad, že veriteľ disponuje voči tomu istému dlžníkovi viacerými samostatnými pohľadávkami a pri čiastočnom plnení dlžník neurčí, na ktorú pohľadávku plní. V takomto prípade sa podľa názoru súdu uplatní zásada časovej priority, v zmysle ktorej sa plnenie započíta na záväzok, ktorý sa stal najskôr splatným, a to najprv na istinu a potom na úroky, resp. iné príslušenstvo podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto smere súd odkazuje na závery vyslovené Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 326/2004. Súd má za to, že navrhovateľ pri zúčtovaní platby odporcu zo dňa 22. 4. 2013 postupoval správne, keď túto priradil k najskôr splatným faktúram č. 20114498, 20125009, 20125050, 20125091 (tieto boli uhradené v celom rozsahu a 20125133 (uhradené v časti sumy 389,30 eura) a v rozsahu sumy 352,26 eura k úrokom z omeškania vypočítaným od splatnosti faktúr č. 20114498, 20125009, 20125050, 20125091 do ich zaplatenia.
Odporca ďalšiu úhradu vykonal dňa 5. 3. 2014 (t. j. v priebehu konania) v sume 5.349,13 eura, opäť s variabilným symbolom "2012", teda bez dostatočne konkrétneho označenia účelu platby. Oprávnený túto platbu započítal v plnom rozsahu na nezaplatenú istinu v celkovej výške 5.701,39 eura, keďže úroky z omeškania zo žalovaného nedoplatku sa rozhodol ďalej nevymáhať. Touto úhradou teda došlo k úhrade faktúr č. 20125133 (vo zvyšnej časti 301,86 eura, ako aj faktúr č. 20125174, 20125215, 20125256, 20125298, 20125338, 20125378, 20125418 v celom rozsahu. Z faktúry č. 20125458, ktorá bola zo žalovaných faktúr naposledy splatná, bola uhradená suma 267,93 eura a nezaplatená ostala čiastka 352,26 eura.
Pokiaľ odporca v konaní namietal existenciu dohody o tom, že v prípade zaplatenia žalovanej istiny mu budú odpustené úroky z omeškania, k tomuto sa žiada uviesť, že v konaní nebola preukázaná (a napokon ani účastníkmi konania tvrdená) existencia písomnej dohody o vzdaní sa práva na zaplatenie úrokov z omeškania. Zákon pritom pre právny úkon takéhoto charakteru predpisuje povinnú písomnú formu (§ 574 Občianskeho zákonníka). Taktiež je potrebné poznamenať, že dohoda o vzdaní práva sa nemôže týkať záväzkov, ktoré zanikli v minulosti splnením - čo platí na úroky z omeškania v sume 352,26 eura zaplatené platbou zo dňa 22. 4. 2013 Nie je síce vylúčené uzavretie dohody o urovnaní, ktorou by sa zmluvné strany dohodli na komplexnom vysporiadaní súčasných aj minulých práv a povinností, aj takáto
dohoda by však musela byť uzavretá v písomnej podobe podľa § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ústna dohoda v tomto smere je pre nedostatok formy neplatná (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd z tohto dôvodu neskúmal obsah ústnych rokovaní medzi účastníkmi konania o vysporiadaní ich vzájomných práv a záväzkov.
Možno preto skonštatovať, že odporca úhradou sumy celkovo 9.642,19 eura privodil zánik pohľadávok odporcu z jednotlivých faktúr s výnimkou faktúry č. 20125458 v rozsahu sumy 352,26 eura, keďže rovnaká čiastka bola správne započítaná na úhradu úrokov z omeškania už dňa 22. 4. 2013. Návrh navrhovateľa na zaplatenie zvyšnej časti istiny v sume 352,26 eura je preto dôvodný, preto mu súd vyhovel a zaviazal odporcu na plnenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. V časti sumy 5.349,19 eura vzal navrhovateľ späť v dôsledku správania sa odporcu, ktoré spočívalo v úhrade žalovaného nároku po podaní návrhu, preto má nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p. V časti sumy 352,26 eura bol navrhovateľ úspešný. Jeho trovy pozostávali z nevrátenej časti súdneho poplatku v sume 6,63 eura a súdneho poplatku v sume 27,76 eura z časti konania týkajúceho sa zaplatenia istiny v sume 352,26 eura, spolu v sume 34,39 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 4 úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, čiastočné späťvzatie návrhu, účasť na pojednávaní dňa 23. 6. 2014), kde odmena za jeden úkon právnej pomoci činí sumu 200,85 eura v prípade prvých troch úkonov (vychádzajúc z hodnoty predmetu konania 5.701,39 eura - podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) a v prípade účasti na pojednávaní v hodnote 26,56 eura (vychádzajúc z aktuálnej hodnoty veci 352,26 eura). Odmena v tomto zmysle činí spolu sumu 629,11 eura. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky má ďalej právny zástupca nárok na režijný príplatok za každý úkon právnej pomoci vo výške 2 x 7,81 eura a 2 x 8,04 eura, spolu v sume 31,70 eura. Odmena po zvýšení o daň z pridanej hodnoty činí sumu 792,97 eura. Titulom cestovných výdavkov si právny zástupca navrhovateľa uplatňoval náhradu cestovného v sume 204,96 eura (z toho náhradu za amortizáciu vozidla v sume 99,55 eura a náhradu za spotrebované pohonné hmoty pri použití motorového vozidla zn. FORD RANGER s priemernou spotrebou 14,0 l/100 km v sume 105,41 eura). Nakoľko súdu nebolo zdokladované použitie motorového vozidla predložením technického preukazu vozidla, vynaloženie tohto výdavku súd nemohol mať za preukázané. Nad rámec uvedeného súd udáva, že aj v prípade preukázania správnosti údaja o spotrebe vozidla by bolo potrebné skonštatovať, že použitie tohto motorového vozidla nezodpovedá zásade účelnosti a z nej vyplývajúcej požiadavke minimalizácie trov exekúcie. Odporca, ktorý v konečnom dôsledku znáša náklady prepravy, nemal žiaden vplyv na výber vozidla, preto by voči nemu nebolo spravodlivé, keby znášal zvýšené náklady spojené s použitím vozidla so zvýšenou spotrebou. Z tohto dôvodu súd priznal náhradu cestovného prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, ktoré činí 13,80 eura na jednu cestu, spolu sumu 27,60 eura. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky advokátovi ďalej patrí náhrada za stratu času v súvislosti s účasťou advokátskeho koncipienta na pojednávaní za spolu 12 polhodín x 13,40 eura, spolu vo výške 187,60 eura. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p. súd nariadil zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 1.008,17 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa a iné trovy konania (súdny poplatok) v sume 34,39 eura na účet navrhovateľa.
Keďže konanie bolo v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 5.349,19 eura zastavené pred prvým pojednávaním vo veci, súd podľa § 7 ods. 7 tretej vety a § 11 ods. 3, 4 zákona o súdnych poplatkoch (zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov) rozhodol o vrátení pomernej časti súdneho poplatku zaplateného navrhovateľom. Návrh bol vzatý späť v rozsahu 93,822 % z celkovej výšky žalovanej istiny, čomu zodpovedá súdny poplatok v sume 320,87 eura, pričom súdny poplatok súd krátil v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o sumu 6,63 eur. Súdny poplatok v sume 314,24 eura bude navrhovateľovi vrátený prostredníctvom daňového úradu miestne príslušného podľa sídla právnickej osoby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.