Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-282-2022.pdf
PDF · 88.95 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/282/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dušanou Remetovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky A. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D., adresa na doručovanie: E. XX, C., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Vitalij Franko, so sídlom Slovenská 69, Prešov, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 29P/136/2021 zo dňa 06.09.2021 v časti výživného na mal. A. tak, že
zvyšuje výživné zo strany otca na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- Eur mesačne, na sumu 180,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc 01.11.2022 opakovane do budúcna,
d l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 01.11.2022 do 28.02.2023 vo výške 520,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka (ďalej aj „navrhovateľka“) sa svojím návrhom zo dňa 08.11.2022 domáhala zvýšenia výživného k maloletému A., a to zo sumy 50.- Eur na sumu 350,- Eur mesačne od 07.11.2022.
Otec (ďalej aj „odporca“) s takýmto zvýšením výživného nesúhlasil. Navrhoval, aby súd zvýšil výživné maximálne na čiastku 120,- Eur mesačne a bol ochotný diskutovať o sume 150.- Eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné podľa potrieb maloletého a možností a schopností povinného otca.
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletý A. pochádza z manželstva rodičov. Naposledy bolo určené výživné rozsudkom tunajšieho súdu 29P/136/2021, zo dňa 06.09.2021. Rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v ktorej sa dohodli na výške výživného pre maloletého v sume 50.- Eur mesačne. Túto dohodu súd na pojednávaní dňa 06.09.2021 schválil. Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd považoval určené výživné za nízke, vzhľadom na príjem otca (ktorý bol podľa spisového materiálu 1.600.- Eur mesačne). Matka vtedy uviedla, že otec uhrádza všetky platby za dom v ktorom žijú a ktorý je vo vlastníctve otca. Išlo o sumy 270.- Eur hypotéka, 147.- Eur plyn, 68.- Eur elektrina, vodné a stočné 40.- Eur a 120.- Eur (ročne) komunálny odpad. Z výpovedí vyplynulo, že otec mal v úmysle naďalej uhrádzať všetky platby v súvislosti s energiou a údržbou s tým, že manželka môže kedykoľvek z domu odísť, s čím bol uzrozumený. Zhodne uviedli, že v prípade potreby vedia spolu komunikovať, ak príjem matky nestačí na pokrytie potrieb maloletého. Odporca uviedol, že prispieva aj na potreby syna navrhovateľky z prvého vzťahu.
Rodičia absolvovali stretnutie s koordinátorkou v rámci interdisciplinárnej spolupráce, avšak neboli ochotní a schopní nájsť pri zvýšení výživného spoločný kompromis.
Matka na pojednávaní potvrdila, že výživné, o ktorom bolo rozhodnuté pri rozvode, neodzrkadľovalo náklady, ktoré už vtedy s maloletým mala, pretože sa spoliehala na dohodu s otcom, ktorý jej tvrdil, že bude hradiť všetky náklady s bývaním a ďalšími potrebami maloletého, čomu tak aj bolo do októbra 2022, kedy sa odsťahovala z jeho domu. Odišla z domu pre konflikty a nezhody s exmanželom, ktorý síce väčšinu času trávi v Žiline, ale chodil občas na víkendy. Prenajala si obecný trojizbový byt s nájmom 267,31.- Eur. Odvolala sa na náklady pre maloletého, cca 500.- Eur mesačne, ktoré uviedla v návrhu s tým, že jej príjem je 850.- Eur mesačne, rodinné prídavky 60.- Eur, výživné na syna z prvého manželstva 110.- Eur. Bola ochotná dohodnúť sa na výživnom v sume 200.- Eur mesačne, keďže približne takúto sumu otec platil doteraz, keď hradil aj náklady spojené s bývaním ako aj iné výdavky na maloletého. V čase schválenia rodičovskej dohody navštevoval maloletý materskú školu, ale už navštevuje základnú školu.
Otec v prvom rade poukazoval na to, že z jeho domu bývalú manželku nikto nevyhadzoval, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Aj to, čo on platil navyše nad tých dohodou schválených 50.- Eur mesačne bolo jeho dobrovoľné rozhodnutie. Sumu, ktorú požaduje exmanželka považuje za neopodstatnenú pre osemročné dieťa, navyše uviedol, že manželka poberá aj všetky štátne príspevky a uplatňuje si aj daňový bonus. Zotrváva na svojom vyjadrení, a to, že je ochotný prispievať na maloletého sumou 120.- Eur mesačne, maximálne si vie predstaviť aj 150.- Eur mesačne. Odkazuje daňové priznanie z roku 2021, s tým, že jeho mesačný príjem sa pohybuje medzi 650-700.- Eur a tiež platí aj hypotéku niečo vyše 300.- Eur. Dodal, že aj počas manželstva prispieval na výdavky domácnosti iba on.
Matka uviedla, že nikdy nebránila otcovi v styku s maloletým, že je zaujímavé, že keď sa rozvádzali, v septembri 2021 uvádzal príjem 1200 alebo dokonca 1600.-Eur a teraz uvádza, že zarába v priemere 650.-Eur mesačne, navyše, keď doteraz, kým sa neodsťahovala nemal problém prispievať na výdavky tak, ako sa pôvodne dohodli, čo bolo dôvodom prečo súhlasila s 50.- Eur výživným. Zároveň dodala, že nie je pravda, že všetky výdavky počas manželstva uhrádzal on, ale jej materská tiež pokrývala výdavky spojené s chodom domácnosti.
Otec, na otázku kolízneho opatrovníka, aby špecifikoval sumu ktorou nad rámec 50.-Eur prispieval na mal. do októbra 2022 uviedol, že to bolo okolo 200.- Eur mesačne, čo potvrdila aj matka.
Kolízny opatrovník sa vyjadril, že sa prikláňa k výške výživného 200.- Eur mesačne s tým, že sám otec potvrdil, že v tejto sume doteraz hradil potreby maloletého, a teda je schopný prispievať na výživu svojho dieťaťa. Do nákladov na starostlivosť o maloleté dieťa treba zahrnúť aj osobnú celodennú starostlivosť matky, preto považuje sumu 200.- Eur za primeranú a odôvodnenú potrebám maloletého.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného alebo oprávneného alebo vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Nestačí úvaha súdu len o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia.
Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že zmena pomerov nastala, a preto je dôvodné zvýšiť výživné.
Zmena pomerov nastala na strane mal. A., kedy posledné rozhodnutie súdu bolo v čase, keď bol v materskej škôlke, momentálne navštevuje základnú školu. V súvislosti so školskými aktivitami prirodzene rastú aj výdavky spojené s družinou, krúžkami, či školskými potrebami.
Zmena nepochybne nastala aj na strane matky. Náklady na bývanie sa jej zvýšili z 0.-Eur (pretože ich na základe vzájomnej dohody hradil exmanžel) na 267,31.- Eur mesačne. Odchod z domu, ktorý patrí otcovi bol zapríčinený nezhodami medzi exmanželmi, ktoré nepriaznivo vplývali na maloletého. Tieto nezhody otec nerozporoval, uvádzal iba, že matku nikto z domu nevyhnal a bolo to jej slobodné rozhodnutie. Bez ohľadu na dôvody odchodu z (pôvodne) spoločného domova, nemožno opomenúť, že zmena pomerov nastala, a to výrazným spôsobom. Zmena ubytovania, ktorá nie je nadštandardom, ale spĺňa predpoklady porovnateľného ubytovania, aké mal maloletý v dome otca (tým, že trojizbový byt umožňuje každému členovi rodiny mať vlastnú izbu, čo uviedla matka v návrhu) nemôže byť na ujmu maloletému v tom zmysle, že otec sa viac nemusí podieľať na nákladoch spojených s bývaním.
Na pojednávaní, na otázku súdu k výške príjmu sa odvolával na údaje z daňového priznania za rok 2021, keďže je vedený ako SZČO, a teda v priemere 650.- Eur mesačne. Vo vyjadrení zaslanému súdu však uviedol svoje výdavky nasledovne: 150.- Eur jeho bývanie, 42,13.- Eur internetové služby, 306,-Eur hypotéka, 106.- Eur zdravotné a životné poistenie, 100.- Eur akciové fondy, 180.- Eur PHM, strava 280.- Eur, osobná hygiena 25.- Eur, oblečenie a obuv 25.- Eur, lieky 5.- Eur, zubár v priemere 20.- Eur, t.j. cca 1239.- Eur mesačne. Otec neuviedol k výdavkom výživné 50.- Eur ani ďalších 100 až 150.- Eur na ktoré sám v platbách exmanželke poukazoval, že ich platil nad rámec schválenej rodičovskej dohody. Celková suma výdavkov by teda predstavovala sumu cca 1439.- Eur mesačne. Vzhľadom na deklarovaný priemerný príjem otca 650.- Eur mesačne, súd uvádza, že matematicky sú deklarované príjmy a výdavky v zjavnom rozpore. Otec ani v jednom vyjadrení neuviedol, že by nemal dostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojich nákladov, či potrieb maloletého, ktoré doteraz hradil. Zo skutočností tvrdených otcom na pojednávaní ako aj prostredníctvom písomného vyjadrenia súdu nie je matematicky jasné ako doteraz hradil, čo i len vlastné náklady, pokiaľ deklaruje príjem 650.- Eur mesačne s tým, že otec ani v jednom vyjadrení neuviedol, že by nemal dostatočné finančné prostriedky na pokrytie svojich nákladov, či potrieb maloletého, ktoré doteraz hradil, prípadne, že by musel čerpať z úspor, či iných zdrojov financií na úhradu bežných výdavkov. Ani raz nespochybnil, že bol schopný ako aj ochotný platiť na výživu ako aj potreby maloletého mesačne cca 200.- Eur. Túto sumu prestal poukazovať ku dňu odsťahovaniu sa exmanželky a syna z jeho domu.
Súd teda zhrňuje, že dôvodom na zvýšenie výživného bola zmena pomerov na strane maloletého, a to vyšší vek maloletého, vyššie výdavky na maloletého spojené s navštevovaním základnej školy ako aj so zmenou ubytovania. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil zvýšené, resp. nové náklady na bývanie, ako aj ostatné náklady uvádzané matkou, zohľadňujúc námietku otca týkajúcu sa výdavku na stravu, (ktorú maloletému poskytujú aj starí rodičia maloletého) a tiež dokladovaných hradených výdavkov na oblečenie, či hračky pre maloletého (ktoré hradil otec), ako aj existencia (aj keď výslovne neupravenej) osobnej starostlivosť zo strany otca počas víkendov. Sumu 180.-Eur súd považuje za primeranú na zabezpečenie potrieb maloletého s ohľadom na jeho vek a uvádzané výdavky, a zároveň úhrada tejto výšky výživného je v možnostiach a schopnostiach otca.
V prevyšujúcej časti, súd návrh zamietol, s tým, že napriek zvýšeným nákladom na maloletého, vyplývajúcim z vyšších výdavkov spojených s návštevou školy a zmenou ubytovania, požadovaná pôvodne navrhovaná suma 350.- Eur s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého a schopnosti a možnosti povinného bola neprimerane vysoká. Súd preskúmal uvedené výdavky, ktoré matka uvádzala v približnej výške 500.-Eur na maloletého mesačne a uvádza k nim nasledovné: z nákladov na stravu cca 270.- Eur mesačne odrátal sumu 60.- Eur, čo približne predstavuje zabezpečovanie stravovania u starých rodičov (večere, občas obedy), náklady na bývanie nemohol započítať v takom rozsahu, ako uviedla matka skrz to, že matka delila náklady na bývanie troma. Súd výšku nákladov na bývanie na maloletého v sume 118,50.- Eur, ktorú uviedla matka považoval za neprimeranú s ohľadom na to, že pokiaľ ide o nájom bytu nemožno náklady na jedného dospelého a dve maloleté deti rozdeliť na tri rovnaké časti. a bral do úvahy pomernú časť nákladov, a to sumu cca 65.- Eur mesačne. Pri nákladoch na oblečenie došlo k duplicite a bolo započítané 2x v sume 34.- Eur, pričom tu súd zohľadnil doložené doklady o platbe otca za oblečenie pre maloletého, preto s ohľadom na vyššie uvedené, v konečnom dôsledku sa náklady na maloletého podľa názoru súdu pohybujú okolo sumy 340.- Eur mesačne. Obaja rodičia sa majú podieľať na výžive maloletého. Matka síce zabezpečuje osobnú starostlivosť, ale je tiež faktom, že aj otec sa o maloletého zaujíma, má s ním vytvorený vzťah a zabezpečuje starostlivosť o maloletého počas víkendov. S ohľadom na deklarovaný príjem otca a jeho doterajšie možnosti a schopnosti súd považoval za primerané určenie vyživovacej povinnosti na zdravé osemročné maloleté dieťa vo výške 180.-Eur mesačne s tým, že pokiaľ to bude v schopnostiach otca, apeloval naň upozornením, že dobrovoľnej úhrade nákladov nad rámec súdom stanovenej výšky výživného sa nekladú hranice.
Matka žiadala zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu. Súd rozhodol o zvýšenom výživnom počnúc 01.11.2022 opakovane do budúcna, a zároveň určil dlžné výživné za obdobie od 01.11.2022 do 28.02.2023, ktoré tvorilo sumu 520,- Eur (4x 130.- Eur), s tým, že otec je povinný uhradiť dlžné výživné do 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).