Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-54-2014.pdf
PDF · 125.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-3T/54/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Gylánika a prísediacich B. F. a M. F. na hlavnom pojednávaní dňa 23. 06. 2014 jednomyseľne takto
rozhodol:
obž. A. R. X. Z. G. E. , nar. XX. XX. XXXX v Č., trvale bytom K. č. XXX,. Okr. Č., dôchodca,
sa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. sa
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Čadca zo dňa 11. 04. 2014 č. Pv 63/14/5502 pre skutky, že:
1/ dňa 17. 10. 2013 v čase okolo 19:00 h v obci K., okr. Č., v chodbe rodinného domu č. p. XXX po tom, ako B. D. odmietla návrh obvineného A. R. sa s ním milovať, ju jednou rukou chytil za ruku a druhou jej priložil kuchynský nôž na bradu a skričal: „teraz budeš robiť to, čo ti poviem ja!“, zo strachu sa nebránila ani nekričala, následne ju vtiahol do spálne, hodil na posteľ, nôž odložil na zrkadlo, vyzliekol seba aj ju a vykonal na nej súlož, počas ktorej sa na ňu vymočil, po súloži jej lízal pošvu, vsunul dva prsty do pošvy, a potom do konečníka, ktoré po vytiahnutí olízal a povedal, aby prsty olízala aj ona, čo urobila, pritom ju bozkával a vyžadoval, aby opakovala slová:“ miláčik, to sa mi páči“, následne povedal, aby ostala ležať, išiel do kuchyne po cigaretu, keď sa vrátil späť, začal fajčiť, pričom po každom potiahnutí, dym z cigarety ústami fúkol na jaj pošvu a pošvu olízal, čo opakoval, kým cigaretu nedofajčil, keď skončil, pýtala sa na WC, šiel za ňou, pri návrate mu povedala, nech už ide domov, v tom je ale schytil zozadu za vlasy a dotiahol do spálne, kde ju pustil a povedal, aby si ľahla na posteľ, keď si ľahla, ľahol na ňu a vsunul jej dva prsty do pošvy, potom do konečníka, prsty olízal, po ňom musela prsty olízať aj ona a bozkať ho, čo robila zo strachu, aby jej neublížil, nakoľko nôž ml stále položený v spálni na zrkadle, po skončení, keď o 22:00 h odchádzal, ju chytil zozadu za vlasy a povedal, aby v prípade, že pôjde k lekárovi povedala, že to má z ošetrenia na pohotovosti a odišiel,
2/ dňa 22. 10. 2013 doobeda v obci K., okr. Č. v chodbe rodinného domu č. p. 350 po tom, ako ho B. D. po odmietnutí jeho žiadosti o pôžičku peňazí, pustila dnu, naliala mu do pohára alkohol, ktorý keď vypil, vyskočil zo stoličky, začal ju fackať a nadávať jej, vtedy začala kričať „A. vypadni preč z mojej chalupy!“ , on však neodišiel, chytil ju za sveter pod krkom, hodil na zem, vtedy sa jej podarilo zo zovretia vytrhnúť a ujsť von na cestu pred dom, kde práve išli dvaja chlapi, ktorých požiadala, aby A. R. vyhodili z chodby jej domu, čo aj urobili a odišli,
právne kvalifikované v bode 1/ ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a v bode 2/ ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená B. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. Č.. XXX/X, okr. Č., s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa 11.04.2014 bola súdu doručená obžaloba na obv. A. R. pre skutky právne kvalifikované obžalobou ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Súd v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie, pričom v konaní vypočul obžalovaného A. R., poškodenú B. D.Č., svedkov Z. K., A. F., Ľ. E., znalkyňu PhDr. K. A., a pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Obžalovaný A. R. opakovane a nemenne poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu, pričom uviedol, že nie je pravda, čo sa mu kladie za vinu, k poškodenej prišiel dňa 17.10.2013 ku večeru na dvor, kde sa rozprávali o porezaní dreva, pričom jej povedal, že jej ho poreže, pričom ona mu povedala, že nemá peniaze na benzín do motorovej píly, na čo jej povedal, že jej to drevo neporeže, čím sa to celé skončilo. Poškodená za ním ešte chodila, že jej sľúbil porezať drevo. Dozvedel sa, že poškodená má všade dlhy a nie je schopná to zaplatiť. Tvrdenia poškodenej, že ju mal znásilniť a vykonať iné veci považuje za pomstu z jej strany za to, že jej odmietol porezať drevo. Zo strany poškodenej je to všetko výmysel. Dodal, že v čase, keď chcela poškodená porezať drevo, bola na mieste aj jeho matka. Pod vplyvom alkoholu nebol, do domu poškodenej nevstúpil. Ku skutku pod bodom 2/ nevie povedať nič, určite sa nič také nestalo, poškodenej sa vyhýbal, lebo mu stále, keď ju stretol, mu hovorila, že jej sľúbil porezať drevo. Od poškodenej mu prišiel list, ktorý však celý nečítal, vyhodil ho, vie len, že tam písala o tom, že jej sľúbil porezať drevo. O tom, že ho mali nejaký dvaja chlapi vyhodiť z domu poškodenej nevie. Poprel tvrdenia poškodenej, že často pije alkohol, nevie o tom, že by mal byť agresívny. Zdôraznil, že voči poškodenej nikdy nepoužil násilie. Domnieva sa, že ho chce poškodená očierniť, chce sa mu pomstiť, za to, že jej neporezal drevo. Potom sa dopočul, že poškodená mala o neho záujem, zrejme o nejaký vzťah. Dodal, že poškodenú bližšie nepoznal , iba z videnia. U poškodenej bol iba dňa 17.10.2013, a to iba vo vchodových dverách, priamo v dome nebol.
Poškodená B. D. uviedla, že dňa 17.10.2013 o 17.50 hod. videla po ceste kráčať obžalovaného, ktorého pozná dlhšiu dobu. Zastavil sa pri nej a pýtal sa jej, či nechce porezať nejaké drevo. Pustila ho do záhrady a ukázal mu, ktoré drevo chce porezať. Potom prišla matka obžalovaného, ktorá mu povedala, že je opitý a následne odišla preč. Poslal ju do krčmy kúpiť pivo a cigarety, ona ho pustila do domu, kde ju čakal, kým sa vráti. Okolo 19.00 sa obžalovaný postavil, začal jej do ucha vravieť, že sa chce s ňou milovať, že jej ju chce lízať, na čo mu povala, že ona taký sex nepotrebuje, pričom ho to asi nahnevalo, jednou rukou jej stisol pravú ruku a svojou pravou rukou jej priložil nejaký ostrý predmet na bradu, pričom zistila, že má nôž priložený k brade. Obžalovaný na ňu kričal, že bude robiť čo jej povie. Nebránila sa, lebo sa bála, aby jej neublížil. Potom ju zavliekol do spálne, položil kuchynský nôž, vyzliekol sa, pričom ona ležala na posteli, kde ju obžalovaný hodil. Nič nerobila, ani nekričala, pretože sa bála. Kľakol si na posteľ, vyzliekol jej tepláky aj nohavičky, na čo mu povedala: ,,A., čo robíš“, obžalovaný nič nepovedal, potom strčil pohlavný úd do jej pošvy a začal súložiť, po krátkom súložení sa obžalovaný do nej vymočil. Následne vytiahol pohlavný úd z pošvy, začal jej pošvu lízať, asi po pol hodine strčil jej dva prsty do pošvy, z pošvy do konečníka, z konečníka prsty vytiahol a začal ich lízať, keď ich olízal, priložil jej prsty
k ústam a povedal, nech ich lížem, čo urobila, lebo sa ho bála, potom musela povedať ,,miláčik to sa mi páči. Následne ju bozkával na ústa. Nevie ako dlho to trvalo, keď skončil išiel do kuchyne po cigaretu a popolník, jej povedal, nech ostane ležať v posteli, čo aj poslúchla. Keď sa vrátil späť do spálne, zapálil si cigaretu a za každým potiahnutím si priložil ústa k pošve a dym vyfukoval na pošvu a pošvu lízal až pokiaľ nedofajčil. Potom sa vypýtala na WC, kde zistila, že z pošvy krváca, na čo mu povedala, nech ide domov, čo ho asi nahnevalo, chytil ju zozadu za vlasy a dotiahol ju späť do spálne, tam ju hodil na posteľ a začal jej opäť prsty vkladať do pošvy a potom do konečníka, olízal ich, musela ich aj ona olizovať a hovoriť ,,miláčk, to sa mi páči“ a bozkávať ho. Nevie, koľko to trvalo, ale keď odchádzal z domu bolo 22.00 hod. Následne si obžalovaný vzal veci, obliekol sa, na čo mu poškodená škaredo povedala, aby už išiel do piče, na čo ju chytil za vlasy a povedal jej, aby povedala, že tieto bolesti a krvácanie jej spôsobili na pohotovosti na ošetrení. Na druhý deň za ňou prišla matka obžalovaného, ktorá jej povedala, aby obžalovaného neudávala, že by prišiel o všetky peniaze. K lekárovi nešla, užívala lieky od bolesti. Následne pri obchode U Sultána na lavičke stretla obžalovaného, ktorý od nej pýtal požičať 5 € a kúpiť cigarety. Nijako sa jej nevyhrážal, bála sa však, aby jej znova neublížil.
Ku skutku v bode 2/ obžaloby uviedla, že dňa 22.10.2013 doobeda videla obžalovaného kráčať po ceste veľmi opitého k jej bráne, ktorú si otvoril, vošiel do záhrady, kde sa v tom čase nachádzala poškodená a žiadal od nej požičať peniaze, čo odmietla, pozvala ho k sebe domov a naliala mu alkohol a ponúkla cigaretou. Keď dopil a dofajčil, vyskočil zo stoličky, nadával jej do kuriev a píč a zároveň ju aj fackal, na čo mu povedala nach vypadne z jej chalupy. V tom ju chytil za sveter pod krkom, čomu sa bránila a vytrhla sa mu, vybehla na cestu, kde v tom čase išli nejaký chlapi, ktorých nepozná, na čo im povedala, že má doma opitého chlapa, ktorého potrebuje vyhodiť, pričom oni obžalovaného z domu vyviedli a hodili do priekopy. Následne nasadli do auta a odišli. Následne dňa 25.10.2014 obžalovaného písomne upozornila, čo jej urobil, list vložila do obálky a hodila do schránky obžalovaného.
Dodala, že v dôsledku konania obžalovaného jej bola spôsobená ujma na zdraví, a to tým že krvácala týždeň z pošvy, bola poškrabaná na brade. Konanie obžalovaného neoznámila na polícii hneď, pretože sa ho bála, až dňa 19.11.2013 sa zdôverila pani E., ktorá to povedala policajtovi P. F., ktorý ju dňa 03.12.2013 zavolal k sebe, kde však nevypovedala úplnú pravdu, napríklad klamala, že bola na pohotovosti u lekára. O udalosti povedala viacerým osobám a to pani E., A. F. a Z. E..
Doplnila, že nebola na ošetrení ani u praktického lekára, ani u gynekológa, na ošetrení bola asi po troch mesiacoch, chlapov, ktorí vyviedli obžalovaného z jej domu nepozná
Svedkyňa A. F. uviedla, že poškodená sa jej zdôverila, že jej niekto strašne ublížil, pričom jej povedala, že jej obžalovaný už dlhšie sľuboval, že jej zreže ovocné stromy v záhrade, že prišiel k nej, najprv pýtal uliať, keď vypil mal po nej skočiť, škrtiť ju a proste, že ju mal znásilniť. Potom, ako ju znásilnil, vyhodila ho za bránku a zamkla. S poškodenou sa vadil, že prečo to neoznámila, pričom jej poškodená povedala, že sa ho bojí, že to nechá tak. Tiež jej poškodená povedala, že z dôvodu znásilnenia krvácala z pošvy a bola v nemocnici, kde ju zašívali. Priamym svedkom nebola, o udalosti vie iba sprostredkovane od poškodenej. Keď jej to poškodená rozprávala mala dojem, že si vymýšľa, lebo počula, že poškodená s chlapmi nadväzuje rozhovory a sranduje s nimi. Nič výnimočné si na poškodenej nevšimla, len pýtala od nej tabletku, že ju bolí hlava.
Svedkyňa Ľ. E. uviedla, že pracuje ako čašníčka v pohostinstve V. K. na K.. Niekedy v minulom roku (2013) sa od inej predavačky dozvedela o znásilnení B. D. obžalovaným, asi o tri alebo štyri dni sa jej s tým zverila poškodená, keď bola na nákup, pričom jej povedala: predstav si, čo mi ten sviniar urobil, hovorila, že prišiel k nej domov, bol opitý, chcel požičať peniaze, že ju chytil pod krk, zavliekol ju do spálne a tam, že ju znásilnil. Potom neskôr o nejaké dni jej povedala, že ju dotrhal v pošve, že krvácala a musela ísť k lekárovi na druhý deň na zašitie. Poškodená jej vtedy povedala, že nebola na polícii, o nejaký čas prišla a povedala jej, že už ho udala, lebo že hovorila s pani E., ktorá býva oproti policajtovi F. a tá jej povedala, čo keď príde znovu a urobí jej to zas alebo niekomu inému. Následne jej poškodená hovoril, že po tom znásilnení mal obžalovaný za ňou prísť opäť, ona ho pustila do domu, následne ho odtiaľ vyviedli nejaký chlapi. Nebola svedkom žiadneho incidentu, vypovedá len o skutočnostiach, ktoré jej povedala poškodená. Ďalej uviedla, že poškodená mala v čase, keď malo dôjsť k znásilneniu chrastu na brade, pričom jej poškodená povedala, že to má od noža, ktorý jej obžalovaný držal pod krkom. Ďalej uviedla, že jej poškodená ešte povedala, že obžalovaný ju mal potrhať tým, že jej do vagíny tlačil prsty
a tiež, že obžalovaný jej to robil aj do zadku, pričom jej mal povedať, že to normálne robil s bratom. Keď jej to poškodená hovorila, mala dojem, že jej hovorí pravdu. Ďalej jej mala poškodená uviesť, že obžalovaný mal po poškodenej strieľať, keď v lete zbierala čučoriedky.
Čo sa týka povahových vlastností poškodenej, k týmto uviedla, že rada debatuje s ľuďmi, pokiaľ ide o obžalovaného, tohto nepozná ako agresívneho, a pokiaľ ide o konzumáciu alkoholu, tak máva také obdobia, že mesiac nič nepije, ale potom dokázal aj týždeň piť, keď ho zobrala mánia.
Znalkyňa PhDr. K. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mentálny deficit u poškodenej limituje jej pamäťové schopnosti, teda aj jej schopnosť presne reprodukovať prežité udalosti a môže mať sklon k nevedomému skresľovaniu reality. Pri mentálnom deficite a neschopnosti predvídať dôsledky konania, nemožno predpokladať úmyselné - teda zámerné skreslenie reality. U poškodenej je mentálny deficit značný. Pokiaľ ide o spoľahlivosť výpovede poškodenej, ak sa posudzuje z psychologického hľadiska, zisťuje sa mentálna úroveň posudzovanej osobnosti, a pokiaľ je výrazne znížená, ako bolo zistené u poškodenej, znižuje sa aj spoľahlivosť jej výpovede. U poškodenej bola zistená aj výrazná infantilita osobnosti, zvlášť výrazná sugescivita, teda ovplyvniteľnosť sociálnym okolím, čo takisto veľmi závažne môže ovplyvniť celkovú spoľahlivosť výpovede. Z hľadiska reakcie osobnosti, ktorá utrpela psychickú traumu je ťažko pochopiteľná reakcia, že dokáže byť po potencionálnej traume v ďalšom kontakte s osobou, ktorá jej mala túto traumu spôsobiť. U poškodenej sa však musí brať do úvahy jej veľmi nízku schopnosť anticipácie, teda predvídania dôsledkov rozhodnutí. Skúsenosti s traumatizovanými ženami však ukazujú, že po prekonanej traume, nebývajú schopné ďalšieho kontaktu s človekom, ktorý im traumu spôsobil. Ja pri mentálnej úrovni poškodenej je zrejmé, že v prípade spáchania takéhoto skutku zrejme mala zareagovať tak, že by zrejme vyhľadal pomoc blízkych príbuzných, susedov, navštívila lekára, požiadal o pomoc políciu. Či však skutočne ku skutku došlo tak, ako ho opisuje poškodená nemožno vyvodiť jednoznačný záver. Pokiaľ by však poškodená takúto traumu skutočne zažila, zrejme by sa to muselo niekde odzrkadliť, prejaviť, čo však u poškodenej zistené nebolo. Zdôraznila, že predpokladané dôsledky potencionálnej traumatizujúcej udalosti sa psychologickým vyšetrením nezistilo.
Svedkyňa Z. K. - matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní využila svoje právo odmietnuť vypovedať podľa ust. § 130 ods. 1 Tr. por., súd preto postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania, kedy uviedla, že si už presný dátum nepamätá, bolo to niekedy v októbri roku 2013, kedy poškodená pýtala obžalovaného, aby jej išiel porezať nejaké staré stromy
na záhrade. Obžalovaný sa tam išiel pozrieť, pričom poškodená ho zavolala do záhrady, videla ako išli k vchodovým dverám a vošli do domu. Vtedy obžalovaného zavolala, aby išiel domov, lebo sa stmievalo a obžalovaný mal niečo vypité. Nie je pravda tvrdenie poškodenej, že za ňou bola na druhý deň a mala jej povedať, aby nič neoznamovala. Obžalovaný sa vrátil niekedy večer. K povahovým vlastnostiam obžalovaného uviedla, že je moc tichý, za ženami nelieta, raz za čas ide do krčmy. Neverí, že by sa mohlo stať to, čo je obžalovanému kladené za vinu, práve naopak, poškodená hľadala príležitosti, lebo pýtala viacerých chlapov porezať drevo. Podľa jej názoru ona chcela nejakého chlapa do domu, kvôli peniazom. Má odpojenú elektrinu, nemá ani plyn, vinu zhadzuje na nebohého manžela.
Na hlavnom pojednávaní súd postupom podľa § 269 Tr por. prečítal znalecký posudok znalkyne z odboru psychológia PhDr. K. A. a odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia MUDr. A. R., z ktorý ch mal súd preukázané, že:
Zo znaleckého posudku PhDr. K. A. č. 12/2014 (č.l. 43 - 56) vyplýva, že intelektové schopnosti poškodenej B. D. dosahujú úroveň dolnej hranice pásma mentálnej subnormy, celková mentálna a osobnostná úroveň poškodenej determinuje jej schopnosť adekvátne kriticky posúdiť primeranosť svojho správania, schopnosť predvídať dôsledky svojich rozhodnutí a správania nie je žiadúco rozvinutá (nízka anticipačná úroveň). V popredí osobnostných charakteristík prevažuje simpexicita (jednoduchosť), infantilita (nezrelosť, až naivnosť), emocionálna nestabilita s tendenciou k výkyvom nálad a unáhleným reakciám, zameraným na okamžité naplňovanie vlastných potrieb a zníženou rezistenciou voči záťaži. Významnou charakteristikou osobnosti poškodenej je zvýšená sugestibilita (ovplyvniteľnosť) a sociálna nekritickosť (nezrelosť vo vzťahu k vlastnému adekvátnemu úsudku), a to
v snahe byť akceptovaná sociálnou skupinou. V osobnostnej štruktúre je popri sklone k unáhlenému konaniu nedostatočne rozvinutá schopnosť anticipácie (predvídania) následkov konania, čo spôsobuje prítomný defekt súdnosti, ktorý poškodenej neumožňuje dostatočne kriticky posúdiť prebiehajúcu sociálnu situáciu a ani primeranosť vlastného reagovania v tejto situácii. Celkovo je spoľahlivosť výpovede poškodenej významne znížená, nakoľko v dimenzii všeobecnej i špecifickej je vzhľadom na anamnézu celkového psychického vývinu oslabená. Poškodená je síce v bežných sociálnych situáciách primerane schopná vnímať, uchovávať v pamäti a reprodukovať prežité udalosti v ich kontinuite, jednoduchším spôsobom. Jej pamäťové schopnosti, a to v jednotlivých fázach procesu zapamätávania, teda vštiepivosti pamäťového materiálu, jeho uchovávania i reprodukovania sa rozvinuli do hranice celkovej mentálnej úrovne. Potenciálna záťažová situácia v súvislosti s okolnosťami posudzovanej veci mohla potencovať prechodné (reaktívne) vystupňovanie emocionality, zvýraznenej afektivity, čo následne pod vplyvom vystupňovaných emócií môže vyústiť do nevedome skreslenej interpretácie priebehu potenciálnej záťažovej situácie.
Psychická reaktivita poškodenej následkom posudzovanej udalosti nevyústila do Posttraumatickej stresovej poruchy poškodenej na potenciálnu stresogénnu situáciu, teda nevyústila do veľmi vážnej poruchy psychického stavu poškodenej, ktorá by s vysokou pravdepodobnosťou nastala, pokiaľ by k vyslovene násilnému správaniu obvineného voči menovanej došlo. V prežívaní a správaní poškodenej nezistila v dôsledku okolností v súvislosti s posudzovanou vecou prítomnosť Posttraumatickej stresovej poruchy. Posttraumatická stresová porucha u poškodenej v súvislosti s okolnosťami, posudzovanými v prípravnom konaní, by s veľkou pravdepodobnosťou nastala, pokiaľ by bola vystavená potenciálnemu násilnému správaniu obvineného.
Z odborného vyjadrenia č. 44/2014 MUDr. A. R. (č.l. 76 - 79) vyplýva, že údaj o tom, že poškodená krvácala z pošvy po súloži a po sexuálnych praktikách nebol overený lekárskym vyšetrením, či došlo k poškodeniu sliznice pošvy, alebo jej natrhnutiu. Nakoľko charakter poranenia nebol verifikovaný nedá sa stanoviť potrebná doba práceneschopnosti a liečby. Príčina krvácania z pošvy musí byť lekárskym vyšetrením stanovená, nakoľko sa v takom prípade môže jednať o poranenie, alebo ochorenie, taktiež možno brať do úvahy aj fyziologické krvácanie. Po úraze dňa 22.10.2013 poškodená taktiež nevyhľadala lekárske ošetrenie, pričom uviedla, že dostala najmenej dve facky. Pri údere otvorenou rukou na tvár obyčajne v mieste násilia vzniká začervenanie kože, ktoré je prechodného charakteru, trvá niekoľko minút, potom vymizne bez zanechania poúrazových zmien. Po údere tzv. fackami nevzniká opuch, krvný výron.
Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov z ktorých mal preukázané nasledovné.
- podľa zápisnice o konfrontácii (č.l. 41,) obvinený odmietol vypovedať.
- zo správy OR PZ Čadca (č.l. 57) vypláva, že obvinený je držiteľom zbrojného preukazu s oprávnením ,,A,D“ s platnosťou do 22.08.2016, je držiteľom zbraní :
1. guľobroková kozlica zn. ZH 204, kal. 7 x 57 R / 12 - 70, v.č. 2-405192/277020
2. malokalibrovka opakovacia zn. ZKM 452, kal. 22 LR, v.č. 730758
3. revolver zn. TAURUS 689, kal. 357, v.č. PB377479
4. guľovnica opakovacia zn. ČZ 527, kal. 5,6 x 45, v.č. 52217
5. hlaveň zn. ZH 221, kal. 16-16, v.č. 2 -710104
- z potvrdení o odňatí zbraní a streliva (č.l. 58 - 62) vyplýva, že vyššie uvedené strelné zbrane boli útvarom Policajného zboru odňaté obžalovanému A. R..
- Zo správy o povesti Obecného úradu K. (č.l. 65) vyplýva, že obžalovaný je slobodný, v obci nevlastní žiadny majetok, podnety v súvislosti s obžalovaným neevidujú, jeho správania nebolo doposiaľ na Obecnom úrade prerokúvané.
- podľa správy o povesti (č.l. 66) obžalovaný doposiaľ nebol priestupkovo riešený
- Z odpisu z registra trestov (č.l. 67) vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v Registri trestov GP SR.
Prokurátorka navrhla uznať obžalovaného za vinného podľa obžaloby a uložiť mu úhrnný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Obhajca navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. a) Tr. por. lebo nebolo dokázané, že obžalovaný spáchal skutky v bodoch 1/ a 2/ obžaloby.
Súd po vykonanom dokazovaní obžalovaného A. R. oslobodil podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod skutku uvedeného v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca sp.zn.Pv 63/14/5502 v celom rozsahu, nakoľko nebolo dostatočným spôsobom a bez pochybností preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobe, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Súd vychádzal pri svojich právnych úvahách v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ a tiež v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku, keď súd starostlivo zvážil všetky získané a vykonané dôkazy a tieto jednotlivo i vzájomnom súhrne vyhodnotil.
Súd nemal za dostatočným spôsobom preukázané, že by sa skutok stal uvedený v obžalobe. V konaní bolo preukázané, že síce v predmetný deň bol obžalovaný na dvore pri dome poškodenej, avšak nebolo v konaní preukázané, že by došlo zo strany obžalovaného k použitiu násilia, akéhokoľvek nátlaku alebo hrozby násilím, ani nebolo preukázané, že by došlo zo strany obžalovaného A. R. k sexuálnemu násiliu na poškodenej v zmysle ustanovenia § 200 Trestného zákona resp. k donúteniu k súloži v zmysle ustanovenia § 199 Trestného zákona. Nebolo preukázané konanie, ktoré sa obžalovanému obžaloba kladie za vinu, že by mal obžalovaný A. R. po tom, ako B. D. odmietla návrh obvineného A. R. sa s ním milovať, ju jednou rukou chytil za ruku a druhou jej priložil kuchynský nôž na bradu a skričal: „teraz budeš robiť to, čo ti poviem ja!“, zo strachu sa nebránila ani nekričala, následne ju vtiahol do spálne, hodil na posteľ, nôž odložil na zrkadlo, vyzliekol seba aj ju a vykonal na nej súlož, počas ktorej sa na ňu vymočil, po súloži jej lízal pošvu, vsunul dva prsty do pošvy, a potom do konečníka, ktoré po vytiahnutí olízal a povedal, aby prsty olízala aj ona, čo urobila, pritom ju bozkával a vyžadoval, aby opakovala slová:“ miláčik, to sa mi páči“, následne povedal, aby ostala ležať, išiel do kuchyne po cigaretu, keď sa vrátil späť, začal fajčiť, pričom po každom potiahnutí, dym z cigarety ústami fúkol na jaj pošvu a pošvu olízal, čo opakoval, kým cigaretu nedofajčil, keď skončil, pýtala sa na WC, šiel za ňou, pri návrate mu povedala, nech už ide domov, v tom je ale schytil zozadu za vlasy a dotiahol do spálne, kde ju pustil a povedal, aby si ľahla na posteľ, keď si ľahla, ľahol na ňu a vsunul jej dva prsty do pošvy, potom do konečníka, prsty olízal, po ňom musela prsty olízať aj ona a bozkať ho, čo robila zo strachu, aby jej neublížil, nakoľko nôž ml stále položený v spálni na zrkadle, po skončení, keď o 22:00 h odchádzal, ju chytil zozadu za vlasy a povedal, aby v prípade, že pôjde k lekárovi povedala, že to má z ošetrenia na pohotovosti a odišiel.
Obžalovaný od začiatku trestného stíhania spáchanie skutku popiera.
Pokiaľ ide o výpoveď poškodenej B. D., súd poukazuje na to, že jej výpovede z prípravného konania a hlavného pojednávania obsahujú značné rozpory v základných otázkach, a to najmä v menách svedkýň, ktorým mala o znásilnení povedať a v dátumoch, kedy im uvedenú skutočnosť mala povedať, pričom obžaloba je postavená výlučne na tomto jedinom dôkaze. Taktiež na nespoľahlivosť výpovede poškodenej poukazujú aj výpovede svedkýň A. F. a Ľ. E., keď poškodená opísala údajné znásilnenie inak jednej a inak druhej svedkyni.
V prospech obžalovaného svedčia tiež závery znaleckého dokazovania znalkyne PhDr. K. A. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, z ktorých vyplynulo, že schopnosť poškodenej presne reprodukovať prežité udalosti a môže mať sklon k nevedomému skresľovaniu reality a špecifická schopnosť vierohodne vypovedať je vo vzťahu k prejednávanému skutku znížená, znalkyňa sa vyjadrila, že poškodená mohla popísať udalosti v rozpore so skutočnosťou a to najmä vzhľadom na jej mentálnu
nedostačivosť, nekritickosť jej úsudku a zníženú schopnosť adekvátne interpretovať prežívanú realitu, najmä v emočne vystupňovaných
situáciách, ďalej uviedla, že poškodená má sklony k nevedomému skresľovaniu reality, čo môže vyústiť do nevedome skreslenej interpretácie priebehu potenciálnej záťažovej situácie.
Znalkyňa sa vyjadrila, že na poškodenej sa neprejavili žiadne postraumatické stavy ani iné forenzne významné následky na jej psychike v súvislosti s jej popísaným priebehom skutku, pričom posttraumatická porucha by u poškodenej s vysokou pravdepodobnosťou nastala, pokiaľ by bola vystavená potenciálnemu násilnému správaniu obžalovaného. Pokiaľ by poškodená uvedenú traumu skutočne zažila, zrejme by sa to muselo niekde odzrkadliť, čo sa však u poškodenej psychologickým vyšetrením nezistilo. Aj ori mentálnej úrovni poškodenej je zrejmé, že v prípade spáchania takéhoto skutku, by poškodená zrejme mala reagovať tak, že by zrejme vyhľadal pomoc blízkych príbuzných, susedov, navštívila lekára, požiadala o pomoc políciu Čo sa týka sexuality poškodenej, absencia sexuálneho vzťahu u poškodenej mohla mať vplyv na jej správanie.
Prejavy poruchy osobnosti u poškodenej mnohé z jej správania vysvetľujú, zároveň znižujú jej všeobecnú vierohodnosť, ale nemajú vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti. Znaleckým dokazovaním tak bolo jednoznačne potvrdené, že vierohodnosť poškodenej je znížená a toto zistenie je v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi - svedeckými výpoveďami. Na základe výpovede poškodenej tak nie je možné konštatovať vinu obžalovaného. Rovnako výpovede ostatných svedkov, ktorí vypovedali o tom, že im poškodená rozprávala ako ju obžalovaný znásilnil, tak nie sú relevantným dôkazom o vine obžalovaného, keďže vyjadrenia o znásilnení a násilí páchanom na poškodenej obžalovaným boli sprostredkované od poškodenej, ktorej vierohodnosť bola jednoznačne spochybnená.
Keďže obžalovaný takéto konanie bezvýhradne poprel a neboli zistené ďalšie dôkazy, ktoré by výpoveď poškodenej potvrdzovali, súd postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil obžalovaného spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný. Napokon sama poškodená svojou nečinnosťou spôsobila, že takéto dôkazy absentovali. Možno povedať, že súd sa nachádzal v
dôkaznej núdzi, keď výpoveď obžalovanej nebolo možné verifikovať inými relevantnými dôkazmi. Súd nemohol akceptovať tvrdenie poškodenej bez prítomnosti ďalších dôkazov, pričom poškodená ani nenavštívila odborného lekára, ktorý by verifikoval zranenia, ktoré uvádza poškodená, a to krvácanie z pošvy, škrabanec na brade. Taktiež, pokiaľ poškodená tvrdí, ku skutku v bode 2/ obžaloby, že obžalovaného z jej domu vyviedli dvaja chlapi, neuviedla k týmto ani popis a už vôbec nie mená, pričom práve títo svedkovia by mohli dosvedčiť, že ku skutku mohlo dôjsť tak, ako to uvádza poškodená. Súd je však toho názoru, že takíto svedkovia ani neexistujú, pretože je ťažko pochopiteľné, a uviedla to aj znalkyňa pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávané, že osoba, ktorá utrpela psychickú traumu dokáže byť po potenciálnej traume v ďalšom kontakte s osobou, ktorá by mala túto traumu spôsobiť.
Určité pochybnosti budí už samotná skutočnosť, že poškodená nepodala trestné oznámenie, ani nebola na žiadnom lekárskom ošetrení, pričom sama uvádzala, že po údajnom znásilnení krvácala z pošvy, mala škrabanec na brade, pociťovala bolesti. Znásilnenie oznámila až dňa 10.12.2013, teda takmer po dvoch mesiacoch. Pričom neoznámenie týchto skutočností odôvodňovala tým, že nie je z tých čo chodia žalovať. Naviac, po tom ako bola policajným orgánom vyťažená, uviedla, že bola na lekárskom ošetrení, ktoré tvrdenie neskôr korigovala, pričom sama uviedla, že na žiadnom lekárskom ošetrení nebola.
V danom prípade tak súd zabezpečil dôkazy, ktoré hovoria jednak v prospech obžalovaného a jednak v jeho neprospech, preto bolo nevyhnutné aplikovať zásadu in dubio pro reo ( v pochybnostiach v prospech páchateľa ), keď voči obžalovanému neexistuje dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich o jeho vine, a ten, ktorý by svedčil o jeho vine ( výpoveď poškodenej) je vyvrátený ďalšími vykonanými dôkazmi, najmä znaleckým dokazovaním, ktoré spochybnilo výpoveď poškodenej a tým aj výpovede ostatných svedkov svedčiacich v neprospech obžalovaného, keďže oni mali informácie o nútení poškodenej zo strany obžalovaného sprostredkovane od poškodenej. V danom prípade tak vykonané dôkazy nepostačujú na uznanie viny
obžalovaného, pretože nie je jednoznačne daný rad priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili ucelenú reťaz a boli by dostatočným dôvodom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania žalovaných skutkov a vyvodenia záveru, že skutky, pre ktoré je obžalovaný Q. B. stíhaný, sa naozaj stali.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, ku ktorej sa poškodená riadne a včas pripojila, pričom požadovala náhradu škody v celkovej výške 5.000 €, pretože súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby pre prečin, z ktorého tieto uplatnené nároky vychádzajú, nezostávalo, než odkázať podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.;
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.