Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-8-2023.pdf
PDF · 129.29 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Matúša Staríčka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov - matky B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. XX, E., s prechodným pobytom F. X, G., a otca H. A., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. X, E., zastúpený JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, so sídlom Krasovského 13, Bratislava, o návrhu matky a otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 20P/37/2022 - 55 zo dňa 23.05.2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu v I. výroku v časti o zastupovaní maloletého dieťaťa a spravovaní jeho majetku a v III. výroku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia okresného súdu z r u š u j e .
II. Uznesenie okresného súdu v I. výroku v časti o úprave styku otca s maloletým dieťaťom m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
III. Okresnému súdu dáva podnet na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej aj „prvoinštančný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod. s tým, že otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky (I. výrok). Súčasne zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom iba v jej prítomnosti (II. výrok) a taktiež zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia (III. výrok). Ďalej ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa na zastupovanie v konaní (IV. výrok).
V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.04.2022 doplneným dňa 02.05.2022 domáhala zverenia maloletého
do svojej osobnej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletým každú stredu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. na adrese, kde býva matka a v jej prítomnosti. Otec dňa 04.05.2022 podal vlastný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa upraví jeho styk s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod., kedy si otec maloletého vyzdvihne a aj vráti v mieste bydliska matky.
Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 24 ods. 4, § 28 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, 2, 4, § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), článok 3 ods. 1, 2, článok 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej aj „Dohovor“) a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, keďže absencia súdneho rozhodnutia tu poskytuje priestor pre možné konflikty medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté dieťa. Z podaných návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že rodičia neboli nikdy zosobášení, pričom po ukončení spoločného spolužitia nedošlo ani k úprave výkonu rodičovských práv a povinností (ani podrobnou dohodou, ani súdnym rozhodnutím). Zo spoločnej domácnosti sa po vzájomných konfliktoch odsťahoval otec, maloletý teda od narodenia žije v prostredí bydliska matky, o dieťa sa má starať matka s tým, že otec s maloletým iba realizuje osobný styk. Z podaných návrhov je zrejmé aj to, že medzi rodičmi maloletého prevládajú neustále konflikty ohľadom zabezpečenia riadneho výkonu vybraných rodičovských práv a povinností. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že v najlepšom záujme maloletého je ďalšie zachovanie jeho prirodzeného prostredia, preto rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky (a vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v danej časti), ktorá túto starostlivosť zabezpečovala aj doteraz. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti na výchovu maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie si citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove maloletého dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách Dohovoru. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že medzi matkou a otcom maloletého sú konflikty aj ohľadom zabezpečenia styku otca s maloletým; ani daná otázka nebola upravená dohodou účastníkov, resp. súdnym rozhodnutím, t. j. styk otca s maloletým je ponechaný na vôľu rodičov. Vzhľadom na nezhody rodičov v tejto otázke dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania aj v tomto smere tak, aby bolo zachované právo maloletého dieťaťa na pravidelný osobný styk aj s odlúčeným rodičom. Matka navrhuje upraviť styk otca s dieťaťom iba v jej prítomnosti a v mieste jej bydliska, a to v rozsahu 2 hodín každú stredu (od 17.00 hod. do 19.00 hod.). Čo sa týka styku iba v prítomnosti matky a v mieste jej bydliska, súd prvej inštancie mal za to, že takýto návrh je nedôvodný. Realizácia styku iba v prítomnosti druhého rodiča je vážnejším zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, pričom do úvahy prichádza iba v odôvodnených prípadoch, v ktorých je takáto zvýšená ochrana dôvodná (napr. v prípade dlhodobého odmietania odlúčeného rodiča zo strany dieťaťa, v prípade známok násilia). Matka vo svojom návrhu neuviedla žiadne relevantné dôvody a nepredložila žiadne dôkazy (ani z predložených výňatkov vzájomnej písomnej komunikácie takéto skutočnosti nevplývajú), ktoré by potrebu takejto ochrany maloletého odôvodňovali, pričom aj z návrhu otca vyplýva, že s maloletým majú dobrý vzťah. Pokiaľ však ide o matkou navrhnutý rozsah styku otca s maloletým, prvoinštančný súd nepovažoval takýto rozsah za dostatočný. Aj z vyššie uvedeného vyplýva, že maloletý nemá žiadne problémy tráviť čas so svojím otcom, ktorý s ním má tráviť čas rád, pričom dlhší styk sa mal realizovať aj pred vznikom vážnejších konfliktov medzi rodičmi. Obidvaja rodičia majú vo vzťahu k maloletému rovnaké rodičovské práva a povinnosti a je dôležité, aby bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah k dieťaťu obidvom rodičom, čo však v danom prípade možné nie je, pričom v záujme maloletého je nevyhnutné zachovať si vzťah aj k otcovi a tento vzťah naďalej aj rozvíjať. Súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zdôrazňuje, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Na základe týchto skutočností rozhodol súd prvej inštancie tak, že návrh matky na úpravu styku otca s maloletým iba v jej prítomnosti a v mieste jej bydliska zamietol ako nedôvodný, pričom v otázke rozsahu určeného styku
je v najlepšom záujme maloletého, aby súd prvej inštancie matkou navrhovaný časový rozsah styku rozšíril. Otec vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal o určenie styku s maloletým každý víkend od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. Takto navrhovaný rozsah styku otca s maloletým však nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodný a spravodlivý, nakoľko mal za to, že je správne zachovať styk s maloletým vo víkendové dni aj matke. Prvoinštančný súd na základe uvedených skutočností rozhodol o úprave styku otca s maloletým tak, že ten je oprávnený stretávať sa s maloletým každý druhý víkend od piatku od 15.00 hod. do pondelka 08.00 hod. s tým, že miestom prevzatia, ako aj odovzdania dieťaťa otcom bude miesto bydliska matky. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamietol ako nedôvodný. Na záver súd prvej inštancie poznamenal rodičom, že pokiaľ budú mať záujem o iný spôsob určenia výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému, majú možnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej na príslušnom súde, v rámci ktorého sa vykonáva širšie dokazovanie. Zároveň súd prvej inštancie podľa § 31 ods. 2 ZoR ustanovil za kolízneho opatrovníka pre maloletého príslušný orgán Sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Proti uzneseniu okresného súdu podal otec v zákonnej lehote odvolanie, a to konkrétne do I. výroku v časti o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku a v časti o úprave styku otca s maloletým a do III. výroku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia okresného súdu. Žiadal, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým zmení uznesenie okresného súdu vo výroku I. v časti o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku tak, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým navrhoval, aby odvolací súd upravil styk s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku 08.00 hod. Zároveň sa domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletým v mesiaci august tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým od 15.08. od 15.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. s tým, že si dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Tiež žiadal určiť, že je oprávnený v čase realizácie styku s maloletým vycestovať s maloletým aj mimo územia Slovenskej republiky.
Nesúhlasil s nariadeným neodkladným opatrením z dôvodu, že nie je v záujme maloletého a nenadväzuje na stav, ktorý bol od rozchodu rodičov až do ich konfliktu v apríli 2022 reálne praktizovaný vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o maloletého. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že spravovať majetok maloletého a zastupovať ho je oprávnená len matka, považoval za neodôvodnené a obmedzujúce jeho práva vo vzťahu k maloletému. Súd prvej inštancie sa v nariadenom neodkladnom opatrení žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, prečo takýmto výrazným spôsobom obmedzil jeho rodičovské práva. Uvedené obmedzenie je nielen bezdôvodné, ale nie je ani v záujme maloletého. Svojím konaním ani spôsobom života nedal dôvod na takýto výrazný zásah do jeho práv. Týmto rozhodnutím je úplne vylúčený z akéhokoľvek rozhodovania o maloletom, a to vrátane rozhodnutia o škôlke, lekárskej starostlivosti a pod. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, považoval súdom nastavenú frekvenciu styku za nedostatočnú, nezodpovedajúcu doterajšiemu stavu a nezohľadňujúcu záujem maloletého. Otec bol s maloletým do apríla 2022 v kontakte minimálne 3 dni týždenne. Od apríla 2022 doteraz mu matka umožnila styk maximálne v rozsahu 1,5 hodiny cez víkend, vonku a v jej prítomnosti. Aj keď matku žiadal o širší styk, resp. styk v jej neprítomnosti, matka mu nevyhovela, a to ani v čase, kedy ju už otec informoval o nariadenom neodkladnom opatrení. V zmysle nariadeného neodkladného opatrenia je oprávnený stretávať sa s maloletým len každý druhý víkend od piatku popoludnia do pondelka rána. To znamená, že je s dieťaťom tri dni a následne s ním deväť dní nie je v žiadnom kontakte, čo v prípade tak malého dieťaťa môže viesť k odcudzeniu s ním a k oslabeniu ich vzájomných citových väzieb. Preto navrhol, aby bolo neodkladné opatrenie rozšírené aj na dva dni počas týždňa, kedy nemá maloletého cez víkend, a to každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku do 08.00 hod. Takáto dočasná úprava je dostatočná na to, aby boli zachované doterajšie väzby otca a maloletého. Nakoľko komunikácia matky a otca vo veci starostlivosti o maloletého nie je dobrá a matka nie je ochotná umožniť otcovi trávenie dlhšieho času osamote s maloletým, otec je nútený v rámci tohto odvolania navrhnúť aj úpravu času počas dovolenkového obdobia, nakoľko ak aj otec podá návrh vo veci samej, do prázdnin 2022 vo veci rozhodnuté nebude a matka nie je ochotná vo veci sa dohodnúť mimosúdne. Vo veci styku otca s maloletým sa matka riadi len rozhodnutím súdu. Akýkoľvek iný rozsah styku nad rámec neodkladného opatrenia nie je ochotná pripustiť. Na otázku otca, či by v nepárny víkend mohol maloletého aspoň na chvíľu vidieť, dostal negatívnu odpoveď s tým, že na to nemá právo, lebo
to nie je v neodkladnom opatrení. Rovnako počas leta je dovolenkové obdobie a môže sa starať o maloletého aj dlhšie a túto možnosť by aj chcel využiť. Starý otec maloletého žije v Bulharsku a on má možnosť v lete stráviť nejaký čas s maloletým a jeho starým otcom pri mori. Je v záujme maloletého, aby si budoval väzby aj na jeho rodinu, a to aj na tú časť, ktorá žije mimo Slovenskej republiky. Rovnako môže stráviť dovolenku s maloletým kdekoľvek mimo Slovenskej republiky, z toho dôvodu víkend nie je dostatočný. Preto žiadal, aby odvolací súd v rámci svojho rozhodnutia rozšíril neodkladné opatrenie aj na čas prázdnin a umožnil mu styk s maloletým nad rámec bežnej úpravy v mesiaci august, a to v termíne od 15.08. od 15.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod, kde je v tom čase oprávnený s maloletým vycestovať aj do zahraničia.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že v súčasnosti je s maloletým na rodičovskej dovolenke. Otec maloletého je zamestnaný v J. K. E. s pracovnou dobou od pondelka do piatku. Celý pracovný týždeň je zamestnaná aj stará matka z otcovej strany, u ktorej maloletého otec častokrát necháva počas svojho víkendového styku s maloletým. Je preto nereálne, aby otec realizoval styk s maloletým počas pracovných dní tak, ako to navrhuje v odvolaní. Podľa matky je úmyslom otca v konečnom dôsledku dosiahnuť zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti a neplatiť výživné na maloletého. Matka ďalej uviedla, že maloletý mal po víkendovom styku s otcom v júni 2022 hnačky a na stehnách výsev. Kožná lekárka konštatovala, že sa jedná o chybu v strave, na čo matka otca upozornila. Napriek tomu sa celá situácia zopakovala aj o dva týždne po víkendovom styku otca s maloletým. Matka ďalej poukázala na to, že otec mal odobratý vodičský preukaz z dôvodu vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Alkoholické nápoje nadmieru užíval aj počas ich spolužitia. Z dôvodu nezodpovednosti otca preto navrhuje potvrdiť napadnuté rozhodnutie aj v časti zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku. Jedná sa o zastupovanie maloletého v bežných veciach a v prípade, že by medzi rodičmi nedošlo k dohode v závažných veciach týkajúcich sa maloletého, rozhodol by na návrh jedného z nich súd. V ďalšom matka uviedla, že od júna 2021 do mája 2022 na základe dohody s otcom platil otec výživné na maloletého vo výške 200,- eur mesačne (v septembri 2021 jej otec poslal na účet sumu 350,- eur, z čoho 200,- eur bolo výživné na syna a 150,- eur bol príspevok otca na kúpu kočíka pre maloletého). Po tom, čo bolo otcovi doručené koncom mája 2022 napadnuté uznesenie a súd prvej inštancie mu v časti styku s maloletým nevyhovel tak, ako navrhoval, t.j. každý víkend v roku, platí otec na maloletého výživné už len vo výške 100,- eur (mesiace jún a júl 2022). Matka označila za nepravdivé tvrdenie otca o tom, že starý otec maloletého z otcovej strany žije v Bulharsku. Starý otec maloletého síce pochádza z Bulharska, ale dlhodobo žije v E. a je zamestnaný v A. D. L. E.. O iných príbuzných otca žijúcich v Bulharsku nemá vedomosť. Poukázala na to, že maloletý dovŕšil v septembri 2022 dva roky veku. Nenavštevuje predškolské zariadenie a letné prázdniny sa ho ešte netýkajú. Maloletý nebol viac ako jeden deň v zahraničí (Maďarsko) a nikdy neletel lietadlom. Najdlhšia doba, ktorú trávil s otcom sám, boli štyri dni od štvrtka do nasledujúceho pondelka rána (trikrát) na území Slovenska. Z týchto dôvodov preto nesúhlasí s vycestovaním maloletého s otcom do zahraničia.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol v záujme maloletého rozšíriť styk otca s maloletým aj na nepárny týždeň od stredy do piatku.
Otec v rámci odvolacej repliky nemal výhrady k vyjadreniu kolízneho opatrovníka. S tvrdeniami matky uvedenými v jej vyjadrení však nesúhlasil. Potvrdil, že pracuje v autoumyvárke, avšak jeho pozícia mu umožňuje zorganizovať si prácu tak, aby sa vedel maloletému plnohodnotne venovať v čase, kedy zabezpečuje jeho starostlivosť. V tomto kontexte ide o jeden pracovný deň – štvrtok a časť stredy, a to každé dva týždne. Otec sa v čase zabezpečovania starostlivosti o maloletého stretne aj so starou mamou maloletého, avšak starostlivosť zabezpečuje otec. Požiadavka otca na trávenie času aj počas nepárneho týždňa je dôvodná, otec v tom čase vie zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka tiež vyplynulo, že je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával aj každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku 08.00 hod. Čo sa týka stravy maloletého, tak po upozornení zo strany matky, že je potrebné dodržiavať obmedzenia v strave, otec tieto dodržiava. Keď matka otcovi odovzdala masť pre maloletého a vysvetlila spôsob jej aplikácie, otec tieto pokyny dodržiaval. Z jeho strany nedochádza k zanedbaniu starostlivosti o maloletého. Pokiaľ ide o odobratie vodičského preukazu, tento mu bol odobratý pred cca 15 rokmi v čase, keď mal 20
alebo 21 rokov. Je pravdou, že dôvodom bola pozitívna skúška na alkohol, kde nafúkal cca 0,24 mg alkoholu, čo zodpovedalo dvom pivám. Išlo o mladícku nerozvážnosť, ktorá sa odvtedy neopakovala. Otec nekonzumuje alkohol vo zvýšenej miere a už vôbec nie v čase, keď sa stará o maloletého. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby boli rodičovské práva otca v časti zastupovania maloletého a správy jeho majetku obmedzené, resp. aby mu boli tieto práva odňaté. Otec preto trvá na tom, aby správu majetku a zastupovanie maloletého vykonávali obaja rodičia. V súvislosti s poskytovaným výživným pre maloletého otec uviedol, že predmetom konania nebolo určenie vyživovacej povinnosti k maloletému. Sumu vo výške 200,- eur zasielal matke v čase, keď nepracovala, maloletý bol dokrmovaný umelou výživou (Sunar) a mal plienky, čo v súčasnosti už nie je. Naviac matka žije v spoločnej domácnosti s partnerom a jej náklady na bývanie sú nižšie ako náklady, ktoré má otec. Pokiaľ ide o miesto bydliska jeho otca (starého otca maloletého), v tejto súvislosti došlo k nedorozumeniu v komunikácii s právnou zástupkyňou. Starý otec maloletého žije na Slovensku a v Bulharsku žije jeho rodina, kde otec chcel spolu so starým otcom a jeho rodinou tráviť prázdniny. Skutočnosť, že maloletý nechodí do škôlky nič nemení na fakte, že otec s ním počas dovolenkového obdobia chce tráviť aj dlhší čas a zobrať ho aj na dovolenku, a to prípadne aj do zahraničia. V prípade Bulharska by táto dovolenka bola spojená aj prehlbovaním rodinných väzieb k rodine zo strany starého otca maloletého. Záverom vyjadrenia otec ešte dodal, že za posledný mesiac došlo k výraznému zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi.
Kolízny opatrovník v rámci odvolacej dupliky zotrval na svojom vyjadrení ohľadom rozšírenia styku otca s maloletým aj na nepárny týždeň.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom I. výroku v časti o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku a v III. výroku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil a v odvolaním napadnutom I. výroku v časti o úprave styku otca s maloletým podľa § 388 CSP zmenil.
S prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i odvolacie argumenty otca, bolo potrebné v odvolacom konaní posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď neodkladným opatrením určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok bude matka a zároveň upravil styk otca v rozsahu uvedenom v I. výroku svojho rozhodnutia, pričom súčasne výrokom III. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. predmetného uznesenia zamietol.
Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že I. výrok v časti o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ďalej II. výrok o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku maloletého s otcom iba v prítomnosti matky a IV. výrok o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu, nakoľko voči týmto výrokom nebolo odvolanie podané. Proti výroku IV. o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému ani odvolanie nie je prípustné.
V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
CMP obsahuje vo svojej tretej časti iba niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach, preto sa použijú aj na neodkladné opatrenia v nesporovom konaní všeobecné ustanovenia CSP o neodkladných opatreniach, ktorý vo svojom ustanovení § 325 ods. 2 obsahuje iba demonštratívny výpočet možných
typov neodkladných opatrení. Vzhľadom na uvedené je teda možné nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava CSP, a teda aj iné neodkladné opatrenia ako výslovne upravuje CMP.
Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých strán sporu (účastníkov konania v nesporovom konaní) nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
V zmysle čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
Pojem záujem dieťaťa teda nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa“, ale treba ho chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore, ako aj v iných právnych predpisoch.
V zmysle § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 35 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 111 písm. d), j), k) CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým, o zastupovaní maloletého a správe majetku maloletého.
Z obsahu spisu vyplýva, že matka sa svojím návrhom podaným na súde dňa 19.04.2022 a doplneným dňa 02.05.2022 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloletého do starostlivosti matky a upraví styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každú stredu v čase od 17.00 hod. do 19.00 hod. za prítomnosti matky v mieste jej bydliska. Dňa 04.05.2022 podal otec na súd tiež návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal
úpravy styku s maloletým tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod., kedy si maloletého vyzdvihne a aj vráti v mieste bydliska matky. Oba návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia boli podané pred začatím konania vo veci samej. Súd prvej inštancie o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol napadnutým uznesením tak, že I. výrokom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod. s tým, že otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Súčasne II. výrokom zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom iba v jej prítomnosti a III. výrokom zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia. Výrokom IV. ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa na zastupovanie v konaní. Proti uzneseniu okresného súdu v I. výroku v časti o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku a v III. výroku o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia okresného súdu podal odvolanie otec.
Ako už bolo vyššie uvedené otec odvolaním napadol I. výrok uznesenia okresného súdu v časti o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku. Nesúhlasil s tým, aby to bola len matka, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom sa domáhal, aby maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok obaja rodičia.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním napadnutý I. výrok uznesenia okresného súdu v časti o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušiť. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo nedôvodné v prejednávanej veci neodkladným opatrením rozhodovať o oprávnení rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko toto oprávnenie vyplýva rodičom priamo zo ZoR (§ 28 ZoR). V zmysle zákonnej úpravy rodičovské práva (vrátane práva zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok) patria obidvom rodičom. V prípade, ak sa rodičia o podstatných veciach týkajúcich sa výkonu rodičovských práv nedohodnú, môže ktorýkoľvek rodič podaním návrhu iniciovať súdne konanie, v rámci ktorého súd o spornej podstatnej veci týkajúcej sa rodičovských práv rozhodne (§ 35 ZoR). Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd nariadiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. V prípade neodkladných opatrení by rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia v zásade nemalo obsahovať výrok, ktorý by bol totožný s výrokom vo veci samej. Nariadenie takého neodkladného opatrenia, ktoré je v podstate zhodné s obsahom konečnej úpravy je prípustné len vtedy, ak by akékoľvek oneskorenie spôsobilo účastníkovi ťažko napraviteľnú ujmu, čo však nie je prípad prejednávanej veci.
Preto súd prvej inštancie v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nedôvodne rozhodoval o oprávnení rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil aj III. výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia okresného súdu, ktorý bol taktiež napadnutý odvolaním otca. Odvolací súd poukazuje na to, že v rámci konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno v zmysle ust. § 23 CMP začať aj bez návrhu, nie je súd viazaný návrhmi účastníkov na začatie konania, t. j. nie je viazaný tým, čoho sa účastníci domáhajú. Pre aplikáciu predmetnej zásady nie je rozhodujúce, či sa konanie začalo na návrh účastníka konania alebo sa začalo vydaním uznesenia o začatí konania podľa § 23 ods. 2 CMP. Postačuje, že konanie sa môže začať aj bez návrhu. Výrok rozhodnutia súdu preto neobsahuje súčasne aj zamietavý výrok, ale z výroku samotného rozhodnutia je zrejmé, ako súd rozhodol odlišne od petitu uvedeného v návrhu na začatie konania. Preto nebolo potrebné, aby súd prvej inštancie výrokom III. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku s maloletým dieťaťom nad rámec jeho určenia vo výroku I. uznesenia okresného súdu.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že vyššie uvedený záver o nadbytočnosti zamietavého výroku v uznesení okresného súdu platí rovnako aj pre II. výrok uznesenia okresného súdu o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku maloletého dieťaťa s otcom iba v jej prítomnosti. Nakoľko však tento výrok nebol napadnutý odvolaním, nemohol byť odvolacím súdom zrušený.
Otec v odvolaní taktiež namietal nedostatočný rozsah úpravy jeho styku s maloletým v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní sa domáhal, aby bolo uznesenie okresného súdu v I. výroku v časti o úprave styku otca s maloletým zmenené tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod. a každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do piatku 08.00 hod. V mesiaci august je otec oprávnený stýkať sa s maloletým od 15.08. od 15.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Otec je oprávnený v čase realizácie styku s maloletým vycestovať s maloletým aj mimo územia Slovenskej republiky.
Odvolací súd mal z obsahu spisu za osvedčené, že aktuálne sú vzťahy medzi rodičmi maloletého narušené, čo sa prejavilo aj v otázke realizácie styku otca s maloletým, ktorý sa do istej doby uskutočňoval na základe dohody rodičov, ale situácia sa zmenila, preto bolo nevyhnutné pre účely zachovania pozitívneho vzťahu maloletého k otcovi upraviť styk dočasným opatrením.
Odvolací súd dospel k záveru, že úprava styku otca s maloletým v rozsahu, ako ju upravil prvoinštančný súd v I. výroku uznesenia, a to každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka nasledujúceho týždňa do 08.00 hod., je primeraná. Otec tak má zabezpečený pravidelný kontakt s maloletým, teda nehrozí, že by došlo k pretrhnutiu puta medzi maloletým a otcom. Hoci je nepochybné, že otec má záujem stretávať sa s maloletým v čo najširšej miere, je potrebné konštatovať, že v prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi tak vážne narušené, že sa nevedia dohodnúť na výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu a sú nútení podávať návrhy na súd, vo všeobecnosti platí, že neodkladnými opatreniami sa rodičom priznávajú práva a povinnosti len v najnevyhnutnejšom rozsahu. Je to tak preto, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie dokazovania. Úprava styku prostredníctvom neodkladného opatrenia tak nemusí zodpovedať úprave, ktorá by bola výsledkom dokazovania a predmetom rozhodnutia súdu vo veci samej. V prejednávanej veci je medzi rodičmi sporné to, či je otec schopný zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého v rámci realizovaného styku aj počas nepárneho týždňa, nakoľko je zamestnaný. Uvedené je potrebné objasniť až vykonaným dokazovaním. Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku predstavuje len dočasnú úpravu styku otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu, pričom o konečnej úprave tohto styku bude možné rozhodnúť až po vykonaní náležitého dokazovania v konaní vo veci samej. Rovnako až po vykonaní riadneho dokazovania vo veci samej bude možné rozhodnúť aj o úprave styku otca s maloletým v mesiaci august kalendárneho roku, či o vycestovaní otca s maloletým počas styku aj mimo územia Slovenskej republiky.
S poukazom na vyššie uvedené sa preto odvolací súd stotožnil s úpravou styku otca s maloletým uvedenou v I. výroku napadnutého uznesenia okresného súdu, pričom však so zreteľom na dočasný charakter neodkladného opatrenia, považoval odvolací súd za potrebné uznesenie okresného súdu v I. výroku v časti o úprave styku otca s maloletým podľa § 388 CSP zmeniť, len pokiaľ ide o doplnenie doby trvania nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré tak bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Ako už bolo vyššie uvedené, neodkladné opatrenie primárne slúži na dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi konania, nakoľko vychádza iba z osvedčeného skutočného stavu veci. V záujme maloletého, ako i spravodlivého usporiadania výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému je potrebné začať konanie vo veci samej, ktoré súdu umožní vykonať rozsiahle dokazovanie. Odvolací súd preto
dal okresnému súdu podnet na začatie konania vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP.
Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1 000,- eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).