Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_6C-58-2014.pdf
PDF · 77.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Máriou Cifrovou v právnej veci navrhovateľa M. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U.Á., X. XXX/XX, občan SR proti odporkyni C. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom N., C. K., občianka SR, toho času na neznámom mieste, zastúpená procesnou opatrovníčkou X. T., pracovníčkou Okresného súdu Zvolen v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á platiť navrhovateľovi výživné vo výške 30% zo sumy životného minima mesačne počnúc dňom 01.05.2014.
Takto určené výživné je odporkyňa p o v i n n á zasielať navrhovateľovi vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca mesačne vopred.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia výživného od odporkyne , ktorá je jeho matkou. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec pod č.k. 11P/248/2004 zo dňa 25.07.2003 bol zverený do pestúnskej starostlivosti manželov E. A. a R. A.. Matka bola zaviazaná platením výživného v sume 300,-Sk mesačne. Výživné však neposielala a s navrhovateľom žiadny kontakt nemala. Matka sa toho času zdržiava na neznámom mieste. Vzhľadom k tomu, že v mesiaci apríl 2014 dovŕšil 18 rokov veku, stal sa plnoletým, pestúnska starostlivosť zaniká. Nadobudnutím plnoletosti zvereného dieťaťa práva a povinnosti v súvislosti s pestúnskou starostlivosťou zanikajú. Preto žiadal, aby bolo určené výživné ako na plnoleté dieťa jeho matke v sume 30% zo sumy životného minima.
Odporkyňa sa zdržiava na neznámom mieste, preto jej bola v súlade so zákonným ustanovením § 29 ods.2 O.s.p. ustanovená procesná opatrovníčka X. T. pracovníčka Okresného súdu Zvolen.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnom období 25,38 Eur.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa zákonného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine pestúnska starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, potvrdením o návšteve školy navrhovateľa zo L. I. Š.V. M., H. Q. X N., pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 8P/248/2004.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľ dovŕšil dňa 18.04.1996 osemnásť rokov veku. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/245/2003 zo dňa 25.07.2003 bol zverený do pestúnskej starostlivosti manžela E. A. a R. A., matka bola zaviazaná platením výživného v sume 300,- Sk mesačne. Súd mal preukázané, že navrhovateľ navštevuje L. I. Š. M. so sídlom H. Q. X U. N. a v školskom roku 2013 a 2014 je žiakom 2A triedy, ide o dennú formu štúdia, predpokladaný koniec štúdia je máj 2016. Štúdiom na uvedenej škole sa navrhovateľ pripravuje na svoje povolanie.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 52 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine pestúnska starostlivosť dovŕšením 18 roku veku zaniká zo zákona. Súd zaviazal odporkyňu - matku navrhovateľa na platenie výživného na plnoleté dieťa a to v sume 30% na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona čo v súčasnom období predstavuje sumu 27,13 eura. Keďže pobyt matky nie je známy, nebolo možné zistiť jej príjem, preto súd určil výšku výživného v minimálnej sume 30% zo sumy životného minima tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd zároveň určil odporkyni aj spôsob platenia výživného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania žiadne trovy nepriznal, vzhľadom k tomu, že si trovy neuplatnil, trovy konania mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza č. 14.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.