Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-172-2013.pdf
PDF · 95.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/172/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu CEE COLLECT FUND 1 LTD, so sídlom Agiou Nikolaou, 67-69, 1st floor, Flat/Office 103, Egkomi, 2408 Nikózia, Cyprus, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom v Martine, Jilemnického 4012/30, IČO: 36 715 352, proti žalovanej D. Č., F.. X. XX. XXXX, Q. T. A. H.T. XXX, Z. A. E., o zaplatenie 439,01 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba s a z a m i e t a .
Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 26. 6. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 439,01 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 439,01 eura od 19. 6. 2013 do zaplatenia, ako ak náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 4. 3. 2004 uzatvorila žalovaná so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. zmluvu, predmetom ktorej bolo, okrem iného, aj poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu. Prehľad čerpaní úveru vyplýva z výpisu z účtu. Povolené prečerpanie bolo poskytnuté takým spôsobom, že banka sa zaviazala realizovať platobné príkazy žalovanej aj vtedy, ak nebude existovať pohľadávka žalovanej voči banke, ktorá vznikne v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jej účtu. Žalovaná sa zaviazala splácať povolené prečerpanie formou započítania pohľadávky banky voči pohľadávke žalovanej z jej účtu. Žalovaná využila možnosť prečerpania bežného účtu, avšak záväzok zo zmluvy na vrátenie povoleného prečerpania riadne a včas nesplnila. Ku dňu 20. 8. 2012 predstavovala pohľadávka banky voči žalovanej 439,01 eura. Žalovaná suma predstavuje dlžnú istinu.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 3. 6. 2014, žalobca uviedol, že k zrušeniu účtu došlo dňa 22. 8. 2012. Nesúhlasil so splácaním dlhu v splátkach po 20 eur mesačne. Predmetom konania je nárok na zaplatenie zostatku istiny vo výške 439,01 eura, teda žalovaná suma neobsahuje žiadne poplatky, ani zmluvné pokuty.
V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 11. 6. 2014, žalobca uviedol, že v predmetnej veci sa nejedná o spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver, keďže išlo o kreditnú platobnú kartu, pri ktorej klient získa úverový rámec. Ak vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, opäť má k dispozícii celý úverový rámec.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu dňa 26. 9. 2013, uviedla, že je poberateľkou starobného dôchodku, preto požiadala o uzatvorenie splátkového kalendára. Žalovanú sumu je schopná splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovanej. Splnomocnenému zástupcovi žalobcu bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené, pričom svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná vzala termín súdneho pojednávania na vedomie na predchádzajúcom súdnom pojednávaní, pričom svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila včas a dôležitými dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaná pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že bola 4 roky v Českej republike. Vrátila sa v roku 2013, takže je možné, že jej aj nejaké zásielky chodili, avšak ich nepreberala. Povolené prečerpanie jej poskytnuté bolo vo výške 10.000 Sk. Navrhla povoliť splácanie dlhu v splátkach po 20 eur mesačne. Poberá príjem zo starobného dôchodku vo výške 270 eur mesačne, z ktorého jej vykonávajú zrážky vo výške 30 eur mesačne. Výdavky na bývanie sú 50 eur na elektriku a 30 eur na vodu.
Okrem výsluchu žalovanej súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUB Senior, prehľadom histórie transakcií na bežnom účte žalovanej, výzvou na úhradu dlžnej sumy, oznámením o postúpení pohľadávky, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a. s. pre depozitné produkty, zmluvou o postúpení pohľadávok, cenníkom VÚB banky, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, potvrdením o poskytnutí flexidebetu, potvrdením o poskytnutí kontokorentného úveru, oznámením o nastavení kontokorentného úveru, zistiac nasledovný skutkový stav:
Všeobecná úverová banka, a. s. a žalovaná uzatvorili dňa 4. 3. 2004 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VUB senior, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie produktov a služieb konta v zmysle všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty. Podľa čl. II. zmluvy bolo predmetom zmluvy aj povolené prečerpanie zostatku účtu v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a. s. Dňa 5. 4. 2005 požiadala žalovaná banku o kontokorentný úver vo výške 10.000 Sk. Dňa 5. 4. 2005 banka vystavila potvrdenie o poskytnutí kontokorentného úveru vo výške 12.000 Sk. Dňa 24. 7. 2006 požiadala žalovaná banku o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 10.000 Sk. Podľa potvrdenia o poskytnutí flexidebetu bol žalovanej poskytnutý kontokorentný úver vo výške 10.000 Sk.
Podľa prehľadu histórie transakcií na bežnom účte žalovanej bol posledný krát zaúčtovaný poplatok za vedenie konta VUB senior na ťarchu účtu žalovanej dňa 28. 11. 2008, ku ktorému predstavoval zostatok na účte -6517,29 Sk. Následne boli na ťarchu účtu účtované len poplatky za recykláciu, za spracovanie exekúcie a debetný úrok. Dňa 22. 8. 2012 bola zaúčtovaná na ťarchu účtu žalovanej posledná položka vo výške 87,80 eura.
Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 14. 8. 2012 zmluvu o postúpení pohľadávok. VÚB, a. s. dňa 23. 8. 2012 oznámila žalovanej postúpenie žalovanej pohľadávky.
Žalobca výzvou zo dňa 23. 8. 2012 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 527,12 eura.
Podľa čl. 4.10.1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty, na základe stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účtoch, môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené
prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytuje na dobu trvania zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa povolené prečerpanie zriaďuje.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o bežnom účte ( § 708).
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31. 12. 2007 (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 1 ods. 3 zákona o SÚ v znení účinnom do 31. 12. 2008, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu žalobcu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na základe zmluvy o bežnom účte VÚB, a. s. žalovanej viedla bežný účet. V zmluve bola dojednaná možnosť poskytnutia úveru formou
povoleného prečerpania zostatku na účte. Na základe žiadosti žalovanej zo dňa 24. 7. 2006 bol žalovanej poskytnutý úver formou povoleného prečerpania na bežnom účte vo výške 10.000 Sk. Potvrdenie o poskytnutí povoleného prečerpania v uvedenej výške VÚB, a. s. vystavila dňa 24. 7. 2006. Nakoľko zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy o poskytnutí úveru formou povoleného prečerpania sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej u právneho predchodcu žalobcu mal súd preukázané, že posledný krát bol poplatok za vedenie účtu zaúčtovaný na ťarchu účtu žalovanej dňa 28. 11. 2008, kedy bol zostatok účtu -6517,29 Sk. Uvedený deň súd ustálil ako deň uzavretia účtu. Od uvedeného dátumu žiadne transakcie na účte žalovanej vykonávané neboli, účtovaný bol len poplatok za recykláciu a za spracovanie exekúcie a až dňa 4. 11. 2011 a následne dňa 22. 8. 2012 boli zaúčtované položky „debetný úrok“. Žalobca v doplnení žaloby tvrdil, že dňa 22. 8. 2012 došlo k zrušeniu účtu, uvedené tvrdenie však ničím nepreukázal. Od 28. 11. 2008 právny predchodca žalobcu žalovanej už neúčtoval poplatok za vedenie bežného účtu, na účte neboli vykonávané žiadne transakcie, nie je preto preukázané tvrdenie žalobcu o trvaní zmluvného vzťahu po uvedenom dátume. Nakoľko už v roku 2008 bol na účte žalovanej vykazovaný záporný zostatok a neboli vykonané žiadne transakcie, súd mal za to, že právny predchodca žalobcu mohol vykonať úkony smerujúce k vymáhaniu nároku na zaplatenie poskytnutého povoleného prečerpania, zvlášť keď povolené prečerpanie, v zmysle všeobecných obchodných podmienok, bolo poskytnuté na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. Preto je nepochybné, že v čase podania žaloby na súde už bol nárok premlčaný, keďže uplynula 3 ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po vykonaní posledného zaúčtovania poplatku za vedenie účtu, t. j. dňom 29. 11. 2008. Podľa zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, je súd povinný od 1. 5. 2014 ex offo prihliadať na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadal pri rozhodovaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd preukázané, že v čase podania žaloby už uplynula 3 ročná premlčacia doba a žalovaná suma, ktorá podľa tvrdení žalobcu je čistou istinou, bola premlčaná. Už len okrajom súd poukazuje na rozpor tvrdení žalobcu s predloženými listinnými dôkazmi, keďže žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaná suma predstavuje len istinu vo výške 439,01 eura, pričom z histórie transakcií na účte je nepochybné, že súčasťou uvedenej sumy je aj úrok, ktorý bol minimálne od januára 2008 zúčtovávaný na ťarchu účtu žalovanej, naposledy ku dňu 4. 11. 2011 vo výške 175,53 eura. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Nakoľko tento v zmluve absentoval, považoval sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal za to, že na zmluvný vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovanej sa vzťahoval zákon o spotrebiteľských úveroch, nakoľko sa jednalo o úver poskytnutý formou povoleného prečerpania na bežnom účte na kreditnú kartu, čo vyplynulo z predloženého výpisu z účtu. Preto veriteľovi neprislúchalo právo na platenie úroku za poskytnutý úver. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že na ťarchu účtu žalovanej boli od 28. 11. 2008 zúčtovávané poplatky za recykláciu, za spracovanie exekúcie, ktoré sú rovnako súčasťou žalovanej sumy, pričom ich individuálne dojednanie so žalovanou žalobca nepreukázal. Jednostranné uvedenie poplatkov v cenníku nemá charakter individuálneho zmluvného dojednania.
Keďže súd nepriznal žalobcovi uplatnenú sumu, neprislúchalo mu ani príslušenstvo, a to úroky z omeškania.
Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 14. 8. 2012 medzi žalobcom a VÚB, a. s., ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, z ktorých vyplýva aj postúpenie žalovanej pohľadávky.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko v konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, vzniklo jej právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.