Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24P-88-2014.pdf
PDF · 88.78 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou vo veci starostlivosti o maloleté deti M. : Y., narodený XX.X.XXXX a C., narodený XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti matky : P. M., narodená XX.X.XXXX, bytom X.E., C. XXX a otca : U. M., narodený X.XX.XXXX, bytom Q. Ú., Š. XX, zastúpený advokátom : JUDr. Vladimír Vágó, Galanta, Bratislavská 59, o zvýšenie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
Zvyšuje sa výživné otca na maloleté deti, u oboch od 1.4.2014, u maloletého Y. M., nar. XX.X.XXXX zo sumy 82,98 eur na sumu 100 eur mesačne a u maloletého C. M., nar. XX.X.XXXX zo sumy 49,79 eur mesačne na sumu 66 eur mesačne.
Zaostalé výživné otca za obdobie od 1.4.2014 do 23.6.2014 u mal. Y. vo výške 51,06 eur a u mal. C. vo výške 48,63 eur povoľuje súd otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur, na každé dieťa, až do zaplatenia, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 13P 311/2007-18 z 29.10.2007, v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.4.2014 domáhala zvýšenia výživného na obe maloleté deti u Y. na 150 eur mesačne a u C. na 130 eur mesačne, u oboch od právoplatnosti rozsudku, pretože oprávnené potreby detí sa zvýšili.
Právny zástupca otca sa k jej návrhu písomne vyjadril a navrhol zvýšiť výživné na maloletého Y. na 100 eur mesačne a na maloletého C. na 66 eur mesačne, tiež od právoplatnosti rozsudku, pretože na strane otca nastala zmena pomerov, pričom otec na výživu detí prispieva aj mimo určeného výživného.
Matka na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu trvá, pretože výdavky detí sú vyššie a navrhnuté zvýšenie je neprimerané, pričom zamestnanie otec stratil vlastným pričinením. Namietala, že peniaze, ktoré otec alebo jeho rodičia deťom prispievajú mimo určeného výživného sú ich prostriedkami a deti ich spotrebujú podľa vlastnej úvahy.
Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že otec rešpektuje, že na strane detí prišlo od poslednej úpravy k zmene pomerov, ale tá nastala aj na jeho strane, pričom sa nedomáhal zníženia výživného.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na maloletého Y. na 100 eur mesačne a na maloletého C. na 80 eur mesačne, vzhľadom k poslednej úprave, veku detí a ich odôvodneným potrebám.
Súd vykonal dokazovania výsluchom účastníkov konania a čítaním sa oboznámil s obsahom pracovnej zmluvy otca, potvrdením úradu práce, rodným listom, čestným prehlásením, dohodou, dokladmi o hľadaní si zamestnania otcom, s potvrdením o príjme matky a jej partnera, s dohodou o rozviazaní pracovného pomeru, s dokladom o výdavkoch matky a maloletých detí, s obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 13 P 311/2007, s dokladmi o výdavkoch detí a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru :
Výživné otca bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 13 P 311/2007-18 zo dňa 29.10.2007, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa od 1.11.2007 zvýšilo výživné otca na maloletého Y. na 82,98 eur mesačne a na maloletého C. 45,79 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2007. V čase vyhlásenia rozsudku bola matka nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Otec bol zamestnaný s priemerným čistým príjmom vo výške 219 eur mesačne. Maloletý Y. mal 8 rokov a bol žiakom X H.A. základnej školy. Maloletý C., mal X H. a navštevoval materskú škôlku. Obaja chlapci boli zdraví. Rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti.
Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne, s jej plnením mu pomáhajú rodičia, deťom prispievajú na sviatky, finančnými prostriedkami aj mimo určeného výživného, z ktorými sumami deti hospodária rozumne. Otec sa s deťmi stýka sporadicky, ich vzájomný vzťah je narušený z dôvodu jeho nezodpovedného správania zapríčineného dlhodobým užívaním omamných látok, čo aj bolo príčinou rozpadu vzťahu rodičov.
Maloletý Y. má XX rokov, je žiakom X H. základnej školy a od septembra 2014 nastupuje na strednú školu. Y. má intoleranciu na mlieko, s čím sú spojené zvýšené výdavky na stravu a lieky, jeho koníčkom je posilňovanie, s čím sú rovnako spojené zvýšené výdavky. V školskom roku 2013/2014 bol na lyžiarskom zájazde, s čím mal zvýšené výdavky. Maloletý C. má XX rokov, je žiakom X ročníka základnej školy. C. okrem toho chodí do tanečnej, nosí okuliare a má skoliózu, s čím všetkým sú spojené zvýšené výdavky. Obe deti majú matkou uzavreté poistky na ktorých im naposledy zvyšovala poistné zo 16 eur mesačne na výhodnejší produkt 24 eur mesačne.
Matka uviedla, že s otcom sa v roku 2012 mimosúdne dohodli na zvýšení celkového výživného na 166 eur mesačne a otec prisľúbil prispievať aj na oblečenie alebo školské potreby, čo však nerobí.
Matka bola v čase začatia konania zamestnaná s priemerným čistým príjmom vo výše 397,57 eur mesačne. Dňa 21.5.2014 však došlo k rozviazaniu pracovného pomeru dohodou k 23.5.2014, bez nároku na odstupné. Matka je evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý je zamestnaný s príjmom 350 eur mesačne, pričom výdavky na bývanie majú 210 eur mesačne na zálohy, 4,64 eur mesačne RTVS, 12 eur mesačne plyn, 27,35 eur mesačne elektrina, 23,90 eur mesačne Slovak telecom, 9,50 eur mesačne UPC, 10 eur mesačne Telefonica Slovakia s.r.o.. Matka je nemajetná a nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Otec bol v čase začatia konania nezamestnaný, od 22.9.2013 evidovaný v evidencii nezamestnaných s dávkou v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne, pričom pracoval na základe dohody s príjmom 36,38 eur mesačne. Otec naposledy pracoval, ako bagetár s príjmom vo výške 307,70 eur brutto mesačne, ktorý pracovný pomer skončil kvôli nástupu na odvykaciu kúru v Poľsku, kde pracoval bez nároku na odmenu. Otec uznal, že s plnením vyživovacej povinnosti mu pomáhajú rodičia a to aj v čase, keď bol zamestnaný, z dôvodu nízkeho príjmu. Otec keď aj bol v minulosti nezamestnaný, vždy bol evidovaný, zamestnanie si hľadal a aj si po krátkej dobe našiel. Otec je od 17.6.2014 zamestnaný s dohodnutou brutto odmenou vo výške 352 eur mesačne. Otcovi dňa 18.9.2011 pribudla vyživovacia povinnosť na maloletú P. M., s ktorej matkou otec žije v spoločnej domácnosti u jej rodičov, ktorým prispievajú sumou 100 eur mesačne. Družka otca je s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke, pred tým bola zamestnaná s príjmom vo výške 350 eur mesačne, pričom dieťa by malo od septembra nastúpiť do škôlky a družka sa vrátiť do práce. Otec je nemajetný.
Podľa § 163 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.1, 2, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 69 Zákona o rodine, ak potomkovia nemôžu svoju vyživovaciu povinnosť plniť, prechádza táto povinnosť na predkov. Vzdialenejší príbuzní majú vyživovaciu povinnosť, len ak ju nemôžu plniť bližší príbuzní. V prípade, že súd určí výživné pre maloleté dieťa, ustanovenie § 63 sa použije primerane.
Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.15)
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na strane maloletých detí, ako oprávnených, prišlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, čo napokon uznal aj otec. Maloleté deti sú o 6 rokov staršie, obaja chlapci chodia na základnú školu, pričom Y. od septembra 2014 začne chodiť už na strednú školu, obaja majú zdravotné ťažkosti, s čím sú spojené zvýšené nároky, u Y. na stravu a lieky a u C. na obuv a obaja sa venujú svojim koníčkom, Y. posilňovni a C. tancu, s čím sú opäť spojené zvýšené výdavky. Otec si naposledy určené výživné plní, príp. prostredníctvom svojich rodičov, starých rodičov maloletých detí, na ktorých aj v zmysle zákona o rodine, prechádza vyživovacia povinnosť, v prípade, ak si ju rodič maloletého dieťaťa nie je schopný plniť. Deťom prispievajú aj mimo určeného výživného finančnými prostriedkami, ktoré so súhlasom matky, deti spotrebujú pre svoju potrebu, ale uvážene. Zvýšené nároky maloletých detí sa však ani týmito prostriedkami od otca, resp. jeho rodičov, ktoré matka nepovažovala za výživné, ale za „darčeky“ nepokryjú. Je však nesporé, že od poslednej úpravy sa zmenili aj pomery na strane oboch rodičov, z ktorých matka sa zamestnala a dosahovala príjem, z ktorého sa aj ona mohla spolupodieľať na výžive detí, pričom o zamestnanie prišla, z pohľadu súdu, zo subjektívnych dôvodov, pretože uzavrela so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru. Otec od poslednej úpravy niekoľkokrát stratil zamestnanie a to aj zo subjektívnych dôvodov na jeho strane a opäť sa zamestnal, v medzi obdobiach bol však riadne evidovaný a hľadal si aktívne
zamestnanie, napokon aj krátko pred vyhlásením rozsudku sa opäť zamestnal. Jeho príjem však bol vždy na úrovni minimálnej mzdy. Za rovnakých zárobkových pomerov mu však pribudla nová vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa a povinnosť prispievať na výživu svojej družky, ktorá bola pred pôrodom zamestnaná a tým došlo k zníženiu jej príjmu a aj na náklady v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Je predpoklad, že od septembra 2014 nastane na strane otca zmena pomerov, tým, že a jeho družka opäť zamestná, ale na túto súd nemohol prihliadnuť vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní vychádzal zo stavu, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku.
Z uvedených dôvodov súd zvýšil výživné otca na obe maloleté deti, odo dňa začatia súdneho konania, kedy už boli zmenené pomery, na maloletého Y. z 82,98 eur mesačne na 100 eur mesačne a na maloletého C. zo 49,79 eur mesačne na 66 eur mesačne a návrh matky vo zvyšku zamietol. Záverom súd poznamenáva, že sa stavu, keď nie je v možnostiach rodičov pokryť bežné potreby maloletých detí je potrebné prehodnotiť tvorbu úspor detí na poistkách, ktoré poistné bolo naopak v ostatnej dobe ešte zvýšené.
Zaostalé výživné otca za obdobie odo dňa zvýšenia vyživovacej povinnosti do dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu u maloletého Y. vo výške 51,06 eur ( 100 - 82,98 = 17,02 eur/mesiac x 3 mesiace = 51,06 eura ) a na maloletého C. vo výške 48,63 eur ( 66 - 49,79 = 16,21 eur 3 mesiace = 48,63 eura). Zaostalé výživné súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške 10 eur na každé dieťa, vzhľadom k aktuálnym zárobkovým pomerom otca, spolu s bežným výživným, po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody so splátok. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.