Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/86/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II vo veci starostlivosti o maloletú W. Ž., K.. XX.X.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, dieťaťa matky X. W., K.. X.X.XXXX, O. I. X, S., zastúpenej JUDr. Jarmilou Dudekovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 14 a otca Q. Ž., K.. XX.X.XXXX, O. P. K. B. XXX, S., zast. advokátkou JUDr. Vierou Strakovou so sídlom kpt. Nálepku č. 5, Prešov, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Q.. W. Ž., K.. XX.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky X. V., K.. X.X.XXXX.

Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec Q. Ž., K.. XX.X.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. W. sumou 60,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 1.5.2013 do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2013 do 30.6.2014 spolu v sume 140,- eur súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Súd schvaľuje túto rodičovskú dohodu:

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. W. každý párny týždeň vždy od piatku 16,00 hod. do nedele 18,00 hod. s tým, že v čase od piatku 16,00 hod. do nedele 15,00 hod. bude styk realizovaný bez prítomnosti matky a v čase od nedele 15,00 hod. do 18,00 hod. bude styk realizovaný za prítomnosti matky. Počas Vianočných sviatkov každý párny rok vždy 25.12. od 10,00 hod. do 18,00 hod. a každý nepárny rok vždy 24.12. od 10,00 hod. do 18,00 hod., počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok počas Veľkonočného pondelka od 10,00 hod. do 18,00 hod.

Otec a matka sú oprávnení a povinní v uvedených termínoch mal. W. riadne pripravenú odovzdať druhému z rodičov pred bytom matky.

Účastníkom ani štátu náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 6.5.2013 sa otec domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k mal. W. tak, že ju zverí do osobnej starostlivosti otca a matku zaviaže prispievať na jej výživu sumou 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom právoplatnosti výroku o zverení mal. W. do starostlivosti otca. Súčasne podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd mal. W. zverí do striedavej osobnej starostlivosti obom rodičom a to tak, že každý párny týždeň od stredy 15,00 hod. do stredy 15,00 hod. nepárneho týždňa je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. dieťa a matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa každý nepárny týždeň od stredy 15,00 hod. do stredy 15,00 hod. párneho týždňa do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Svoj návrh odôvodnil nasledovne: Po narodení mal. W. počas spolužitia s matkou dochádzalo medzi účastníkmi k prvým nezhodám. Príčinou nezhôd bol životný štýl matky, ktorá požíva alkoholické nápoje, Pod vplyvom alkoholu je matka agresívna, či sa negatívne prejavuje aj na zdraví maloletej. Uvedené nezhody vyvrcholili v noci zo dňa 2. na 3. januára 2013, kedy musela zasiahnuť policajná hliadka z OO PZ P.. Matka bola v uvedený deň pod vplyvom alkoholu a fyzicky ohrozovala aj maloletú. Matka bola agresívna a nevhodne sa správala aj k mal. W., ktorú ťahala za nožičky, vykrúcala jej rúčky a narábala s ňou ako s vecou. Až po zakročení otca sa mu podarilo jej mal. W. odobrať a izolovať ju od matky, ktorá bola pomaly v nepríčetnom stave a kľudne mohla dcére ublížiť. Po uvedenom incidente začiatkom mesiaca január 2013 sa matka odsťahovala k svojej matke do S., pričom vzala aj mal. W.. Následne sa otec dohodol s matkou, že mal. W. bude jeden týždeň v starostlivosti otca a druhý týždeň v starostlivosti matky. Tak to fungovalo až do konca mesiaca apríl 2013, t.j. cca 4 mesiace. Keď otec naposledy bol prevziať svoju dcéru dňa 1.5.2013, matka oznámila, že už nezverí otcovi dcéru bez jej prítomnosti, pričom mal. W. bola smutná, bez života, bez akéhokoľvek záujmu o okolie. Otec má o matke informácie, že naďalej má problém s alkoholom a o maloletú sa nestará tak, ako treba. Matka bežne navštevuje pohostinstvá, bary a nočné diskotéky, vtedy pravdepodobne sa o W. stará jej matka, stará matka dieťaťa. Tiež prostredie, v ktorom matka vychováva maloletú, nie je vyhovujúce. Matka v súčasnosti žije s mal. W. v trojizbovom byte, v ktorom býva ešte jej sestra, ktorá je nezamestnaná, brat V., ktorý je nezamestnaný a jej matka. V predmetnom byte sa fajčí vo všetkých miestnostiach, je v ňom dusno a vlhko. Otec býva u rodičov vo veľkom rodinnom dvojdome v obci P. K. B., otec nepije a o maloletú W. prejavuje trvalý a opravdivý záujem.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.10.2013 nesúhlasila s návrhom otca, navrhla zveriť mal. dieťa do svojej osobnej starostlivosti, zaviazať otca platiť výživné na mal. dieťa sumou 100,- eur mesačne a upraviť styk otca s dieťaťom.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.7.2013 uviedol, že vzhľadom na vzdialenosť bydliska rodičov ako aj odlišným stanoviskám rodičov v otázke zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a ich vzájomne silne narušeným vzťahom a neschopnosti vzájomne komunikovať, zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti sa v súčasnosti nejaví v záujme maloletého dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Košice II č.k. -24 zo dňa 6.5.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. -34 zo dňa 1.7.2013 súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia.

Otec na pojednávaní dňa 17.10.2013 uviedol, že od podania návrhu nedošlo k zmenám čo sa týka aktuálnej starostlivosti rodičov o dieťa, keď do 1. mája bolo dieťa v striedavej týždennej starostlivosti oboch rodičov, od 1. mája matka odmietala dieťa otcovi dávať na takúto starostlivosť a aj styk otca mu umožňovala len určité hodiny a iba v jej prítomnosti, v dôsledku čoho sa otec s dieťaťom stretáva iba sporadicky na dobu 3 hodín podľa úvahy matky, s čím v žiadnom prípade otec nesúhlasí. Ďalej predniesol, že on v prvom rade by sa chcel s matkou dieťaťa dohodnúť a to pokiaľ by to bolo možné najlepšie na striedavej výchove oboch rodičov, aby aj mohol vplývať na výchovu dieťaťa a zabezpečovať starostlivosť, a ak by s týmto matka nesúhlasila, otec by bol prístupný aj na dohodu, v zmysle ktorej by dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, avšak iba za predpokladu, že by bol širším spôsobom

upravený jeho styk s dieťaťom. Uviedol, že s matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti B. P. K. B. v rodinnom dome, kde bývajú aj jeho rodičia, avšak ich bývanie bolo oddelené, čiže mali vlastné bývanie, bývali spolu do konca januára 2013, kedy sa odsťahovala matka aj s dieťaťom do S. k svojim rodičom. Ak dôvod odchodu matky uviedol požívanie alkoholických nápojov zo strany matky aj to, že otcovi začala klamať. Uviedol, že po odchode matky sa dohodli, že mal. W. bude v striedavej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch a takýmto spôsobom to aj uskutočňovali až do začiatku mája tohto roku, kedy matka povedala, že otcovi už nebude maloletú dávať, vraj jej to poradila kolízna opatrovníčka, že nemá dieťa s otcom byť až tak dlho. Matka vtedy trvala na tom, že otcovi dieťa bude dávať už iba na tri hodiny raz za týždeň a to iba v jej prítomnosti, neskôr sa otcovi podarilo ju presvedčiť, že mu dieťa dáva aj bez svojej prítomnosti raz za týždeň na tri hodiny.

Na pojednávaní dňa 20.6.2014 otec k svojim zárobkovým a majetkovým pomerom uviedol, že je invalidný dôchodca, jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok v sume 317,- eur mesačne, nemá žiaden iný pravidelný príjem má problémy s chrbticou v dôsledku čoho je obmedzený, nemôže ťažko pracovať, dvíhať ťažké veci a preto ho len ťažko niekto zamestná. Uviedol, že ani v predchádzajúcom období nepracoval, priamo po ukončený školskej dochádzky sa stal invalidným dôchodcom. V súčasnosti býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi. Uhrádza na bývanie tým spôsobom, že prispieva alikvotnou časťou na úhradu za plyn, elektrinu, rozhlas a televíziu, kde alikvotná čiastka pripadajúca na neho činí 107,- eur, okrem toho ešte má pravidelne zvýšené výdaje v súvislosti s jeho zdravotným stavom, keď na lieky dopláca okolo 20-30,- eur mesačne, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, čo sa týka hnuteľného majetku, je vlastníkom osobného motorového vozidla značky V., ktoré mu bolo pridelené ako kompenzácia pri ZŤP približne v roku 2009, ďalej ešte vlastní motorku značky Z. rok výroby 2007, ktorú si zakúpil minulý rok približne za sumu 800,- eur. Okrem mal. W. nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti.

Matka vo svojej účastníckej výpovedi k dôvodom, pre ktoré prestali žiť v spoločnej domácnosti uviedla, že je pravdou to, čo uviedol otec dieťaťa, že dôvodom bol spomínaný incident zo dňa 2.1.2013. Nebolo to však tak, ako to popisoval otec, uviedla, že vtedy oslavovala narodeniny, jej sestra ju vytiahla von, pričom otec nebol doma a matka požiadala jeho matku, či by sa o dieťa nepostarala. Čo sa týka dohody o striedavej starostlivosti je pravda, že sa na tomto s otcom dohodli, bolo to preto, že matka sa domnievala, že sa ešte k sebe vrátia, avšak neskôr, keď zbadala na dcére určité zmeny, a to nervozitu, to že sa začala biť po hlavičke potom ako sa vrátila od otca, domnievala sa, že je to preto, že má ku matke silné puto, a preto matka zmenila formu stretávania a vzhľadom na vek dieťaťa, je pre dieťa lepšie, aby bola s matkou a s otcom sa stretávala iba za jej prítomnosti, keďže je na ňu veľmi naviazaná. Ďalej matka uviedla, že nie je pravdou, že by mala problém s alkoholom, ona alkohol nepije, od narodenia mal. nikde nechodila, nepila, je pravda, že raz pred Vianocami bola s matkou na vianočných trhoch, kedy si dala punč a stal sa spomínaný incident 2.1.2013, okrem toho alkoholické nápoje nepožívala iba príležitostne.

Na pojednávaní dňa 20.6.2014 matka k svojim aktuálnym zárobkovým, majetkovým pomerom uviedla, že toho času je na rodičovskej dovolenke, poberá 203,- eur príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa 23,- eur, nemá žiaden iný pravidelný príjem, toho času býva spolu s dcérou u rodičov, resp. je to 3- izbový byt vo vlastníctve jej sestry, býva v ňom sestra, brat, jej matka a ona s dcérou. Toho času za bývanie neuhrádza nič, tieto výdaje zabezpečuje jej matka s bratom, ona sa starám iba o stravu pre seba a dcéru najmä teda vynakladá prostriedky na starostlivosť o mal. W.. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a okrem W. nemá žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Čo sa týka výdavkov na dcéru, tie sú približne také na aké poukazovala vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.6.2014: mlieko a lieky : 163,11 €, nepravidelné výdaje - oblečenie, hračky a doplnky: 235,50 €, ostatné nepravidelné výdaje (lieky) 164,20 €. Poukázala na skutočnosť, že aktuálne mala zvýšené výdaje aj v súvislosti s jej zdravotným stavom, kde síce netrpí nejakým mimoriadnym ochorením, avšak v poslednom období bola často chorá. Taktiež ešte vo vzťahu k svojej osobe uviedla, že má zvýšený výdaj, keď uhrádza životnú poistku 40,- eur.

Uznesením zo dňa 25.10.2013 súd ustanovil znalkyňu V.. B. W. z odboru Psychológie, odvetvia Klinickej psychológie detí a dospelých na vypracovanie znaleckého posudku, ktorá v závere posudku uviedla:

Obidvaja rodičia mal. dieťaťa majú mentálne, citové aj osobnostné predpoklady k jej výchove. Ani jeden z rodičov nemá negatívny vplyv na jej psychiku a vývin. Maloleté dieťa má vybudovanú primárnu väzbu - jedinečné puto so svojou matkou od narodenia až doteraz. Aktuálne matka je zdrojom bezpečia,

ochrany a výživy. Separácia od matky v tomto vývinovo citlivom období by nebola správna. Maloletá je práve v období procesu mentálno-emocionálneho vyzrievania a osamostatňovania. Úlohou otca je chrániť a podporovať primárnu väzbu medzi matkou a dieťaťom. Sekundárna väzba sa buduje, preto otcovi treba umožniť stretávanie sa s dieťaťom aspoň raz za dva týždne na celý víkend bez prítomnosti matky. V prípade ak sa dieťa dostatočne aklimatizuje na nové podmienky, je vhodné kontakt otca s dieťaťom rozšíriť. V prípade pretrvávania komunikačných problémov u rodičov znalkyňa odporúča terapeutické sedenia pod vedením psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR. Tieto sedenia by mali skvalitniť komunikáciu medzi rodičmi, zmierniť ich napätie a zamerať ich pozornosť na riešenie podstatných záležitostí súvisiacich najmä s maloletou.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Č.. XXX XXX XXXX zo dňa 6.12.2012 vyplýva, že otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 317,90 eur mesačne.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 10.7.2013 vyplýva, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok, rodinné prídavky a výživné 20,- eur zo strany otca dieťaťa, iné príjmy nemá. Spoločne s dcérou býva v spoločnej domácnosti svojich rodičov v 3-izbovom byte na adrese I. X, S.. V byte žijú starí rodičia, obidvaja zamestnaní, ktorí sú vlastníkmi uvedeného bytu a matkin plnoletý slobodný brat. Ako partneri rodičia maloletej žili v spoločnej domácnosti B. P. K. B., R. V. v rodinnom dome starých rodičov zo strany otca. Spolužitie bolo krátkodobé, od októbra 2012 do začiatku januára 2013, kedy po vzájomných nezhodách došlo k odchodu matky s dcérou zo spoločnej domácnosti. Od ich rozchodu otec na výživu maloletej prispieva sumou 20,- eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky stretávanie otca s maloletou prebieha v súčasnosti prostredníctvom starej matky, ktorá si maloletú prichádza vyzdvihnúť do S.Í., kde si ju berie na víkendy P. P. K. B.. Rodičia dieťaťa nedokážu navzájom komunikovať. Matka uviedla, že až do 1. mája 2013 bola dcéra v ich striedavej starostlivosti, t.j. týždeň v domácnosti otca a starej matky a týždeň s ňou v S.. Následne potom, ako zaznamenávala nepriaznivé účinky takýchto týždňových intervaloch starostlivosti o maloletú (dieťa bolo nepokojné, po príchod dezorientované, udierala sa rukami po hlavičke, alebo si udierala hlavičku o gauč), odmietla dcéru dávať do domácnosti otca na celý týždeň. Otec je na invalidnom dôchodku, nepracuje. Žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome v obci P. K. B. R. V..

Podľa ust. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia , a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti v súlade s cit. zák. ustanoveniami súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko táto sa v súčasnej dobe osobne o maloletú riadne stará a nie je dôvod na pochybnosť, že aj v budúcnosti sa o dieťa náležite postará a zabezpečí mu zdravý vývoj. Zároveň zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa sumou 60,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 1.5.2013 do budúcna. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti zohľadnil jednak odôvodnené potreby mal. dieťaťa, ktoré je v celodennej starostlivosti matky ako aj zárobkové a majetkové pomery na strane otca, ktorý má pravidelný príjem avšak nejedná sa o príjem z pracovného pomeru ale invalidný dôchodok v sume 317,- eur nakoľko jeho zdravotný stav mu bráni zamestnať sa. Súd musel zohľadniť aj tú skutočnosť, že otec je dlhodobo vlastníkom motorky značky Z., predtým štvorkolky, resp. inej motorky), ktorej hodnota je 800,- eur, pričom tento výdaj nie je možné považovať za nevyhnutný a otec tieto prostriedky mohol použiť na splnenie svojej vyživovacej povinnosti, keďže výživné má prednosť pred inými výdajmi. Ďalej súd v rámci komplexného posúdenia prihliadol aj na pomery matky, ktorej jediným príjmom je toho času rodičovský príspevok.

Pri stanovení dlžného výživného súd vychádzal zo zhodných vyjadrení oboch účastníkov, že otec prispieval pravidelne mesačne na výživu mal. W. sumou 50,- eur (20,- eur v hotovosti a 30,- eur zakúpením veci). Dlžné výživné tak súd vypočítal následne 60 (určená výška výživného) - 50,- eur (uhradené výživné)= 10,- eur/mes. krát 14 mesačne (05/13 - 06/14) čo spolu činí 140,- eur. Dlžné výživné za obdobie od 1.5.2013 do 30.6.2014 spolu v sume 140,- eur súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur mesačne popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Vo veci styku rodičia uzavreli dohodu v znení, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ktorú súd schválil, preto že je to v prospech maloletého dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd nepriznal účastníkom právo na náhradu trov, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Súd nepriznal štátu náhradu trov konania spočívajúcich v úhrade znalečného zo štátnych prostriedkov majúc za to, že vypracovanie znaleckého posudku bolo v záujme mal. dieťaťa a na strane oboch rodičov sú dôvody osvedčujúce priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia ( ).