Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2364-2000.pdf
PDF · 81.19 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/2364/2000
Uznesenie
Okresný súd v Banskej Bystrici vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti povinnému: ALFATEL spol. s r.o. Kukučínova 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 014 222 na vymoženie pohľadávky vo výške 351,22 € s príslušenstvom, vo veci exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom Magdalénou Liščákovou zast. JUDr. Jozefom Liščákom so sídlom exekútorského úradu ČSA 23 Banská Bystrica pod spis. zn. EX 284/2000 na základe návrhu oprávneného zo dňa 30.08.2000 a poverenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. 5601 020078 zo dňa 18.09.2000 vyhlasuje za neprípustnú a
z a s t a v u j e ju.
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,00 € a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 351,22 € s príslušenstvom a to na základe vykonateľného rozhodnutiaSociálnej poisťovne Banská Bystrica č. 503-58-4104/2000-28 zo dňa 20.04.2000.
Poverením č. 5601 020078 zo dňa 18.09.2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Magdalénu Liščákov zast. JUDr.Jozefom Liščákom so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 284/2000.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 15.05.2013, súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exek. poriadku.
Súdny exekútor podal na tunajší súd dňa 15. 05. 2013 podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor vykonal zisťovanie majetkových pomerov povinného, pričom v zmysle ust. § 34 Exek. poriadku písomne dožiadal Okresné riaditeľstvo PZ SR, Daňový úrad Banská Bystrica I a Ústredný geodetický a kartografický ústav Bratislava, pričom zistil, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom , z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území SR ani motorové vozidlo. Povinná firma dlhšiu dobu nevykonáva aktívnu činnosť. V dôsledku
spomenutých skutočností je zrejmé, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exek. poriadku a to pre nemajetnosť povinného.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov ( ďalej len
" Exekučný poriadok" ) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K zavedeniu tohto zákonného dôvodu zastavenia exekúcie došlo až novelou Exekučného poriadku a to zákonom 32/2002 Z. z., účinného od 1.2.2002. Keďže predmetné exekučné konanie začalo pred účinnosťou novely Exekučného poriadku a to dňa 13.09.2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, súd pri rozhodovaní nemohol aplikovať vyššie uvedené zákonné ustanovenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, čo bolo zistené a preukázané vykonanou lustráciou majetku povinného súdnym exekútorom, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie. Z týchto dôvodov súd potom vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu 55,00 € odmena 29,88 eur hotové výdavky 15,95 eur a 20 % DPH 9,17 eur.
Podľa § 235 ods. 2 Exek. poriadku, exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odmena exekútora pri zastavení exekúcie sa podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom k 30.04.2008 určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu bola do 31.12.2008- 6,64 € ( 200,- Sk), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti podľa § 15 vyhlášky bola 3,32 € ( 100,- Sk ).
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je
200,- Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku znie: "Ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie." Z ustanovenia § 196 Ex. por. vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť ( oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu vykonáva ako honorovanú právnu službu. Keďže v danom prípade si z dôvodu zániku povinného poverený súdny exekútor vzniknuté trovy nemôže od neho vymôcť, pričom oprávnený má svoj procesný podiel zavinenia na zastavení exekúcie, keď návrh na vykonanie exekúcie podal proti nemajetnému povinnému, je namieste, aby trovy exekútorovi uhradil oprávnený. Správnosť takéhoto vysloveného právneho názoru potvrdzuje aj novela Exek. poriadku vykonaná zákonom č. 32/2002 Z.z., ktorá zaviedla ust. § 203 ods.2 v znení: "Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený."
Z týchto dôvodov súd potom uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy.
Pri vyhotovení uznesenia súd aplikoval aj § 9 ods. 2 vety prvej po bodkočiarku zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro, podľa ktorého peňažné údaje v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Zákonom NR SR č. 384/2008 Z. z., ktorý vstúpil do platnosti a účinnosti dňa 15.10.2008, bol novelizovaný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"). Z novelizovaného ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.