Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-129-2021.pdf
PDF · 97.08 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/129/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: FIRST FOOD PRODUCTION s.r.o., Vajnorská 100/A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 831 04, IČO: 50 308 734, zastúpený advokátskou kanceláriou: Barger Prekop s.r.o., Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 36 869 724, proti žalovanému: TIREX, spol. s r.o., Nobelova 9A/12278, Bratislava 831 02, IČO: 31 391 281, zastúpený advokátskou kanceláriou: Ostertag legal s.r.o., Lovinského 23, Bratislava 811 04, IČO: 50 533 207, o zaplatenie 3.940,32 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 10.02.2021, postúpenou tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.940,32 eur s príslušenstvom, titulom nároku na náhradu škody. Žalobca žalobu odôvodnil na tomto skutkovom základe: Strany na základe objednávky zo dňa 16. septembra 2020 uzatvorili zasielateľskú zmluvu, v zmysle ktorej mal žalovaný prepraviť tovar (7632 kusov kokosových tyčiniek REDCOCO) zo skladu v Senci pre žalobcovho zákazníka (REWE Int. Lager u.Trans. GmbH) do rakúskej obce Wiener Neudorf. Žalovaný prevzal tovar bez vytknutia akýchkoľvek výhrad a 17. septembra 2020, tovar prepravil k žalobcovmu zákazníkovi. Žalobcov zákazník tovar po kontrole v nákladnom vozidle žalovaného sa rozhodol neprijať. Žalovaný preto na základe inštrukcie od žalobcu bez vytknutia akýchkoľvek výhrad prepravil tovar späť do skladu v Senci. Žalobca pri spätnom prevzatí tovaru zistil, že tovar sa v prepravnom vozidle žalovaného vysypal po podlahe a úplne kontaminoval, resp. stal nepoužiteľným. Žalobca túto skutočnosť 18. septembra 2020 oznámil žalovanému a zároveň požiadal žalobcu o vystavenie faktúry za vzniknutú škodu. Žalobca si e-mailom z 1. októbra 2020 uplatnil u žalovaného Reklamačným protokolom č. 1/2020 (s dátumom reklamácie 18. septembra 2020) nárok na náhradu vzniknutej škody za znehodnotený tovar vyčíslený faktúrou č. 20204158 na 3.940,32 eur so splatnosťou 15. októbra 2020. Poisťovateľ žalovaného (W. Droege Assekuradeur GmbH) listom z 15. októbra 2020 oznámil žalobcovi, že odmieta zodpovednosť žalovaného za škodu. Žalobca poukázal na článok 17 bod 1. Dohovoru CMR a ustanovenie § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka.
2) Žalovaný v podanom odpore navrhol žalobu zamietnuť. V odpore žalovaný tvrdil, že uzatvoril so žalobcom ako odosielateľom Zmluvu o preprave zásielky, ktorej podmienky sú obsiahnuté v potvrdení objednávky č. 2020022847 zo dňa 16.09.2020. Uvedená preprava sa spravuje Dohovorom CMR. Žalovaný uvádza, že potvrdenie objednávky síce obsahuje odkaz na ustanovenia Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve, avšak prepravu žalovaný vykonal vo vlastnom mene a na vlastný
účet, nie na účet žalobcu (i keď s využitím ďalšieho dopravcu ako to umožňuje § 621 Obchodného zákonníka a článok 3 Dohovoru CMR), so žalobcom si žalovaný dohodol jednu celú sumu za vykonanie prepravy (prepravné), nie sumu rozdelenú na odplatu za obstaranie prepravy a úhradu nákladov potrebných na obstaranie prepravy ako to pre zasielateľskú zmluvu vyžaduje ustanovenie § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka. S prihliadnutím na tieto obsahové náležitosti zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným predstavuje zmluvu o preprave. V tejto súvislosti poukázal na článok 17 ods. 4 písm. a), článku 18 ods. 2 až 5 Dohovoru CMR. V tomto konkrétnom prípade doručil žalovaný zásielku do AT-2355 Wiener Neudorf dňa 17.09.2020 riadne a včas. Príjemca zásielky (REWE Int. Lager u. Trans. GmbH) zásielku prehliadol a odmietol ju prevziať z dôvodov na strane žalobcu o čom bol žalobca informovaný a na základe jeho pokynu následne žalovaný previezol zásielku späť do SK-90301 Senec kam dorazil tovar (tyčinky) rozsypaný po podlahe vozidla. Toto rozsypanie bolo spôsobené nedostatočným balením zásielky potom ako príjemca v AT-2355 Wienr Neudorf zásielku prehliadol pričom tým evidentne porušil pôvodný obal do tej miery, že nebol schopný udržať vcelku všetky kusy zásielky. O skutočnosti, že príjemca tovar prehliadol informoval žalobca žalovaného e-mailom a žalovaný ani po telefonickom rozhovore s príjemcom (svojim odberateľom) neudelil žalovanému žiadne špeciálne pokyny v súvislosti s balením zásielky ale udelil len pokyn k spätnej preprave zásielky. Žalobca poukázal na ustanovenie článku 10 Dohovoru CMR z ktorého vyplýva, že za obal zásielky je zodpovedný odosielateľ. V ďalšom vyjadrení namietol výšku uplatnenej škody s ohľadom na hodnotu, druh zásielky.
3) Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že daný zmluvný vzťah treba posudzovať ako zmluva o preprave a nie podľa ustanovení o zasielateľskej zmluve. Tvrdenie žalovaného je v rozpore s jeho vlastným prejavom vôle. Potvrdenie objednávky č. 2020022847 jednoznačne stanovuje, že strany uzatvárajú zasielateľskú zmluvu. Z ničoho nevyplýva, že žalovaný nevykonal prepravu na účet žalobcu, alebo že si strany za vykonanie prepravy nemohli dohodnúť jednu sumu, keďže § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka je dispozitívne ustanovenie. Podľa odborného komentára: takisto nemožno vylúčiť také dojednanie, keď zasielateľ obstará prepravu zásielky nielen vo svojom mene, ale aj na vlastný účet, teda súčasťou jeho odplaty budú aj náklady, ktoré vynaloží na dopravu zásielky. Pri takýchto dojednaniach nestráca uzavretá zmluva charakter zasielateľskej zmluvy.“ (Ovečková. Obchodný zákonník, Veľký komentár. Wolters Kluwer, 217, s. 1014 ). V súlade s uvedeným preto aj v prípade, ak by žalovaný teoreticky vykonal prepravu vo vlastnom mene a na vlastný účet za jednu sumu, uzavretý zmluvný vzťah strán neprestal byť zasielateľskou zmluvou. Zmluvné strany na základe Potvrdenia objednávky č. 2020022847 uzatvorili zasielateľskú zmluvu, nie zmluvu o preprave veci. Žalovaný sa nezbavil zodpovednosti za škodu. V davšom vyjadrení sa žalobca vyjadruje k jednotlivým ustanoveniam Dohovoru CMR, k výške uplatneného nároku.
4) Žalobca vo svojom podaní tvrdí, že strany medzi sebou uzatvorili zasielateľskú zmluvu. Žalovaný k tomu uvádza, že ak súd zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným kvalifikuje ako zasielateľskú zmluvu potom je žalovaný s prihliadnutím na ustanovenia § 603 ods. 1. a 2. Obchodného zákonníka úplne a bezvýhradne zbavený zodpovednosti za škodu vzniknutú na prepravovanej zásielke. Podľa ustanovenia § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu a za škodu spôsobenú pri týchto činnostiach nesie zodpovednosť. V praxi to znamená výber spoľahlivého dopravcu, ktorý je schopný a spôsobilý riadne a včas prepraviť zásielku. Túto povinnosť si žalovaný splnil a z titulu výberu konkrétneho dopravcu žiadna škoda na zásielke nevznikla. Dopravca poverený vykonaním prepravy, ako to aj vyplýva z medzinárodného nákladného listu CMR priloženého žalobcom k žalobe, bola spoločnosť Exsped, s.r.o., IČO: 36 845 035, ktorá v oblasti nákladnej dopravy pôsobí už od roku 2007 a žalovaný s ňou spolupracuje už od roku 2015. Jedná sa teda o stabilnú dopravnú spoločnosť pričom žalovaný uvádza, že má vypracovaný interný systém kontroly dopravcov, s ktorými uzatvára prepravné zmluvy počas ktorého sú kontrolované viaceré parametre a tieto dopravca Exsped, s.r.o. splnil keď žalovanému predložil aj platné potvrdenie o uzatvorenom poistení. Aj sám žalobca uviedol, že sa jednalo o skúseného dopravcu. Je preto nepochybné, že žalovaný si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka a s vynaložením odbornej starostlivosti vybral osvedčeného dopravcu na vykonanie prepravy. Nie je preto možné skonštatovať, že by škoda bola spôsobená výberom nevhodného dopravcu. Za samotné vykonanie prepravy a škodu na zásielke pri ňom vzniknutú žalovaný ako zasielateľ nenesie zodpovednosť, pretože uvedené je zodpovednosťou dopravcu. Obdobné konštatuje aj odborná právnická verejnosť keď tvrdí: „Obsahom záväzku zasielateľa voči príkazcovi je jeho povinnosť dojednať s vynaložením odbornej starostlivosti spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúcej záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy, jeho príkazov alebo ak sú
zasielateľovi známe. ... Zasielateľ nie je zodpovedný za dopravcu alebo skladovanie zásielky, musí však tieto zorganizovať.“ (OVEČKOVÁ O. a kolektív: Obchodný zákonník. Veľký komentár. Zväzok II. Bratislava : Wolters Kluwer s. r. o., 2017 s. 1019 ). Uvedené konštatovanie potvrdzuje aj samotná dikcia ustanovenia § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zasielateľ je zodpovedný iba a výlučne za škodu na prevzatej zásielke, t.j. za škodu ktorá vznikne v čase kedy sa zásielka nachádza v jeho držbe (od prevzatia od príkazcu do odovzdania dopravcovi na prepravu). Pri tejto konkrétnej preprave však žalobca zásielku nikdy v držbe nemal, pretože dopravca prevzal zásielku priamo v sklade žalobcu u jeho skladovateľa DSV Solutions Slovakia s.r.o. na adrese Diaľničná cesta 5, 903 01 Senec a teda zodpovednosť žalovaného za škodu podľa ustanovenia § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka je vylúčená. Uvedené konštatoval v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 6 MObdo 2/2008 zo dňa 19.01.2009. Ďalej sa podrobne vyjadroval k argumentácii žalobcu pri použití Dohovoru CMR.
5) Za osobitne významné pri posudzovaní nárokov uplatňovaných v tomto konaní považoval súd : potvrdenie objednávky č. 2020022847 zo dňa 16.09.2020, medzinárodný nákladný list SK 3215829, všeobecné obchodné podmienky, vyjadrenie strán sporu .
Rozhodné právo
6) Podľa § 601 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. (1). Zasielateľ je oprávnený žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá písomnú formu. (2)
7) Podľa § 603 Obchodného zákonníka, pri plnení záväzku je zasielateľ povinný s vynaložením odbornej starostlivosti dojednať spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúce čo najlepšie záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy a jeho príkazov alebo sú zasielateľovi inak známe. (1) Zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. (2)
8) Podľa § 605 Obchodného zákonníka, ak to neodporuje zmluve alebo ak to nezakáže príkazca najneskôr do začiatku uskutočňovania prepravy, môže zasielateľ prepravu, ktorú má obstarať, uskutočniť sám. (1). Ak zasielateľ použije na obstaranie prepravy ďalšieho zasielateľa (medzizasielateľa), zodpovedá pritom, akoby prepravu obstaral sám. (2)
Skutkové a právne posúdenie súdom
9) Na základe predložených skutkových a právnych tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania ustálil súd nasledovný skutkový stav : Žalovaný objednávkou č. 2020022847 zo dňa 16.09.2020 potvrdil obstaranie prepravy s určením doby, miesta nakládky , miesta vykládky a určením ceny. V časti všeobecné podmienky v bode 1 je výslovne uvedené : Toto potvrdenie objednávky predstavuje návrh na uzatvorenie zasielateľskej zmluvy podľa ustanovení § 601 a nasl. Obchodného zákonníka medzi spoločnosťou TIREX ako zasielateľom a príkazcom. Na túto zmluvu sa vzťahujú Všeobecné zasielateľské podmienky Zväzu logistiky a zasielateľstva Slovenskej republiky v platnom znení, ak to neodporuje niektorému z ustanovení tejto zmluvy. Dopravcom tovaru bola spoločnosť Exsped, s.r.o., dopravca prevzal zásielku priamo v sklade žalobcu dopravil na miesto určenia a príjemca po kontrole odmietol tovar prevziať. Pri návrate do skladu žalobcu došlo k poškodeniu na tovare. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. V súvislosti s posudzovaním nároku na zaplatenie žalovanej istiny tak, ako ich žiadal žalobca, bolo na základe námietok uplatnených v rámci procesnej obrany žalovaného potrebné posúdiť najmä aký zmluvný vzťah medzi stranami vznikol, posúdiť zodpovednosť žalovaného za škodu na prepravovanej zásielke žalobcu.
10) Súd konštatuje, že medzi žalobcom ako príkazcom a žalovaným ako zasielateľom bola podľa ustanovenia § 601 Obchodného zákonníka uzatvorená zasielateľská zmluva. Uvedené jednoznačne vyplýva z potvrdenej objednávky v ktorej je to explicitne uvedené. Dopravcom zásielky bola spoločnosť Exsped, s.r.o., čo vyplýva z Medzinárodného nákladného listu.
11) Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obsahom záväzku zasielateľa voči príkazcovi je jeho povinnosť dojednať s vynaložením odbornej starostlivosti spôsob a podmienky prepravy zodpovedajúcej záujmom príkazcu, ktoré vyplývajú zo zmluvy, jeho príkazov alebo ak sú zasielateľovi známe. Zasielateľ teda zodpovedá za odborné obstaranie prepravy veci, teda je pri obstarávaní povinný konať s odbornou starostlivosťou riadneho podnikateľa. Aj keď nie je povinnosťou zasielateľa osobitným spôsobom zisťovať záujmy príkazcu, spravidla pôjde o záujem na obstaraní takej prepravy, ktorá bude včasná a bezpečná, musí vybrať najvhodnejší dopravný prostriedok a najbezpečnejšiu trasu cesty. Zasielateľ však nie je zodpovedný za dopravu alebo skladovanie zásielky, musí však tieto zorganizovať. Z ustanovenia § 603 ods. 1 Obchodného zákonníka je teda možné vyvodiť zodpovednosť zasielateľa spočívajúcu za výber najprijateľnejšieho spôsobu dopravy a vhodného prepravcu. V danej veci však nie je možné konštatovať, a ani vykonané dôkazy tomu nenasvedčujú, že žalovaný pri tejto činnosti nepostupoval s vynaložením odbornej starostlivosti. Pri tejto činnosti v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ani nedošlo ku škode, ktorá by jeho zodpovednosť zakladala, keďže škoda na prepravovanom tovare nevznikla pri obstaraní prepravy žalovaným, v dôsledku porušenia jeho právnej povinnosti, t.j. nevynaložením. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody. Z platnej právnej úpravy teda nemožno vyvodiť zodpovednosť zasielateľa za vykonanú prepravu a za škodu, ktorú utrpel príkazca pri doprave, čo sa však netýka zodpovednosti danej podľa § 605 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorá však predpokladá, že zasielateľ prepravu uskutočnil sám, a preto zodpovedá ako prepravca, čo však nie je daný prípad. Zodpovednosť za vykonanú prepravu a za poškodenie zásielky pri nej, teda za škodu, ktorá by vznikla pri plnení prepravnej zmluvy, nesie dopravca, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená pri plnení prepravnej zmluvy. Osobitným spôsobom je upravená zodpovednosť zasielateľa v prípade, ak v súvislosti s obstarávaním prepravy prevzal zásielku od príkazcu (§ 603 ods. 2 Obchodného zákonníka) a v takom prípade zasielateľa zaťažuje objektívna zodpovednosť podobne ako dopravcu. Podľa tohto ustanovenia zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, to znamená, že zasielateľ zodpovedá za škodu na zásielke od jej prevzatia od príkazcu do jej odovzdania dopravcovi na prepravu (rozhodnutie NS SR sp.zn. 6M Obdo 2/2008). Za túto škodu nezodpovedá, ak ju nemohol odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, čo však rovnako nie je daný prípad. Je totiž potrebné zdôrazniť, že k vzniku škody došlo počas prepravy, ktorá bola vykonaná dopravcom čo preukazuje medzinárodným nákladným listom (CMR).
12) Objektívna zodpovednosť zasielateľa za škodu je zakotvená v ustanovení § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorá však môže vzniknúť iba pri splnení predpokladov určených v ustanovení § 373 a nasl. Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 757 citovaného zákona, t.j. pri súčasnom naplnení predpokladov jej vzniku, ktorými sú porušenie právnej povinnosti zo záväzkového vzťahu, prípadne povinnosti stanovenej zákonom, vznik škody a príčinná súvislosť medzi týmto porušením a vznikom škody. Zasielateľ sa zodpovednosti za vzniknutú škodu zbaví, ak ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
13) Súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že škoda na prepravovanom tovare nevznikla pri obstaraní prepravy žalovaným v dôsledku porušenia jeho právnej povinnosti, t.j. nevynaložením jeho odbornej starostlivosti pri obstaraní prepravy, a tak nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením jeho právnej povinnosti a vznikom škody K tvrdeniam žalobcu o zodpovednosti žalobcu ako zasielateľa za škodu spôsobenú na prepravovanom tovare súd uvádza, že z platnej právnej úpravy nie je možné vyvodiť zodpovednosť zasielateľa za vykonanú prepravu a za škodu, ktorú utrpel príkazca pri doprave, čo sa však samozrejme netýka zodpovednosti danej § 605 ods. 1 ObZ, ktorá však predpokladá, že zasielateľ prepravu uskutočnil sám, a preto zodpovedá ako prepravca. Zodpovednosť za vykonanú prepravu a za poškodenie zásielky pri nej, teda za škodu, ktorá vznikla pri plnení prepravnej zmluvy nesie dopravca, a to podľa ustanovení o prepravnej zmluve, samozrejme len v prípade, ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená pri plnení prepravnej zmluvy. Zasielateľ v rámci zasielateľskej zmluvy nenesie zodpovednosť za prepravcu. Zodpovednosť zasielateľa nevyplýva ani zo Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR v ktorom sú len všeobecne uvádzane pojmy na ktoré poukázal žalobca :“ Obstaraním prepravy sa rozumie realizovanie prepravy zasielateľom na základe uzatvorenej zmluvy o preprave veci medzi zasielateľom ( v postavení odosielateľa) a dopravcom. Z uvedeného nemožno vyvodiť, že došlo k naplneniu ustanovenia § 605 ods. 1 cit. zákona.
14) Súd nepovažoval vzhľadom na dôvody uvádzane v bode 9) až 13) rozsudku za potrebne vypočuť navrhovanú svedkyňu pani Z.. X. A., ktorá sa mala vyjadrovať k výške škody.
15) Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
16) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému , ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.