Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-30-2022.pdf
PDF · 124.53 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I, sudcom ThDr. JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: IBEJA s.r.o., IČO: 46 618 163, ul. SNP 80, 053 42 Krompachy, zast.: JUDr. Tomáš Tauber, advokát, Stará cesta 6, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, Mlynská 31, 042 91 Košice, o zaplatenie 2.127,71 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou na Okresný súd Košice I sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2.127,71 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Návrh odôvodnila tým, že je odberateľom elektrickej energie, ktorú dodáva, distribuuje žalovaná v odbernom mieste maloobchodnej predajne nachádzajúcej sa na ul. SNP 80 v Krompachoch, ktorú prevádzkuje. Neodbornou činnosťou žalovanej vznikla žalobkyni škoda. Škoda vznikla dňa 25.08.2020 a bola spôsobená poverenými pracovníkmi na zaplombovanej časti nulového mostíka po výmene prívodového vodiča. Príčinou bolo nedodržanie postupov pri montáži a následnej kontrole vykonaných prác Vašimi pracovníkmi. Porucha bola zapríčinená pracovníkmi žalovanej pri zapájaní a nedostatočne vodivom spoji na PEN mostíku, na svorke pripojenia nového vodiča, čo spôsobilo prehriatie a následné odpálenie nulového vodiča. Navyše kontrolu správnosti zapojenia a zaplombovanie všetkých krytov vykonáva správca merania a nie žalobkyňa. Celú rekonštrukciu elektrickej prípojky, vrátane prekládky, vybudovanie nového elektromerového rozvádzača a inštaláciu prívodového kábla cez strešník do objektu IBEJA s.r.o. realizovali ešte poverení pracovníci žalovanej bez toho, aby o to žiadala žalobkyňa a akokoľvek na tom participovala. A ako vyplýva z rozsahu vykonaných prác, vybudovanie nového elektromerového rozvádzača, vrátane jeho zapojenia, nových prívodových aj odchádzajúcich vodičov cez strešník do pôvodnej hlavnej poistkovej skrine, považuje zásah pracovníkov žalovanej za preukázaný. Nedostatky, ktoré uvádza žalovaná - kábel za meraním vedený vzduchom, nie je v rozpore s normou a bol realizovaný poverenými pracovníkmi žalovanej na pokyn žalovanej a žalobkyňa nenesie za spôsob realizácie žiadnu zodpovednosť. Prekládku, vybudovanie nového elektromerového rozvádzača realizovala žalovaná a nie žalobkyňa. Žalobkyňa listom požiadala žalovanú o predloženie správy o odbornej prehliadke a odbornej skúške časti EZ (elektromerovej skrine) v súlade s konštrukčnou dokumentáciou pred uvedením do prevádzky. Navyše žalobkyňa žalovanej predložila aj platnú revíznu správu do doby zásahu žalovanej do EZ. Takže zo strany žalobkyne nedošlo k porušeniu jej povinností. V dôsledku toho, že žalobkyňa ako poškodená strana musela vynaložiť náklady na opravu v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného, keďže konaním žalovanej vznikla žalobkyni škoda, tak tieto náklady v celkovej sume 2.127,71 eura týmto návrhom žiada. Škoda žalobcovi vznikla na elektrických zariadeniach vo výške 2127,61 eura, o čom žalobkyňa doložila príslušné faktúry (t.j. FV20-023 v sume 497,71 eura, FV200124 v sume 69,50 eura, FV/460/2020 v sume 200 eur, 220074 v sume 648 eura, 220078 v sume 678 eura, 1500010958 v sume 34,40 eura). V jednotlivých faktúrach je uvedený rozsah opráv, ktoré boli vykonané pre žalobkyňu, aby mohla naďalej v odbernom mieste odberať elektrickú energiu v súlade s platnými technickými normami. Pôvodná škoda v sume 2023,71 eura sa navýšila aj o sumu 103,90 eura, keďže žalobkyňa nemala za povinnosť uhradiť Fa č. 1500010958 vystavenú dňa 03.09.2020 s okamžitou splatnosťou a ktorú uhradila až na neustále naliehanie žalovanej a taktiež žalobkyňa musela uhradiť uhradiť Fa FV200124 dodávateľovi ZAHY s.r.o., ktorú žalovanej taktiež poslala.
3. Proti platobnému rozkazu zo 25.07.2022 č.k. 26Cb/30/2022-33 podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že žalobkyňa si u žalovanej uplatňuje náhradu škody, ktorá mala vzniknúť dňa 25.08.2020 a to zamestnancami žalovanej na zaplombovanej časti nulového mostíka v dôsledku nedodrania postupov pri montáži a následnej kontrole vykonaných prác. Žalobkyňa si prvý krát uplatnila u žalovanej náhradu škody emailom zo dňa 13.10.2020, kde uviedla, že dňa 25.08.2020 mala výpadky elektrických spotrebičov na svojej prevádzke, následne kontaktovala pracovníkov firmy Zahy, ktorí po obhliadke prevádzky zistili odpálený nulový vodič na zaplombovanej časti zariadenia, po tel. dohovore s operátormi žalovanej im bolo dovolené plombu porušiť a následnú poruchu odstrániť. Tým, že došlo k prepätiu v el. sieti, jej bola spôsobená škoda a si ju uplatňuje. V emailovej odpovedi zo dňa 01.12.2020 žalovaná uviedla, že porucha nastala na nulovom vodiči na svorkovnici v elektromerovom rozvádzači, ktorý nie je vo vlastníctve Východoslovenskej distribučnej, a.s., ale je vo vlastníctve odberateľa. Iba elektromer umiestnený v elektromerovom rozvádzači je majetkom Východoslovenskej distribučnej, a.s.. Nulový mostík slúžiaci pre rozvod v inštalácii odberného miesta je zaplombovaný z dôvodu, že elektromerový rozvádzač je takto konštrukčne zhotovený a inštalovaný v zmysle platných noriem. Skutočnosť, že elektromerový rozvádzač je zaplombovaný, nezbavuje vlastníka elektromerového rozvádzača povinnosti zabezpečiť bezpečnú prevádzku elektromerového rozvádzača. Vzhľadom na skutočnosť, že ku škodovej udalosti došlo v elektromerovom rozvádzači, ktorý nie je majetkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy (žalovanej), za vzniknutý poruchový stav spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s. nenesie zodpovednosť. Vo svojej druhej žiadosti zo dňa 04.12.2020 už žalobkyňa začala tvrdiť, že poruchu spôsobili zamestnanci žalovanej pri svojej činnosti. Na túto žiadosť žalovaná odpovedala listom zo dňa 17.12.2020 v ktorom uviedla, že na tomto odbernom mieste bola vykonaná rekonštrukcia NN siete v roku 2017 a vymenená poistková skriňa a vymenené vodiče NN prípojky. Elektromerový rozvádzač predmetom dodávky nebol. A zdôraznila, že elektromerový rozvádzač je zariadenie vo vlastníctve odberateľa, ktorý za jeho technický stav zodpovedá. V tretej žiadosti zo dňa 25.1.2021 žalobkyňa uvádzala, že celú rekonštrukciu elektrickej prípojky, vrátane prekládky elektromerového rozvádzača realizovala spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s.. Na túto žiadosť žalovaná odpovedala listom zo dňa 22.2.2021 ktorou jednak uviedla, že neexistuje príčinná a časová súvislosť medzi vznikom škody a činnosťou jej zamestnancov, ktorí ako opätovne zdôraznila, nerealizovali prekládku elektromerového rozvádzača ani výmenu prívodového vodiča a tiež poukázala na značný časový odstup medzi činnosťou našich zamestnancov t.j. rekonštrukciou NN siete, ktorá prebiehala od 13.02.2017 do 17.07.2017 a vznikom poruchy dňa 25.08.2020. Zároveň žalovaná poukázala na to, že kábel nie je uložený správne, zamestnanci spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. by takto kábel nikdy neumiestnili a žiadala o nápravu tohto stavu. Právny zástupca žalobkyne výzvou zo dňa 23.03.2021 už uviedol, že zamestnanci spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. realizovali výmenu prípojok, pričom došlo k prepáleniu nulového vodiča. Na túto výzvu žalovaná odpovedala listom zo dňa 16.04.2021 v ktorom uviedla, že nerealizovala žiadnu výmenu elektrických prípojok dňa 25.08.2020 (výzva a odpoveď predložené žalobkyňou). Vo výzve zo dňa 26.04.2022 už právny zástupca žalobkyne uvádzal, že škoda bola spôsobená zamestnancami žalovanej po výmene prívodového vodiča. V odpovedi zo dňa 11.05.2022 žalovaná opätovne uviedla, že žiadnu výmenu, činnosť - opravu na odbernom mieste žalobkyne dňa 25.8.2020 nerealizovala (výzva a odpoveď predložené žalobkyňou). Žalovaná disponuje nahrávkami z poruchovej linky spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. na ktorých žalobkyňa a potom jej elektrikár žiadala o povolenie na odplombovanie krytu nulovej svorkovnice a hlavného ističa. Toto povolenie od žalovanej dostala a žalobkyňa realizovala opravu súkromným elektrikárom. Zároveň vo svojej prvej žiadosti o náhradu škody žalobkyňa ešte uvádzala sama tieto skutočnosti t.j. že po dohovore so zamestnancami žalovanej jej bolo dovolené plombu porušiť a poruchu odstrániť. Žalobkyňa nijako nepreukázala svoje tvrdenie, že by žalobkyňa realizovala nejakú činnosť na jej odbernom mieste dňa 25.08.2020, práve naopak, žalovaná má k dispozícii nahrávku z poruchovej linky, kde jasne žalobkyňa a potom jej elektrikár žiada o povolenie na odplombovanie krytu nulovej svorkovnice v elektromerovom rozvádzači a žiadosť žalobkyne zo dňa 13.10.2020, kde tieto skutočnosti uvádza. Vzhľadom na uvedené je žalovaná toho názoru, že nie sú splnené predpoklady zodpovednosti za vznik škody na strane žalovanej.
4. Žalokyňa sa k odporu vyjadril dňa 06.10.2022 tak, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu. Je neprípustné, ako sa žalovaná snaží zbavovať zodpovednosti za vzniknutú škodu a opomína svoje povinnosti v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Totiž žalobkyňa nemôže za to, ako žalovaná distribuuje elektrickú energiu žalobkyni, cez aké zariadenia, nakoľko tieto zariadenia montujú a zapájajú práve pracovníci žalovanej. To, aké úkony boli vykonané zo strany spoločnosti ZAHY s.r.o. preukazujú jednak faktúry, čestné vyhlásenie. Odvtedy, čo sa vykonala oprava zo strany tejto spoločnosti žalobkyňa nemá problém so svojimi elektrickými spotrebičmi a elektrická energia sa využíva plnohodnotne. Aj samotná nahrávka potvrdzuje, že len so súhlasom žalobkyne sa odblomboval hlavný istič a vykonala sa oprava. Škoda, ako bola preukázaná žalobkyňou je riadne preukázaná a nespochybnená.
5. Žalovaná sa vyjadrila dňa 14.11.2022 tak, že žalobkyňa sa snaží navodiť dojem, ako keby len výlučne žalovaná mohla zapájať a montovať el. zariadenia, cez ktoré je distribuovaná elektrická energia a samozrejme, ich údržba bola povinnosťou žalovanej. Takýto zjednodušený záver by bol v rozpore s viacerými ustanoveniami zák. o energetike napr. s ust. § 39, ktoré pojednáva o elektrickej prípojke a odbernom zariadení. Z týchto ustanovení zákona o energetike je zrejmé, že vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy. tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy. V § 39 ods. 9 sa zasa uvádza, že odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení. Osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, je povinná udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať prevádzkovateľovi sústavy v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a správy z odbornej skúšky. V zmysle ods. 13 je akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nameraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný. Vzhľadom na uvedené žalovaná uvádza, že je zrejmé, že elektrická energia je distribuovaná cez zariadenia vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ale aj cez zariadenia vo vlastníctve odberateľov. Zároveň zákon o energetike vo viacerých prípadoch zakotvuje povinnosť na zásah do zariadení vo vlastníctve odberateľa si vopred vyžiadať súhlas prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Elektromerový rozvádzač v ktorom nastala porucha je odberné elektrické zariadenie vo vlastníctve odberateľa - žalobkyne. Nakoľko je to zariadenie odberateľa, musí za jeho technický stav zodpovedať odberateľ - žalobkyňa. A ako žalovaná uviedla v odpore, ale aj vo viacerých odpovediach žalobkyni, skutočnosť, že elektromerový rozvádzač je zaplombovaný, nezbavuje vlastníka elektromerového rozvádzača povinnosť zabezpečiť bezpečnú prevádzku elektromerového rozvádzača. Preto by sa mali v pravidelných obdobiach robiť opakované revízie elektromerového rozvádzača, kde sa musí takáto začínajúca porucha zistiť, povinnosť robiť revízie je povinnosťou vlastníka - odberateľa - žalobkyne. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobkyňou namietané porušovanie povinnosti žalovanej zo zákona o energetike a tvrdenie, že zariadenia cez ktoré sa distribuuje elektrická energia montujú len zamestnanci žalovanej, nie je pravdivé a nezodpovedá skutočnosti. Žalovaná opätovne uvádza, že žiadnu výmenu, činnosť - opravu na odbernom mieste žalobkyne dňa 25.08.2020 nerealizoval. Naposledy zamestnanci žalovanej realizovali rekonštrukcia NN siete v roku 2017 a bola vymenená poistková skriňa a vymenené vodiče NN prípojky. Elektromerový rozvádzač predmetom dodávky nebol. A žalovaná opätovne zdôrazňuje, že elektromerový rozvádzač je zariadenie vo vlastníctve odberateľa, ktorý za jeho technický stav zodpovedá. Pokiaľ ide o vyjadrenie ZAHY s.r.o k vzniknutej poruche na elektrickom zariadení - neuvádza sa v ňom žiadna nová skutočnosť a žalovaná nespochybňuje, že táto spoločnosť odstránila poruchu na odbernom mieste, napokon zasielali sme o tom nahrávky z poruchovej linky. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalobkyne, že výška škody je riadne preukázaná a nespochybnená, nestotožňujeme sa s týmto záverom. Aj keď žalovaná je toho názoru, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovanej, žalovaná z opatrnosti namieta aj výšku uplatňovanej škody. Žalobkyňa predložila napr. faktúru za servis automatických dverí vo výške 878,92,- eura, kde žalovaná namieta nepreukázanie príčinnej súvislosti so predmetnou poruchou, takýto servis automatických dverí sa môže robiť napr. vo výrobcom nastavených intervaloch, rovnako ako pri faktúre za opravu chladiacich zariadení vo výške 648,-eur nie je nikde uvedená príčina poškodenia.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 27.02.2023. Pojednávania sa zúčastnil žalobkyňa, prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu D. B., kde sa vyjadril tak, že „žalovaná robila prípojky na celej našej ulici, kde sa nachádza moja firma. Robila to svojvolne, nikto o to nežiadal. Robili ste to na základe toho, lebo tam vraj boli čierne odbery. Nikto si nežiadal tú prípojku. Takže vy ste aj na mojom objekte robili prípojku bez toho, aby som ju žiadal. Keďže škoda vznikla na vašom (ja to mám nafotené) zariadení, ktorý bol pod plombou. Ja som do plomby zasahovať nemohol, ako vy uvádzate vo svojich vyjadreniach, že ja som zodpovedný. Ja nemôžem zasahovať do zariadení, ktoré sú pod plombou, to sú vaše. Tam nastal ten problém, že bol ten vodič odpálený. A keďže bol odpálený (ja nie som elektrikár, bolo mi to vysvetlené), že tým pádom došlo k prepetiu do môjho objektu a tým pádom mi vyhoreli spotrebiče. Tak ako je to uvedené faktúrami a ten problém už sa objavoval dlhšiu dobu, len sme nevedeli nájsť príčinu. Takže ten nulak, jak tam bol tou vašou plombou, musel sa pomaly, postupne odpaľovať, až potom prišlo ku skratu. Potom už začalo odpaľovať tie chladničky. Potom prišli s tým, že hľadali tú chybu, kde je ten nulak odpálený. Následne si žiadali o dispečera o odplombovanie, načo sme dostali súhlas, mám nato svedkov. A problém odstránili. Problém nebol veľký, aby bol finančne veľký. A teraz by som chcel vedieť, jak mám ja zato zodpovednosť. „Ja môžem zasahovať do vecí, čo sú zaplombované?“ Mne bolo zo strany technikov, čo rozumeli tej veci, že to jednoznačne patrí pod VSD, ktorý je zato zodpovedný. Oni sa vždy odvolávajú na nejaké pripojenie s strešníkom, čo s tým nemá nič spoločné. Proste neviem o čom tu chceme ešte diskutovať. A som na 99% presvedčený, že nemáme s tým nič spoločné. My máme o tom revíznu správu. Naše revízne správy sú v poriadku. A toto, že ste robili prípojku a nechali ste nastrešník, čo s tým nemá nič spoločné, to je už vaše.“ Na otázku zástupcu žalovanej či bola žaloba založená na informácií, ktorú podali pracovníci spol. ZAHY s.r.o., že chyba vznikla konkrétne na zariadení žalovanej? odpovedal, že nevie posúdiť, či to bolo vo vlastníctve konkrétne žalovanej, ale v podstate chybu urobili pracovníci žalovanej a on bez toho, aby mal nejaké povolenie na to odplombovanie, nemohol sa dostať za tú plombu. Zástupca žalovanej dala otázku: Škoda vznikla už v roku 2017, kedy boli menené tie prípojky alebo až po tom roku 2020?, na čo štatutárny zástupca odpovedal: Konkrétne ten drôt sa odpaľoval postupne a zodpovedajú zato pracovníci, ktorý menili tie prípojky v roku 2017. Už boli problémy aj predtým, ale prepálil sa už tak, že došlo k poškodeniu zariadení až v roku 2020. Aj v priebehu rokov boli pracovníci, ktorí skúmali, kde je chyba, ale nemohli to zistiť, až potom v tom roku 2020, kedy došlo k predmetnej udalosti. Ďalšia otázka: Ako sa prejavovali chyby okolo roku 2017? Štatutárny zástupca uviedol: Vyhadzovalo poistky, triaslo s vedením, so zariadeniami. Privolaní elektrikári všetko premerali, potom to bolo v poriadku. Nevedeli prísť nato, čo to konkrétne spôsobuje.
7. V záverečnej reči zástupca žalobkyne uviedol: „na základe dnes vykonaného dokazovania a na základe predložených listín, ktoré sú založené v spise je zrejmé, že žalobca si plnil všetky svoje povinnosti ako riadneho odberateľa. Všetko robil tak, aby na jeho zariadeniach bola elektrická energia v súlade s normami. Bohužiaľ na strane žalovanej došlo k určitej chybe, v dôsledku ktorej vznikla škoda na majetku žalobcu. Preto je dôležité, aby si žalovaná uvedomila svoju zodpovednosť a aj znášala tu mieru zodpovednosti. Pretože jej pracovníci vykonávali pripájanie prípojok, čiže nemohol si to spôsobiť nejakým spôsobom sám žalobca, ale samozrejme za zariadenia, ktoré sú od plombou v podstate nemôže zasahovať, pretože keby zasiahol dopustil by sa trestného činu. Všetky zásahy, ktoré sa vykonávajú sú len so súhlasom žalobcu. A toto sa vtedy aj udialo, že si vypýtali súhlas. Môj názor je taký, že žalobca má nárok na náhradu škody, pretože bola riadne aj vyčíslená, nebola zo strany žalovanej spochybnená, žeby bolo niečo premrštené alebo niečo nemuselo v takom rozsahu vzniknúť. Čo sa týka samotnej príčinnej súvislosti, na ktorú poukazovala žalovaná, tak sme toho názoru, že tá je jednoznačná, pretože nebyť neodborného zásahu, nebola by vznikla škoda. Ak by oni odborne zasiahli, keď mali, tak by jednoducho škoda nevznikla. Čo sa týka objektívnej zodpovednosti, tak tam sa neskúma zavinenie, tam by žalovaný mal zodpovedať a v konečnom dôsledku nevidím dôvod prečo by sa návrhu nedalo vyhovieť v rozsahu v akom bol uvedený v platobnom rozkaze.“
8. Pojednávania sa zúčastnila zástupkyňa žalovanej, ktorá uviedla, že „žalobca postavil celú žalobu na tom, že v prípade, ak by bolo niečo neúdajne zaplombované a nemôže zasahovať bez súhlasu žalovanej do tohto zariadenia, to znamená, že za toto zariadenie zodpovedá žalovaná. Však vôbec nezodpovedá v skutočnosti. Je možné sa oprieť o niektoré ustanovenia zákona o energetike, ktoré výslovne hovoria, že odberateľ môže zasahovať do nejakého zariadenia, ktoré je v jeho vlastníctve, len so súhlasom prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je to aj pri prípojkách, je to pri elektrických zariadeniach. Odberné elektrické zariadenie sú konštruované tak, že v podstate, keď sa chce pripojiť nový objekt, tak si vlastne odberateľ zriadi. To je tá skriňa niekde na hranici pozemku. Vrátane tej nulovej svorkovnice, o ktorú sa tu jedná, ktorá vlastne bola prepálená. To celé vlastne pripraví odberateľ, potom príde VSD, namontuje tam elektromer a potom to zaplombuje. Tú novú svorkovnicu zaplombuje, aby sa nemohlo do toho zasahovať. Aby sa vlastne predišlo neoprávneným odberom. Ale to neznamená, že odberateľ už nie je povinný sa starať o to celé zariadenie, aj keď je tam plomba. Bohužiaľ má tu povinnosť. Je to tak konštrukčne urobené a naozaj to spôsobuje nejaké problémy, že si ľudia myslia, že keď je to zaplombované, že to im nepatrí a že to patrí iba prevádzkovateľovi a ten je povinný sa o to starať. Ale to tak nie je. Jednoducho zákon o energetike stanovuje § 39. Napr. poviem vám nejaké vyjadrenie, že „sa zasahovať aj do zariadenia vo vlastníctve odberateľa daný so súhlasom prevádzkovateľa“. To, že tam nemôže zasiahnuť, keď je to plombou a preto si myslí, že sa musí o to starať prevádzkovateľ distribučnej sústavy, nie je pravda. Čiže áno, do plomby sa nemôže zasahovať, ale to zariadenie pod plombou je vo vlastníctve odberateľa, čiže je povinný sa starať, udržiavať v technicky zodpovedajúcom stave a robiť mu revízie. Opatrenie na ustanovenie zákona o energetike prepojednávajú o elektrickej prípojke, aj o elektrickom odbernom zariadení. V podstate firma ZAHY, ktorá tam akože bola, nepopierame, že firma ZAHY potvrdila, že je zodpovednosť na strane VSD. Jednoducho, tá nulová svorkovnica bola prepálená, ale to je zariadenie odberateľa. Čiže prepetie vzniklo na základe chyby na zariadení odberateľa. Jedine elektromer v elektromerovom rozvádzači je majetkom VSD. V konečnom dôsledku, keď sa v roku 2017 robila rekonštrukcia prípojek samozrejme bolo to na základe platnej projektovej dokumentácie. Na to je platná revízna správa. Všetko je z našej strany v poriadku, bolo to urobené podľa platnej projektovej dokumentácie. Prebehla aj výmena vodičov energetických prípojek. Nebol predmetom dodávky elektromerový rozvádzač, na ktorý stále poukazuje žalobca, že sme mu vlastne vymenili svojvolne. Skutočne nie je dôvod nato, aby žalovaná investovala do vlastníctva odberateľa alebo tretích subjektov. Čo je majetkom odberateľa, my nemeníme. Robíme rekonštrukcie po hranicu, kde končí vlastníctvo VSD. Chyba vznikla na majetku vo vlastníctve odberateľa, za ktorý je odberateľ zodpovedný a na ktorý si má vždy každých 5 rokov robiť revíziu a takýmto spôsobom by sa dalo predísť mnohým takým poruchám, ktoré vznikajú presne kvôli tomu, že dôjde k prepáleniu tejto svorkovnice a potom dôjde k prepetiu. Čiže z nášho pohľadu nie sú preukázané predpoklady zodpovednosti za škodu na našej strane, keďže tam absentuje príčinná súvislosť medzi našou činnosťou a vznikom škody, pretože naši zamestnanci nijakým spôsobom nezasahovali do tejto svorkovnice a keď už prídu ju zaplombovať, tak nie je dôvod, aby kontrolovali.“
9. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:
10. Z predložených dôkazov a výpovede žalovanej (1/ 20210323 Výzva pred podaním žaloby na súd, 2/ 20201204 Žiadosť o náhradu spôsobenej škody, 3/ Žiadosť o náhradu spôsobenej škody, 4/ Faktúra FV200124, 5/ Faktúra 1500010958, 6/ Faktúra 220074 + Dodací list, 7/ Faktúra 220078 + Dodací list, 8/ FAKTÚRA Č.FV20-023, 8/ Faktúra VAT nr FV/460/2020, 9/ Posudok D.. X. E. zo dňa 26.01.2017 o odbornej prehliadke a skúške el. zariadenia, 10/ Predžalobná výzva zo dňa 26.04.2022 + podací lístok, 11/ Vyjadrenie od ZAHY s.r.o., Zvukový záznam 25.8.2020 a ďalšie) mal súd preukázaný skutkový stav, že v predmetných priestoroch žalobkyne došlo k zvýšeniu napätiu v svetelných a zásuvkových okruhov z 230 V na 400 V.
11. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde sa pre vznik zodpovednosti nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti podľa § 373 je: - porušenie povinností zo záväzku (alebo inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku) - vznik škody - príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Podľa § 373 sa pre vznik zodpovednosti za škodu vyžaduje porušenie povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 261 a § 262) alebo porušenie inej právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Škodou sa rozumie skutočná škoda (damnum emergens) ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk (lucrum cessant) ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť (§ 379, 381, 380). Zodpovednosť je daná len vtedy, keď je vzniknutá škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Nie každé porušenie povinností zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku spôsobí škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom (dôsledkom) porušenia povinností. Aj ak sú dané všetky predpoklady zodpovednosti, povinný nezodpovedá za vzniknutú škodu, ak je porušenie povinností spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť, ktoré sú vymedzené v § 374. Dôkazné bremeno o týchto okolnostiach má škodca. Ak sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti a osoba, ktorá spôsobila škodu porušením povinnosti, nepreukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť (liberačný dôvod), za vzniknutú škodu zodpovedá. Na rozdiel od Obchodného zákonníka zodpovednosť za škodu v § 420 OZ je zodpovednosť subjektívna, pri ktorej sa vyžaduje zavinenie, i keď toto je zákonom prezumované. Škodca sa môže vyviniť (exkulpovať), ak preukáže, že škodu nezavinil.
12. Podľa § 380 ObZ, za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Ustanovenie § 380 dopĺňa ustanovenie § 379 o rozsahu náhrady škody. Zákon rozširuje rozsah náhrady skutočnej škody tak, že do nej zahrňuje aj náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. V tomto ustanovení sa prejavuje reparačná funkcia zodpovednosti za škodu. Medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byť príčinná súvislosť. Poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené v dôsledku vzniku škodnej udalosti. Dôkazné bremeno je na poškodenej strane, ktorá bude požadovať náhradu nákladov, aby preukázala, že tieto museli byť vynaložené v dôsledku škodnej udalosti (napr. pri deštrukcii strechy v dôsledku chybne vykonaných prác musí vlastník stavby do opravy strechy provizórne stavbu prekryť, v dôsledku čoho musel vynaložiť určité náklady). Osobitná úprava rozsahu náhrady škody je upravená v § 469 a 470 pri kúpnej zmluve. (ĎURICA, Milan. § 380 [Náklady ako škoda]. In: PATAKYOVÁ, Mária a kol. Obchodný zákonník. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2022, ISBN 978-80-8232-018-6, marg. č. 1.)
13. Podľa § 39 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len: „zákon o energetike“) odberným elektrickým zariadením je zariadenie, ktoré slúži na odber elektriny a ktoré je možné pripojiť do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy, alebo na elektrickú prípojku. Odberné elektrické zariadenie zriaďuje, prevádzkuje a za údržbu, bezpečnú a spoľahlivú prevádzku zodpovedá osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení. Osoba, ktorá s prevádzkovateľom sústavy uzatvorila zmluvu o pripojení, je povinná udržiavať odberné elektrické zariadenie v technicky zodpovedajúcom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi sústavy v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a správy z odbornej prehliadky a z odbornej skúšky; ak nepredloží požadované údaje a správy prevádzkovateľovi sústavy v lehote 90 dní, považuje sa jej odberné elektrické zariadenie za technicky nevyhovujúce.
14. Podľa § 39 ods. 13 zákona o energetike, akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.
15. Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
16. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam súd poukazujúc na ust. § 150 ods. 1 CSP uvádza, že „povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce.“ (k tomu: Števček, Ficová a kolektív, Civilný sporový poriadok - Veľké komentáre, C- H-Beck, str. 571). Uvedená povinnosť sa označuje ako „povinnosť, resp. bremeno tvrdenia“. Následne k takémuto tvrdeniu potom podľa návrhu procesnej strany súd vykonáva dokazovanie (tzv. dôkazné bremeno), nakoľko dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strana tvrdila (nie zisťovať, čo strana netvrdila). V právnej praxi sa potom hovorí o tzv. unesení bremena tvrdenia a unesení dôkazného bremena. Ak strana sporu svoje bremeno neunesie, znamená to pre ňu prehru sporu (neúspech v spore).
17. Procesné bremeno je špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných povinností. Neunesenie procesného bremena však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Touto procesnou sankciou je najčastejšie strata sporu. Inak povedané, neunesenie konkrétneho procesného bremena nie je sankcionované zo strany súdu konkrétnou sankciou (napr. peňažnou sankciou a pod.), ale sankciu predstavuje strata civilného sporu.
18. Dôkazné bremeno v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu.
19. V spore nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že za predmetnú škodu na elektronických zriadeniach môže žalovaná. Porucha nastala na nulovom vodiči na svorkovnici v elektromerovom rozvádzači, ktorý nie je vo vlastníctve žalovanej ale je vo vlastníctve žalobkyne. Iba elektromer umiestnený v elektromerovom rozvádzači je majetkom žalovanej. Elektrická energia je distribuovaná cez zariadenia vo vlastníctve prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ale aj cez zariadenia vo vlastníctve odberateľov. Zároveň zákon o energetike vo viacerých prípadoch zakotvuje povinnosť na zásah do zariadení vo vlastníctve odberateľa si vopred vyžiadať súhlas prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Elektromerový rozvádzač v ktorom nastala porucha je odberné elektrické zariadenie vo vlastníctve odberateľa - žalobkyne. Nakoľko je to zariadenie odberateľa, musí za jeho technický stav zodpovedať odberateľ - žalobkyňa. Elektromerový rozvádzač je zaplombovaný, nezbavuje vlastníka elektromerového rozvádzača povinnosť zabezpečiť bezpečnú prevádzku elektromerového rozvádzača. Preto by sa mali v pravidelných obdobiach robiť opakované revízie elektromerového rozvádzača, kde sa musí takáto začínajúca porucha zistiť, povinnosť robiť revízie je povinnosťou vlastníka - odberateľa - žalobkyne. Žalovaná žiadnu výmenu, činnosť - opravu na odbernom mieste žalobkyne dňa 25.08.2020 nerealizovala. Naposledy zamestnanci žalovanej realizovali rekonštrukcia NN siete v roku 2017 a bola vymenená poistková skriňa a vymenené vodiče NN prípojky. Elektromerový rozvádzač predmetom dodávky nebol. Elektromerový rozvádzač je zariadenie vo vlastníctve odberateľa, ktorý za jeho technický stav zodpovedá. Žalobkyňa tvrdila, že bola chybná elektroinštalácia už od roku 2017, avšak predložila iba posudok od pána D. zo dňa 26.01.2017 z ktorého vyplýva, že všetko vyhovuje Slovenským technickým normám. Žalobkyňa, nepredložila revízne správy nasledujúce po roku 2017 resp. iné dôkazy o tom, že boli problémy s elektroinštaláciou až následne len vyjadrenie spoločnosti ZAHY s.r.o. z ktorého vyplýva, že došlo k poruche na nulovom vodiči avšak nevyplýva z toho, že za poruchu môže žalovaná. Žalobkyňa si mohla zabezpečiť odborné vyjadrenie resp. znalecký posudok, ktorý by podporil jej tvrdenie, že za škodu môže žalovaná avšak žiaden taký dôkaz žalobkyňa nepredniesla. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď je vzniknutá škoda v príčinnej súvislosti s porušením povinností (kauzálny nexus). Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovanej a tak neuniesla dôkazné bremeno.
20. Na základe vyššie uvedených právnych úvah žalobu o náhradu škody v celom rozsahu zamietol.
21. Záverom súd uvádza, že ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, že žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko bola v konaní plne úspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).