Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_13CoE-9-2014.pdf
PDF · 81.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/9/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vo veci exekúcie oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, so sídlom Advokátskej kancelárie 811 09 Bratislava, Pribinova 25, proti povinnej: zomr. F. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej dňa XX. XX. XXXX, naposledy bytom P. P., J. XXXX/XX (za ktorú koná zákonný dedič R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX R. - Y., T. XXXX/ XX), vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6210/07, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 963,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného zo dňa 02. 08. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/2107/2007-40 zo dňa 11. 06. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), v spojení s ust. § 45 ods. 2, ods. 1 písm. b/, c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s, so sídlom Karloveské rameno č. 8, Bratislava, sp. zn. SR 4526/07 zo dňa 20. 07. 2007. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru Zmluvy o úvere č. 6201341 uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 07. 02. 2007. Súd tento zmluvný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský aplikujúc ust. § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd poukázal aj na európsku právnu úpravu dotýkajúcu sa problematiky spotrebiteľských zmlúv a ochrany práv spotrebiteľa, a to na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj „smernica“), ako aj na právny názor vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť s.r.o. C-76/10. Okresný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Spotrebiteľovi je tak fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva na všeobecnom súde, nakoľko porušovanie povinností zo strany oprávneného je vo väčšine sporov vylúčené. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkých Všeobecným obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovského konaniu. Rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná
podmienka, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie vo veci bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neprijateľnej rozhodcovskej doložke, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Potom je tu daný iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, preto exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V závere exekučný súd uviedol, že o trovách zastavenej exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, podľa ktorého je zmluva o úvere zmluvou spotrebiteľskou. V tejto súvislosti poukázal na to, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej úver na základe zmluvy o úvere uzatvorenej v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka; táto zmluva mala v danom čase povahu absolútneho obchodno-záväzkového právneho vzťahu a záväzkové vzťahy medzi účastníkmi sa spravovali ustanoveniami Obchodného zákonníka podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/. Tento druh zmluvy mal v čase uzatvorenia charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, avšak nie v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka, zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa názoru oprávneného teda okresný súd nemal pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere vychádzať z právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale z právnej úpravy Obchodného zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. S poukazom na znenie rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru oprávnený uviedol, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Oprávnený sa preto nestotožnil s právnym názorom exekučného súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Navyše existenciu rozhodcovskej doložky a jej súladnosť so zákonom skúmal aj sám rozhodcovský súd. Rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, pričom povinná bola v tomto konaní nečinná. Vzhľadom na písomný charakter rozhodcovského konania je právne irelevantná aj vzdialenosť bydliska oprávnenej od miesta rozhodcovského súdu. Rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského alebo súdneho konania. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné. V danom prípade exekučný súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, keď súdnemu exekútorovi udelil poverenie na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4 druhej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) vec predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, ods. 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 07. 02. 2007, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, ako zmluvy spotrebiteľskej podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko povinnej bol poskytnutý
úver podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. K tomu odvolací súd uvádza, že právny vzťah účastníkov zmluvy o úvere zo dňa 07. 02. 2007 spadá pod ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako aj pod ustanovenie § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa tak, ako to konštatoval aj okresný súd. Predmetná zmluva o úvere je naviac tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a to s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári pre veľký počet spotrebiteľov, kedy nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pri uzatváraní zmluvy. Hoci zmluva o úvere bola uzatvorená pred 01. 01. 2008 a v zmysle ust. § 261 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka sa považuje za absolútny obchod, táto skutočnosť nie je žiadnom prekážkou na aplikáciu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. To, či určitá zmluva (určitý zmluvný typ) má povahu spotrebiteľskej zmluvy, sa posudzuje podľa iných kritérií, než podľa akých Obchodný zákonník rozlišuje záväzkové vzťahy na absolútny obchod, relatívny obchod resp. fakultatívny obchod. Spotrebiteľská zmluva ako taká nie je samostatným zmluvným typom, ale jedná sa o druh (povahu) zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a náležitosti, ktoré musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť obsiahnuté (tzv. neprijateľné zmluvné podmienky). Právna úprava spotrebiteľských zmlúv tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka potom aplikácia ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka na zmluvy o úvere ako zmluvný typ - absolútny obchod, nie je vylúčená.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).
Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská doložka sa nijako neodlišuje od ostatného textu Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na prvej strane úverovej zmluvy. Ak bol úver poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy, povinná ju mohla prijať len ako celok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju ako celok odmietnuť. Je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa a to napriek tomu, že rozhodcovská doložka je koncipovaná alternatívne, pretože subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským a všeobecným súdom bude takmer vždy dodávateľ (miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností spotrebiteľa zabezpečuje takmer úplnú dominanciu dodávateľa v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa). Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa je preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, iba ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).
Pokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.