Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-734-2012.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6Er/734/2012
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred samosudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v exekučnej veci vedenej v prospech oprávneného : A. N., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. XX/X, V., zastúpená Y. N., F. Q. XX/X, V. proti povinnému : L.C. L., W.. XX.X.XXXX, F. T. Č.. XX, Ľ. pre vymoženie dlžného výživného vo výške 480 eur za obdobie od 19.10.2009 do 19.4.2010, dlžného výživného vo výške 2.040 eur za obdobie od 16.5.2010 do 31.8.2012 a bežného výživného v sume 80 eur mesačne a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6 (Ex 1363/97) z 3.3.2014 zamieta.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6 (Ex 1363/97) z 3.3.2014 zamieta.
III. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Konštantínova č. 6 (Ex 1363/97) z 3.3.2014 zamieta.
odôvodnenie:
Dňa 4.10.2012 tunajší súd vydal vyššie uvedenému exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie vyššie uvedenej sumy priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k.: 25P 7/2010 - 12 z 15.4.2010.
Dňa 3.3.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného z 3.3.2014, ktoré označil ako námietky proti exekúcii. Uvedeným podaním chcel podať námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Uvedené návrhy odôvodnil potrebou prešetrenia skutočností podania návrhu na vykonanie exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaní exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Z predložených písomností a obsahu spisového materiálu bolo jednoznačne preukázané, že povinný podal námietky proti exekúcii priamo na exekučný súd, a nie poverenému exekútorovi. Námietky
povinného proti exekúcii, ak neboli doručené v zákonnej 14 dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi, hoci boli v tejto lehote doručené exekučnému súdu, nie sú podané včas. K tomuto záveru viedla súd úvaha, že ak povinný nedoručí námietky exekútorovi a tento sa o ich podaní nedozvie, dôjde k vydaniu exekučného príkazu. Tým môže dôjsť k speňaženiu majetku alebo k vynúteniu inej povinnosti a účinky námietok sú de facto zmarené. Námietky povinného boli v tejto veci teda podané po zákonom stanovenej lehote. V upovedomení o začatí exekúcie bol povinný poučený, že námietky proti exekúcii je možné podať do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie u povereného súdneho exekútora. Keďže predmetné námietky neboli podané v zákonom stanovenej lehote u povereného exekútora a Exekučný poriadok neumožňuje odpustenie zmeškanej lehoty, a to ani vtedy, ak by k jej zmeškaniu došlo z ospravedlniteľného dôvodu, súd námietky povinného v celom rozsahu zamietol.
Z obsahu uvedených námietok navyše vyplýva, že ich jediným dôvodom má byť povinným uvedená a bližšie nevysvetlená potreba preskúmania "skutočností podania návrhu na exekúciu." Súd v tejto súvislosti konštatuje, že takýto dôvod nie je zákonným dôvodom na vyhovenie námietkam proti exekúcii podľa ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, preto aj z tohto dôvodu súd námietky zamietol ako nedôvodné.
Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Z obsahu návrhu povinného na zastavenie exekúcie z 3.3.2014 vyplýva, že jeho jediným dôvodom má byť povinným uvedená a bližšie nevysvetlená potreba preskúmania "skutočností podania návrhu na exekúciu." Súd v tejto súvislosti konštatuje, že takýto dôvod nie je zákonným dôvodom na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, pričom sám ex officio nezistil žiaden dôvod na zastavenie exekúcie, preto uvedený návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný.
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57.)
Podľa § 56 ods. 3 Exekučného poriadku súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.
Podľa § 56 ods. 4 Exekučného poriadku Súd môže na návrh povinného povoliť odklad exekúcie aj vtedy, ak by neodkladná exekúcia mohla zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť podľa osobitných predpisov.6a) Súd rozhodne o odklade do 30 dní od podania návrhu.
Z obsahu návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie z 3.3.2014 vyplýva, že jeho jediným dôvodom má byť povinným uvedená a bližšie nevysvetlená potreba preskúmania "skutočností podania návrhu na exekúciu." Súd v tejto súvislosti konštatuje, že takýto dôvod nie je zákonným dôvodom na vyhovenie návrhu na povolenie odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 1 až ods. 4 Exekučného poriadku, preto uvedený návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietol ako nedôvodný.
Poučenie:
Proti výroku I. a III. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 202 ods. 2 OSP.)
Proti výroku II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.