Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-219-2012.pdf
PDF · 108.83 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/219/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 15, IČO 00 653 501, proti odporcovi O. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. W. I. O., N. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Bilkovičom, advokátom so sídlom Bratislava, Strojnícka 8, o zaplatenie 14.829,68 Eur s prísl., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. decembra 2011 č.k. 5C/32/2008-231, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 14.829,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 21.01.2006 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 741,39 Eur, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 193,56 Eur odporcovi. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2, § 559 ods. 2, § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi vyplatil navrhovateľ odporcovi poistné plnenie za škodu na vozidle odporcu F., ktorá mala vzniknúť pri dopravnej nehode dňa 30.01.2000. K dopravnej nehode malo dôjsť tak, že na zasneženej ceste z I. smerom na W. dostalo vozidlo šmyk, došlo k jeho rotácii a skončilo mimo cestu, kde ľavou bočnou stranou narazilo do stromu vpravo pri ceste, po náraze došlo ešte k pootočeniu vozidla a odrazeniu od stromu a jeho konečná poloha bola v snehu mimo vozovku, a to predkom vozidla smerujúcim k vozovke. Takto nehodu v priebehu celého konania opisoval odporca, ktorý bol v čase nehody vodič, ako aj svedok X. W. spolujazdec v čase nehody. Rovnako bola nehoda opísaná v znaleckom posudku R.. O., ktorý vychádzal z opisu nehody odporcom, a to poskytnutom i na mieste samom v roku 2011. Zo znaleckého posudku R.. M. vypracovaného v trestnom konaní súd prvého stupňa zistil, že priebeh nehody, tak, ako ho uvádza odporca, je z technického hľadiska vylúčený. Tento dôkaz hodnotil ako dôkaz listinou, pretože R.. M. v tomto konaní ako znalec ustanovený nebol. Povahu znaleckého dôkazu však má výpoveď ustanoveného znalca R.. B., ktorý závery posudku R.. M. potvrdil a vo svojej výpovedi podrobne uviedol dôvody, pre ktoré je priebeh nehody, tak, ako ho uvádza odporca, vylúčený, a to najmä pre nemožnosť rotácie vozidla po náraze do stromu v takom rozsahu, ako ju tvrdí odporca, nepravdepodobnosť odporcom uvádzanej rotácie vozidla po klzkej ceste a nepravdepodobnosť opustenia vozovky vpravo ako aj pre poškodenie necharakteristické pre bočný náraz do stromu (dva záseky do karosérie, poškodenie až na kov). Výsledkom znaleckého dokazovania
R.. B. odporuje svedecká výpoveď spolujazdca W., ktorá potvrdzuje tvrdenia odporcu. Znalecký posudok R.. O. odporcom uvádzaný priebeh nehodového deja z technického hľadiska pripúšťa, no tento dôkaz v priamom rozpore so znaleckou výpoveďou nie je. Súd prvého stupňa konštatoval, že rovnako ako výpoveď odporcu, je aj výpoveď svedka W. nezlučiteľná so závermi znaleckého dokazovania. Závery znalca sú totožné so znaleckým posudkom R.. M. vypracovaným v inom konaní, nie sú vnútorne rozporné a aj laickým pohľadom sa javia jednoznačne zodpovedajúce fyzikálnym zákonitostiam. Naproti tomu výpoveď svedka W. na pojednávaní je v niektorých častiach rozporná s jeho predchádzajúcou výpoveďou v trestnom konaní, čím do istej miery stráca na vierohodnosti. V trestnom konaní svedok W. uviedol, že vozidlo vytiahol z priekopy svojím autom, pričom na pojednávaní tvrdil, že toto sa nepodarilo. Pre uvedené svedecká výpoveď tvrdenia odporcu vierohodne nepreukazuje a proti znaleckému dôkazu a dôkazu listinou - posudkom R.. M. neobstojí. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že znalecký posudok R.. O. doložený odporcom vo svojich záveroch konštatuje nedostatočnosť podkladov k presnému zisteniu priebehu nehodového deja. V značnej miere sa venuje hodnoteniu postupu pri zdokumentovaní následkov nehody, a to políciou, likvidátorom poisťovne a znalcom R.. M., čo je v súčasnosti a najmä v tomto konaní bez významu. K samotnému priebehu nehody uvádza, že odporcom uvádzaný pohyb vozidla po zasneženej ceste principiálne možný je, ako aj následný náraz do stromu, ktorý mal za preukázaný z poškodenia vozidla. Fázu pohybu vozidla po ceste a náraz do stromu, tak, ako ich uvádzal odporca, kategoricky nevylúčil ani R.. B., i keď k nárazu do stromu vzniesol zásadné pripomienky (dva záseky do karosérie a poškodenie na kov). Znalec R. O. sa však v posudku nijako nezaoberal rotáciou vozidla po náraze do stromu, ktorú v rozsahu uvádzanom odporcom R.. B. úplne vylúčil. Pritom táto okolnosť je zásadnou okolnosťou vylučujúcou priebeh nehody podľa odporcu. K tejto zásadnej otázke teda znalec R.. O. mlčí, posudok sa tým javí neúplný a nepresvedčivý, a preto nie je spôsobilý potvrdiť odporcove tvrdenia a čo i len čiastočne spochybniť výpoveď znalca R.. B.. Čo sa týka svedeckej výpovede E. B., ktorý mal vozidlo po nehode z priekopy traktorom vytiahnuť, mal za to, že táto tvrdenia odporcu k priebehu nehodového deja priamo nepotvrdzuje. Pretože menovaný svedok uvádza iba okolnosti vytiahnutia vozidla z priekopy po nehode, netýka sa nijako samotného priebehu nehody. Táto svedecká výpoveď by bola totožná aj v prípade, že by už poškodené vozidlo bolo na miesto nehody postavené zámerne. Takýto nepriamy dôkaz tiež nie je ani v spojitosti s inými dôkazmi v prospech odporcu spôsobilý mať väčšiu dôkaznú silu ako jednoznačný znalecký dôkaz. Súd prvého stupňa poukázal aj na to, že v neprospech odporcu nepriamo svedčí i obsah spisu Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 16C 496/2001, ktorý vytvára ďalšie pochybnosti o pravdivosti odporcových tvrdení. V konaní sp.zn. 16C 496/2001 uplatňoval odporca proti navrhovateľovi, teda v opačnom procesnom postavení nárok na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá mala predstavovať poistné plnenie z poškodenia totožného vozidla, ku ktorému malo dôjsť 28.06.2000, teda do pol roka po predchádzajúcej nehode, a to za obdobných okolností (náraz do stromu bez účasti iných vozidiel). Z tejto „obdobnej“ poistnej udalosti však poisťovňa už vzhľadom na predchádzajúce pochybnosti odmietla plniť a v súdnom konaní vyšlo najavo, že ani k tejto nehode, tak ako ju popísal odporca (tam v pozícii navrhovateľa) dôjsť nemohlo, a to na základe znaleckého posudku. Žaloba bola zamietnutá. Táto skutočnosť významne znižuje dôveryhodnosť výpovede odporcu v tomto konaní. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ vyplatil odporcovi poistné plnenie vo výške žalovanej istiny, pretože sa domnieval, že plní z poistnej zmluvy, ktorá ho pre prípad poistnej udalosti k takémuto plneniu zaväzuje. V konaní však bolo preukázané, že k poistnej udalosti, tak ako ju voči navrhovateľovi uplatnil odporca, dôjsť nemohlo a priebeh nehody uvádzaný odporcom je z technického hľadiska vylúčený. Táto okolnosť má za následok, že podmienky poistnej zmluvy požadované pre vznik nároku na poistné plnenie neboli dané a plnenie, ktoré navrhovateľ odporcovi vyplatil, nemalo oporu v poistnej zmluve. Vyplatené poistné plnenie tak nemá právny dôvod a je bezdôvodným obohatením - plnením bez právneho dôvodu v prospech odporcu. V súlade s citovaným ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka má teda odporca povinnosť takto bezdôvodne získané plnenie vrátiť. Pretože túto povinnosť odporca dobrovoľne nesplnil, súd prvého stupňa návrhu čo do istiny v celom rozsahu vyhovel a odporcu k jej vráteniu zaviazal, aj s úrokmi z omeškania. Za spôsobilú výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia považoval doručenie návrhu na začatie konania odporcovi, ku ktorému došlo 19.01.2006. Nasledujúceho dňa bol odporca povinný plniť, keďže tak neurobil, dostal sa 21.01.2006 do omeškania. Zákonná sadzba úroku z omeškania bola v tento deň 6 %, preto súd návrhu čo do úroku z omeškania vyhovel v tejto percentuálnej výške a od 21.01.2006. Vo zvyšku presahujúcom úrokovú sadzbu a uvedené obdobie návrh ako nedôvodný zamietol. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia odôvodnil, prečo nevykonal odporcom požadovaný dôkaz znaleckého výpočtu priebehu nehodového deja od kontaktu vozidla so stromom po jeho konečnú pozíciu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ mal úspech čo do istiny v celom rozsahu a zamietnutú časť úroku z omeškania považoval
za nepatrnú časť nároku, pretože k narastaniu jej vyčíslenia dochádzalo aj z dôvodu dĺžky konania, čo nemôže byť okolnosť, z ktorej by mohla mať prospech ktorákoľvek strana sporu pri rozhodovaní o náhrade trov.
Proti rozsudku, vo výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku v napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nepostupoval v zmysle záverov uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bol jeho predchádzajúci rozsudok zrušený. Ustanovil vo veci znalca R.. W. B., ktorého výsluch považuje za nepostačujúci na to, aby súd prvého stupňa postavil na ňom svoje rozhodnutie. Uviedol, že podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom R.. M. je len zrejmé, že s R.. B. bola vykonaná ohliadka miesta nehody dňa 12.07.2000 spolu s R.. M.. Vôbec z toho nevyplýva, že sa osobne na posudku podieľal. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe žiadosti Okresného dopravného inšpektorátu Nové Mesto nad Váhom v inom konaní, preto jeho závery podľa názoru odporcu nemôžu byť relevantné pre konanie. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa vo veci nekonal, odporca si dal vyhotoviť znalecký posudok R.. O.. XX/XXXX, ktorého závery sú diametrálne odlišné. S týmito rozpormi sa súd prvého stupňa nezaoberal, resp. ich nesprávne vyhodnotil. Mal za to, že súd prvého stupňa si vyhradil hodnotenie technických parametrov dopravnej nehody, čím odňal odporcovi právo konať a brániť sa. Posudok vykonaný v inom konaní mu nebol nikdy doručený, k jeho záverom sa ani vyjadriť nemohol. R.. B. sám žiadne výpočty nevykonal. Bol kolegom R.. M., a preto odporca vyslovil pochybnosti o jeho nezaujatosti. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nesprávne vyhodnotil aj ostatné dôkazy s poukazom na to, že dopravnú nehodu šetrili príslušníci policajného zboru, očitým svedkom priebehu dopravnej nehody bol svedok W. a potvrdzuje jej následky aj svedok B.. Poukázal na to, že navrhovateľ na odporcu podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podľa § 250 ods. 1 a 3 Trestného zákona (účinného do 31.12.2005). Vec bola riadne prešetrená a uznesením Okresného úradu vyšetrovania PZ SR Nové Mesto nad Váhom sp. zn. OUV-395/NM-2000 zo dňa 15.12.2000 odložená, nakoľko sa nepotvrdilo, že odporca trestný čin spáchal a nebolo ani vyvrátené, že k dopravnej nehode v danom čase a mieste došlo.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého rozsudku.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v časti, ktorým bolo návrhu vyhovené, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.
Predmetom preskúmania odvolacím súdom nebol výrok rozsudku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, nakoľko tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním napadnutý nebol, rozhodnutím odvolacieho súdu nie je dotknutý.
Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. V podanom odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. septembra 2007 č.k. 17Co/86/2007-139 bol rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.01.2007 č.k. NM 5C/271/2002-119 zrušený. Vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že v danom prípade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa absentuje. Nemožno preto zaujať stanovisko, či ide o nesprávne hodnotenie dôkazov, pretože súd prvého stupňa žiadne hodnotenie dôkazov nevykonal a odvolací súd ho nemôže nahrádzať. Pokiaľ odporca v podanom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že znalecký posudok vypracovaný v inom konaní vyhodnotil ako dôkaz znaleckým dokazovaním, odvolací súd sa s ním v tomto smere stotožnil. Uviedol, že postup súdu, ktorý sa uspokojil so znaleckým posudkom, ktorý sa nachádza v trestnom spise, a to i napriek tomu, že
znalecký posudok podaný v inom konaní možno použiť len ako dôkaz listinou podľa § 129 O.s.p. nebol správny. Súdu prvého stupňa uložil za účelom objektívneho posúdenia veci vypočuť v konaní odporcom navrhnutého svedka W. a nariadiť znalecké dokazovanie iným znalcom, prípadne bez toho, aby sa žiadalo vypracovanie nového alebo doplňujúceho posudku ustanoviť znalca, ktorý podal posudok v inom konaní a potom ho ako znalca vypočuť, ktorá skutočnosť postačuje k tomu, aby potom bol znalecký posudok braný do úvahy ako dôkaz.
Súd prvého stupňa v preskúmavanej veci postupoval v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviska procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) tohto zákonného ustanovenia.
Výhradou proti skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa uplatňuje odporca odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), f) a c) O.s.p., nakoľko namieta, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dôvody na odvolanie, ktoré odporca v podanom odvolaní uplatnil, nie sú dané.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. odvolania proti rozsudku možno odôvodniť tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal. K tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je daná v prípade, ak účastník navrhne vykonanie akéhokoľvek dôkazu a súd ho nevykoná, ale musí ísť o také dôkazy, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci samej dôležité, čím je zvýraznený princíp nezávislosti súdu. Princíp voľného hodnotenia dôkazov, zakotvený v zákonnej právnej úprave konania pred súdmi, ktorá ustanovuje podmienky uplatňovania základného práva na súdnu ochranu, v spojení so zásadami spravodlivého procesu a zásadou spravodlivého rozhodnutia veci, umožňuje totiž sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Inak povedané, súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu, t. j. ak po starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo za konania najavo, vrátane skutočností uvádzaných účastníkmi konania dospeje k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné.
Nie je procesným porušením, ak sú nevyhovuje všetkým dôkazným návrhom. Vždy však má povinnosť vysporiadať sa s tým, že niektoré navrhnuté dôkazy nevykonal, tak ako tomu je aj v preskúmavanej veci.
Pokiaľ odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa nevykonal ním požadovaný dôkaz znaleckého výpočtu priebehu nehodového deja, k uvedenej námietke odvolateľa odvolací súd uvádza, že princíp voľného hodnotenia dôkazov zakotvený v zákonnej právnej úprave konania pred súdmi, ktorá ustanovuje podmienky uplatňovania základného práva na súdnu ochranu v spojení so zásadami spravodlivého procesu a zásadou spravodlivého rozhodnutia veci umožňuje sudcovi vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú. Inak povedané, súd nemá povinnosť vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ tým neporuší zásady spravodlivého procesu, ak po starostlivom zvážení všetkého, čo vyšlo za konania najavo, vrátane skutočností uvádzaných účastníkmi konania dospel
k záveru, že ďalšie dokazovanie už pre náležité zistenie skutkového stavu a zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci nie je potrebné. V tomto smere sa súd prvého stupňa dostatočne vyrovnal s otázkou ďalšieho doplnenia dokazovania, náležite zdôvodnil, prečo navrhnutý dôkaz ďalšieho znaleckého výpočtu nevykonal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nepochybil, keď ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko ďalšie dokazovanie vytýkané v podanom odvolaní nemohlo preukázať skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť iný právny záver.
Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod, uvádzaný odporcom podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).
V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav veci použil správne právne predpisy, ktoré aj správne aplikoval.
Pokiaľ ide o ďalší odvolací dôvod uvádzaný odporcom podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania.
Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníka nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na nesprávnosť ktorého je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
Pokiaľ odporca súdu prvého stupňa vytýkal, že hodnotil ním predložený znalecký posudok znalca R.. O. v rozpore so zásadami hodnotenia znaleckých posudkov, odvolací súd musí konštatovať, že odporca opomenul, že ním uvádzané zásady hodnotenia znaleckého posudku je možné aplikovať iba v prípade, že sa jedná o znalecký posudok vypracovaný v občianskom súdnom konaní v zmysle § 127 ods. 1 veta prvá O.s.p. Ak je súdu v konaní predložený znalecký posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd, čo je i prípad danej veci, nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p., na ktorý sa vzťahujú zásady hodnotenia znaleckých posudkov. Týmto posudkom je možné vykonať v občianskom súdnom konaní dôkaz, ale iba ako dôkaz listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu. Znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom v súdnom konaní po nariadení znaleckého dokazovania súdom podľa § 127 O.s.p. súd hodnotí podľa zásad pre hodnotenie znaleckých posudkov, či závery znalca sú odôvodnené, či sú podložené obsahom zistených skutočností, či sa prihliadlo ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia. Dôkaz - znalecký posudok predložený účastníkom a vypracovaný na žiadosť účastníka občianskeho súdneho konania môže byť hodnotený iba ako listina podľa § 129 O.s.p. Námietky odvolateľa proti hodnoteniu znaleckého posudku súdom prvého stupňa preto neboli dôvodné.
Pokiaľ odvolacie námietky odporcu smerovali aj proti znaleckému posudku znalca R.. M. odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval v zmysle intencií uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 25. septembra 2007, keď za účelom objektívneho posúdenia veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom R.. B., ktorého ako znalca k znaleckého posudku vypracovanému R.. M. vypočul z dôvodu, že výsluch znalca R.. M. už nebol možný. I napriek tomu, že pôvodný znalecký posudok bol vypracovaný R.. M., na tomto sa spolupodieľal aj R.. B., ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva z obsahu spisu, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, bez toho, aby sa žiadalo vypracovanie nového alebo doplňujúceho posudku, je plne postačujúci výsluch znalca R.. B., ktorá skutočnosť je postačujúca k tomu, aby potom bol znalecký posudok vypracovaný R.. M., braný do úvahy ako dôkaz.
Súd prvého stupňa vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p., pri ktorom nezistil odvolací súd logické, ani faktické rozpory.
Odvolací súd v preskúmavanej veci zároveň vzhľadom k námietke zaujatosti odporcu vznesenej proti znalcovi ustanovenému súdom prvého stupňa dodáva, že táto nie je dôvodná. Predpoklady pre vylúčenie znalca sú vymedzené v ust. § 11 ods. 1 zák. č. 382/2004 Z.z., podľa ktorého znalec je vylúčený, ak možno mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosť o jeho nezaujatosti. Predpoklady pre vylúčenie znalca platia podľa § 17 ods. 1 O.s.p. primerane ako pri vylúčení sudcu. Tieto sú vymedzené v ust. § 14 ods. 1 O.s.p. tak, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie, a teda za spôsobilú okolnosť spochybniť nezaujatosť znalca, je existencia takého jeho vzťahu k účastníkom alebo k ich zástupcom, ktorý možno považovať za príbuzenský, priateľský, prípadne nepriateľský alebo na akýkoľvek osobný záujem na výsledku prejednávanej veci.
Zo vznesenej námietky zaujatosti nevyplýva existencia takého právne významného vzťahu súdneho znalca k veci, k účastníkom konania alebo k ich právnym zástupcom, ktorý by odôvodňoval oprávnenú pochybnosť o nezaujatom výkone odbornej činnosti.
Záverom odvolací súd konštatuje, že sa nezaoberal všetkými námietkami odporcu obsiahnutými v jeho odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .