Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-118-2013.pdf
PDF · 104.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/118/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270 zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10 proti odporcovi: A.. E. H., narodený XX.X.XXXX, bytom J., K. XX/XX, t.č. bytom L. L., H. X, o zaplatenie 471,92 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 20,96 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25 % ročne od 13.5.2011 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 33,60 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 28.12. 2012 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia 471,92 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25% ročne od 13.5.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Navrhovateľ tvrdil, že s odporcom uzavrel dve zmluvy, na základe ktorých mu poskytol dve SIM karty, pričom odporca mu nezaplatil za poskytnuté služby sumu 268,89 eur a v dodatku k zmluve o pripojení bolo dohodnuté, že odporcovi poskytne za zľavnenú cenu telekomunikačné zariadenie, za čo odporca zotrvá v zmluvnom vzťahu s ním po dobu 24 mesiacov, čo však odporca nesplnil, a preto mu vznikla škoda spočívajúca v hodnote rozdielu medzi predajnou cenou tohto zariadenia a jeho akciovou cenou, teda v sume 203,03 eur.
Súd na návrh navrhovateľa vydal dňa 19.3.2013 platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený dňa 22.4.2013, pričom odporca proti tomuto platobnému rozkazu podal dňa 3.5.2013 odpor, v ktorom namietal navrhovateľom uplatnenú náhradu škody v sume 203,03 eur z dôvodu v zmluve neuvedenej pôvodnej ceny telekomunikačného zariadenia a taktiež sumu 268,89 eur za poskytnuté služby z dôvodu, že SIM karta, z ktorej tieto služby boli využité, mu bola odcudzená, a teda nezaplatené služby odporca nevyužil, a navrhovateľ odmietal bezplatné zablokovanie SIM karty ubezpečujúc zo strany zamestnanca predajcu spoločnosti isu, s.r.o., že odporcovi nehrozí žiadna škoda. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Podaním doručeným súdu dňa 22.1.2013 do konania na strane odporcu prostredníctvom svojho advokáta vstúpil vedľajší účastník, ktorý následne z konania dňa 26.6.2013 vystúpil.
Súd vykonal dokazovanie navrhnutými dôkazmi, a to výsluchom odporcu, výsluchom svedkyne L. D., svedka H. X., svedkyne A.. B. J., zmluvou o pripojení č. A4627037 (č.l. 5 - 6), zmluvou o pripojení č. A4627181 (č.l. 7), dokladom o predajnej cene telekomunikačného zariadenia (č.l. 8), dodatkom k zmluve o pripojení č. A4627181 (čl. 9 - 11), prílohou č. 1 k dodatku k zmluve (č.l. 12 - 13), pokusom o pokonávku (čl. 15 a 44), faktúrami (čl. 16 - 24), všeobecnými podmienkami (čl. 26 - 28), odpoveďami na reklamáciu (č.l. 39 - 40 a 42 - 43), oznámením o dočasnom prerušení poskytovania služieb (č.l. 41), podrobným rozpisom hovorov (č.l. 46 - 47), žiadosťou o vydanie novej SIM karty (č.l. 48), objednávkou na aktiváciu služby (č.l. 49), kópiou uznesenia o prerušení trestného stíhania (č.l. 55), upovedomením o začatí trestného stíhania (č.l. 56), reklamáciou faktúry (č.l. 57 - 58), vyjadreniami navrhovateľa (č.l. 71, 88), prehľadom záznamov do 19.10.2013 (č.l. 89 - 95), cenníkom administratívnych poplatkov (č.l. 119), cenníkom služieb (č.l. 120 - 145), z ktorých mal preukázaný nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca 7.10.2009 uzavreli zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby cez pevné pripojenie, pričom navrhovateľ sa zaviazal poskytovať službu odporcovi na mieste odbernej jednotky K. XXX služby Domáca linka s dohodnutým mesačným poplatkom 5 eur bez dane z pridanej hodnoty. V rovnaký deň navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o pripojení na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby Internet na doma s dohodnutým mesačným poplatkom 8,3193 eur bez dane z pridanej hodnoty. Následne v ten istý deň účastníci uzavreli dodatok k tejto zmluve, pričom v tomto dodatku sa dohodli na tom, že odporca je povinný po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a nedopustiť sa takého konania, na základe ktorého by navrhovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo túto zmluvu vypovedať, pričom sa dohodli, že navrhovateľ odporcovi prevádza za 29 eur zariadenie potrebné na využívanie služby Internet na doma Huawei B260 Flybox 3G Router, ktorého hodnota bola v tom čase 232,03 eur.
Faktúrou zo dňa 30.12.2010 číslo 8044671715 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za službu Internet na doma mesačnú odplatu za obdobie od 27.12.2010 do 26.1.2011 8,32 eur bez DPH, aktiváciu CLIP sumu 6,64 eur bez DPH a hovorné a SMS sumu 160,23 eur bez DPH spolu sumu 208,48 eur s DPH splatnou do 13.1.2011 /č.l. 21/. Faktúrou zo dňa 28.1.2011 číslo 1008947472 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za upomienku zo dňa 26.1.2011 sumu 1,33 eur splatnou do 11.2.2011 /č.l. 18/. Faktúrou zo dňa 28.1.2011 číslo 8542009165 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za službu Domáca linka mesačnú odplatu za obdobie od 27.1.2011 do 26.2.2011 sumu 5,00 eur bez DPH a za hovorné a SMS sumu 2,07 eur bez DPH spolu sumu 8,48 eur s DPH splatnou do 11.2.2011 /č.l. 19/. Faktúrou zo dňa 28.1.2011 číslo 8045217608 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za službu Internet na doma mesačnú odplatu za obdobie od 27.1.2011 do 26.2.2011 sumu 8,32 eur bez DPH, hovorné a SMS sumu 69,28 eur bez DPH a jednorazový poplatok za podrobný rozpis 3,32 eur bez DPH spolu sumu 97,10 eur s DPH splatnou do 11.2.2011 /č.l. 20/. Faktúrou zo dňa 4.3.2011 číslo 2104279122 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za službu Internet na doma mesačnú odplatu za obdobie od 27.2.2011 do 26.3.2011 sumu 9,98 eur s DPH splatnou do 18.3.2011 /č.l. 16 a 23/. Faktúrou zo dňa 4.3.2011 číslo 2104279719 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za službu Domáca linka mesačnú odplatu za obdobie od 27.2.2011 do 26.3.2011 sumu 5,00 eur bez DPH a za hovorné sumu 4,10 eur bez DPH spolu sumu 10,92 eur s DPH splatnou do 18.3.2011 /č.l. 17/. Faktúrou zo dňa 1.4.2011 číslo 2107928306 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za odpojenie služby Internet na doma sumu 3,98 eur s DPH splatnou do 15.4.2011 /č.l. 22/. Faktúrou zo dňa 1.4.2011 číslo 2107928261 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi za odpojenie Domáca linka sumu 3,98 eur s DPH splatnou do 15.4.2011 /č.l. 24/. Pokusom o pokonávku zo dňa 28.4.2011 navrhovateľ od odporcu žiadal zaplatiť sumu nezaplatených faktúr a zmluvnú pokutu spolu vo výške 621,73 eur, a to do 12.5.2011.
Odporca prestal platiť za navrhovateľom poskytované služby v dôsledku odcudzenia dátového zariadenia, o ktorom sa dozvedel dňa 12.12.2010, pričom odporca oznámil dňa 13.12.2010 navrhovateľovi odcudzenie dátového zariadenia za účelom blokácie SIM karty. Pričom z informačného systému navrhovateľa /č.l. 93/ vyplýva, že odporca kontaktoval navrhovateľa až dňa 18.12.2010. K odcudzeniu dátového zariadenia spolu so SIM kartou došlo odo dňa 5.12.2010 do 16.00 hod. dňa 12.12.2010, v ktorej veci krádeže bolo dňa 12.12.2010 začaté trestné stíhanie ako to vyplýva z upovedomenia oznamovateľa trestného činu ako aj z uznesenia o prerušení konania zo dňa 11.1.2011. Zamestnankyňa predajcu navrhovateľa odporcovi odmietla vykonať blokáciu SIM karty v dôsledku
krádeže, s tým, že sa to nedá, že zmluva trvá a že je to spoplatnená služba a že sa to dá urobiť len vydaním novej karty a že musí zaplatiť poplatok blokovanie karty 3,98 eur za vydanie novej karty 9,98 eur a aktiváciou novej karty sa deaktivuje stará karta. Uvedený spôsob výmeny SIM karty v prípade krádeže potvrdila aj zamestnankyňa predajcu navrhovateľa svedkyňa B. J. ako aj svedok H. X. a rovnako takýto poplatok vyplýva z cenníka administratívnych poplatkov /č.l. 119 druhá strana/. Svedkyňa B. J. uviedla, že nie je možné deaktivovať SIM kartu bez súhlasu odporcu. Odporca odmietol využiť zablokovanie SIM karty za poplatok, pričom zamestnanec predajcu navrhovateľa /spoločnosti isu, s.r.o./ odporcu ubezpečil, že mu nemôže vzniknúť žiadna škoda z dôvodu neobmedzeného balíku prenosu dát. Odporca nebol si vedomý, že na odcudzenej SIM môžu byť aktivované a realizované hlasové služby. Taktiež odmietal zaplatiť poplatky za odpojenie služieb Internet na doma a Domáca linka, keďže tieto služby nevypovedal a mal záujem za tieto služby platiť i napriek tomu, že ich nevyužíval. Opätovne sa odporca dostavil k predajcovi navrhovateľa so žiadosťou o blokáciu karty dňa 18.12.2011, v ktorý deň ho svedkyňa B. J.Á. ubezpečovala, že zo SIM karty neboli vykonané žiadne hovory, i napriek tomu, že z výpisu hovorov vyplýva, že dňa 17.12.2010 telefonické hovory boli realizované. A následne sa odporca dostavil k predajcovi navrhovateľa dňa 6.1.2011, keďže mu bola doručená faktúra na zaplatenie 208,48 eur, s tým, že odporcovi bolo vysvetlené, že SIM karta sa dá použiť na telefonovanie. V rovnaký deň bola odporcovi SIM karta vymenená zamestnancom predajcu navrhovateľa H. X. spôsobom bezplatnej výmeny chybnej SIM karty /hoci chybná nebola/ za novú. Do momentu blokácie boli vykonané ešte telefonické hovory /č.l. 20/. Odporca tvrdil, že za tieto mesiace platil len sumu za internet 9,90 eur /nie hovorné a SMS, prípadne iné služby/ až do doručenia pokusu o pokonávku do mája 2011, keďže ďalej odporca faktúry už nedostával v dôsledku ukončenia poskytovania služieb navrhovateľom. Súhlasne s odporcom vypovedala aj svedkyňa L. D. v čase odcudzenia SIM karty žijúca s odporcom. V písomných odpovediach na reklamáciu /dňa 25.3.2011, dňa 20.4.2011 a dňa 8.6.2011/ navrhovateľ uviedol, že neeviduje žiadnu žiadosť o blokáciu SIM karty z dôvodu jej krádeže, a preto nebol žiadny dôvod na jej zablokovanie. Z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny za poskytnuté služby faktúrované na sumu 281,83 eur navrhovateľ odporcovi listom zo dňa 8.3.2011 oznámil dočasné prerušenie poskytovania služieb. Pokusom o pokonávku dňa 28.4.2011 navrhovateľ vyzval odporcu na uhradenie splatných cien za poskytnuté služby za miesiace december 2010 až marec 2011. Odporca reagoval čiastočnou úhradu pohľadávky v sume 20,90 eur. Následne navrhovateľ prestal odporcovi poskytovať dohodnuté služby.
Podľa § 43 ods. 1 a 2 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti o zaplatenie neuhradenej ceny za poskytnuté služby avšak len v rozsahu služieb v zmluve dohodnutých, teda mesačných poplatkov za v zmluve dohodnuté programy. Súd vychádzal z dôkazov predložených navrhovateľom a výsluchu odporcu. Pričom mal za preukázané predloženými faktúrami, že odporcovi boli vyúčtované poskytnuté služby, za ktoré ceny služieb odporca uhradil len 20,90 eur. Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľovi platil za obdobie do mája 2011 len sumu za internet 9,90 eur, súd tieto tvrdenia nemal za preukázané. Odporca preto dlhuje navrhovateľovi cenu služieb navrhovateľom uplatnenú v sume mesačného poplatku za službu Domáca linka za dobu od 1/2011 do 2/2011 v sume 12 eur /6 eur plus 6 eur/ a za službu Internet na doma za dobu od 12/2010 do 2/2011 v sume 29,86 eur /9,90 eur plus dvakrát 9,98 eur/ , teda spolu v sume 41,86 eur. Pričom z tejto sumy navrhovateľovi patrí len časť znížená o úhradu odporcu 20,90 eur, teda suma 20,96 eur. Povinnosť odporcu platiť cenu vyplýva nielen zo zmluvy, ale i z § 42 ods. 4 písm. b/ citovaného zákona. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 Zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení súd priznal navrhovateľovi z priznanej sumy aj úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne počítaný odo dňa nasledujúceho po dni určenom na plnenie v pokusu o pokonávku do 12.5.2011, pričom splatnosť
jednotlivých faktúr nastala skôr. Odporca je v omeškaní najneskôr od 13.5.2011, preto ho súd zaviazal k plateniu úroku z omeškania od tohto dátumu.
Podľa článku 10 bodu 10.5 všeobecných podmienok stratu alebo odcudzenie, prípadne poškodenie pridelenej SIM karty je Účastník povinný bezodkladne oznámiť spoločnosti Orange Slovensko, a to spôsobom uvedeným v článku 16 bod 16.1 písm. c) týchto Všeobecných podmienok. Odcudzenú, stratenú, prípadne poškodenú SIM kartu na základe tohto oznámenia spoločnosť Orange Slovensko bezodkladne deaktivuje. Týmto spôsobom končí zodpovednosť Účastníka za používanie pridelenej SIM karty. V prípade pochybností o tom, kedy bola deaktivácia pridelenej SIM karty uskutočnená, je rozhodujúci záznam o tejto skutočnosti v informačnom systéme spoločnosti Orange Slovensko.
Podľa článku 10 bodu 10.6 Účastník je povinný uhradiť cenu za Služby poskytnuté prostredníctvom stratenej alebo odcudzenej SIM karty do času, kedy skutočnosť, že došlo k strate alebo odcudzeniu SIM karty, oznámil v zmysle bodu 10.5 tohto článku spoločnosti Orange Slovensko.
Návrh v časti navrhovateľom uplatneného práva na zaplatenie za poskytnuté služby - hovorné, SMS a poplatky v sume 247,93 eur /uplatnená suma 268,89 eur mínus priznaná suma 20,96 eur/ považoval súd za nedôvodný. Podľa názoru súdu navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ním ustanoveným pravidiel všeobecných podmienok, a to povinnosť bezodkladne po oznámení odcudzenia SIM karty odporcom vykonať deaktiváciu takejto odcudzenej SIM karty. Odporca si splnil svoju oznamovaciu povinnosť dokonca nad rámec, keď predložil predajcovi navrhovateľa upovedomenie o začatí trestného stíhania, hoci stačilo len telefonické oznámenie odcudzenia SIM karty, čo potvrdil aj svedok X.. Navrhovateľ však bezodkladne po oznámení tejto skutočnosti odporcom deaktiváciu SIM karty nevykonal dôvodiac nesúhlasom odporcu s deaktiváciu. Pričom nesúhlas odporcu smeroval len voči povinnosti uhradiť navrhovateľom stanovené administratívne poplatky spojené s deaktiváciu SIM karty ako aj s vydaním novej karty. Vôľa odporcu deaktivovať odcudzenú SIM kartu bola zrejmá aj z jeho opätovných návštev predajcu navrhovateľa, pričom nakoniec k deaktivácii SIM karty dňa 6.1.2011 došlo bezplatne tak, že predajca navrhovateľa označil odcudzenú SIM kartu ako SIM kartu vadnú, pričom s výmenou vadnej SIM karty žiadny administratívny poplatok spojený nebol. Pokiaľ si teda navrhovateľ nesplnil povinnosť bezodkladne po oznámení odporcom deaktivovať SIM kartu a týmto spôsobom by tak skončila zodpovednosť odporcu za používanie pridelenej SIM karty. Nie je s právom súladné uplatňovať si voči odporcovi právo na zaplatenie služieb spojených s poskytovaním /hoci aj služieb využívaných osobou, ktorá odporcovi poskytnutú SIM kartu odcudzila/, hlasových služieb, SMS a administratívnych poplatkov, keďže na ich zaplatenie by navrhovateľovi nevznikol nárok v prípade splnenia si svojej povinnosti deaktivovať SIM kartu. Odporca, ktorý si svoju oznamovaciu povinnosť splnil, preto nemôže znášať povinnosť plniť navrhovateľovi, ktorý si nesplnil povinnosť bezodkladnej deaktivácie, cenu za služby ku ktorých poskytovaniu došlo po oznámení o odcudzení SIM karty odporcom /čl. 10 bod 10.6 všeobecných podmienok/. Súd preto návrh v tejto časti zamietol.
Za nedôvodný považoval súd návrh v časti uplatnenej náhrady škody. Navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške škody 203,03 eur, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, teda že ide o reálnu škodu navrhovateľa, ktorú odporca spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tým, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z právneho hľadiska uplatnený nárok na náhradu škody by bolo možné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom predpokladom vzniku tejto všeobecnej zodpovednosti je protiprávny úkon, existencia škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Navrhovateľ nepreukázal na strane odporcu také porušenie zmluvnej povinnosti a s tým súvisiaci vznik škody, ktoré by boli navzájom v príčinnej súvislosti. Nemožno pričítať odporcovi ako porušenie zmluvnej povinnosti keď z platne uzavretej kúpnej zmluvy získal predmet kúpy, a to telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu 29,00 eur. Kúpna cena v zmluve dohodnutá aj so zľavou z jej spotrebiteľskej ceny zostáva vždy dohodnutou kúpnou cenou, preto predmet získaný takouto kúpou a jeho prevzatie a užívanie je v súlade so zmluvou a teda právom. Pokiaľ navrhovateľ sledoval účel, ktorý teraz tvrdí, uvedené mal dosiahnuť iným spôsobom, a to upravením
právnej podmienky priamo v zmluve. Dohoda účastníkov zmluvy o kúpnej cene bez ďalšieho nemôže byť menená a vykladaná inak v závislosti od správania sa účastníka tak, aby navrhovateľ docielil vrátenie sumy, ktorá sa má rovnať rozdielu medzi predajnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia. V súvislosti s porušením ďalších povinností odporcu, ktoré súvisia s ďalšími zmluvnými dojednaniami a to poskytovaním služieb a platením ceny za tieto služby, nebránilo nič navrhovateľovi platným a zákonným spôsobom dojednať také zmluvné dojednania, ktoré prípadne postihujú účastníka zmluvy pre prípad porušenia jeho zmluvných povinností avšak nezávisle od časti úkonu, ktorým je kúpna zmluva týkajúca sa telekomunikačného zariadenia. Tvrdená škoda navrhovateľa preto nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia kúpnej zmluvy, pričom aj v prípade dojednaného nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu po určitú dobu, nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporcu - porušením povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Navrhovateľ však ani nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvy niektorým z konkrétnych spôsobov. Nárok navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka zmluvy, teda odporcu uvedeného v čl. 3.7 Dodatku k zmluve, podľa ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou MT a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku /konkrétne záväzkov uvedených v čl. 2 v bode 2.2., 2.3. alebo 2.4/ vzhľadom na výšku zľavy, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Odporca ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu vyhlasovať, že porušením určitých povinností z iného zmluvného záväzku /poskytovanie služieb a platenie ceny/ vzniká škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito skutočnosťami nie je priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie účinkov platnej kúpy telekomunikačného zariadenia za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou, teda v prípade, že ak nastane právna skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré už nastali, zaniknú.
Z horeuvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej navrhovateľovi priznaných 20,96 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9,25 % od 13.5.2011 do zaplatenia zamietol ako nedôvodný.
Navrhovateľ aj odporca si uplatnili náhradu trov konania. Odporca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti zatiaľ čo navrhovateľ bol v prevažnej časti uplatneného nároku neúspešný. Tejto procesnej situácii zodpovedá rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. Odporcovi preto patrí náhrada trov potrebných pre účelné bránenie práva. Odporca si vyúčtoval trovy konania za súdny poplatok v sume 28,31 eur. Tieto trovy konania odporcovi nevznikli, preto mu ich súd nepriznal. Odporca ako spotrebiteľ v spotrebiteľskej veci nie je poplatníkom podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch. Odporca si ďalej uplatnil cestovnú náhradu v sume 178,88 eur za štyri cesty vykonané za účelom pojednávaní osobným motorovým vozidlom z Banskej Bystrice do Prievidze a späť, keďže odporca sa zdržiava v Banskej Bystrici. Súd nepovažoval cestovnú náhradu v odporcom uplatnenej výške za dôvodnú, keďže odporca neuviedol, aké okolnosti prípadu podľa § 74 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy /ďalej len vyhláška/ vyžadovali, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravným prostriedkom /aj v prípade, ak by súd považoval vykonanie cesty osobným motorovým vozidlom za nevyhnutné odporca si nesplnil povinnosť vyúčtovať cestovnú náhradu podľa § 7 ods. 5 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách/. Preto odporcovi patrí cestovná náhrada len v sume výdavkov cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom podľa § 73 ods. 2 vyhlášky vo výške 33,60 eur /štyrikrát spiatočný lístok autobusom vo výške 4,20 eur (jednosmerný lístok) podľa cien lístkov zverejnených prepravnými spoločnosťami na webovej stránke http://cp.atlas.sk, teda 4 x 8,40 eur/. Vzhľadom na uvedené súd priznal odporcovi náhradu účelne vynaložených trovy konania v sume 33,60 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.