Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43CoE-154-2014.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoE/154/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 512,68 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Ing. JUDr. Jánom Gasperom so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 892/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 27Er/797/2011-11 zo dňa 30. septembra 2011 v senáte jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 27Er/797/2011-11 zo dňa 30. septembra 2011 zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-243/11-EK zo dňa 03.03.2011, ktorý vydal rozhodca JUDr. Erik Končok. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 512,68 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 512,68 Eur od 29.07.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola aj Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 04.10.2007.
Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 199,16 Eur, pričom dlžník sa zaviazal splácať úver s odmenou v 30 splátkach po 18,26 Eur spolu vo výške 547,70 Eur, teda ide navýšenie poskytnutého úveru o 175%. Exekučný súd po zvážení a zhodnotení všetkých uvedených okolností uzatvárania zmluvy o úvere dospel k záveru, že zaviazanie na zaplatenie sumy v takomto rozsahu, je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovaného pod číslom R 58/1997, podľa ktorého formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom (porovnaj § 161, § 162, § 171 a pod. O.s.p.), materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného hlavne určitý výrok, doplnenie exekučného titulu o dôkaz preukazujúci zmeny v osobách oprávneného a povinného (§ 256 O.s.p.) a pod. Oprávnený
namietal, že z ustanovenia § 45 ods. 1 psím. c) zákona o rozhodcovskom konaní nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvnými podmienkami a posudzuje ich platnosť za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním, pretože exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bolo preskúmanie rozsudku rozhodcom a/alebo v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čo povinný nevyužil. Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania - dispozitívnosť a kontradiktórnosť vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd zmluvnou stranou, aby bola zmluva preskúmaná. Súd môže posudzovať len plnenie, ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, a nie plnenie, na ktoré zaväzuje zmluva.
Pokiaľ ide o odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov uviedol, že táto odmena za celé obdobie poskytnutia peňažných prostriedkov (30 mesiacov) bola podľa článku 5.2 zmluvných ustanovení splatná ku dňu poskytnutia úveru, pričom z hľadiska zjednodušenia procesu poskytnutia úveru a zaplatenia zmluvnej odmeny boli dve finančné operácie 1. vyplatenie úveru a 2. zaplatenie zmluvnej odmeny nahradené jednou - započítaním. Pri zisťovaní skutkového stavu je potrebné vychádzať jednak zo špecifikovania pohľadávok, ktoré boli predmetom započítania, ako aj výšku týchto pohľadávok a to v akom rozsahu započítaním zanikli. Započítaním síce zanikla pohľadávka oprávneného na zaplatenia zmluvnej odmeny a poplatku, nárok na vrátenie istiny však ostal zachovaný. Z uvedených dôvodov považoval oprávnený tvrdenie okresného súdu o tom aký úver bol povinnému poskytnutý a aká suma má byť vrátená za nesprávne.
Oprávnený ďalej uviedol, že v čase uzavretia zmluvy nebola stanovená maximálna výška RPMN a ani presná hranica maximálnej výšky odplaty, avšak výška odplaty vyjadrená cez hodnotu RPMN ku dňu najbližšiemu ku dňu uzavretia zmluvy bola stanovená vo výške 112,52 %. Ak nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým bola presne stanovená maximálna výška odplaty pripúšťala maximálnu výšku RPMN 112,56 % pre spotrebiteľské zmluvy, ktorou je aj zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a ktorá stanovila RPMN v obdobnej výške, nemohol súd vyhodnotiť výšku odplaty - úrokov zahrnutých a vyjadrených v RPMN za plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Nakoľko peňažné plnenie je deliteľným plnením, súd by v prípade, ak jeho úvahy ohľadne úrokov boli opodstatnené, mal zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia len v určenej časti úrokov. Súd svojím rozhodnutím zavádza z právneho a skutkového hľadiska neprijateľný stav, kedy legalizuje tú skutočnosť, že povinný napriek dlhodobému porušovaniu svojich záväzkov nemusí zaplatiť oprávnenému ani len celú istinu úveru, žiadny úrok, žiadne sankcie za omeškanie, ani zákonom stanovený úrok z omeškania. Uvedené skutočnosti vylučujú, aby takto založený stav súdnym rozhodnutím bol v súlade zo zákonom. Súd tak dôsledkami svojho rozhodnutia porušuje nielen zákonné ustanovenia pre exekučné konanie, základné zásady zmluvného práva, ale aj vlastnícke práva, hoci mu čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ukladá povinnosť vykladať a aplikovať zákony v súlade s Ústavou SR.
Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 05.09.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 11.09.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný pod sp. zn. RK-243/11- EK dňa 03.03.2011 rozhodcom JUDr. Erikom Končokom, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 512,68 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.07.2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť mu trovy rozhodcovského konania vo výške 49,79 Eur. Následne okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko dospel k záveru, že odmenu za poskytnutie úveru vo výške 175% z poskytnutej sumy úveru je plnením v rozpore s dobrými mravmi podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 44 ods. 2 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.
Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.
Odvolací súd však nepovažoval za správny postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením práv a povinností, dohodnutých zmluvnými stranami v zmluve o úvere ohľadne dohodnutej odmeny za poskytnutie úveru a ich súladu s dobrými mravmi. Takýmto postupom porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len na oprávneného, ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému bol úver skutočne poskytnutý.
Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či rozhodcovská doložka, resp. zmluva, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul bola dohodnutá platne, a teda či nejaví znaky neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, je podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné.
Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní bude zaoberať predovšetkým posúdením otázky, či exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia, pričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. Pri skúmaní posúdi, či medzi účastníkmi došlo k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky, na základe ktorej si odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd rozhodnúť spor medzi oprávneným a povinným vyplývajúci zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 04.10.2007, a to z hľadiska jej formy, ale aj obsahu, ako aj z hľadiska, či nevykazuje znaky neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.