Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9CoP-46-2014.pdf
PDF · 76.13 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloletú H. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., I. XXE, zast. JUDr. Máriom Buksom, právne služby, s. r. o., so sídlom v Martine, Červenej armády 1, a otca K. I., nar. XX.XX. XXXX, bytom F. nad F., L. XXXX, zast. JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom, so sídlom v Y., Q. XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu v Martine, č. k. 21P/300/2012-220 zo dňa 8. apríla 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že návrh matky na zvýšenie výživného, ako i návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Martine zaviazal otca platiť znížené výživné pre maloletú H. I. v sume 90,- eur mesačne, počnúc dňom 21.01.2014.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo (rozsudok Okresného súdu v Martine č. k. 10C/309/2007-103 zo dňa 27.05.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/298/2009 zo dňa 27.10.2009) medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Aj keď maloletá je oproti predchádzajúcej úprave fyzicky vyspelejšia a v súčasnej dobe je študentkou 6-ročného Gymnázia v Martine, čím stúpli náklady na zabezpečenie je potrieb, na druhej strane otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti. Dňa XX.XX.XXXX sa mu narodil syn K. I. a následne rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/35/2013-68 zo dňa 17.07.2013 došlo k osvojeniu maloletého F. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je dieťaťom jeho terajšej manželky A. I. a otca F. F.. Otcov príjem sa oproti predchádzajúcemu obdobiu nezmenil, a preto tak ako je už vyššie uvedené mu prvostupňový súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 120,- eur na sumu 90,- eur mesačne.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu matka maloletého dieťaťa. Žiadala rozsudok prvostupňového súdu zmeniť, jej návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť, dôvodiac tým, že prvostupňový súd pri rozhodovaní nebral do úvahy rozhodujúce skutočnosti. V prvom rade mal prihliadnuť na to, že biologický otec F. I. sa o maloletého prakticky nestaral, neplnil si vyživovaciu povinnosť a už i pred osvojením sa teda o dieťa staral K. I.
- otec maloletej, a preto túto skutočnosť nemožno považovať za zmenu v pomeroch na jeho strane.
Otec si aj v priebehu konania zobral úver vo výške 37.000,- eur, ktorého účel použitia doposiaľ súdu nie je jasný a návrh na osvojenie dieťaťa podal 06.06.2013, teda len 3 dni po tom, čo podal odvolanie proti prvostupňovému rozsudku. Na pojednávaní tak isto neuviedol, že jeho manželka A. začala počnúc dňom 01.03.2014 vykonávať podnikateľskú činnosť v predmetoch nákladnej dopravy a s tým spojených služieb, čo navodzuje dojem, že ide o tú istú činnosť, ktorú ako zamestnanec vykonával otec maloletej.
Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Prvostupňový súd podľa jeho názoru vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a správne rozhodol. Dostatočným spôsobom sa vyporiadal i s poistnými zmluvami a platbami poistného, ktoré na základe uzavretých poistných zmlúv platí, a to na strane 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde niektoré platby poistného súd nepokladal za účelné a za účelné pokladal len tie platby, ktoré sú nevyhnutné vynakladať. Pokiaľ išlo o argument matky v tom, že úver v Slovenskej sporiteľni vo výške 37.000,- eur bral až v roku 2013, a tieto v Bánovciach nad Bebravou nadobudli už v roku 2009, tu opakovane konštatoval, že tento úver bral za účelom vyplatenia úveru v inej banke, ktorý pôvodne slúžil na nadobudnutie predmetného bytu, čo je uvedené aj na prvej strane Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej so Slovenskou sporiteľňou. Manželka, i keď začala podnikať, v súčasnej dobe nemá žiadny príjem z podnikania, naopak na začatie podnikania si požičala finančné prostriedky vo výške 2.200,- eur, na dôkaz čoho predkladá aj potvrdenie sestry manželky, ako i výpis z účtu.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 220 zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie, ako i návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
Zákonná úprava v ust. § 78 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak medzi účastníkmi dôjde k takej zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku jeho fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a podobne, ako i na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho príjmu, rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovaných osôb a podobne. Je potrebné zdôrazniť, že musí sa vždy jednať o zmenu trvalého charakteru, pričom súd je povinný porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré tu existujú v čase rozhodovania o novej - zmenenej úprave. Súd už v takomto prípade nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, lebo v takomto prípade by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd postupoval správne, keď na základe návrhu rodičov skúmal, či od poslednej úpravy došlo medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ale nevyvodil z neho správny záver, keď návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Je nepochybné, že v prejednávanej veci došlo k zmene pomerov jednak na strane oprávnenej (maloletého dieťaťa), ako i na strane povinného (otca), ktorému pribudli vyživovacie povinnosti voči dvom maloletým deťom. Pri inak nezmenených pomeroch na strane otca (jeho zárobok sa žiadnym spôsobom nezmenil) by bolo možné uvažovať o znížení výživného, tak ako to napokon ustálil prvostupňový súd. Na druhej strane, ale nemožno ponechať bez povšimnutia skutočnosť, kedy otec počas prebiehajúce konania požiadal o osvojenie dieťaťa svojej manželky. Možno sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že tým otcovi vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť, ale na druhej strane, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného voči maloletej H.. Otec si bol už v tom čase vedomý svojej vyživovacej povinnosti a pokiaľ zvážil, že je v jeho schopnostiach zabezpečiť i potreby dieťaťa svojej terajšej manželky, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu maloletej H., ktorej je biologickým otcom, a preto odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že jeho návrh na zníženie výživného zamietol.
Posudzujúc potom zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania (pribudnutie jednej vyživovacej povinnosti na strane otca, zvýšenie nákladov na strane maloletej v súvislosti so štúdiom) dospel odvolací súd k presvedčeniu, že v danom prípade nie sú dôvody v súčasnej dobe ani pre zvýšenie výživného v prospech maloletej, a preto návrh matky na zvýšenie výživného zamietol (prvostupňový súd, keďže nie je viazaný návrhmi účastníkov, nemusel osobitne o tomto návrhu rozhodovať, keďže čiastočne vyhovel návrhu otca).
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov celého konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.