Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6Co-345-2014.pdf
PDF · 72.1 KB
Case nature
Subarea
6Co/345/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736 zast. JUDr. Vladimírom Kánom advokátom so sídlom v Bratislave Nám. Martina Benku 9-C1 proti odporkyni C. Y. O.. X.X.XXXX O. V. M. XX, V. zastúpená opatrovníčkou Z. U., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II v konaní o zaplatenie o 50,70 eur na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, zo dňa 26.2.2014, č. k. 21C/202/2013 -25 takto,
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 26.2.2014, č. k. 21C/202/2013 - 25, v napadnutej časti mení tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania vo výške 45,79 k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 eur a náhradu trov konania vo výške 16,50 eur. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že odporkyňa dňa 18.1.2012 cestovala vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v V. na linke MHD č. 205 a nepreukázala sa platným cestovným lístkom a preto dlhuje navrhovateľovi cestovné vo výške 0,70 eur a úhradu vo výške 50,- eur. Súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p., pričom uviedol, že navrhovateľ mal vo veci plný úspech avšak žalovaná správna vec je drobným sporom a preto náhradu trov konania primerane znížil a to tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov konania len vo výške zaplateného osobného poplatku za návrh vo výške 16,50 eur. Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil okrem náhrady trov konania aj trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur, spolu trovy konania vo výške 104,38 eur mal súd prvého stupňa za to, že takéto trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke 50,70 eur.
Proti tomuto rozsudku a to v časti výroku o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o trovách konania zmenil tak, že uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,88 eur za tri úkony po 16,60 eur plus DPH plus tri krát režijný paušál po 9,37 eur. Zároveň si uplatňoval aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,61 eur za pol úkonu po 19,92 eur plus DPH plus jeden krát režijný paušál.
V odôvodnení navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. a i keď mal za nepochybné, že predmetná vec je drobným sporom podľa § 200ea O.s.p. mal za to, že neprimeranosť trov konania je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne.
Následne poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave, a to uznesenia sp. zn. 7Co/32/2009 a ďalšie, ako aj na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z., ktorým bolo s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a doplnený O.s.p. Mal za to, že súd sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru výšky trov konania, trov právneho zastúpenia a istiny. Mal za to, že niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu chápať, ako minimálne dvojnásobne vyššiu sumu, ako je istina čo v tejto prejednávanej veci nie je.
Zároveň uviedol, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa preto nemožno podľa správneho úsudku a dobrej vôle znižovať trovy právneho zastúpenia bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Uviedol, že samotné úkony právnych služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia je náročný a zložitý proces vyžadujúci si primeranú časovú náročnosť. Dodal, že žiadne ustanovenie hmotných, či procesných noriem neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom, čo nie je ani v drobných sporoch.
Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, v spojení s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné len čiastočne.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať, alebo znížiť.
Zo znenia tohto citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, akým spôsobom sa má daná neprimeranosť posudzovať. Je pravdou, že z dôvodovej správy k uvedenému ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že by v danom prípade malo ísť o neprimeranosť niekoľkonásobne vyššiu, avšak z doslovného znenia citovaného ustanovenia táto neprimeranosť nevyplýva. Preto je vecou súdu, aby pri postupe podľa § 150 ods. 2 O.s.p. vychádzal pri aplikácii uvedeného ustanovenia individuálne, na základe preukázaných skutočností toho konkrétneho konania.
K námietke navrhovateľa, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou navrhovateľa a z tohto dôvodu nemožno podľa správneho úsudku znižovať trovy právneho zastúpenia, bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku, odvolací súd uvádza, že poplatková povinnosť pri podaní návrhu (okrem prípadu oslobodenia od súdneho poplatku) je povinnosťou každého účastníka, ktorému v zmysle zákona o súdnych poplatkoch vznikla poplatková povinnosť. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. dáva možnosť súdu nepriznať trovy konania v žiadnej výške. Toto zákonné ustanovenie nehovorí len o znížení, ale dáva možnosť rozhodnúť i tak, že vôbec súd neprizná náhradu trov konania a teda v odôvodnených prípadoch nebude účastníkovi, ktorý má vo veci úspech, nahradený aj súdny poplatok, pretože i tento tvorí súčasť rozhodnutia o trovách konania a ustanovení § 150 O.s.p. nerozlišuje trovy konania, spočívajúce v zaplatených súdnych poplatkoch a trovy konania spočívajúce v náhrade trov právneho zastúpenia. Odvolací súd preto námietku navrhovateľa v tomto smere považuje za irelevantnú. Napriek vyššie uvedenému, však odvolací súd prihliadol k námietke navrhovateľa a priznal mu náhradu trov konania nielen za súdny poplatok vo výške 16,50 eur, ale aj za jeden úkon vo výške 16,60 eur a jeden krát režijný paušál 9,37 eur a DPH z tohto úkonu, keď odvolací súd považuje priznanie náhrady trov v plnej výške za neprimerané voči pohľadávke a preto odvolací súd v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Je potrebné upriamiť pozornosť na ustanovenie § 14 vyhlášky 655/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že odmena právnemu zástupcovi patrí za úkony pred začatím konania vo veci samej a to iba za prevzatie a prípravu zastúpenia, alebo obhajoby, vrátene prvej porady s klientom a ďalšia porada, alebo rokovanie s klientom, ako aj písomné podanie na súd alebo iný orgán, alebo proti strane, týkajúce sa veci samej. Náhrada právneho zastúpenia za všetky ďalšie úkony patrí právnemu zástupcovi až po podaní návrhu na súd a teda až potom, ako sa začalo konanie vo veci samej. Pokiaľ teda právny zástupca navrhovateľa si uplatňoval jeden z troch úkonov, ako je pokus o zmier - výzva na zaplatenie, odmena za tento úkon právnemu zástupcovi, v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nepatrí. Takýto úkon totiž nie je úkonom právnej služby v zmysle citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení z dvoch ďalších úkonov právneho zástupcu navrhovateľa odvolací súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej pomoci, tak ako je to vyššie uvedené. Zároveň priznali náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku, ktoré trovy považoval odvolací súd za účelné trovy konania, pretože zaplatenie súdneho poplatku je vecnou podmienkou konania na strane účastníka podľa § 103 O.s.p.
V drobných sporoch s tipovým vymáhaním pohľadávok sa jedná o účelné, právne zastúpenie v prípade, ak nastanú okolnosti, ktoré zjavne vybočujú v obvyklého priebehu konania daného typu. V danom prípade navrhovateľ uplatnil svoj nárok vzorovým návrhom, v ktorom menil len identifikačné údaje odporcu, dátumy jazdy bez platného cestovného lístka, linku MHD a celkovú výšku dlhu, či začiatok omeškania. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.
O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 2 veta druhá O.s.p. Odporca v odvolacom konaní nemal plný úspech vo veci.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.