Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/28/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. A., nar. XX. XX. XXXX a Y. A., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, deti rodičov: M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. U., H. XXX/X, a: Y. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. U., Y. XX/A, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca zo dňa 11. 02. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -13 zo dňa 09. 12. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že otec podal dňa 25. 10. 2013 návrh na zníženie výživného na maloleté deti s poukazom na tú skutočnosť, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo na jeho strane k významnej zmene pomerov. Jeho súčasný príjem nestačí na platenie výživného spolu vo výške 230 eur mesačne na obe deti, keďže od mesiaca máj 2013 zarába menej ako 100 eur mesačne. K rapídnemu poklesu jeho príjmov došlo v dôsledku poklesu stavebnej výroby, pričom jemu ako pracovníkovi na Dohodu je možnosť pracovať obmedzená. Otec poukázal tiež na skutočnosť, že v zimných mesiacoch prácu nezoženie, ďalej na to, že od 06. 09. 2013 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a tiež na to, že do septembra si plnil vyživovaciu povinnosť riadne a včas. Zároveň uviedol, že v súčasnej dobe žije u svojej priateľky, ktorá hradí všetky náklady na bývanie, pričom jej prispieva podľa svojich možností, jedná sa však o nízke sumy, ktoré nepokrývajú ani polovicu nájmu. Vzhľadom na tieto skutočnosti otec navrhol, aby súd znížil výživné na sumu 50 eur mesačne na každé dieťa zvlášť.

Okresný súd zistil, že o vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -35 zo dňa 19. 12. 2012, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej T. zvýšeným výživným vo výške 130 eur mesačne a na výživu maloletého Y. zvýšeným výživným vo výške 100 eur mesačne. V tom čase matka detí poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 127,30 eura mesačne, ďalej mala príjem ako opatrovateľka vo výške 220 eur mesačne z pracovnej zmluvy na dobu určitú, ktorú mala uzatvorenú do júla 2013; okrem toho poberala už len výživné, ktoré mal otec uhrádzať vo výške 33,19 eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Iný príjem matka nemala. Otec v tom čase pracoval na základe dohody o vykonaní práce ako murár v BSF, Banskoštiavnickej stavebnej firme, s.r.o., pričom uviedol, že iný príjem nemá okrem občasných „fušiek“, ktoré vykonával približne raz za mesiac alebo raz za dva mesiace.

Otec na pojednávaní pred okresným súdom uviedol, že je evidovaný na ÚPSVaR Banská Štiavnica, dávku v hmotnej núdzi nepoberá. Pracuje na dohodu v spoločnosti Banskoštiavnická stavebná firma, s.r.o., kde jeho príjem je zhruba 72,75 eura mesačne. Nevlastní žiadny majetok, okrem výživného nemá

žiadne výdavky. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, na byt a náklady spojené s bývaním prispieva jej rodina. Matka na pojednávaní pred okresným súdom uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Pracuje ako opatrovateľka, jej príjem je 258 eur mesačne. Naďalej poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 140 eur mesačne. S maloletými deťmi býva v dvojizbovom byte, mesačne platí poplatky vo výške 170 eur, poistenie vo výške 11 eur, okrem toho kupuje lieky zhruba vo výške 50 eur. Maloletá T. navštevuje 2. ročník Strednej odbornej školy Banská Štiavnica. Maloletý Y. navštevuje 8. ročník základnej školy. Mesačne platí deťom po 30 eur na stravné. Okrem toho musí deťom kupovať oblečenie. Na začiatku školského roku musela deťom kúpiť rôzne učebné pomôcky, maloletej T. musela naviac zabezpečiť pracovné oblečenie a obuv. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Kolízny opatrovník uviedol, že doposiaľ určené výživné je primerané na zabezpečenie potrieb maloletých detí.

Okresný súd vec právne posúdil s poukazom na ust. , , , až 5, o rodine v znení neskorších predpisov. Uviedol, že k zmene výživného môže dôjsť len na základe zistenej zmeny pomerov. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy výživného. Musí tiež prihliadať na vývoj životných nákladov, nemôže opomenúť existenciu ust. Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v Zákona o rodine. Miera odôvodnených potrieb je rôzna, pričom odôvodnené potreby sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určené výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je nedôvodný. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté deti uplynulo len krátke časové obdobie, pričom nezistil zmeny pomerov na strane otca ani na strane maloletých detí.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu, z nesprávnych skutkových zistení z takto zisteného skutkového stavu, sú tu nové skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené a ešte väčšmi menia skutkový stav veci v prospech jeho návrhu (strata akéhokoľvek príjmu) a zároveň okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru otca mu postupom okresného súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okresnému súdu vytkol, že reálne vôbec neskúmal skutkový stav veci. Napriek tomu, že otec okresnému súdu predložil písomné dôkazy o svojom príjme resp. výdavkoch, okresný súd ich vôbec nebral do úvahy. Matka svoje tvrdenia o zárobku resp. o výdavkoch na maloleté deti ničím nepodložila, pričom keď chcel na pojednávaní tieto tvrdenia spochybniť, nebolo mu to umožnené. Súd nevykonal žiadne dôkazy, ktoré v návrhu navrhol, ani sa s ich nevykonaním nijako nevysporiadal. Okresný súd vychádzal zo správy kolízneho opatrovníka, ktorú správu otec nedostal a pri nahliadnutí do spisu dňa 05. 02. 2014 mu bolo nahliadnutie odopreté a zodpovedná pracovníčka mu iba vyhotovila kópiu zápisnice z pojednávania, ale žiadnu správu mu nedala, preto sa k nej nemôže ani vyjadriť. Okrem všeobecných fráz, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je zrejmé, z akých skutočností okresný súd vychádzal, aké skutočnosti mal preukázané a ako sa s nimi vysporiadal. Okresný súd vec nesprávne aplikoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď podľa okresnému súdu musí ísť o závažnú zmenu pomerov, pričom zákon hovorí o zmene pomerov. Okresný súd nesprávne aplikoval aj ostatné ustanovenia Zákona o rodine. Otec ďalej uviedol, že v súčasnej dobe nemá žiaden príjem, a to ani z dohody o vykonaní práce, ktorú mal uzatvorenú len na dobu určitú a táto už skončila. Príjem nemá ani z inej činnosti. Od 03. 02. 2014 je pracovne neschopný, pričom vzhľadom na jeho zdravotný stav predpokladá, že pracovná neschopnosť bude dlhodobejšia. Navyše jeho zdravotný stav ho už natrvalo bude obmedzovať v pracovných možnostiach. V regióne, kde žije, je takmer nemožné nájsť si prácu, nemožné to je aj vzhľadom na jeho vek, vzdelanie a zdravotný stav. Nevlastní žiaden majetok. Nehnuteľnosť, ktorú mali s matkou detí v BSM využíva matka bez akejkoľvek odplaty. Súd musí rešpektovať reálnu situáciu. Ak by zákonodarca chcel, aby súd pri rozhodovaní o výživnom zohľadňoval len potreby detí, neexistoval by inštitút minimálneho výživného. Uviedol tiež, že nemá žiadne úspory, má len dlhy, ktoré nedokáže splácať. Nemá peniaze ani na ubytovňu, ani na stravu. Keby nemal priateľku, stal by sa z neho bezdomovec. K podanému odvolaniu doložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa ktorého je práce neschopný od 03. 02. 2014. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a vyhovel jeho návrhu

na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu. Zdôraznil, že otec detí nepoberá dávku v hmotnej núdzi od roku 2001, z čoho možno predpokladať, že „občasné fušky“ mu zabezpečujú primeraný príjem. Zníženie výživného nie je na prospech maloletých detí. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že hoci je otec evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, vykonáva stavebné činnosti pre miestnu firmu BSF Banskoštiavnická stavebná firma, s.r.o. a má príjem do 1 000 eur mesačne. Uviedla, že nie je pravdivé tvrdenie otca o tom, že nemá žiadne úspory a nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Otec je vlastníkom nehnuteľností (záhrady, zastavené plochy a nádvoria, orná pôda) zapísaných na LV č. XX, nachádzajúcich sa v okrese V., obci L., k.ú. L., o čom doložila informatívny výpis z LV. Doloženými listinnými dôkazmi preukázala matka svoje mesačné výdavky, podľa ktorých platí nájomné za byt 27,95 eura, fond opráv 11,84 eura, za elektrinu platí 96 eur, za internet 13,99 eura. Deťom platí školskú stravu cca v sume 40 eur mesačne. Ďalej má výdavky na hygienu, ošatenie, obuv, krúžky. Matka ďalej uviedla, že poberá invalidný dôchodok vo výške 137,70 eura. Napriek svojmu nepriaznivému zdravotnému stavu pracuje ako opatrovateľka nepretržite 11 rokov. Momentálne má z tejto činnosti príjem vo výške 93,86 eura mesačne. Otec jej nikdy riadne neprispieval na chod domácnosti, mal problém s alkoholom a riadne a včas si neplnil ani vyživovaciu povinnosť k deťom, o čom doložila listinný dôkaz - uznesenie Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, ktorým prokurátorka v trestnej veci obvineného Y. A. za prečin zanedbania povinnej výživy podľa rozhodla tak, že podľa s poukazom na zastavila trestné stíhanie obvineného z dôvodu, že trestnosť činu zanikla. Od októbra roku 2013 otec opätovne dlhuje na výživnom 645 eur. Tento dlh bude opätovne nútený vymáhať si trestnoprávnou cestou. Má vedomosť o tom, že otec napriek svojej práceneschopnosti stále vykonáva stavebné práce. Záverom uviedla, že so znížením výživného na maloleté deti naďalej nesúhlasí.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením (ďalej len „“), postupom podľa ustanovenia bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ustanovenia z týchto dôvodov:

Otec maloletých detí v podanom odvolaní namietal, že okresný súd svoje rozhodnutie riadne nezdôvodnil, keďže okrem všeobecných fráz, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nie je zrejmé, z akých skutočností vychádzal, aké skutočnosti mal preukázané a ako sa s nimi vysporiadal. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. je nepreskúmateľný.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. -35 zo dňa 19. 12. 2012, ktorým bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom a zistil, aké boli v tom čase pomery na strane rodičov maloletých detí. V rámci vykonaného dokazovania okresný súd zistil, aké sú súčasné pomery na strane rodičov maloletých detí, t.j. aké sú ich príjmy, aké majú výdavky a aká je ich životná úroveň. Zistil aj to, aké sú odôvodnené potreby maloletých detí. Po citácii zákonných ustanovení a všeobecnom konštatovaní dôvodov, na základe ktorých môže súd zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom a zákonných kritérií rozhodných pre určenie výživného okresný súd uviedol už len to, že vzhľadom na

citované zákonné ustanovenia ako aj posúdenie celkovej veci na strane otca ako povinného rodiča, jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom ako neopodstatnený a neodôvodnený zamietol aj vzhľadom na skutočnosť, že od posledného rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti otca uplynulo len krátke časové obdobie a zmeny pomerov nenastali na strane otca ani na strane maloletých detí.

Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že jeho rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami zistenými na základe vykonaného dokazovania; nevysvetlil svoj myšlienkový postup s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ani s poukazom na ním prijatý právny záver. Rozsudok okresného súdu neobsahuje dôvody, z ktorých by bolo možné zistiť, prečo návrh otca na zníženie výživného zamietol, z ktorého dôvodu je nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa , nakoľko účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia rozsudku okresného súdu sa odvolací súd nezaoberal ďalšími dôvodmi, ktoré otec maloletých detí uviedol v podanom odvolaní.

Okresný súd v ďalšom konaní porovná pomery na strane všetkých účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi, ktoré sú u nich dané v súčasnosti. U matky maloletých detí preverí aký skutočný príjem z pracovnej činnosti poberá, keďže okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z jej príjmu ako opatrovateľky vo výške 258 eur mesačne a matka vo vyjadrení k odvolaniu otca predložila platový dekrét, podľa ktorého je jej funkčný plat 93,86 eura mesačne. Okresný súd sa v ďalšom vysporiada aj s tvrdením otca ohľadom jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa potreby vykoná okresný súd ďalšie dokazovanie, ktoré sa bude javiť nevyhnutným pre rozhodnutie vo veci.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.