Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/237/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcov: 1/ C.. P. F., P.., O.. XX.XX.XXXX a 2/ C.. B. F., O.. XX.XX.XXXX, D. V. V., Š. Č.. XX, zastúpených PATENT IURIST s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 5, proti žalovanému: AUTO-CLEAN, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trenčianska č. 56/C, IČO: 35 700 319, zastúpenému Art or Ius, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská č. 24, o určenie neplatnosti právneho úkonu ai., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29. mája 2019. č. k.. -326, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdi prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali 1/ určenia neplatnosti výpovede nájmu pozemku zo dňa 25.06.2016 a 2/ určenia, že nájomný vzťah, založený nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 31.07.1998 medzi žalobkyňou 2/ a ŽSR trvá. Žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.V odôvodnení uviedol, že u žalobcov existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle , keď z listinných dôkazov vyplýva stav právnej neistoty ohľadom existencie nájmu po jeho vypovedaní žalovaným. Otázkou platnosti nájomnej zmluvy sa na námietku žalovaného nezaoberal, keď žalovaný vo výpovedi sám uvádza, že zmluva sa javí ako platná. Po vykonanom dokazovaní (bez navrhovaného výsluchu žalobkyne 2/) dospel k záveru, že nájomná zmluva, bola dohodnutá na dobu neurčitú, preto ju bolo možné zrušiť výpoveďou zo strany žalovaného, ktorý vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa. V zmysle čl. VII ods. 3 zmluvy žalovaný uplatnil tretí výpovedný dôvod, keď vo výpovedi výslovne uviedol, že „týmto vypovedáme nájomnú zmluvu a to z prevádzkových dôvodov“. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že výpoveď bola uplatnená z prvého výpovedného dôvodu, teda pre vlastnú investičnú činnosť na prenajatom pozemku s odkazom na Smernicu S 9/12/ bod 25, ktorý novému prenajímateľovi nemal prináležať. Podľa záverov súdu, ak sa vo výpovedi uvádza i slovné spojenie „pre realizáciu nášho investičného zámeru“, ide o bližšiu špecifikáciu prevádzkových dôvodov žalovaného, nejde však o odkaz na smernicu ŽSR. Potom ak žalobcovia tvrdili, že výpoveď je neplatná pre neopodstatnene uplatnený výpovedný dôvod, spočívajúci v investičnej činnosti s odkazom na smernicu ŽSR, žalobou nenapadli žalovaným skutočne uplatnený výpovedný dôvod. Výpoveď z nájomnej zmluvy je teda platným právnym úkonom a s ohľadom na uplynutie trojmesačnej výpovednej lehoty nájomný vzťah medzi žalobkyňou 2/ a žalovaným už netrvá.

3. Súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovaného o tom, že žalobca 1/ nie je v spore vecne aktívne legitimovaný, keď táto z predložených listinných dôkazov nevyplýva. Žalobcovia ju vyvodzujú z vlastníctva garáže, nadobudnutej počas trvania manželstva, o čom však nepredložili sobášny list.

4. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia. Požadovali jeho zmenu a vyhovenie žalobe, resp. zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, keď pre nevypočutie žalobkyne 2/ súd dostatočne nezistil skutkový stav vo veci. Nesúhlasili tiež so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu 1/ a poukázali na ustanovenia , týkajúce sa vzniku BSM i na nadobudnutie garáže, postavenej na prenajatom pozemku, za trvania manželstva. Preto bez ohľadu na zápis na LV len v prospech žalobkyne 2/, garáž patrí do BSM manželov. Zopakovali svoju argumentáciu, uplatnenú ešte v žalobe a v predžalobnej výzve, v zmysle ktorej žalovaný s následkom neplatnosti výpovede ako výpovedný dôvod nesprávne uplatnil prvý z troch výpovedných dôvodov v čl. VII ods. 3 zmluvy „vlastnú investičnú činnosť na prenajatom pozemku podľa Smernice S 9/12 bod 25, ktorý mohol uplatniť výlučne pôvodný prenajímateľ, ŽSR. Predmetná smernica má totiž charakter interného predpisu a zaväzuje len túto spoločnosť.

5. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdil, že odvolacie dôvody sú neopodstatnené a argumentácia žalobcov v odvolaní je nesprávna. Tvrdenia žalobcov v odvolaní považoval za príkro rozporné s obsahom a odôvodnením napadnutého rozsudku, keďže rozsudok ani v náznaku neobsahuje záver súdu o tom, že žalovaný mohol vypovedať nájom podľa internej smernice ŽSR. Poukázal na svoj postup už pred začatím sporu, keď žalobcov informoval, že výpoveď obsahuje iný, než žalobcami namietaný výpovedný dôvod. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcovia skutočne uplatnený výpovedný dôvod nenamietali, pokiaľ tvrdili, že bol uplatnený prvý z troch dôvodov v zmysle čl. VII. ods. 3 nájomnej zmluvy. Nájomnú zmluvu považovali za rozpornú so zákonným zákazom podľa zák. č. 278/93 Z. z. o správe majetku štátu, a teda za absolútne neplatnú. Uviedli tiež, že nevykonanie navrhnutého dôkazu, výsluch žalobkyne 2/, nemohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý bolo možné i bez tohto dôkazu bezpečne ustáliť. S ohľadom na predmet sporu, ktorý má priamu väzbu k nájomnej zmluve a k existencii nájomného vzťahu, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu 1/. Žalobcovia zamieňajú bezpodielové spoluvlastníctvo garáže s domnelým užívacím právom k pozemku.

6. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených ( a ) na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre ustálenie skutkového stavu v spore, v ktorom sa uplatňovala neplatnosť výpovede prenajímateľa z nájomnej zmluvy, týkajúcej sa prenájmu pozemku, na ktorom žalobcovia so súhlasom skoršieho správcu pozemku (ŽSR, zamestnávateľa žalobkyne 2/) postavili spolu s ďalšími stavebníkmi garáž (radová zástavba).

8. Pre posúdenie platnosti výpovede z hľadiska namietanej danosti výpovedného dôvodu (vlastná investičnú činnosť na prenajatom pozemku podľa Smernice S 9/12 bod 25 bod) a prípustnosti jeho uplatnenia žalovaným ako novým vlastníkom pozemku, nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu pre riadne zistenie skutkového stavu potrebné vypočuť v spore stranu, žalobkyňu 2/. Hoci za účinnosti výsluch účastníka bol jedným zo základných dôkazov, vykonávaných v súdnom konaní, podľa nového procesného poriadku súd na návrh nariadi výsluch strany len vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak ( ). S ohľadom na písomnú formu nájomnej zmluvy i výpovede nájmu pozemku výsluchom žalobkyne 2/ by nebolo možné preukázať žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by nevyplývali už z listinných dôkazov. Žalobcovia napokon v odvolaní ani neuvádzali, ku akým právne významným skutočnostiam, ktoré by nevyplývali z iných dôkazov, by mala byť žalobkyňa 2/ vypočutá. Nevykonaním výsluchu žalobkyne 2/ súd prvej inštancie preto neporušil právo odvolateľov na spravodlivý súdny proces.

9. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcov o nesprávnom právnom posúdení absencie vecnej aktívnej legitimácie na strane žalobcu 1/.

10. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je aj skutočnosť, že strany majú vecnú legitimáciu, pod ktorou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní ide. Vecnú legitimáciu

v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má potom ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

11. Predmetom sporu je určenie neplatnosti výpovede nájmu pozemku a určenie pretrvávajúcej existencie nájomného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou, uzavretou dňa 31.7.1998 medzi pôvodným správcom pozemku vo vlastníctve SR, ŽSR, a žalobkyňou 2/ ako jeho zamestnankyňou. Nájomná zmluva nebola uzavretá i so žalobcom 1/, rovnako nájom pozemku nebol vypovedaný i žalobcovi 1/. Predmetom sporu potom nie je žiadne právo, ktorého nositeľom by bol žalobca 1/, z ktorej okolnosti by bolo možné vyvodiť jeho vecnú aktívnu legitimáciu v spore. Skutočnosť, že na prenajatom pozemku sa nachádza garáž, ktorá patrí do BSM žalobcov, nič nemení na skutočnosti, že nájomný vzťah k pozemku medzi žalobcom 1/ a žalovaným, resp. jeho predchodcom, nikdy nevznikol. Z hmotného práva nevyplýva, že pozemok si nemôže prenajať len jeden z manželov.

12. Preskúmacia právomoc odvolacieho súdu je s výnimkou prípadov podľa obmedzená na rozsah a dôvody, vymedzené v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, , , ). Na iné (v odvolaní neuplatnené) pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri rozhodovaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil.

13. Vo vzťahu k žalobkyni 2/ súd prvej inštancie zamietol žalobu, keď dospel k záveru, že žalobou nenapadla prenajímateľom skutočne uplatnený výpovedný dôvod, t. j. prevádzkové dôvody žalovaného v zmysle čl. VII ods. 3 tretí bod zmluvy, a nesprávne tvrdila, že výpoveď bola udelená pre investičnú činnosť s odkazom na smernicu skoršieho prenajímateľa (čl. VII ods. 3 prvý bod), ktorý dôvod u žalovaného (nového vlastníka pozemku) nemal byť daný. Výpoveď preto vyhodnotil ako platný právny úkon, ktorý mal za následok zánik nájomného vzťahu žalobkyne 2/ k prenajatému pozemku uplynutím určenej výpovednej lehoty.

14. Pre úspech žalobkyne 2/ v odvolacom konaní bolo preto relevantné namietať správnosť uvedených záverov súdu prvej inštancie. Odvolatelia však správnosť záveru súdu prvej inštancie o prenajímateľom uplatnenom výpovednom dôvode, spočívajúcom v prevádzkovej činnosti a o platnosti výpovede nijako nenapadli a nevzniesli žiadnu protiargumentáciu. Zopakovali tvrdenia o výpovednom dôvode podľa čl. VII ods. 3 prvý bod zmluvy (vlastná investičná činnosť na prenajatom pozemku podľa Smernice S 9/12 bod 25), a to napriek tomu, že už pred podaním žaloby žalovaný namietal, že žalobcami označený výpovedný dôvod vo výpovedi nájmu pozemku nebol uplatnený.

15. Odvolací súd preto uvedené rozhodujúce závery súdu prvej inštancie o vecnej neopodstatnenosti žaloby nemohol preskúmať.

16. Odvolateľmi tvrdený záver súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný bol oprávnený použiť ako výpovedný dôvod internú smernicu pôvodného prenajímateľa z odôvodnenia napadnutého rozsudku vôbec nevyplýva.

17. Pokiaľ žalobcovia na pojednávaní uviedli, že výpoveď považujú za nezrozumiteľnú, pre neuplatnenie tohto dôvodu neplatnosti výpovede pred súdom prvej inštancie a ani v odvolaní, odvolací súd na túto námietku nemohol prihliadnuť (, , ).

18. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil ( ).

19. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ( v spojení s ).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).