Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/95/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III so sídlom v Bratislave samosudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s.r.o., IČO: 31 382 533, so sídlom Za stanicou č. 5, Bratislava zast. advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova č. 8, Bratislava proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporca nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným na tunajší súd 28.09.2012 sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U.- Q. J., obec U., mestská časť Q. J. na LV číslo XXXX ako pozemky a to parcela číslo 15115 / 9 o výmere 846 m2, parcela číslo 15115 /17 vo výmere 11811 m2, parcela číslo 15115 /30 o výmere 333 m2 a parcela číslo 15115 /31 o výmere 642 m2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.06.1998 uzatvoril navrhovateľ ako kupujúci so spoločnosťou ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. ako predávajúcim kúpnu zmluvu na základe ktorej odkúpil jeho nehnuteľnosti a to stavby zapísané na LV číslo XXXX a to administratívnu budovu na parcele číslo 15115/9, garáže na parcele číslo 15115/30 a klampiarsku dielňu na parcele 15115/31. Od tejto doby spolu s týmito stavbami užíva aj pozemky na ktorých tieto stavby stoja. V čase prevodu vlastníckeho práva k stavbám neboli pozemky vysporiadané a ich vlastníka nebolo možné zistiť ani v katastrálnej evidencii, v čase prevodu bol predávajúci uvedený ako oprávnený držiteľ. Odporca v roku 2006 prvý krát vyzval navrhovateľa na uzatvorenie nájomnej zmluvy, nakoľko podľa LV číslo XXXX sú uvedené pozemky vedené vo vlastníctve odporcu a ich správu vykonáva mestská časť Bratislava

- Nové Mesto. Navrhovateľ ako držiteľ užíva pozemky nepretržite od uzatvorenia kúpnej zmluvy a konaním odporcu sa má navodiť dojem navrhovateľa o neoprávnenej držbe sporných pozemkov, s cieľom vytvoriť neistotu. Táto neistota vo vlastníckych vzťahoch môže byť odstránená práve určením, že nepretržitou oprávnenou držbou týchto nehnuteľností nadobudol navrhovateľ vlastnícke právo k uvedeným pozemkom ich legitímnym vydržaním. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vidí v tom, že až na základe rozhodnutia súdu a následného zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa v katastri nehnuteľností ako vlastníka sporných nehnuteľností bude možné stav právnej neistoty odstrániť. Navrhovateľ pri užívaní pozemkov spolu so stavbami napadnutou kúpnou zmluvou nemal ani najmenšiu pochybnosť o oprávnenosti vykonávanej držby, nakoľko bol ako držiteľ evidovaný v katastri nehnuteľností. Jeho dobromyseľnosť vychádzala z existencie platnej písomnej zmluvy po prevode nehnuteľností uzatvorenej 30. júna 1998, na základe ktorej nadobudol stavby od subjektu, ktorý bol v katastri nehnuteľností zapísaný aj ako držiteľ pozemkov.

Z právneho hľadiska odôvodnil nárok tým, že došlo na strane navrhovateľa k vydržaniu vlastníckeho práva k sporným pozemkom v zmysle , pričom sa navyše do vydržacej doby podľa jeho názoru započítava aj dobromyseľnosť predávajúceho, ktorým bola spoločnosť ŽELSTAV A-Z s.r.o.. v konkurze. Z listinných dôkazov vyplýva, že tak ako navrhovateľ, aj spoločnosť Želstav A-Z boli na Evidenčnom liste. č. XXXX v rámci katastra nehnuteľnosti zapísaná ako „Držiteľ alebo iná oprávnená osoba“. Navrhovateľovi táto skutočnosť svedčila ešte aj 13.04.2007, ako vyplýva z doloženého výpisu z katastra nehnuteľností. Vzhľadom na znenie spornej zmluvy, aj na celkové skutkové okolnosti prípadu, najmä na držbu a historické užívanie sporných pozemkov vychádzal navrhovateľ z predpokladu, že zmluvou z 30.06.1998 boli v zmysle článku III na navrhovateľa prevedené aj sporné pozemky, pričom však vzhľadom na stav katastrálnych zápisov, nebolo možné vlastníctvo týchto pozemkov osobitne do katastra zapísať v prospech navrhovateľa. To však podľa jeho názoru nijakým spôsobom nenarúša dobromyseľný charakter držby navrhovateľa , ktorý tieto pozemky držal a užíval ako svoje vlastné, rovnako ako tak činili jeho právni predchodcovia, tj. predávajúci a jeho právny predchodca, ktorým bolo Železničné staviteľstvo, štátny podnik.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, nakoľko navrhovateľ nemohol byť a ani nie je dobromyseľný, čo je jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania. Navrhovateľ nemôže preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Všetky listinné dôkazy, ktoré k návrhu predložil, predovšetkým z Kúpnej zmluvy z 30.06.1998, znaleckého posudku č. 82/98 z 22.06.1998, ktorý bol podkladom k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ako aj s ohľadom na prílohy k Privatizačnému projektu, ktoré tvoria súčasť znaleckého posudku, a z navrhovateľom predloženého právneho rozboru vyplýva absencia dobromyseľnosti navrhovateľa. K nadobudnutiu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti odporcom došlo z toho dôvodu, že pozemky boli na základe čd. XXXX dňa 27. 8. 1959 zapísané ako vlastníctvo československého štátu - v správe obvodného národného výboru Bratislava Nové Mesto v celosti do vložky číslo XX XXX, pod poradovým číslom XXX, číslo parcely 15116 pasienok o výmere 262713 m2 ako vlastníctvo Obvodného národného výboru. Odporca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v súlade so Zák. č. 138 /1991 Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku štátu veci, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti tohoto predpisu právo hospodárenia národným výborom. Na základe tejto skutočnosti bolo vlastníctvo zapísané zápisom č.k. Z 2835/98 dňa 6. 7. 1998 položkou výkazu zmien č. 1889/98 do vlastníctva odporcu. Navrhovateľ nesplnil základné podmienky vydržania a to najmä dobromyseľnosť. Správca konkurznej podstaty spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol . s.r.o. nemohol previesť kúpnou zmluvou v r. 1998 viac práv než on sám mal, čo nepochybne vyplýva z evidenčného listu na č.XXXX, ktorý nepreukazuje vlastnícke právo spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol . s.r.o. a ani Železničného staviteľstva, štátneho podniku. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh podaný navrhovateľom nie je dôvodný.

Z výsluchu štatutárneho zástupcu navrhovateľa Ing. W. W. súd zistil, že v novinách sa dočítali, že sú na odpredaj nehnuteľnosti areálu bývalého závodu 04 Železničného staviteľstva Bratislava. Keďže mali ako bývalí zamestnanci vedomosť o čo sa jedná, mali záujem o kúpu. V novinách bolo uvedené "areál Za stanicou č. 5". Navštívili správcu konkurznej podstavy Železničného stav, resp. ŽELSTAV - JUDr. H. a zaujímali sa o podmienky predaja. Správca konkurznej podstaty im ukázal znalecký posudok Ing. Rajtera (č.l. 63) a list vlastníctva č. XXX. Z listu vlastníctva bolo zrejmé, že list vlastníctva č. XXX je založený na budovy t.j. prístavba administratívnej budovy, garáže a klampiarske dielne s tým, že pozemky pod týmito nehnuteľnosťami sú nevysporiadané. Zo znaleckého posudku bolo jasné, že celý areál užívalo a vlastnilo bývalé Železničné staviteľstvo Bratislava, štátny podnik od r. 1966, následne ŽELSTAV, A-Z spol. s.r.o. od r. 1992 , teda od privatizácie štátneho podniku. Správca konkurznej podstaty JUDr. H. teda predložil znalecký posudok, z ktorého bolo zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré odkupovali a následne boli predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy boli ohodnotené na sumu 38 867 400,- Sk. Keďže správca konkurznej podstaty nezahrnul inžinierske siete, tieto boli predmetom ocenenia v ďalšom znaleckom posudku na sumu 710 400,- Sk, čo v súčte predstavuje 4 577 800,- Sk. Navrhovateľ tak uzatvoril kúpnu zmluvu dňa 30.06.1998 (č.l. 7), predmetom ktorej boli už vyššie spomínané budovy podľa odhadu znaleckého posudku č. 82/98 zo dňa 22.06.1998 a zaplatili kúpnu cenu 4 500 000,- Sk. Správca konkurznej podstaty dal návrh na vklad vlastníckeho práva, s tým, že sa dohodli, že si pozemky navrhovateľ vysporiada sám. Správca konkurznej podstaty navrhovateľovi pozemky neodpredával z toho dôvodu, že nemal tieto zapísané v liste vlastníctva na spoločnosť ŽELSTAV, A-Z spol. s.r.o. a ani na jeho právnych predchodcov. Ukázal iba snímku z katastrálnej mapy, kde je v kolónke vlastník- užívateľ zapísaný ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o., Bratislava. Navrhovateľ uviedol, že je pravdou, že pozemky sme nevysporiadávali, pretože nevedeli ako. Navrhovateľovi sa vlastne jednalo len o pozemky pod budovami, tak ako sme uviedol v petite návrhu, a ktoré boli súčasťou rozsiahleho pozemku. Neskôr uzatvorili Dodatok ku kúpnej zmluve, dňa 10.09.1998 predmetom ktorého bol návrh na vklad vlastníckeho práva k ďalším budovám a vyššie spomínaným inžinierskym sieťam, ale zase nie k pozemkom. Vklad do katastra nehnuteľnosti tohto dodatku katastrálnym úradom vykonaný nebol, konanie je prerušené z dôvodu, že správca konkurznej podstaty mal predložiť listinu preukazujúcu vlastnícke právo k predávaným nehnuteľnostiam, uvedených v Dodatku. Správca konkurznej podstaty pred dvomi rokmi zomrel a od tej doby sa nič nedeje, stihol predložiť katastru len Výpis z kmeňovej knihy a druhý znalecký posudok JUDr. N. č. 82/98/A. Od roku 1998 do roku 2006 nehnuteľnosť užívali, nakladali s ňou. Navrhovateľ uviedol, že sa snažil všetko v katastri nehnuteľností vybaviť, ale nič sa mu nedarilo. Nehnuteľnosti - pozemky užíval v dobrej viere, že mu tieto patria, nakoľko uzatvoril Kúpnu zmluvu, kde bola určená kúpna cena 3 867 400,- Sk a zaplatil vyššiu sumu 4 500 000,- Sk. Keby nezaplatil vyššiu sumu, kúpil by to niekto iný. V roku 2006 navrhovateľa oslovil odporca, resp. Mestská časť Nové Mesto, že ako vlastník žiada o uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky. uvádzané v petite návrhu. Pri osobných rokovaniach preukázal vlastnícke právo listami vlastníctva. Nehnuteľnosti doposiaľ navrhovateľ riadne užíva v dobrej viere od roku 1998, tak ako ich užíval náš právny predchodca od roku 1992 a pred ním Železničné staviteľstvo, avšak ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá nie je právnym nástupcom pôvodného vlastníka spoločnosti ŽELSTAV, A-Z spol. s.r.o.. Všetky geometrické plány, snímky z katastrálnej mapy potvrdzovali vlastníctvo ŽELSTAVU, A-Z spol. s.r.o., a preto to nemôže byť nikoho iného. Správca navrhovateľa ubezpečoval, že to nemôže byť inak. Pred uzatvorením kúpnej zmluvy si neoveroval vlastnícke práva k nehnuteľnostiam priamo v katastri nehnuteľností a vychádzal len z podkladov predložených správcom konkurznej podstaty a teda aj z listu vlastníctva č. XXX, ktorý získal som ho od správcu konkurznej podstaty pri prvom rokovaní, keď prišiel išli uzatvárať kúpnu zmluvu.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30. 6. 1998 medzi spoločnosťou v ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o. zastúpenej správcom konkurznej podstaty JUDr. H. H. ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim súd zistil, že v zmysle v článku III., bod 1 boli predmetom kúpy: prístavba administratívnej budovy, súpisné číslo 1359 na parcele 15115/9, garáže, automatická závora na parcele je číslo 15115/30 a klampiarska dielňa na parcele číslo 15115/31, pričom pri každej z týchto nehnuteľností bola uvedená poznámka "pozemok nevysporiadaný". Bližšia špecifikácia a technický stav týchto nehnuteľností sú uvedené v znaleckom posudku JUDr. Ing. J. N. číslo 82 /98 zo dňa 22. 6. 1998. Podľa článku IV bola dohodnutá kúpna cena 4 500 000 SK . Vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy potvrdzuje aj výpis z katastra nehnuteľností na LV číslo XXXX.

Podľa znaleckého posudku JUDr. Ing. J. N. číslo 82/98 zo dňa 22. 6. 1998 vyplýva, že predmetom ocenenia nebol žiadny pozemok.

Z čiastočného z výpisu LV č. XXXX vyplýva že vlastníkom pozemkov ktoré sú predmetom tohto sporu je odporca.

Z výpisu katastra nehnuteľnosti LV č. XXX zo dňa 17. 6. 1998, ktorý bol navrhovateľovi predložený správcom konkurznej podstaty vyplýva, že pozemky na ktorých stoja nehnuteľnosti, ktoré navrhovateľ na základe kúpnej zmluvy odkúpil sú neusporiadané. Z ostatných informatívnych výpisov v evidencii nehnuteľností je ako držiteľ alebo iná oprávnená osoba uvedené buď navrhovateľ alebo v spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, Bratislava .

Z výpisu z pozemkovej knihy PK vložka XXXXX mal súd preukázané, že vlastníkom pozemku č. 15115 bol československý štát - obvodný národný výbor Bratislava Nové Mesto v celosti.

V prejednávanej veci predmetom návrhu je návrh navrhovateľa o určenie vlastníckeho práva. Ide nesporne o žalobu v zmysle ustanovenia pri rozhodovaní ktorej je v prvom rade potrebné skúmať a zaoberať sa existenciou naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na takomto určení.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pri žalobách o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, nevyhnutnou podmienkou, ktorú súd musí v takomto prípade skúmať, aby mohol v merite veci rozhodnúť, je existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Tvrdiť a preukázať skutočností, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu, je povinný žalobca.

Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je (určovacej žaloby), sú po právnej stránke skutočnosti, či účastníci majú vecnú legitimáciu a či na požadovanom určení majú naliehavý právny záujem. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktorom sa v konaní jedná alebo ktorého právnej sféry sa právny vzťah alebo právo týka. Naliehavý právny záujem na určenie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým; žaloba domáhajúca sa určenia spravidla nemôže byť opodstatnená tam, kde sa dá žalovať na splnenie povinnosti.

Navrhovateľ v prejednávanej veci preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení rozhodnutím súdu, nakoľko je odporca v evidencii nehnuteľností zapísaný ako vlastník sporných nehnuteľností. Navrhovateľ preto má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len také rozhodnutie môže byť podkladom pre vykonanie zmeny vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v prospech navrhovateľa. Súd pri splnení tejto podmienky sa potom v ďalšom zaoberal a vykonal dokazovanie smerujúce k zisteniu a k preukázaniu nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom navrhovateľom na základe vydržania.

Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. Nevyžaduje sa k tomu žiadne rozhodnutie štátneho orgánu, rozhodnutie súdu vydané na základe určovacieho návrhu má povahu deklaratórneho rozhodnutia, teda rozhodnutia, ktorým sa iba deklaruje existujúci právny vzťah.

Zákonnými podmienkami vydržania pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa sú vo všeobecnosti : 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania, pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Všetky podmienky vydržania aj z časového hľadiska s prihliadnutím na právnu úpravu počas trvania držby tvoria jednotný súbor, ktorý musí byť súčasne splnený ako celok. Oprávnenosť držby je daná, ak oprávnený držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec, alebo právo ktoré vykonáva patrí. Pokiaľ ide o nakladanie s vecou, jedná sa o prejav moci nad vecou, kto nakladá s vecou ako so svojou je držiteľom, avšak nemusí byť držiteľom chráneným. Chránená držba totiž vyžaduje, aby bol splnený druhý zákonný pojmový znak a to je dobrá viera /bona fides/. Obsahom dobrej viery je totiž dôvodné presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí. U dobrej viery ide o pojem v psychickej oblasti držiteľa. Z toho dôvodu pre stav dobrej viery nestačí len púhe tvrdenie držiteľa, že je presvedčený o tom, že mu vec patrí, ale jeho tvrdenie musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie tu je a že je dôvodné. Len dobromyseľný držiteľ, ktorý s vecou nakladá ako so svojou vlastnou, je chráneným držiteľom a len takáto držba by bola predpokladom vydržania.

Podľa držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Podľa , oprávnený držiteľ stáva sa vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť. S poukázaním na tieto citované ustanovenia a z vykonaného dokazovania je nutné konštatovať, že navrhovateľ vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti držby predmetných pozemkov nespĺňal podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom.

Z vykonaného dokazovania predovšetkým zo samotnej výpovede štatutárneho zástupcu navrhovateľa pred súdom vyplynulo a tak bolo preukázané, že predmetom uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.1998 medzi spoločnosťou ŽELSTAV, A-Z spol s r.o., zastúpenej správcom konkurznej podstaty ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim boli stavby, ale nie pozemky nachádzajúce sa pod nimi. Táto skutočnosť vyplynula zo samotného článku III, bod 1, kúpnej zmluvy, nakoľko pri každej stavbe, ktorú navrhovatelia kupovali bola uvedená poznámka, že pozemok je nevysporiadaný. K tomu korešponduje aj samotný znalecký posudok znalca JUDr. Ing. N. č. 82/98 do dňa 22. 6. 1998, ktorý tvoril súčasť samotnej kúpnej zmluvy a s ktorým sa podľa bodu 2 kúpnej zmluvy kupujúci aj oboznámil. V znaleckom posudku neboli predmetom ocenenia pozemky ku ktorým navrhovateľ žiadal určiť vlastníctvo. Zo samotnej výpovede navrhovateľa vyplynulo, že sa s predávajúcim, teda správcom konkurznej podstaty dohodli, že všetky pozemky vysporiada navrhovateľ. Správca konkurznej podstaty pozemky neodpredával z toho dôvodu, že tieto neboli zapísané na liste vlastníctva v prospech predávajúceho, ale ani jeho právnych predchodcov. Navrhovateľovi teda bola známa skutočnosť, že pozemky sú nevysporiadané a táto okolnosť mu bola zrejmá aj z predloženého z listu vlastníctva číslo 890 správcom konkurznej podstaty, z ktorého vyplynulo, že predávajúci nie je vlastníkom pozemkov. Sám navrhovateľ potvrdil, že tento list vlastníctva mu bol predložený správcom konkurznej podstaty predávajúceho pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 30. 6. 1998. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že je držiteľom oprávneným, pretože predávajúci bol vedený v katastri ako oprávnený držiteľ z dôvodu, že navrhovateľ je samostatným právnym subjektom a nie je právnym nástupcom predávajúceho. Navrhovateľ nemôže preto tvrdiť, že je jeho držba je oprávnená len na tom základe, že mal vedomosť, že takto ich užíval právny predchodca od roku 1992 a pred ním iný subjekt. Navrhovateľ odvodzuje svoje právo nadobudnutia vlastníctva na základe právneho úkonu kúpnej zmluvy ktorá jasne vymedzila predmet kúpy a kúpnu cenu naviac, keď sám navrhovateľ potvrdil, že bol správcom konkurznej podstaty predávajúceho upozornený, že vlastnícke právo k pozemkom nie je vysporiadané. Pritom platí zásada, že pre existenciu dobrej viery držiteľa nepostačí iba jeho tvrdenie, že mu vec patrí, ale je treba, aby toto tvrdenie bolo podložené konkrétnymi okolnosťami, v ktorých možno vyvodiť, že je dôvodné. Z toho plynie že dobromyseľnosť držiteľa treba vždy hodnotiť aj objektívne v tom, či tento mal alebo nemal, prípade nemohol mať pochybnosti o tom že mu vec skutočne patrí. Ako už uvedeného vyplýva, navrhovateľ so zreteľom na jeho vedomosť, že vlastníctvo k pozemkom je nevysporiadané nemohol sa dôvodne domnievať, že predávajúcemu sporné pozemky patrili a preto nemohol k týmto nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním.

Keďže z vykonaného dokazovania bolo preukázané nesplnenie už prvej zákonnej podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a to dobromyseľnosti a keďže všetky 3 podmienky nadobudnutia vlastníctva musia byť splnené súčasne, súd ďalšie dokazovanie vo veci nevykonával a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle podľa zásady úspechu, odporca bol v konaní plne úspešný a preto mu patrí právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, avšak úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tento si ich neuplatnil z dôvodu že mu nevznikli.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozsudok súdu I. stupňa odvolaním ( ). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , ) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.