Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-11Cpr/8/2022

Uznesenie

Okresný súd Košice II v spore žalobkyne: Ing. P. M., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom A. č. XXX, B. nad C., zastúpenej: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., IČO: 36 860 930, so sídlom v Košiciach, Kmeťova č. 24, proti povinnému: INTERPORT SERVIS, s.r.o., IČO: 36 202 011, so sídlom Areál prekladisko Haniska, Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu spolu so žalobou vo veci samej - o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dňa 23.12.2022 domáhala okrem vydania rozsudku vo veci samej, aby súd neodkladným opatrením uložil žalovanému povinnosť uhrádzať jej sumu 700,-eur mesačne, a to k 15. dňu každého mesiaca na jej bankový účet. Žalobkyňa so žalobou na preukázanie svojich tvrdení predložila Okamžité skončenie pracovného pomeru, Oznámenie zamestnanca o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, emailovú komunikáciu, 2 x faktúru a vyúčtovanie mzdy za mesiac 8/2022.

2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že je matkou starajúcou sa o maloleté dieťa vo veku 13 rokov. Spolu s ňou žije v spoločnej domácnosti aj otec maloletej, ktorý bol v minulosti taktiež zamestnancom žalovaného, avšak aj s ním žalovaný ukončil pracovný pomer. S cieľom získania finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie životných potrieb nielen pre seba, ale aj pre svoju dcéru, sa žalobkyňa rozhodla vykonávať činnosť účtovníčky ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dôvodom tohto jej rozhodnutia bola tá skutočnosť, že ponuky na trhu práce nevyhovujú možnostiam žalobkyne, nakoľko mnohokrát požadujú plynulú odbornú komunikáciu v cudzom jazyku, ktorý na požadovanej úrovni žalobkyňa neovláda. Žalobkyňa sa v súčasnosti snaží nadviazať kontakty s obchodnými partnermi, avšak nakoľko je začínajúcou podnikateľkou, nie sú jej príjmy z tejto činnosti dostatočné na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne pre ňu a jej dcéru a výdavky na bežné potreby sú financované z úspor. (ďalej len „“) umožňuje rozhodnutie súdu, ktorým tento uloží povinnosť zamestnávateľovi poskytnúť aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ so závažných dôvodov nepracuje, pričom v zmysle odbornej literatúry sa za takéto dôvody považuje aj situácia objektívneho nedostatku pracovných príležitostí. Príjem žalobkyne predstavuje 0,-eur, pričom bežné výdavky na zabezpečenie jej a dcérinej dôstojnej životnej úrovne predstavujú sumu 700,-eur. Žalobkyňa v súčasnosti nemá garanciu od žiadneho obchodného partnera o budúcej spolupráci a podľa nej nie je isté ani to, či sám žalovaný nebude v budúcnosti konať tak, že bude budúcich potenciálnych obchodných partnerov zavádzať nepravdivými tvrdeniami o nej. Suma 700,-eur požadovaná týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje menej než polovicu mesačného príjmu žalobkyne, ktorý dosahovala počas pracovného pomeru u žalovaného, ktorý podľa žalobkyne nezanikol. Žalovaný je úspešnou spoločnosťou s tržbami viac než 1.700.000,- eur (za rok 2021), a preto má žalobkyňa za to, že nariadením neodkladného opatrenia v požadovanom rozsahu nedôjde k citeľnému zásahu do jeho finančnej situácie.

3. Súd návrh posúdil podľa , , , , a (ďalej len „“).

4. Podľa a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

5. 5.1. V súlade s môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné predpoklady podľa . Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery, alebo obava, že exekúcia bude ohrozená (kumulácia nie je vylúčená). Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ(ka) neodkladného opatrenia povinný(á) osvedčiť. Procesné zabezpečenie má mať pritom vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Keďže súd rozhoduje pomerne v krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu.

5.2. Súd tak musí vždy objektívne posúdiť obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhodnotiť splnenie všetkých zákonných predpokladov s prihliadnutím na reálne okolnosti právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére všetkých dotknutých subjektov.

5.3. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( ).

5.4. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

5.5. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery v zmysle je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie podľa tohto ustanovenia bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

6. Z obsahu návrhu žalobkyne je zrejmé, že sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa . Predpokladom pre nariadenie tohto neodkladného opatrenia však je, že zamestnanec (resp. bývalý zamestnanec) nepracuje zo závažných dôvodov a nemá žiaden

iný príjem (napr. z podnikania, invalidný dôchodok, starobný dôchodok atď.). Otázku, čo sú to závažné dôvody, pre ktoré žalobca nepracuje, zákon výslovne nerieši a súd ju musí posudzovať vzhľadom na konkrétne okolnosti toho - ktorého prípadu (bod 20. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. ).

7. Z obsahu návrhu žalobkyne na nariadenie na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj z priloženého Okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplynulo, že žalovaný listom zo dňa 24.10.2022 okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou, a to z dôvodu opakovaného závažného porušovania pracovnej disciplíny. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha v tomto konaní určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Teda možno konštatovať, žalobkyňa osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným, keď predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnanca zo strany žalovaného ako zamestnávateľa.

8. Žalobkyňa však v konaní neosvedčila naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán formou nariadenia neodkladného opatrenia podľa .

9. Žalobkyňa odôvodňuje vydanie neodkladného opatrenia podľa svojou nepriaznivou finančnou situáciou. Ako začínajúca podnikateľa má totiž nulový príjem, momentálne nemá garanciu od žiadneho obchodného partnera o budúcej spolupráci a navyše podľa žalobkyne nie je isté ani to, či žalovaný nebude v budúcnosti konať tak, že bude budúcich možných obchodných partnerov zavádzať nepravdivými tvrdeniami. Rozhodnutie podnikať, t.j. vykonávať účtovníčku ako samostatne zárobkovo činná osoba, žalobkyňa odôvodnila tým, že ponuky na trhu práce nevyhovujú jej možnostiam, nakoľko mnohokrát požadujú plynulú odbornú komunikáciu v cudzom jazyku, čo ona nespĺňa a získaním nezávislosti od rozhodnutí zamestnávateľa, pričom poukázala na negatívnu skúsenosť s nekorektným správaním sa žalovaného ako zamestnávateľa, ktorý zásadným spôsobom zasiahol do jej finančnej a sociálnej istoty.

10. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila existenciu závažných dôvodov, pre ktoré nepracuje. Žalobkyňa totiž nepredložila žiadny dôkaz o tom, že sa nemohla zamestnať pre objektívny nedostatok príležitostí. Napokon už zo samotného tvrdenia žalobkyne vyplýva, že nie všetky pre ňu vhodné ponuky na trhu práce vyžadujú plynulú komunikáciu v cudzom jazyku. Samotná žalobkyňa totiž uviedla, že mnohokrát (teda nie v každom prípade) je vyžadovaná plynulá komunikácia v cudzom jazyku. Žalobkyňa neosvedčila žiadnym spôsobom, že sa vôbec pokúsila získať zamestnanie, že podmienkou získania zamestnania bola znalosť cudzieho jazyku a ani to, že pre nedostatočnú znalosť cudzieho jazyka nebola prijatá do zamestnania resp. aspoň, že sa nemohla zúčastniť výberového konania. Zároveň súd nepovažuje získanie nezávislosti od zamestnávateľa za závažný dôvod, pre ktorý žalobkyňa nemôže pracovať. Nejde totiž o objektívnu skutočnosť, pre ktorú by žalobkyňa nemohla pracovať, ale o skutočnosť subjektívneho charakteru, pre ktorú sa žalobkyňa rozhodla začať podnikať.

11. Ani tvrdenie žalobkyne, že je začínajúcou podnikateľkou bez príjmu a momentálne bez obchodných partnerov, neobstojí, nakoľko živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, pričom živnostník/podnikateľ nesie riziko podnikateľského neúspechu, ktorého bežným dôsledkom je strata ako hospodársky výsledok podnikania (nižší zisk, zníženie obratu, pokles majetku a pod.). Žalobkyňa sa rozhodla podnikať zo subjektívnych dôvodov (objektívnosť dôvodov, pre ktoré sa žalobkyňa rozhodla podnikať ako napr. nedostatok pracovných príležitostí nebola osvedčená) a preto nesie aj riziko podnikateľského neúspechu. Tvrdenie žalobkyne o tom, že by žalovaný mohol v budúcnosti zavádzať potenciálnych obchodných partnerov žalobkyne nepravdivými informáciami, súd považuje za špekulatívne. Žalobkyňa neuviedla žiadne konanie žalovaného, z ktorého by sa dal vyvodiť takýto záver a ani toto svoje tvrdenie nepodložila žiadnymi dôkazmi.

12. Žalobkyňa taktiež nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy, ktorými by osvedčila svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, resp. majetkovú situáciu svojej rodiny. Z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa má určité ňou nešpecifikované úspory, z ktorých čerpá a že žije v domácnosti s otcom jej dieťaťa, pričom z návrhu nevyplýva, že otec jej dieťaťa je momentálne bez príjmu. Navyše žalobkyňa tiež dostatočným spôsobom nevysvetlila, prečo sa rozhodla

začať s podnikaním a znášať tak riziko podnikateľského neúspechu v čase, kedy nemala žiadnych potenciálnych obchodných partnerov a ani garanciu možnej budúcej spolupráce s nimi, hoci zjavne spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti (z Okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného od roku 2001, t.j. bola poistená v nezamestnanosti minimálne od roku 2001). Dávkou v nezamestnanosti totiž mohla žalobkyňa zabezpečiť pre svoju rodinu peňažné prostriedky potrebné na preklenutie neistého obdobie bez príjmu, t.j. obdobia od straty zamestnania do získania prísľubu možnej spolupráce s jej budúcimi obchodnými partnermi.

13. Súd vzhľadom na uvedené teda dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neosvedčila splnenie predpokladov, ktoré zákon vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný súd Košice II ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).