Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-1-2023.pdf
PDF · 96.31 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému Q. E., narodenému XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX S. Y. Y., vedenej súdnym exekútorom X.. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 5557/14, o vymoženie 1950, 10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/384/2014-59 z 11. októbra 2022, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/384/2014-59 zo dňa 11. 10. 2022 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „exekučný súd,“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 11. 10. 2022 exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. vedenú pod sp. zn. EX 5557/14 zastavil. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súdny exekútor bol poverený vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 11185/11 zo dňa 20. 03. 2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2380,10 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 2380,10 Eur od 27. 07. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2380,10 Eur od 23. 09. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 533,98 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 04. 2012 a dňa 19. 04. 2012 sa stal vykonateľným. Z predložených listín prvoinštančný súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 11. 11. 2010 Zmluvu o úvere č. XXXX, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 1400 Eur a povinný sa zaviazal oprávnenému vrátiť sumu poskytnutého úveru navýšenú o poplatok vo výške 1216 Eur, teda celkovo sumu 2616 Eur, a to v 12-tich mesačných splátkach počnúc dňom 12. 12. 2010. V zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPU“), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená dňa 11. 11. 2010. Nakoľko si povinný svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, dlh sa stal splatný vcelku dňa 27. 07. 2011. Oprávnený vyplnil dňa 18. 09. 2011 zmenku povinnému v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 2380,10 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 27. 07. 2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 23. 09. 2011. Dňa 03. 02.2016 doručil súdny exekútor okresnému súdu doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 243f ods.1 a ustanovenia § 39 ods. 4 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súd prvej inštancie uviedol, že z predloženej zmluvy o úvere je zrejmé, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ, čomu svedčí aj označenie povinného v zmluve osobnými údajmi typickými pred nepodnikajúcu fyzickú osobu (meno, priezvisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a adresa trvalého bydliska). Zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy, ktorá obsahovala podstatné množstvo ustanovení znevýhodňujúcich povinného ako dlžníka. Okresný súd poznamenal, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Za bezpečné preukázanie nemôže byť považovaný všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, nakoľko tento údaj nezodpovedá otázku konkrétnej súvislosti podnikateľskej činnosti s uzavretím zmluvy o úvere. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie vyhodnotil zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným založený zmluvou o úvere ako vzťah spotrebiteľský (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/07). Preskúmaním exekučného titulu mal prvoinštančný súd preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval a priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Zmenka bola vystavená ako neúplná (blankozmenka) a súčasne v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „Zákon č. 258/2001 Z.z.“ alebo „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), podľa ktorého si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva - vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) činila maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t. j. maximálne 420 Eur. Na základe uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Vzhľadom k tomu, že v tejto exekučnej veci bolo exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie, resp. neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie exekúciu v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, zastavil.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal oprávnený včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov exekučného konania vrátane trov odvolacieho konania. Oprávnený uplatnil odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), tvrdil, že exekučný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že odmieta posudzovanie povinného ako spotrebiteľa, pretože úver mu bol poskytnutý na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere č. V. uviedol aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované prostriedky budú použité na tento účel. Podstatné je na aký účel bol úver poskytnutý a nie na aký účel finančné prostriedky spotrebiteľ skutočne využil. Oprávnený v súvislosti s poskytovaním úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver využitý už oprávnený neskúmal. Namietal, že v prípade oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúrou Súdneho dvora EÚ i uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/387/2016-53 zo dňa 28. 03. 2017. Záverom poznamenal, že úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/415/2012). Z uvedených dôvodov nebola podľa oprávneného na mieste aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu § 379, § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 2 CSP a contrario a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 11185/11 zo dňa 20. 03. 2012, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 2380,10 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 2380,10 Eur od 27. 07. 2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2380,10 Eur od 23. 09. 2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 533,98 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 200 Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas (č. l. 8 spisu).
6. Exekučný titul bol vydaný v dôsledku porušenia povinností, vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. XXXX, (č. l. 4 spisu), ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 11. 11. 2010. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13. obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Neúplná zmenka bola povinným vystavená dňa 11. 11. 2010, t. j. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Dňa 18. 09. 2011 vyplnil oprávnený zmenku povinnému v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 2380,10 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 27. 07. 2011. Vyplnená zmenka bola predložená povinnému na zaplatenie dňa 23. 09. 2011. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 28. 07. 2014 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. X (č .l. 23 spisu). Dňa 03. 02. 2016 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle v tom čase platného ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 01. 2016.
7. Odvolací súd bol toho názoru, že Zmluva o úvere č. XX. zo dňa 11. 11. 2010 uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sú naplnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon č. 129/2010 Z. z.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu tohto zákona. Z ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, povinný bol v zmluve o úvere označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Nebol označený údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Ak by povinný nemal byť považovaný za spotrebiteľa, ako to tvrdí oprávnený, zo zmluvy by muselo byť zrejmé, že povinný je podnikateľom a pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Takýto záver z povinným predložených listín nevyplýva. Povinný síce v zmluve krížikom označil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon povolania (č. l. 4 spisu), uvedené však nebráni tomu, aby bol považovaný za spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Naopak, oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, na uvedené rozhodcovský súd pri rozhodovaní o nároku zo zmenky však neprihliadol.
8. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z. účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v spojení s ustanovením § 25 ods. 5 Zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 11. 06. 2010, smie veriteľ prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného bolo potrebné ustáliť, že zmenková suma vo výške 2380, 10 Eur je v rozpore s predmetným zákonným ustanovením, nakoľko zmenková suma nemohla presiahnuť 420 Eur.
9. Odvolací súd zároveň dodáva, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v dohode o vyplnení zmenky začlenenej v bode 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil poskytnutie úveru vystavením blankozmenky povinným, pričom tento dôležitý údaj, že povinný vystavuje blankozmenku, výslovne v dohode o vyplnení zmenky neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by povinný mohol zistiť výšku a spôsob platenia zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na podpis, rovnako ako ani Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.
10. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej v § 52 ods.2 a § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
11. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol v prejednávanej veci predložený ako exekučný titul, nevyplýva, že by sa bol rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, zaoberal tým, či zmenka zabezpečovala návratnosť úveru z právneho vzťahu, ktorý mal spotrebiteľský charakter. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu obmedzil len na konštatovanie, že uvedený vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere vyhlásil, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. V exekučnom konaní pritom vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom pri vydávaní exekučného titulu nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere.
12. Čo sa týka obmedzenia použitia zmenky konštatovaného súdom prvej inštancie, tento záver oprávnený v odvolaní nijak nenamietal. . 13. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Účastníci konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.