Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12T/207/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2014 vo Vranove nad Topľou takto

rozhodol:

Obžalovaný:

I. W., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom N. č. XXX/XX, E., okr. Vranov nad Topľou, toho času bez prihlásenia bytom D. Č.. XXX, okr. Vranov nad Topľou, nezamestnaný,

s a u z n á v a z a v i n n é ho , ž e

v období od 01.01.2010 doposiaľ, vyjmúc obdobie od 26.08.2011 do 26.07.2013, kedy si vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu Košice, v E., ako aj na iných miestach, si ako zákonný otec mal. I. Š., nar. XX.XX.XXXX, voči tomuto úmyselne neplní vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že si sám aktívne nehľadal zamestnanie, aby si tak mohol vyživovaciu povinnosť riadne a včas plniť a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. , zo dňa 08.12.2009, bol zaviazaný prispievať na výživné na svojho syna sumou 25,40 Eur mesačne k rukám matky dieťaťa C. D., nar. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenej C. D. sumu najmenej 755,02 Eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , v spojení s .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa za použitia pri rovnováhe poľahčujúcich okolností podľa a priťažujúcich okolností podľa v spojení s na trest povinnej práce v trvaní 300 ( tristo ) hodín.

Podľa je trest povinnej práce povinný vykonať do 1 ( jedného ) roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa v spojení s ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť dlžné výživné poškodenej C. D., nar. XX.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom E., N. č. XXX/XX, okr. Vranov nad Topľou v sume 755,02 Eur ( sedemstopäťdesiatpäť eur a dva eurocenty ).

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Vranove nad Topľou podala na I. W. obžalobu pre vyššie uvedený skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona.

Obžalovanému I. W. bolo na hlavnom pojednávaní umožnené urobiť vyhlásenie podľa . Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného I. W., poškodenej C. D., prečítaním svedeckej výpovede Mgr. D., prečítaním listinných dôkazov, na základe čoho súd zistil nasledovné.

Obžalovaný I. W. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že od roku 2009 nežije v spoločnej domácnosti s poškodenou C. D., pričom do jej starostlivosti bol zverený I. Š. rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou z decembra 2009, pričom ako jeho otec bol zaviazaný platením výživného na toto maloleté dieťa vo výške 25,40 Eur. Od 1.1.2010 výživné na mal. I. Š. platil vo výške 20,- Eur poštovou poukážkou priamo poškodenej C. D. a sumu 5,- Eur poskytoval svojmu synovi mal. I. Š. priamo. V uvedenom období poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 62,- Eur a takto platil výživné až do nástupu do výkonu trestu odňatia slobody dňa 26.08.2011. V auguste 2011, ešte pred nástupom do výkonu trestu, zaplatil na výživu svojho syna sumu 20,- Eur. Počas vykonávania trestu odňatia slobody v období od 26.08.2011 do 26.07.2013 platila výživné na mal. I. Š. jeho manželka G. W. po 5,- Eur. Manželka G. W. pritom poberala rodičovský príspevok a materský príspevok v celkovej výške 200,- Eur. S manželkou majú spoločného syna O., ktorý sa narodil v decembri 2011 a jeho manželka bola počas konania prvého hlavného pojednávania v 6. mesiaci tehotenstva. Počas výkonu trestu odňatia slobody bol pracovne zaradený, mesačne pritom zarobil sumu okolo 10.000,- Sk, avšak po úhrade všetkých poplatkov potrebných na výkon trestu odňatia slobody jeho čistý príjem prestavoval sumu 13,- Eur. Vyjadril sa, že neskôr sa dal aj vyradiť z práce z dôvodu, aby neplatil výživné. Po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, avšak dokumenty potrebné na vyplnenie za účelom vyplácania výživného z jeho pracovnej odmeny zaslané poškodenej ním ako aj na výkon trestu odňatia slobody poškodená D. nevrátila naspäť do ústavu, pričom od svojej matky sa dozvedel, že tieto dokumenty poškodená roztrhala. Mal vedomosť o tom, že jeho syn I. Š. pracoval ako zvárač v rámci praxe na škole a nemal možnosť sa riadne zamestnať, keďže poškodená D. mu zničila občiansky preukaz. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 26.07.2013 sa bol nahlásiť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a zaevidovaný v evidencii nezamestnaných bol od 20.08.2013. Keďže sa od tohto zaevidovania nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, v októbri 2013 podal žiadosť o vyradenie z evidencie a z tejto ho vyradili dňa 13.11.2013. Z evidencie sa pritom dal vyradiť preto, lebo nepoberal žiadne dávky a teda nemal z čoho ani platiť výživné. Uviedol, že v rokoch 2010-2011 si nehľadal prácu, pretože keby si našiel nejakú prácu, tak by nedostával dávky v hmotnej núdzi. V minulosti pracoval v Slovinsku na stavbách, avšak pri výkone tejto práce nedostal žiadnu mzdu. Po návrate z výkonu trestu výkonu odňatia slobody ho otec žiadal, aby išiel pracovať s ním na územie Českej republiky a to pri zatepľovaní budov, pričom má takisto nejaké ponuky na prácu, ale tie nie sú hodnoverné. Od augusta 2013 si nehľadal žiadnu prácu. Mal. I. Š. navštevoval, pritom tento jeden rok býval u jeho matky v E.. Počas výkonu trestu odňatia slobody požiadal o zmenu starostlivosti a žiadal zveriť mal. I. Š. do jeho starostlivosti, avšak táto žiadosť bola zamietnutá. Mal. I. Š. podaroval oblečenie v auguste 2013 a takisto manželke G. W. ukradol peniaze na dotykový mobil vo výške 60,- Eur, ktorý dal svojmu synovi I. Š., avšak tento mu ukradol jeho nevlastný brat. Nemal žiadne doklady o tom, že by zaplatil výživné, keďže tieto odovzdal svojej manželke. Dodatočne však súdu predložil doklady o úhrade výživného. Vyjadril sa aj k svojim výdavkom na domácnosť.

Poškodená C. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že mal. I. Š. navštevuje prvý ročník Stredného odborného učilišťa v E., pričom od jeho narodenia sa o neho obžalovaný I. W. nestaral, keďže ešte pred jeho narodením obžalovaný I. W. nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Pri zverení maloletého dieťaťa do jej starostlivosti niekedy v roku 2004, bol obžalovaný zaviazaný platením výživného v minimálnej výške, v tom období v sume 25,40 Eur. Jej príjem v čase rozhodovania súdu prestavovali dávky v hmotnej núdzi ako aj prídavky na deti vo výške 130,- Eur, pričom posledných šesť mesiacov pracovala v rámci aktivačných prác a z tohto dôvodu poberala sumu 200,- Eur, avšak tieto práce mala v blízkej budúcnosti ukončiť. Spoločne s druhom E. I. obývala byt so spoločnou deväťročnou dcérou G. D. a mal. I. Š. vo veku 17 rokov, ktoré mal dovŕšiť dňa 21.06.2014. Dve z jej ďalších detí boli umiestnené v detskom domove a starší syn a staršia dcéra boli už v manželskom zväzku, pričom už nežili s nimi v spoločnej domácnosti. Jej druh E. I. poberal sociálne dávky vo výške 50,- Eur a 10,- Eur. Mal. I. Š. ukončil povinnú školskú dochádzku, avšak ešte nasledujúci školský rok podľa jej vyjadrenia bude navštevovať stredné odborné učilište. Jej syn v rámci praxe ako zvárač mesačne zarobil sumu okolo 60,- Eur. Vyjadrila sa, že celú sociálnu dávku vo výške okolo 100 až 150,- Eur minie na stravu, na topánky či potrebné oblečenie pre svoje deti, pričom mal. I. a G. poskytuje 5,- Eur mesačne ako vreckové. Obžalovaný I. W. od 1.1.2010 podľa jej vyjadrenia nezaplatil vôbec výživné, pričom jej syn mal. I. Š. jej povedal, že mu obžalovaný raz odovzdal sumu 20,- Eur a raz 5,- Eur, ale ona to nevidela. Nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný v októbri 2013, v novembri 2013 ako aj v januári 2014 a dňa 19.06.2014 uhradil výživné na mal. I. Š.. Spomenula si však, že jej prišli dve poštové poukážky, pričom mohli byť z novembra a z októbra 2013. Od júna 2013 a to spätne od 1.1.2013 poberala náhradné výživné na mal. I. Š. vo výške 25,40 Eur mesačne. V prípade, keď jej obžalovaný zaslal výživné, tak poštové poukážky priniesla na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V dôsledku neplatenia výživného zo strany obžalovaného sa mal. I. Š. nedostal do núdze. Jej syn netrpí žiadnymi závažnými zdravotnými problémami, ani sa nevenuje žiadnym kultúrnym či športovým aktivitám. Súdna exekútorka JUDr. L. jej raz zaslala sumu 100,- Eur na úhradu výživného, nebola si však tým istá. Potvrdila, že obžalovaný priniesol jej synovi mal. I. Š. mobilný telefón, ale zdalo sa jej, že je z kontajneru. Poprela tvrdenie obžalovaného, že by svojho syna I. Š. vyhodila z domu. Poprela takisto ďalšie tvrdenie obžalovaného, že manželka obžalovaného jej poslala výživné.

Svedkyňa Mgr. D. zastupujúca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou v prípravnom konaní vypovedala, že na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou č. VT1/OPVHN/SOC/2013/30957-006 zo dňa 27.05.2013 bolo priznané na mal. I. Š. náhradné výživné vo výške 25,40 Eur mesačne počnúc dňom 1.1.2013 doposiaľ, ktoré bolo vyplácané na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Vranov n/T., č. k. zo dňa 08.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2010. Voči obžalovanému I. W. si neuplatnila nárok na náhradu škody, keďže v prípade, pokiaľ by obžalovaný uhradil bývalej družke, poškodenej C. D. výživné, tak táto bola povinná to nahlásiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a vyplatené náhradné výživné mala vrátiť tomuto úradu. V rámci konania pred súdom uvedená svedkyňa predložila správu, že náhradné výživné je vyplácané poškodenej na základe jej žiadosti zo dňa 29.04.2013, pričom toto výživné bolo vyplácané aj v čase rozhodovania súdu, pričom podľa správy tejto svedkyne zo dňa 25.02.2014 celkovo vyplatili poškodenej sumu 355,60 Eur. Zároveň uvedená svedkyňa pripojila príslušné rozhodnutie tohto úradu zo dňa 27.05.2013 ako aj potvrdenia o vyplácaní náhradného výživného za rok 2013 a 2014.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 20.05.2014, č. k. -10 bol maloletý I. Š. zverený do výchovy matky, pričom výživné za obdobie od 19.04.2001 do budúcna nebolo určené.

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -16 zo dňa 08.12.2009 bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. -10 zo dňa 20.05.2014 tak, že obžalovaný bol zaviazaný platením výživného na maloleté dieťa po 25,40 Eur mesačne začínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do 25. toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou č. VT1/OPVHN/ SOC/2013/30957-006 zo dňa 27.05.2013 bolo rozhodnuté, že mal. I. Š. má nárok na náhradné výživné vo výške 25,40 Eur, počínajúc dňom 1.1.2013.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol obžalovaný vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v dobe od 20.01.2010 do 04.09.2011 a dňa 05.11.2011 bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu. Obžalovaný bol opätovne evidovaný v evidencii odo dňa 20.08.2013 do 12.11.2013, pričom dňa 13.11.2013 požiadal o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Podľa správy tohto úradu v dobe od 1.3.2011 nepoberal žiadne sociálne dávky, pričom od marca 2011 mal poberať dávku v hmotnej núdzi.

Vo veci bol v prípravnom konaní zabezpečený rodný list maloletého I. Š., rozúčtovanie pracovnej odmeny obžalovaného I. W. počas výkonu trestu odňatia slobody, správa Správy katastra Vranov nad Topľou ako aj ďalšie správy príslušných štátnych orgánov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný I. W. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčuje predovšetkým vlastná výpoveď, keďže priznal, že na mal. I. Š. v rozhodnom období neuhrádzal výživné v určenej výške, ako aj svedecká výpoveď poškodenej C. D., v súlade s ktorými vyznievajú aj zabezpečené listinné dôkazy.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. -10 zo dňa 20.5.2004 bol mal. I. Š.Á. zverený do výchovy svojej matky C. D. s tým, že výživné za obdobie od 19.4.2001 do budúca nebolo určené. Rozsudkom toho istého súdu zo dňa 8.12.2009 č. k. -16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.01.2010, bol zmenený výrok predchádzajúceho rozsudku tunajšieho súdu tak, že obžalovaný ako otec mal. I. Š. bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné na toto mal. dieťa vo výške 25,40 eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa, poškodenej C. D.. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od uvedenej doby si obžalovaný I. W. svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. I. Š. neplnil. Obžalovaný síce tvrdil, že od 1.1.2010 uhrádzal výživné na svojho mal. syna vo výške 20,00 eur tak, že výživné zasielal poštovou prepravou poškodenej C. D. a že sumu 5,00 eur mesačne odovzdával priamo svojmu synovi mal. I. Š.F., uvedené plnenie si svojej vyživovacej povinnosti takýmto spôsobom však nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi. Takéto vyjadrenie obžalovaného poprela aj samotná poškodená C. D.. Obžalovaný pritom ďalej tvrdil, že pred jeho nástupom do výkonu trestu odňatia slobody dňa 26.8.2011 uhradil poškodenej sumu 20, eur a že počas odpykávania si uloženého trestu odňatia slobody výživné na mal. I. Š. uhrádzala jeho manželka G. W. vo výške 5,00 eur. Uvedené tvrdenie obžalovaného o uhrádzaní výživného na mal. I. Š. manželkou obžalovaného počas vykonávania trestu odňatia slobody však opätovne poprela samotná poškodená C. D..

Obžalovaný hodnoverným spôsobom pritom preukázal iba skutočnosť, že dňa 24.10.2013, dňa 21.11.2013, dňa 21.1.2014 ako aj dňa 19.6.2.2014 dvakrát, uhradil sumy 5,00 eur, teda spolu za uvedené obdobie vyplatil výživné poškodenej C. D. vo výške 25, eur. Poškodená C. D. pritom pripustila, že nemá síce vedomosť, že by jej obžalovaný uhradil výživné v mesiacoch október, november roku 2013, január roku 2014 ako aj dňa 19.6.2014, teda v deň konania hlavného pojednávania, pripustila však, že obdržala 2 poštové poukážky o úhrade výživného, ktoré predložila príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou, ktorý jej vyplácal náhradné výživné. Totožne ako obžalovaný I. W. tak aj poškodená C. D. uviedli, že obžalovaný I. W. nad rámec vyživovacej povinnosti mal. I. Š. odovzdal mobilný telefón, pričom obžalovaný sa v tejto súvislosti vyjadril, že sumu na zakúpenie tohto mobilného telefónu odcudzil svojej manželke G. W. a poškodená C. D. sa v súvislosti s týmto telefónom vyjadrila, že podľa jej názoru ho obžalovaný vybral z kontajnera. Súd je toho názoru, že aj v prípade pravdivosti tvrdenia obžalovaného, že poskytol svojmu synovi mal. I. Š. uvedený mobilný telefón, túto skutočnosť nemožno považovať za splnenie si vyživovacej povinnosti obžalovaného v inej ako peňažnej forme, keďže uvedený mobilný telefón neslúži na uspokojovanie základných životných potrieb mal. dieťaťa.

Pri posudzovaní schopnosti obžalovaného plniť si svoju vyživovaciu povinnosť súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný bol v období od 26.8.2011 do 26.7.2013 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom počas odpykávania si tohto nepodmienečného trestu odňatia slobody bol v určitom období pracovne zaradený a poberal aj odmenu za vykonanú prácu. Súd opierajúc sa o zabezpečené rozúčtovanie pracovnej odmeny predloženej na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice I však mal za preukázané, že čistá mzda, po zarátaní rôznych pohľadávok štátu v

jednotlivých obdobiach, v mesiacoch október roku 2011 predstavovala len sumu 2,25 eur, november roku 2011 sumu 13,42 eur, december roku 2011 sumu 6,55 eur, január 2012 sumu 13,34 eur, február 2012 sumu 5,81 eur, marec 2012 sumu 4,32 eur, november 2012 sumu 2,17 eur, december 2012 sumu 2,17 eur a že za celé obdobie výkonu trestu odňatia slobody tak ako bolo vyššie uvedené obžalovanému bola vyplatená suma 56,89 eur. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s vyjadrením v skutkovej vete obžaloby, že obžalovaný nebol schopný počas výkonu tohto trestu odňatia slobody dostatočným spôsobom prispievať na výživu mal. I. Š. aspoň v minimálnej výške určenej v znení neskorších predpisov. Je však nepochybné, že obžalovaný si túto svoju vyživovaciu povinnosť, aspoň vo vyššie spomenutej minimálnej výške určenej zákonom o rodine, mal plniť v období od 1.1.2010 do 25.8.2011 a následne v období od 27.7.2013 do času rozhodovania súdu prvého stupňa. Zo správ príslušných štátnych orgánov súd zistil, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v uvedenom období a to konkrétne od 20.01.2010 do 04.09.2011, pričom dňa 05.11.2011 bol vyradený z tejto evidencie práve z dôvodu nespolupráce, pričom je zrejmé, že v tomto období a to presne dňa 26.8.2011 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. V období od 1.1.2010 do 28.2.2011 obžalovaný I. Š. poberal dávku v hmotnej núdzi a to výške 62,50 eur a podľa správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 10.2.2014 túto dávku poberal aj za obdobie od marca r. 2011 doposiaľ. Podľa vyjadrenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní, čo je v súlade s príslušnými listinnými dôkazmi, obžalovaný sa ihneď po návrate z výkonu trestu odňatia slobody zaevidoval v evidencii nezamestnaných, pričom v tejto evidencii sa nachádzal v období od 20.8.2013 do 12.11.2013. Podľa vyjadrenia samotného obžalovaného, keďže v uvedenom období nepoberal žiadne štátne sociálne dávky, bol na vlastnú žiadosť podanú v októbri r. 2013 vyradený z evidencie nezamestnaných dňom 13.11.2013.

Obžalovaný počas celého rozhodného obdobia, počas ktorého nevykonával trest odňatia slobody, však podľa vlastného vyjadrenia si aktívne sám nehľadal prácu dôvodiac, že v prípade získania zamestnania by nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti, pričom pri výkone predchádzajúceho zamestnania na území Slovinskej republiky mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody si však obžalovaný opätovne nehľadal nijaké zamestnanie s tým, že aj keď mu bola ponúknutá nejaká práca, túto podľa vlastného vyjadrenia nepovažoval za hodnovernú. Vyjadril sa, že jediným príjmom jeho rodiny pozostávajúcej z terajšej manželky G. W. a spoločného syna O., nar. 2011 ako aj štyroch mal. detí z predchádzajúceho vzťahu jeho manželky je rodičovský príspevok ako aj materská dávka jeho manželky v celkovej výške 200, eur, z ktorého uhrádzajú jeho svokre sumu od 20, eur do 50, eur mesačne.

Poškodená C. D. pritom uviedla, že žije v spoločnej domácnosti so svojim druhom E. I., ich spoločnou dcérou G. D. vo veku 9 rokov ako aj mal. I. Š. vo veku 17 rokov. Jej dve ďalšie deti sú umiestnené v detskom domove a ďalšie dve deti sú už samostatné. Jej príjem pritom pozostáva z dávok v hmotnej núdzi ako aj prídavkov na deti vo výške 130, eur, avšak v čase rozhodovania súdu vykonávala aj aktivačné práce a z uvedeného dôvodu jej celkový príjem dosiahol sumu 200, eur. Jej druh E. I. pritom poberal sociálne dávky v celkovej výške 60, eur. Poprela pritom vyjadrenie obžalovaného, že by mal. I. Š. už s ňou nežil v spoločnej domácnosti a takisto jeho vyjadrenie, že by poberala štátne sociálne dávky v celkovej výške 300, eur.

Z vyššie uvedeného je teda nepochybné, že obžalovaný za účelom možnosti uhrádzania výživného svojmu mal. synovi I. Š.G. bol povinný si sám aktívne hľadať zamestnanie a vyvinúť snahu získať finančné prostriedky na zabezpečenie peňažného plnenia aj pre uvedené maloleté dieťa. Z výpovede obžalovaného pritom mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný si nehľadal zamestnanie v rozhodnom období práve z dôvodu nemožnosti poberania príslušných sociálnych dávok počas výkonu akéhokoľvek zamestnania. Nedôveryhodne pritom vyznieva jeho tvrdenie, že akékoľvek ponuky prác vyhodnotil ako nevieryhodné, keďže jeho predchádzajúci zamestnávateľ pri výkone práce na území Slovinskej republiky mu nevyplatil mzdu. Z jednotlivých vyjadrení obžalovaného ako aj z jeho celkového vystupovania na hlavnom pojednávaní bolo zrejmé, že obžalovaný si naozaj sám aktívne nevyhľadáva možnosti získania akéhokoľvek, hoci len brigádnického zamestnania. Je predovšetkým prvoradou povinnosťou rodiča za účelom zabezpečenia výživy svojim mal. deťom zabezpečiť si možnosť získania akéhokoľvek zamestnania. Obžalovaný pritom neuvádzal a ani súd nemal z iných skutočností za preukázané, aby si obžalovaný z dôvodu zdravotného stavu nedokázal získať finančné prostriedky za účelom finančného zabezpečenia svojej rodiny, vrátane mal. I. Š.. Zo samotného zistenia, že obžalovaný nemá žiaden príjem, práve z dôvodu nedostatočnej snahy obžalovaného si akýkoľvek príjem zabezpečiť, však nemožno vyvodiť záver, že obžalovaný nie je schopný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Plnenie vyživovacej povinnosti totiž neznamená povinnosť si túto plniť len v prípade poberania nejakého príjmu. Rodič maloletého dieťa je povinný vyvinúť snahu za účelom zabezpečenia si zamestnania a v prípade nemožnosti nájsť si akúkoľvek prácu snažiť sa získať aspoň štátne sociálne dávky. Obžalovaný neuvádzal, že by trpel nejakými zdravotnými ťažkosťami brániacimi mu nájsť si akékoľvek zamestnanie, hoci len brigádnicky.

Obžalovaný bol tak v inkriminovanom období od 01.01.2010 do času rozhodovania súdu prvého stupňa dňa 19.6.2014 zaviazaný uhradiť na výživnom na mal. I. Š. za rok 2010 sumu 304,44 eur ( 6 mesiacov po 25,36 eur a 6 mesiacov po 25,38 eur ), za rok 2011 do dňa nástupu výkonu trestu odňatia slobody dňa 26.8.2011, čiže aj vrátane mesiaca august roku 2011, sumu 204,28 eur ( 6 mesiacov po 25,38 eur a 2 mesiace po 26, eur ), v roku 2012 vzhľadom na nedostatočný príjem z pracovnej činnosti počas výkonu trestu odňatia slobody nebol schopný plniť si ani čiastočne svoju vyživovaciu povinnosť. V roku 2013 obžalovaný mohol po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dňa 26.7.2013, teda nasledujúceho mesiaca august roku 2013, opätovne si plniť ďalej svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. I. Š. a to vo výške 135,65 eur ( 5 mesiacov po 27,13 eur ). V priebehu roku 2014 a to až do rozhodovania súdu prvého stupňa dňa 19.6.2014 bol obžalovaný povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť aspoň v minimálnej výške, t.j. v sume 135,65 eur ( 5 mesiacov po 27,13 eur ). Za celé uvedené obdobie tak bol obžalovaný povinný uhradiť poškodenej C. D. na výživu svojho syna mal. I. Š. sumu 780,02 eur. Obžalovaný pritom preukázal, že v inkriminovanej dobe uhrádzal výživné len ojedinele a aj to len vo výške 5, eur, teda uhradil celkovo sumu vo výške 25, eur ( dňa 24.10.2013 sumu 5, eur, dňa 21.11.2013 sumu 5,00 eur, dňa 21.01.2014 sumu 5,00 eur, dňa 19.6 2014 dvakrát sumu 5,00 eur ). Celkový dlh obžalovaného na výživnom na mal. I. Š. tak dosiahol sumu 755,02 eur.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd preto kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu uvedeného trestného činu tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas. Vzhľadom na to, že súd určoval sumu dlžného výživného do doby rozhodovania súdu prvého stupňa, upravil skutkovú vetu svojho rozsudku tak, že dlžné výživné určil na hodnotu 755,02 eur.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa (§ 34 ods. 4 Tr. zákona)

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený záporne.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol dosiaľ celkovo už 10 krát súdne trestaný, pričom poslednýkrát bol odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona a to na trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný bol pritom v prípade predchádzajúcich odsúdení postihnutý predovšetkým za majetkovú trestnú činnosť ako aj za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona či za trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a ) Tr. zákona. Obžalovaný bol pritom z výkonu posledného trestu odňatia slobody podmienečne prepustený dňa 26.7.2013 s určením skúšobnej doby podmienečného prepustenia v trvaní štyroch rokov.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k trestnej činnosti priznal a túto oľutoval. Obžalovaný totiž už v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní v rámci práva posledného slova spáchanie skutku priznal a jeho spáchanie aj oľutoval ( § 36 písm. l/ Tr. zákona ). Priťažujúcou okolnosťou na strane obžalovaného bola skutočnosť, že v minulosti bol opakovane súdne trestaný ( Tr. zákona ). U obžalovaného tak bola zistená rovnováha poľahčujúcich ako aj priťažujúcich okolností podľa Tr. zákona a z uvedeného dôvodu nebolo potrebné nijakým spôsobom upravovať základnú trestnú sadzbu upravenú v .

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zákona umožňuje uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v rozmedzí od jedného do piatich rokov.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal v období plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, odôvodnené by bolo uloženie mu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd však v prípade tohto obžalovaného zohľadnil skutočnosť, že tento práve v období konania pred súdom prvého stupňa začal aspoň čiastočne uhrádzať výživné na mal. I. Š.. Na strane tohto obžalovaného však predovšetkým prihliadol na skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu spoločne s manželkou G. W. očakávali narodenie ďalšieho dieťa, pričom spoločne s manželkou mal v starostlivosti nielen spoločného syna O. ale aj ďalšie štyri deti z predchádzajúceho vzťahu jeho manželky. Za takejto životnej situácie obžalovaného súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo neprimerane prísne a že účel trestu naplní aj alternatívny trest v podobe trestu povinnej práce v zmysle ust. § 54 Tr. zákona. Súd je toho názoru, že práve takýto druh trestu umožní obžalovanému aspoň čiastočne získať pracovné návyky umožňujúce mu aj po vykonaní tohto trestu aktívne si hľadať zamestnanie, práve vzhľadom na nevyhnutnosť materiálneho zabezpečenia svojej rodiny ako aj plnenia si svojej vyživovacej povinnosti k mal. I. Š..

Vychádzajúc z celkovej výmery tohto druhu trestu upravenú v ust. § 54 Tr. zákona v rozpätí od 40 do 300 hodín, dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť tento druh trestu na samej hornej hranici, teda v trvaní 300 hodín. V rámci výkonu tohto trestu, ktorý je obžalovaný povinný vykonať v dobe jedného roka od nariadenia tohto trestu, súd obžalovaného v zmysle ust. § 55 ods. 1 Tr. zákona zaviazal povinnosťou uhradiť poškodenej C. D. dlžné výživné ustálené v skutkovej vete tohto rozsudku. Súd zdôrazňuje, že v prípade, pokiaľ by sa obžalovaný v priebehu tohto obdobia dopustil akejkoľvek protiprávnej činnosti, či nesplnil si svoju povinnosť uhrádzať dlžné ako aj bežné výživné alebo v prípade nevykonávania nariadených prác v určenom rozsahu, trest povinnej práce sa premení na nepodmienečný trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce sa mu nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súd na záver poukazuje na skutočnosť, že pri uvedenej trestnej činnosti je účelom trestu predovšetkým zabezpečiť, aby obžalovaný ako povinná osoba si plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Vzhľadom práve na umožnenie obžalovanému plniť si túto povinnosť sa súdu ako najvhodnejší preto javil vyššie uvedený druh trestu aj napriek predchádzajúcim početným odsúdeniam obžalovaného predovšetkým však za majetkovú trestnú činnosť, teda nie z dôvodu neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osob0y, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.