Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/96/2013

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky JUDr. W. N., bytom G., M. XXA proti odporcovi F. SK, s.r.o. so sídlom G., M. XXX/XXXX, IČO XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. T. X., advokátom so sídlom M., L. XX, o zaplatenie 7375,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29. novembra 2012, č.k. -140 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo výške 245,15 eur, k rukám Mgr. T. X., advokáta, do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi domáhala zaplatenia sumy 7375,71 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 7375,71 eur od 17.12.2010 do zaplatenia, odmontovania zastrešenia bazéna a jeho odstránenia z pozemku navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci uzavreli platne písomnú zmluvu o dielo č. 101168 dňa 26.05.2011, keď za navrhovateľku ako objednávateľa ju podpísal jej manžel, ktorého na to podľa jej vyjadrenia poverila a uvedené ani v konaní nespochybňovala. Navrhovateľka zaplatila odporcovi dohodnutú cenu diela v sume 6705,71 eur, v dvoch splátkach dňa 07.06.2010 v sume 3352,85 eur, dňa 28.09.2010 vo výške 3352,86 eur. Dielo bolo odovzdané dňa 09.09.2011 a pri jeho odovzdávaní neboli zistené žiadne vady. Súd mal za to, že predmetná zmluva o dielo sa riadi ustanoveniami Obč. zákonníka a to a nasl. s výnimkou zodpovednosti za vady, keď dojednanie v bode 6.4. VZP súd považoval za prejav účastníkov voľby práva, konkrétne ustanovení , čo potvrdila aj samotná navrhovateľka nielen podpisom, resp. jej manžel Všeobecných obchodných podmienkach, ale aj odkazom na ust. Obch. zák. v reklamácii a odstúpení od zmluvy zo dňa 04.10.2010. Žalovaná suma 7375,71 eur pozostáva zo sumy 6705,71 eur, ktorú žiada navrhovateľka titulom zmluvy o dielo a následne odstúpenia od tejto zmluvy a sumy 670 eur ako náhrady škody. Navrhovateľka po prevzatí diela, počas používania diela zistila faktické vady a to: v zadnej časti zastrešenia v tzv. klapačke asi uprostred v dutinách sa nachádzajú stružliny pravdepodobne z materiálu, z ktorého je zhotovená konštrukcia zastrešenia, na koľajničkách vzadu nie sú tesnenia, na celom zastrešení vnútri v dutinách sa zráža voda, ktorá tam zostáva, na koľajničkách na ľavej strane zastrešenia z pohľadu spredu sa objavili hrdzavé škvrny, ktoré riadne reklamovala odporcovi listom zo dňa 04.10.2010, čo potvrdil aj odporca v konaní a písomnosť prevzal dňa 05.10.2010. Navrhovateľka využila svoje právo a zároveň oznámila odporcovi voľbu nároku v zmysle Obch. zák., a to odstúpenie od zmluvy, keď zákonné ustanovenie neupravuje poradie uplatnenia týchto nárokov, ale ich len vymenúva a voľba patrí kupujúcemu. Odporcom, resp. jeho spoločníkom (odporca považuje predmetné vyjadrenie za svoje), bolo navrhovateľke oznámené listom zo dňa 24.10.2010, že predmetnú reklamáciu neuznáva, keď výskyt stružlín nebol preukázaný, aj v prípade ich výskytu, uvedené nie je vadou a žiadnym spôsobom nebráni v riadnom užívaní

diela, zarážky tesnenia sa k dielu nedodávajú (tesnenie je len vpredu), o čom navrhovateľka mala vedomosť, ich údajná absencia nie je vadou diela, zrážanie vody v dutinkách je prirodzeným fyzikálnym javom, ktorému sa nedá zabrániť, poukázal na bod 6.2. VZP, ktoré s súčasťou zmluvy o dielo, k hrdzavým škvrnám na ľavej strane zastrešenia, na koľajničkách môžu vznikať farebné odtiene odlišné do farby koľajničiek, alebo škvrny podobajúce sa na hrdzu, tieto sú však výlučne spôsobené vonkajšími vplyvmi, keď koľajničky sú vyrobené zo zliatin Al a sú povrchovo upravené eloxom, čo vylučuje ich korodovanie. Prachové častice prichytené na koľajničke zväčša spôsobujú farebná odtieň odlišný od farby koľajničky a kovové častice zväčša spôsobujú škvrnu podobajúcu sa na hrdzu. Prípadný výskyt farebných odtieňov nemohol vzniknúť v dôsledku vady koľajničky a reklamovaná vada nie je vadou diela. Konštatoval, že postup pri odstúpení od zmluvy závisí od toho, či omeškanie znamená podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Zákon definuje podstatné porušenie zmluvy v zmysle § 345 ods.1 Obch. zákonníka, pričom zákon vyžaduje pozitívnu vedomosť porušujúcej zmluvnej strany v čase uzavretia zmluvy o nezáujme druhej strany na plnení. Súd mal za to, že v danej veci nebola zmluva porušená podstatným spôsobom a teda platí, že v pochybnostiach sa porušenie povinností považuje za nepodstatné. Pokiaľ ide o nepodstatné porušenie zmluvy navrhovateľka nepostupovala v súlade s ust. § 346 Obch. zák., v zmysle ktorého je potrebné najskôr druhej strane poskytnúť primeranú lehotu na plnenie a až po márnom uplynutí dodatočnej primeranej lehoty je možné postupovať tak, že sa odstúpi od zmluvy. V danej veci došlo najskôr k odstúpeniu od zmluvy, ktoré však súd nepovažoval za dôvodné a teda odstúpenie sa síce dostalo do dispozičnej sféry odporcu dňa 05.10.2011, avšak jeho účinky nenastali. Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a s poukazom na vyjadrenie svedka, že prípadný výskyt stružlín nie je vadou a nebol preukázaný a ich prítomnosť nebráni v riadnom užívaní diela, zarážky tesnenia boli dodané (vyjadrenie svedka), zrážanie vody nie je vadou s poukazom na bod 6.2. VZP, výskyt farebných odtieňov nespôsobil odporca ani osoby, ktoré vykonali dielo v zmysle ust. § 431 Obch. zák., keď z potvrdenia o prevzatí diela zo dňa 09.09.2010 vyplýva, že dielo bolo bez vád a v konaní nebol preukázaný opak. Ďalej poukázal na ust. § 351 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého v prípade platného odstúpenia od zmluvy sa zakotvuje synalagmatický záväzok a vyrovnanie sa týka povinnosti každej zmluvnej strany vrátiť to plnenie, ktoré pred odstúpením prijala, pri peňažnom plnení aj úroky z omeškania dohodnuté alebo zákonné. V konaní nebolo spochybnené, že odporca predtým, ako mu navrhovateľka doručila písomnosť zo dňa 04.10.2010 dostal ako plnenie dohodnutú cenu diela a navrhovateľka ako plnenie zhotovenie diela. V prípade, že by došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, vznikla by povinnosť účastníkom vzájomne si vrátiť poskytnuté plnenia, nakoľko sa jedná o synalagmatický záväzok. Avšak súd nepovažoval odstúpenie navrhovateľky za dôvodné a preto nie je dôvodný ani návrh v časti povinnosti odporcu odmontovania zhotoveného diela. Vzhľadom na to, že súd nepovažoval návrh navrhovateľky za dôvodný v časti povinnosti zaplatiť jej cenu diela, nepovažoval za dôvodný ani návrh v časti povinnosti zaplatiť úrok z omeškania 9% ročne od 17.12.2010, keď odporcovi nevznikla povinnosť odmontovania si zhotoveného diela, t.j. ani navrhovateľke nevznikla povinnosť voči odporcovi na vydanie zhotoveného diela. Vzhľadom na to, že povinnosť zaplatenia ceny zhotovenia by súd viazal na povinnosť vydania, resp. odovzdania zhotoveného diela, nepovažoval za dôvodnú požiadavku na zaplatenie úroku z omeškania z ceny diela, preto v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol, teda v konaní sa ďalej nezaoberal výškou požadovaného úroku z omeškania ani dňom vzniku omeškania. Pokiaľ ide o škodu, ktorú navrhovateľka voči odporcovi vyčíslila na sumu 670 eur a ktorá predstavuje 10% z ceny zhotoveného diela, mal za to, že zo strany navrhovateľky neboli preukázané predpoklady zodpovednosti odporcu a teda súd sa už v konaní nemusel zaoberať výškou škody a pokiaľ ide o prípadné znalecké dokazovanie, súd na základe uvedeného považoval za nehospodárne. Navrhovateľka nepreukázala spôsobenú škodu, iba vyčíslenie ako 10% z ceny diela nemožno automaticky stotožňovať so vzniknutou škodou a bolo by teda potrebné zohľadniť nielen všeobecnú hodnotu dlaždíc v čase poškodenia, ale aj rozsah škody, ktorý vznikol v súvislosti s ich poškodením. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Navrhovateľka ako poškodená má právo na náhradu škody vo výške, ktorú by potrebovala na uvedenie veci do predošlého stavu. V tomto prípade dôkazné bremeno nesie navrhovateľka, ktorá bola povinná preukázať nielen vznik škody, ale aj porušenie povinnosti odporcom, jeho zavinenie a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody ako protiprávnym následkom takéhoto porušenia povinnosť, avšak navrhovateľka dôkazné bremeno ohľadom predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti odporcu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. neuniesla, preto súd návrh navrhovateľky v časti sumy 670 eur ako nedôvodný zamietol. Nakoľko súd považoval požiadavku navrhovateľky na zaplatenie sumy 670 eur ako náhrady škody za nedôvodnú, zamietol návrh aj v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 670 eur od 17.12.2010 a s ohľadom na uvedené sa v konaní nezaoberal dňom vzniku omeškania ani výškou úrokovej sadzby.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( ). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. Súd prvého stupňa upustil od vykonania ďalšieho dokazovania zo strany navrhovateľky - vykonanie obhliadky a znaleckého dokazovania, keď uvedené návrhy nepovažoval s ohľadom na zistený skutkový stav za dôvodné a hospodárne. Súd uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (, ), existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania, ani zo samotného návrhu navrhovateľa. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými účastníkmi konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (, ), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a vo veci plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania ako náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1902,54 eur za 7 úkonov právnej pomoci: - príprava a prevzatie zo dňa 02.04.2012, písomné podanie zo dňa 19.06.2012, účasť na pojednávaní dňa 26.04.2012, účasť na pojednávaní dňa 21.06.2012, účasť na pojednávaní dňa 20.09.2012, účasť na pojednávaní dňa 08.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 v 1, 6 x á 237,34 eur, 1 x 59,34 eur, 7 x režijný paušál á 7,63 eur, náhrada straty času za účasť na pojednávaní dňa 26.04.2012, dňa 21.06.2012, dňa 20.09.2012, dňa 08.11.2012, dňa 29.11.2012 (cesta M. - G. a späť) 20x á 12,71 eur v zmysle ust. , , , ,, , vyhl. č. , cestovné za použitie motorového vozidla EČ SE- XXXBD v zmysle vyhl. č. , Opatrenia MPSVaR č. za účasť na pojednávaní dňa 26.04.2012 cesta M. - G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za účasť na pojednávaní dňa 21.06.2012 cesta M. - G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za účasť na pojednávaní dňa 20.09.2012 cesta M. - G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za účasť na pojednávaní dňa 08.11.2012 cesta M. - G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94), za účasť na pojednávaní dňa 29.11.2012 cesta M. - G. a späť (1x84km x 0,183 eur + náhrada za pohonné hmoty 5,9l/100km x 84km x 1,40 eur (15,37+6,94). Celkovo súd vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1902,54 eur, ktorú zaviazal podľa ust. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 26.04.2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 26.04.2012 je v sume 1,469 eur za liter (nafty). Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 21.06.2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 21.06.2012 je v sume 1,410 eur za liter (nafty). Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 20.09.2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 20.09.2012 je v sume 1,493 eur za liter (nafty). Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 08.11.2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 08.11.2012 je v sume 1,450 eur za liter (nafty). Pokiaľ ide o cenu za pohonné hmoty, právny zástupca odporcu nepredložil doklad o ich zakúpení zo dňa 29.11.2012 a žiadal priznať cenu 1,40 eur za liter, teda súd vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena zverejnená na www.statistics.sk (Štatistický úrad SR) za deň 29.11.2012 je v sume 1,449 eur za liter (nafty).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že rozsudok súdu prvého stupňa nemá náležitosti podľa ust. § 157 ods. 2, najmä neobsahuje, o ktoré dôkazy súd oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal dôkazy ňou navrhnuté, z čoho mal preukázané, že ide o nepodstatné vady, napadnutý rozsudok neobsahuje výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Týmto odňatím možnosti konať pred súdom bolo porušené jej právo na spravodlivý proces, nebola zabezpečená spravodlivá ochrana jej práv a oprávnených záujmov. Ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal ani základné dôkazy, ako je výsluch štatutárneho zástupcu odporcu, uspokojil sa s výpoveďou právneho zástupcu odporcu, ktorý nemá predstavu o vadách na zastrešení dodanom odporcom. Ďalej namietala, že odporca, resp. jeho právny zástupca v priebehu celého konania nenavrhol žiadne dôkazy na jeho tvrdenie, oponujúce návrhu. Napriek tomu sa súd stotožnil s jeho nepodloženými tvrdeniami a odvážil sa vo veci meritórne rozhodnúť. Takéto rozhodnutie bez vykonania dokazovania mohol súd vyhlásiť už na pojednávaní dňa 21.06.2012 po vypočutí svedka E., nie zbytočne vytyčovať pojednávania. Mala za to, že súd prvého stupňa nepostupoval nestranne, ale v záujme odporcu. Uviedla, že na pojednávaní dňa 21.06.2012 súd prvého stupňa uložil právnemu zástupcovi odporcu v lehote 30 dní predložiť návrhy na vykonanie dokazovania. Právny zástupca sa neozval, návrhy na dôkazy nepredložil. Odporca vo vyjadrení zo dňa 24.10.2010 vypracovanom technikom B. uviedol, že z fotodokumentácie je zreteľné, že v koľajisku sú „hrdzavé“ body. V priebehu konania na súde právny zástupca odporcu existenciu tejto vady poprel. Súd sa s týmito rozpormi nevysporiadal. Na pojednávaní dňa 08.11.2012 súd prvého stupňa konštatoval, že medzi účastníkmi je sporná skutočnosť vzniku a existencie vád, skutočnosť materiálu, resp. povrchovej úpravy koľajničiek a oprávnenosť požiadavky navrhovateľky na zaplatenie náhrady škody v sume 670 eur. S týmito skutočnosťami sa taktiež súd prvého stupňa nevyporiadal, navrhované dokazovanie nevykonal. Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevykonal prakticky žiadne dokazovanie, z tohto dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že od zmluvy o dielo odstúpila podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d) Obch. zákonníka, nakoľko bola porušená zmluva medzi účastníkmi podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2 Obch. zák.). Mala za to, že vo veci bolo treba posúdiť predovšetkým, či došlo k vadám, ktoré znamenajú podstatné porušenie zmluvy. Uviedla, že podstatné porušenie zmluvy spočíva v nedodržaní dohodnutej kvality povrchovej úpravy konštrukcie a koľajničiek, teda v nedodržaní kvality dohodnutého materiálu použitého na koľajničky a konštrukciu zastrešenia. Materiál, z ktorého mali byť zhotovené koľajničky a konštrukcia zastrešenia je uvedený v čl. I. bod 1.1. zmluvy - zliatina AIMgSi zodpovedajúca ČSN 424401. V čl. III. bod 3.1. písm. U) zmluvy je uvedená povrchová úprava konštrukcie koľajničiek: ELOX. Poukázala na to, že nemala záujem na dodaní zastrešenia, ktoré nespĺňalo dojednané podmienky, ktorá skutočnosť bola odporcovi známa. Ďalej mala za to, že posúdenie, či ide o podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy o dielo závisí od odborného posúdenia, či koľajničky a konštrukcia zastrešenia sú vyhotovené z materiálu, ktorý bol dohodnutý účastníkmi. Toto odborné posúdenie však nemôže urobiť súd, vadu nevidel a nemal o nej predstavu, nemá odbornú spôsobilosť na takéto posúdenie. Vady povrchovej úpravy koľajničiek nie sú na prvý pohľad viditeľné, keďže sú na miestach ťažšie prístupných. Pri preberaní ich nemohla zistiť, zistené a reklamované boli v záručnej dobe. Ďalej mala za to, že oprávnene odstúpila od zmluvy s odporcom, odstúpením od zmluvy zmluva zanikla, keď prejav jej vôle ako oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy bol doručený druhej strane (§ 349 ods. 1 Obch. zákonníka). Čo sa týka jej nároku na náhradu škody, na túto časť návrhu nielen nebolo vykonané žiadne dokazovanie, neboli prednesené ani žiadne tvrdenia zo strany oboch účastníkov konania a návrhy dôkazov k týmto tvrdeniam. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa opomenul, že ide o spotrebiteľský spor, keď ona je spotrebiteľ podľa a odporca je dodávateľom. Článok VI. bod 6.2. všeobecných zmluvných podmienok, na ktorý sa odvoláva odporca, je v rozpore s ust. o ochrane spotrebiteľa. Ide o formulárovú zmluvu, ktorú vyhotovil odporca, tiež vypracoval VZP. Preto súd prvého stupňa mal posudzovať z úradnej povinnosti spor i z tohto pohľadu a poskytnúť jej ochranu. S poukazom na ust. a nasl. Obč. zák. uviedla, že spotrebiteľské zmluvy sú upravené v uvedených ustanoveniach a obsahujú osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah, v ktorých je zakotvená absolútna neplatnosť takýchto dojednaní alebo dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Rozsudok súdu prvého stupňa napadla aj vo výroku o náhrade trov konania, keď namietala počet úkonov právneho zástupcu, za ktoré bola priznaná odmena, ako aj skutočnosť, že súd prvého stupňa zisťoval podklady pre vyčíslenie odmeny, ktoré mal doložiť advokát, napríklad hodnotu PHM a podobne.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,15 eur. Uviedol, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 26.05.2010 zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie a namontovanie zastrešenia bazénu. Odporca si svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej zmluvy o dielo splnil, rovnako taktiež svoju povinnosť zo zmluvy o dielo splnila navrhovateľka, nakoľko odporcovi zaplatila dohodnutú cenu diela. Ďalej uviedol, že navrhovateľka listom zo dňa 04.10.2010 oznámila odporcovi údajné vady diela, v dôsledku ktorých mala byť podľa vyjadrenia navrhovateľky zmluva o dielo porušená podstatným spôsobom, čo má podľa navrhovateľky zakladať jej právo na odstúpenie od zmluvy a odporcu vyzvala na vrátenie ceny diela. Odporca na údajnú reklamáciu navrhovateľky reagoval listom zo dňa 24.10.2010, v ktorom údajnú reklamáciu navrhovateľky vo všetkých bodoch neuznal ako oprávnenú. Poukázal na to, že k neexistencii údajných vád diela, ako aj k neexistencii údajného práva na odstúpenie od zmluvy sa podrobne vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.06.2012, ktorého sa plnej miere pridržiava a ktoré uvádza ako súčasť tohto vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľky. Mal za to, že údajný nárok navrhovateľky na vrátenie ceny diela je priamo závislý od platnosti odstúpenia od zmluvy. Právo odstúpiť od zmluvy však navrhovateľke nikdy nevzniklo, nakoľko ňou uvedené vady diela nie sú a ani nemôžu byť vadami diela. Takže ak by aj pripustil (čo však dôrazne popiera), že niektorá z údajných vád by mohla byť skutočne vadou diela, tak by neznamenala podstatné porušenie zmluvy zakladajúce právo odstúpiť od zmluvy, nakoľko dielo by bolo možné naďalej obvyklým spôsobom používať a plnilo by svoj účel. Vyslovil presvedčenie o tom, že ak by aj dodal navrhovateľke koľajničky nevyrobené zo zliatin AL a neopatrené povrchovou úpravou ELOX (čo však dôrazne poprel), tak ani v tomto prípade by nešlo o podstatné porušenie zmluvy zakladajúce právo odstúpiť od zmluvy, nakoľko koľajničky by bolo možné jednoducho odmontovať a vymeniť. Skutočnosť, že navrhovateľke dodal koľajničky podľa zmluvy, t.j. zo zliatin AL a opatrené povrchovou úpravou ELOX, potvrdil aj svedok E., ktorý zároveň potvrdil, že ich možno bezproblémovo kedykoľvek vymeniť (dielo by bolo možné naďalej obvyklým spôsobom používať a plnilo by svoj účel). V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že navrhovateľka navrhla vykonanie dôkazu znaleckým posudkom o tom, či koľajničky sú dodané „v prvej akosti“, tak ako si ich objednala. Teda sama navrhovateľka nenamietala, že koľajničky nie sú vyrobené zo zliatin AL a opatrené povrchovou úpravou ELOX, ale tvrdila, že nemajú údajnú akosť. Znalecké dokazovanie by takto mohlo dôjsť len k záverom o tom, že buď koľajničky spĺňajú dané požiadavky alebo nie, t.j. buď je vec vyrobená zo zliatin AL a opatrená povrchovou úpravou ELOX, alebo nie je - neexistuje výrobok z AL „prvej a druhej triedy“, rovnako tak neexistuje úprava ELOX „ prvej a druhej triedy“. Z uvedeného je zrejmé, že vykonanie tohto dôkazu by bolo pre rozhodnutie vo veci samej nadbytočné a bolo by v rozpore s hospodárnosťou konania (potvrdilo by sa, že koľajničky majú požadované vlastnosti, aj keby nie, čo poprel, tak by to nepredstavovalo podstatné porušenie zmluvy zakladajúce právo odstúpiť od zmluvy). Ďalej uviedol, že ak by aj pripustil (čo dôrazne poprel), že niektorá z údajných vád by mohla byť skutočne vadou diela, ktorá by znamenala nepodstatné porušenie zmluvy, je potrebné uviesť, že navrhovateľke by právo odstúpiť od zmluvy vzniklo až uplynutím navrhovateľkou určenej primeranej dodatočnej lehoty na plnenie. Navrhovateľka však spolu s reklamáciou údajných vád zároveň odstúpila od zmluvy, t.j. nárok z údajných vád si zvolila ihneď a neposkytla mu žiadnu inú možnosť a ani s inou možnosťou nesúhlasila. Z tohto dôvodu by ani v tomto prípade navrhovateľke právo odstúpiť od zmluvy nevzniklo. Rozsudok súdu prvého stupňa považoval nielen za vecne správny, ale aj za podrobne a precízne, zrejme z opatrnosti, odôvodnený tak po vecnej, ako aj právnej stránke. Mal za to, že postupom súdu nebola a ani nemohla byť navrhovateľke odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci úplne a na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam. Výsluch štatutárneho zástupcu odporcu podľa jeho názoru nebolo potrebné vykonať, nakoľko tento by sa nevedel vyjadriť k žiadnym skutkovým okolnostiam. Navrhovateľka tento výsluch ani nenavrhla. Pokiaľ sa týka predloženia dôkazov uviedol, že toto je právom účastníka konania, nie jeho povinnosťou. Návrhy na vykonanie dôkazov súdu prvého stupňa nepredložil, nakoľko mu neboli žiadne známe a na podporu jeho tvrdení, dostatočne postačuje ich právne zdôvodnenie uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 19.06.2012, ako aj na pojednávaniach. Argumentačne zdôvodnené dôvody odvolania uvedené v odvolaní navrhovateľky by podľa jeho názoru nemali slúžiť k reparácii skutočnosti (zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa), že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania svojich tvrdení. Za potrebné považoval uviesť, že odôvodnenosť nároku na vrátenie ceny diela v spojení s platným odstúpením od zmluvy, nebolo možné v konaní relevantne preukázať žiadnym dôkazom. Pokiaľ sa týka údajného nároku navrhovateľky na náhradu škody, ktorý odôvodnila tým, že po odmontovaní predmetu zmluvy ostatnú v kachličkách diery od uchytenia predmetu zmluvy s povrchom, ku ktorému bol pripevnený, mal za to, že navrhovateľke žiadna škoda nevznikla. V tomto smere sa stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa. Na rozdiel od

navrhovateľky mal za to, že súd prvého stupňa neopomenul, že navrhovateľka je spotrebniteľkou. Inak by nedospel k záveru, že zodpovednosť za vady sa riadi ustanoveniami . Totiž, ak by prijal záver o tom, že zodpovednosť za vady sa spravuje právnou úpravou podľa , navrhovateľke by právo na zrušenie zmluvy vôbec nevzniklo, nakoľko ňou uvádzané údajné vady rozhodne nebránia tomu, aby sa dielo mohlo riadne užívať. K uplatnenému nároku navrhovateľky v spojení s prípustnosťou dojednaného čl. 6.2. VZP sa podrobne vyjadril v podaní označenom ako vyjadrenie zo dňa 19.06.2012, ktorého sa plnej miere pridržiava a poukazuje naň. Za správny považoval aj výrok o náhrade trov konania, keď počet právnych úkonov a ich odôvodnenosť vyplýva zo spisu, trovy konania riadne vyčíslil. Záverom uviedol, že tvrdenia navrhovateľky o údajne platnom odstúpení od zmluvy (resp. platnom zrušení zmluvy), od ktorého je priamo závislý nárok uplatnený v tomto konaní, nenachádzajú podľa jeho názoru oporu ani v Obchodnom ani v .

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Navrhovateľka ako odvolací dôvod uplatnila odňatie možnosti konať pred súdom, nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, neúplné zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Navrhovateľka v podanom odvolaní neuviedla žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Za daného stavu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku v zmysle a v celom rozsahu na ne poukazuje. K jednotlivým námietkam navrhovateľky, uvádzaných v odvolaní, odvolací súd dodáva:

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústav Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa nie je pritom významný subjektívny názor odvolateľa, že v konaní k takejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne takouto vadou postihnuté. Navrhovateľka namieta, že konanie je postihnuté vadou tejto povahy z dôvodu absencie dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď napadnutý rozsudok nemá náležitosti podľa ust.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa , ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) - porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí

sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorá je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III, rozsudok Higginos a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“, a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (). Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Prijaté právne závery súd prvého stupňa primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, vysvetlil, prečo nebolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté navrhovateľkou, citoval zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoj právny záver. Účastníkom tak nebolo upreté právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Toto právo neznamená ani to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnutie v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Možno teda konštatovať, že navrhovateľke nebola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu absencie odôvodnenia napadnutého rozsudku. Neobstojí ani námietka navrhovateľky, uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Podľa ust. je povinnosťou navrhovateľa preukázať svoje tvrdenia. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. V predmetnom konaní bolo povinnosťou navrhovateľky preukázať, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, uzavretej dňa 26.05.2010, predmetom ktorej bolo zhotovenie a montáž zastrešenia bazénu. Z článku IV. - záverečné ustanovenia bod 4.6. vyplýva, že vo veciach v tejto zmluve výslovne neupravených sa zmluvné strany budú riadiť príslušnými právnymi predpismi. Objednávateľ (navrhovateľka) podpisom tejto zmluvy potvrdila, že sa zoznámila so Všeobecnými zmluvnými podmienkami firmy F. Q., a.s., ktoré sú označené podpisom zástupcu zhotoviteľa (odporcu), ktoré sú vyvesené v jeho prevádzkach a tieto považuje za záväzné. Tieto všeobecné zmluvné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Z uvedených všeobecných zmluvných podmienok článku VI. bod 6.4. vyplýva, že zodpovednosť za vady sa riadi ustanoveniami , ak nie je písomne dohodnuté, alebo stanovené inak. pri určení nárokov objednávateľa z vád tovaru vychádza z kritéria podstatného, resp. nepodstatného porušenia zmluvy. Pojem podstatné porušenie zmluvy je vymedzený v . Porušenie zmluvy o dielo zo strany zhotoviteľa bude podstatné, ak zhotoviteľ v čase uzavretia zmluvy vedel alebo v tomto čase s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, bolo rozumné predvídať, že druhá strana nebude mať záujem na plnení zhotoviteľa pri takomto porušení zmluvy. Ak nie sú uvedené kritériá podstatného porušenia zmluvy splnené, ide o nepodstatné porušenie. V pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. V podstatnom porušení zmluvy môže objednávateľ uplatniť nároky uvedené v , a to a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru, odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z ceny, d) právo odstúpiť od zmluvy. Voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 patrí objednávateľovi; predpokladom tohto práva je oznámenie voľby zhotoviteľovi vo včas odoslanej reklamácii vád alebo bez zbytočného odkladu po tejto reklamácii. Uskutočnenú voľbu vyjednávateľ bez súhlasu zhotoviteľa nemôže meniť. Navrhovateľka listom zo dňa 04.10.2010 oznámila odporcovi vady diela, v dôsledku ktorých má byť podľa vyjadrenia navrhovateľky zmluva o dielo porušená podstatným spôsobom, čo zakladalo jej právo na odstúpenie od zmluvy a povinnosť odporcu vrátenie ceny diela. Aj odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa má za to, že v danej veci nešlo o podstatné porušenie zmluvy o dielo, keď navrhovateľkou uplatnené vady ako dôvod odstúpenia od zmluvy žiadnym spôsobom nebránia v užívaní predmetného diela a ani spôsob užívania diela neznižujú. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ by išlo prípadne aj o

nepodstatné porušenie zmluvy, navrhovateľka potom nepostupovala v súlade s ust. , v zmysle ktorého je potrebné najskôr druhej strane poskytnúť primeranú lehotu na plnenie a až po márnom uplynutí dodatočnej primeranej lehoty je možné postupovať tak, že sa odstúpi od zmluvy. V danej veci bolo preukázané, že najskôr došlo k odstúpenie od zmluvy zo strany navrhovateľky, ktoré odvolací súd v zhode s názorom súdu prvého stupňa nepovažuje za dôvodné. Odstúpenie sa síce dostalo do dispozičnej sféry odporcu dňa 05.10.2011, avšak jeho účinky nenastali. Možno teda uzavrieť, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľke právo na zrušenie zmluvy (odstúpením od zmluvy) vôbec nevzniklo, nakoľko ani sama navrhovateľka netvrdila, že ňou uvádzané vady by bránili tomu, aby sa dielo mohlo riadne užívať, namietala len, že dodané dielo nie je kvality prvej triedy. Neobstojí ani námietka navrhovateľky uvádzaná v odvolaní, že súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberal ňou uplatnenou náhradou škody len teoreticky. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (strana 14) vyplýva, z akého dôvodu zamietol súd prvého stupňa aj uplatnený nárok na náhradu škody navrhovateľkou. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožňuje, keď v súlade s názorom súdu prvého stupňa má za to, že v danej veci neboli preukázané predpoklady zodpovednosti odporcu, a teda súd prvého stupňa sa už v konaní preto nemusel zaoberať výškou škody, pokiaľ ide o prípadné znalecké dokazovanie, ktoré súd prvého stupňa z daného skutkového stavu považoval za nehospodárne. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky navrhovateľky, že súd prvého stupňa opomenul, že ide o spotrebiteľský spor, ani táto podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Len samotná dohoda strán zmluvy o dielo (účastníkov konania), že zodpovednosť za vady sa bude riadiť , nespôsobuje podľa názoru odvolacieho súdu nekalú podmienku. Jedná sa však o zmluvu spotrebiteľskú, preto je súd povinný túto posudzovať aj podľa ust. a nasl. , ktoré slúžia na ochranu spotrebiteľa a taktiež vo väzbe na o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupoch v znení platnom v rozhodnom čase. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľka ako objednávateľka uzatvorila s odporcom ako zhotoviteľom predmetnú zmluvu o dielo, ktorého vady listom zo dňa 04.10.2010 oznámila odporcovi, v dôsledku ktorých podľa tvrdenia navrhovateľky zmluva o dielo bola porušená podstatným spôsobom, čo malo podľa navrhovateľky zakladať jej právo na odstúpenie od zmluvy a odporcu vyzvala preto na vrátenie ceny diela. Odporca na reklamáciu navrhovateľky reagoval listom zo dňa 24.10.2010, v ktorom uviedol, že reklamáciu navrhovateľky vo všetkých bodoch neuznáva ako oprávnenú. Na základe toho navrhovateľka podala návrh na súd, ktorý sa domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 7.375,71 eur s úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.375,71 eur od 17.12.2010 do zaplatenia, odmontovania zastrešenia bazéna a odstránenia ho z jej pozemku. Súd sa návrhom navrhovateľky zaoberal a po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že navrhovateľka pri reklamácii nedodržala postup v zmysle citovaných zákonných ustanovení a z tohto dôvodu navrhovateľka nemala úspech vo veci. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľky uvádzaná v odvolaní ohľadne výroku o náhrade trov konania. Navrhovateľka namietala počet úkonov právneho zástupcu, za ktoré bola priznaná odmena, avšak nekonkretizovala, za ktoré úkony právneho zástupcu mala byť odmena znížená. Odvolací súd výrok súdu prvého stupňa o náhrade trov konania považuje za vecne správny, nakoľko počet právnych úkonov a ich odôvodnenosť korešponduje s obsahom spisu. Pokiaľ súd prvého stupňa zisťoval podklady pre vyčíslenie hotových výdavkov, napríklad hodnotu PHM, ani tento postup súdu prvého stupňa nemožno považovať za nesprávny, nakoľko vychádzal z požadovanej ceny pohonných hmôt, keď cena bola zverejnená na webovej stránke štatistického úradu SR, čo aj uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a tak, že úspešnému odporcovi priznal túto náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci

- vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky vo výške 237,34 eur vychádzajúc z hodnoty veci 7357,71 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur v zmysle vyhl. č. (, , účinnej do 30.06.2013).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .