Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-203-2009.pdf
PDF · 98.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/203/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. č. XXX, občana SR, právne zastúpený JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom Jarmočná 79, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému v 1. rade K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. č. XXX, občan SR a žalovanej v 2. rade S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y. č. XXX, občianka SR, právne zastúpení JUDr. Marošom Zimom, advokátom so sídlom Hradné Námestie 29, 060 01 Kežmarok, v konaní o určenie hranice a iné takto
rozhodol:
Súd u r č u j e hranicu medzi pozemkom KN-C parcelné číslo XXX/X o výmere 343 m2 zastavané plochy a nádvoria vedené Správou katastra v Starej Ľubovni pre k.ú. J. Y. evidované na LV č. XXXX a pozemkom KN-C parc. č. XXX/X o výmere 303 m2 zastavané plochy a nádvoria vedené Správou katastra v Starej Ľubovni pre k.ú. J. Y. evidované na LV č. XXXX, ktorá je určená lomovým bodom X- XXX na pozemku v prednej časti a lomovým bodom XX-XX v zadnej časti pozemku podľa prílohy č. 7 znaleckého posudku č. 9/2012 vypracovaného Ing. Andrejom Tarasovičom, Pod kopaninou 5, 082 71 Lipany, znalcom v odbore geodézie a kartografie zo dňa 20.09.2012, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
V prevyšujúcej časti nárok žalobu a vzájomný návrh žalovaných súd v y l u č u je na samostatné konanie v ktorom rozhodne aj o trovách tohto konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2009 žalobca žiadal, aby súd určil hranicu medzi pozemkami KN- C parcelné číslo XXX/X o výmere 343 m2 zastavané plochy a nádvoria a XXX/X o výmere 108 m2, zastavané plochy a nádvoria evidované na LV č. XXXX k.ú. J. Y. a pozemkami parcelné číslo KN-C XXX/X o výmere 303 m2 zastavané plochy a nádvoria a XXX/X o výmere 145 m2 zastavané plochy a nádvoria evidované na LV č. XXXX, tak ako je zakreslené vo vytyčovacom náčrte z 29.05.2009. .
Na návrh žalobcu uznesením č.k. 6C/203/2009 zo dňa 05.11.2013 súd pripustil zmenu žalobného podľa návrhu žalobcu tak, že súd určuje hranicu medzi pozemkom KN-C parcelné číslo XXX/X o výmere 343 m2 zastavané plochy a nádvoria vedené Správou katastra v Starej Ľubovni pre k.ú. J. Y. evidované na LV č. XXXX a pozemkom KN-C parc. č. XXX/X o výmere 303 m2 zastavané plochy a nádvoria vedené Správou katastra v Starej Ľubovni pre k.ú. J. Y. evidované na LV č. XXXX, ktorá je určená lomovým bodom X-XXX na pozemku v prednej časti a lomovým bodom XX-XX v zadnej časti pozemku podľa znaleckého posudku č. 9/2012 vypracovaným Ing. Andrejom Tarasovičom, Pod kopaninou 5, 082 71 Lipany, znalca v odbore geodézie a kartografie zo dňa 20.09.2012, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku. Súd ukladá povinnosť žalovaným odstrániť z pozemku žalobcu drobnú stavbu - plot
pozostávajúci z oporného stĺpika a vchodovej bránky po vyznačený bod X-XXX s posunom k pozemku žalovaných o 89 cm. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parciel KN- C XXX/X a XXX/X vedených na LV č. XXXX, žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci susedných pozemkov KN- C parc. č. XXX/X a XXX/X evidovaných na LV č. XXXX. V roku 2001 chcel žalobca svoj pozemok oplotiť a od toho času sú medzi účastníkmi neustále hádky a potýčky. Obec mu neudelila súhlasné stanovisko na oplotenie, čo odôvodnila tým, že v časti požadovanej trasy oplotenia sa už nachádza drobná stavba - vstupná bránka suseda - K. P.. Na opakovanú žiadosť o súhlasné stanovisko k drobnej stavbe- oploteniu obec opäť súhlas neudelila s odôvodnením, že v roku 1984 bola uzavretá dohoda všetkých vlastníkov susedných pozemkov, podľa ktorej osadenie rodinných domov bude 0,6 m od hranice, okapy sa budú vypúšťať a pozemky sa nebudú ohradzovať, aby nebol zúžený vjazd na pozemok. Keďže medzi pozemkami účastníkov konania nebola vytýčená hranica požiadal o jej vytýčenie, podľa vytyčovacieho náčrtu hranica pozemku je takmer 0,90 cm posunutá do jeho pozemku, jeho pozemok siaha ešte 90 cm v pozemku žalovaných.
Súd uznesením poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe s návrhom nesúhlasili, popreli aby ich oplotenie v prednej časti pozemku zasahovalo do pozemku žalobcu. Poukázali na ústnu dohodu z roku 1984 podľa ktorej, každý zo spodných susedov (v ich prípade žalobca) nebude ohrádzať v prednej časti svoj pozemok v šírke 60 cm od hranice susediaceho pozemku, aby mali susedia bezproblémový prístup a vjazd na svoje parcely. Takúto dohodu všetci rešpektovali, s výnimkou žalobcu vo vzťahu k ním, ktorý v roku 2001 prvýkrát zasiahol do pokojného stavu, výzvou na upratanie vchodovej bránky. Súčasne vzniesli vzájomný návrh a žiadali aby súd určil, že v prospech vlastníkov parcely KN-C č. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2 k.ú. J. Y. evidovanej na LV č. XXXX vzniklo vydržaním vecné bremeno - právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami po parcele KN C parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 k.ú. J. Y. evidovanej na LV č. XXXX na parcelu KN - C parc č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2 k. ú. J. Y. na LV č. XXXX, a to v časti vymedzenej ukončením oplotenia žalovaných v 1. a 2. rade na parcele KN C XXX/X po hranicu tejto parcely s parcelou KN C XXX/X v celej dĺžke hranice parciel KN C XXX/X a KN C XXX/X.
Na pojednávaniach právna zástupkyňa žalobcu trval na podanej žalobe, uviedol, že .žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckej hranice, keďže medzi účastníkmi pretrvávajú spory, žalobca si nemôže ohradiť svoj pozemok a tak zabrániť ničeniu svojho vlastníctva. V zmysle znaleckého posudku bránka žalovaných je osadená v pozemku žalobcu a zasahuje do jeho vlastníctva v celkovej výmere 89 cm, v takej výmere žalovaní užívajú pozdĺž celej dĺžky pozemok žalobcu.
Žalobca uviedol, že žalovaní posunuli vlastnícku hranicu o 120 cm a v takom rozsahu užívajú jeho vlastníctvo, túto skutočnosť zistil už v roku 1998. Žalobca poprel aby v roku 1984 došlo k dohode medzi vlastníkmi pozemkov na danej ulici o umožnení užívania 60 cm pozemku susedom za účelom bezpečného vjazdu, priznal, že také pokusy boli no k dohode nedošlo. Zdôraznil, že on kúpil pozemok o výmer 15 m x 30 m a žiada len to, aby si mohol užívať to, čo zakúpil a je jeho vlastníctvom. Žalobca ďalej tvrdil, že prvé nezhody medzi ním a žalovanými vznikli už v roku 1998 kedy začal s výstavbou svojho rodinného domu nie v roku 2001 ako tvrdia žalovaní. K vzájomnému návrhu žalovaných - týkajúceho sa vecného bremena poprel aby medzi účastníkmi došlo k nejakej dohode o užívaní časti jeho pozemku o šírke 60 cm žalovanými.
Právny zástupca žalovaných so žalobou nesúhlasil, zdôraznil, že medzi účastníkmi došlo k ústnej dohode o prenechaní po šírke 60 cm od hranice pozemku po celej dĺžke pozemku na okap jednotlivým susedom z nižnej strany v ich prípade ide o žalobcu. Žalovaní do roku 2001 túto časť pozemku žalobcu dobromyseľne užívali v zmysle tejto dohody. Žalovaní priznávajú, že do vlastníctva žalobcu zasiahli ale len 60 cm, tak ako to bolo v dohode. Po vypracovaní znaleckého posudku, právny zástupca žalovaných s jeho závermi súhlasil, vyjadril ochotu žalovaných posunúť stĺpik bránky z pozemku žalobcu o 29 cm tak, aby bola zachovaná ústna dohoda 60cm.
Žalovaná v 2. rade S. P. na pojednávaniach navrhla žalobu zamietnuť, opísal genézu akým spôsobom a za akých okolnosti došlo k výstavbe jej rodinného domu. Uviedla, že v roku 1984, kedy sa na ulici
začala výstavba rodinných domov zišli sa všetci susedia teda jej manžel, žalobca, p. S., p. K., p. L. a p. N. a všetci sa dohodli, že ponechajú 60 cm na okap, t.z., že každý zo svojho pozemku prenechá susedovi - nižnému od hranice po dĺžke na okap, ako sa mal vykompenzovať žalobca, ktorý bol posledný, žalovaná nevedela. V roku 1987 začali s výstavbou oplotenia, predtým zavolali susedov teda žalobcu a p. S. za ich účasti došlo k rozmeraniu pozemku a osadeniu stĺpika na bránku. Od roku 1987 do roku 2001 žalobca nemal výhrady k osadeniu stĺpika na bránke. Žalovaná v 2. rade ďalej potvrdila, že užívajú na základe dohody po šírke 60 cm pozemok žalobcu o tento sa starajú, pokiaľ by si žalobca ohradil svoj pozemok podľa žalovanej by sa nedostali do svojho dvora, museli by prerobiť celú vchodovú bránku, elektrinu (keďže tam majú rozvodnú skriňu)
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, vykonaním ohliadky na mieste samom, vypočutím svedkov K. K., Z. S., I. N., Q. S., I. U., znaleckým dokazovaním znalcom z odboru geodézia .a kartografia, ako aj oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Žalobca je evidovaný v Správe katastra Stará Ľubovňa ako vlastník nehnuteľnosti parcela KN-C č. XXX/ X o výmere 343 m2, zastavané plochy a nádvoria a parcely KN-C XXX/X o výmere 108 m2, zastavané plochy a nádvoria vedenej na LV č. XXXX k.ú. J. Y.. Vlastníkmi susednej parcely KN-C XXX/X o výmere 303 m2 evidovanej Správou katastra Stará Ľubovňa na LV č. XXXX k.ú. J. Y. sú žalovaný.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že písomná komunikácia medzi účastníkmi konania týkajúcu sa predmetu sporu nastala niekedy v roku 2001 (čl.14 list žalobcu adresovaný žalovaným z 19.07.2001).
Ohliadkou na mieste samom súd zistil, že medzi rodinným domom žalobcu a rodinným domom žalovaných je priestor cca 4 až 5 metrov, pozemky žalobcu a žalovaných nie sú nijakým spôsobom oddelené.
Z výpovedí svedkov, ktorí boli prítomní na ohliadke na mieste samom konkrétne svedka K. K. vyplynulo, že bol prítomný na obecnom úrade kde sa dohodli, že okapy o šírke 60 cm sa ohradzovať nebudú, aby bol lepší prístup do dvora, pri tejto dohode bol prítomný aj žalobca.
Svedok Z. S., sused žalovaných z opačnej strany ako žalobca uviedol, že na obecnom úrade sa v čase kedy sa topilo tuhým palivom dohodlo, že okapy vpredu o šírke 60 cm sa nebudú hradiť aby bol lepší prístup do dvora. Pri tejto dohode bol prítomní aj žalobca, túto dohodu všetci rešpektujú.
Svedok I. N., uviedol, že v danej lokalite išlo o pozemky o šírke 15 m, ďalej potvrdil existenciu dohody o tom, že okapy sa nebudú ohradzovať a že hranica pozemku bude roh a stena rodinného domu. Svedok nevedel uviesť, či účastníkom takejto dohody bol aj žalobca, podotkol, že boli nimi vlastníci rodinných domov danej ulice. Ďalej uviedol, že jeho syn vlastní rodinný dom, ktorý susedí so svedkom Z. S. a dohodu rešpektujú.
Svedkyňa Q. S., uviedla, že hranica pozemkov by mala ísť cca 50-60 cm od steny rodinného domu žalobcu bližšie k rodinnému domu žalovaných.
Svedok I. U., ktorý vlastní rodinný dom a pozemok na ulici, kde sa nachádzajú aj nehnuteľností účastníkov konania, nemal vedomosť o dohode z 80-tých rokoch minulého storočia v tom čase mal 11 rokov. Svedok je vlastníkom nehnuteľností parcely XXX, pričom on užíva nehnuteľnosť tak ako ju má zakreslenú v GO -pláne teda o výmere 15 m x 30 m, jeho okap sa nachádza na jeho pozemku, nezasahuje do vlastníctva suseda. Svedok ďalej uviedol, že medzi pozemkami XXX a XXX sa plot nenachádza, ale medzi pozemkami XXX a XXX áno.
Zo znaleckého posudku č. 9/2012 z 20.09.2012, ktorý vypracoval F.. M. Y. mal súd preukázanú právnu hranicu medzi pozemkami, ktorú znalec v znaleckom .posudku zadefinoval bodmi X-XXX a XX-XX a zobrazil v príloha č. 7. Podľa prílohy č. 8 k znaleckému posudku vzdialenosť rodinného domu žalovaných od hranice pozemku je v rozpätí od 3,39 m do 3,53 m.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.
Žalobca ako pán sporu (dominus litis) príslušnou žalobou zároveň určuje medze, v rámci ktorých súd mal poskytnúť ochranu jeho právam a právam chráneným záujmom.
Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnil pretrvávajúcimi spormi a skutočnosťou, že žalovaní bez právneho dôvodu užívajú časť jeho vlastníctva o šírke až cca 120 cm po dĺžke pozemku.
Podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
Podľa § 123 Obč. zák. vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 ods. 1 Obč. zák. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje .(§ 126 ods. 1 Obč. zák.) Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na vydanie veci, návrhom na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ako aj návrhom na určenie vlastníckeho práva ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhom na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami. V takomto prípade totiž ide o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd, majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode, ktorému z vlastníkov susedných pozemkov patrí (pozri rozsudok NS SR sp. Zn. 1Cdo/11/1997).
Judikatúra v danej oblasti sa vyvíjala, pretože podľa skorších rozhodnutí NS SR za spory o hranicu treba v podstate považovať spory o žalobách, v ktorých sa síce určenie hranice nevyžaduje, v ktorých sa však žalobca domáha odstránenia plota, ktorý si žalovaný postavili, alebo obnovenie plota, ktorý mu žalovaný zbúral, prípadne zaviazanie žalovaného, aby trpel postavenie plota na určitej čiare. Teda vo svetle novšej judikatúry v tejto oblasti práva je potrebné sa prikloniť k názoru, že v prípade, ak žalobca tvrdí porušenie vlastníckeho práva v dvoch skutkových dôvodoch - posun hranice pozemku a postavenie plota na nesprávnej hraničnej čiare, je možné sa v konaní zaoberať aj návrhom na určenie hranice a návrhom na vydanie časti zabraného pozemku, resp. návrhom na odstránenie plota. Pri preukázaní dôvodnosti tvrdeného zásahu do vlastníckych práv však zaťažuje dôkazné bremeno predovšetkým žalobcu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi pozemkom žalobcu KN-C XXX/X a pozemkom žalovaných KN-U hranica v prírode nie je vyčlenená, hranicu medzi pozemkami tvorí múr rodinného domu žalobcu.
Žalobca tvrdil, že žalovaní bez právneho dôvodu užívajú časť jeho parcely KN-C XXX/X a to od múra jeho rodinného domu k rodinnému domu žalovaných o šírke v rozpätí od 80 do 120 cm. Žalovaní priznali, že užívajú časť parcely žalobcu KN-C XXX/X, avšak len o šírke 60 cm, podľa ich tvrdenia na základe ústnej dohody so žalobcom z roku 1984 čo majú potvrdzovať svedkovia - susedia Z. S., K. K. a I. N. . Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že časť drobnej stavby žalovaných - plot pozostávajúci z oporného stĺpika a vchodová bránka sa nachádza 89 cm od hranice pozemku v pozemku žalobcu KN- U a nie 60 cm ako to tvrdia žalovaní.
Na základe uvedeného súd určil právnu hranicu medzi spornými pozemkami KN-C XXX/X a KN-U tak ako ju zadefinoval znalec v prílohe č. 7 k znaleckému posudku bodmi X-XXX a XX-XX s tým, že príloha č. 7 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku.
Druhým výrokom žalobca žiadal uložiť žalovaným povinnosť odstrániť z pozemku žalobcu drobnú stavbu - plot pozostávajúci z oporného stĺpika a vchodovej bránky po vyznačený bod X-XXX s posunom k pozemku žalovaných o 89 cm.
Žalovaný vzniesli vzájomný návrh, ktorým žiadali určiť, že žalovaný nadobudli vydržaním právo zodpovedajúceho vecnému bremenu - právo prechodu a prejazdu motorovým vozidlom po parcele KN- C č. XXX/X po hranici tejto parcely s parcelou KN-C .v celej dĺžke.
Rozhodnutie o druhom žalobcom uplatnenom nároku je závisle od rozhodnutia o vzájomnom návrhu žalovaných (či sa má oporný stúpil a vchodová bránka posunúť len o 29 cm alebo o 89 cm), pričom na rozhodnutie o vzájomnom návrhu žalovaných bude potrebne vykonať ďalšie dokazovanie (nie je vylúčené znalecké skúmanie), pretože ak sa zriaďuje vecné bremeno iba k časti pozemku vyznačí sa táto časť pozemku na geometrickom pláne, ktorý je potom súčasťou listiny o právnom nároku, ktorým sa vecné bremeno zriaďuje. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu podlieha aj zápisu do katastra nehnuteľností, v zmysle zákona o katastri nehnuteľností prílohou k zápisu takéhoto práva je geometrický plán.
Na základe uvedeného súd v zmysle § 112 ods. 2 O.s.p. konanie o druhom nároku žalobcu a o vzájomnom návrhu žalovaných vylúčil na samostatné konanie, kde rozhodne aj o trovách tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. . Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Proti výroku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.