Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-96-2024.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Subarea
13CoP/96/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, C., m.č. D., zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa matky: E. F. G., E., H., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX/XX, C., m.č. D., zastúpená splnomocnencom: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, otca: I. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom J. XXX, t.č. B. E. XX/X, C., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom Povoznícka 18, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o nezhode rodičov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 14P/59/2023-180 zo dňa 09.05.2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nahradil súhlas otca na podanie žiadosti o prijatie maloletej do Materskej školy, so sídlom E. X C., H. D..
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovení § 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 333 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 1, zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), čl. 5 písm. h) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len ,,zákon o rodine“ alebo ,,ZoR“) a vecne tým, že bola osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia požadovaného matkou.
3. V odôvodnení uviedol, že matka v konaní vo veci samej doplnila návrh na rozhodnutie súdu vo veci nezhody rodičov s návštevou materskej školy, ktorú maloletá navštevuje. Matka žije od mája 2023 u svojich rodičov v D., kde má maloletá vytvorené väzby. Matka pracuje v Trnave, preto aj cestovanie do predchádzajúcej materskej škôlky v C. bolo časovo náročné. Maloletá sa v materskej škole v D. dobre adoptovala. Otec však nerešpektuje súčasný stav, v materskej škole vyvoláva konflikty a s uvedenou materskou školou nesúhlasí. Keďže sa maloletá adaptovala, vytvorila si väzby so spolužiakmi a pedagógmi, nie je vhodné, aby materskú školu menila.
4. Dospel k záveru, že v danom prípade je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie. Poukázal na všeobecné ustanovenia o neodkladnom opatrení. Mal za dostatočne preukázané, že vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, medzi rodičmi došlo k nezhode v otázke určenia materskej školy maloletej. Súd prvej inštancie považoval navštevovanie materskej školy v mieste bydliska maloletej v jej záujme, taktiež sa veľmi rýchlo adaptovala, našla si nové kamarátky a s učiteľkami komunikuje bez problémov. Považoval za dôležité aj to, aby sa maloletá neocitla bez možnosti navštevovať materskú školu, keďže z pôvodnej materskej školy ju matka odhlásila a jej miesto môže byť už obsadené iným dieťaťom.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec z odvolacích dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h) CSP) a že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť. Uviedol, že matka zneužíva svoje postavenie preferenčného rodiča, vytvára stresové situácie, kedy nechcela maloletú otcovi odovzdávať a zamedzuje v jeho styku s maloletou. Naliehavosť neodkladného opatrenia nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Matka sleduje len svoje záujmy, pretože pri zmene materskej školy nevychádza z potrieb maloletej, ale zo svojich potrieb a vytvára konflikty, do ktorých už zapojila aj riaditeľku materskej školy. V súvislosti s náročnosťou časových presunov, na ktoré poukazovala matka uviedol, že cesta z centra C. do D. trvá približne 6-9 minút. Poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 238/05 zo dňa 17.01.2006. Matka poskytla materskej škole nepravdivé čestné vyhlásenie, na základe ktorého docielila zmenu materskej školy, pričom maloletá už dokonca materskú školu v D. navštevuje. Nahradenie jeho súhlasu je popretím jeho rodičovských práv a neoprávneným zásahom s cieľom posilniť pozíciu matky. Poukázal na ustanovenia zákona č. 596/2003 Z.z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 71/1967 Zb. a zákona o rodine. Žiadosť matky o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie zo dňa 27.02.2024 obsahuje údaje o dieťati, o matke, otcovi, záväzný nástup dňom 11.03.2024, dátum a podpis matky ako žiadateľky. Jeho súhlas (podpis) ako druhého rodiča absentuje. Prijatie neúplnej žiadosti o prijatie dieťaťa do materskej školy bez jeho podpisu (súhlasu) bolo v rozpore s § 144a ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. Zadováženie súhlasu druhého rodiča nebolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, pričom zákon nedefinuje, čo treba za ňu považovať. Spravidla sa ňou však rozumie skutočnosť, že osoba sa zdržiava na neznámom mieste, je dlhodobo nezvestná, rovnako sa môže týkať zdravotného stavu (napr. bezvedomie). Z povahy veci teda nemožno akceptovať jeho nesúhlas ako ťažko prekonateľnú prekážku. Súčasne matka nepredložila žiaden dôkaz o obmedzení jeho rodičovských práv a povinností k maloletej a preto mala riaditeľka materskej školy trvať na úplnosti údajov v žiadosti a konať aj s ním. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa mu nebolo doručované, čím mu bolo odopreté právo podať odvolanie. Mal za to, že predmet konania mal byť rozhodovaný v konaní o nezhode rodičov a nie neodkladným opatrením. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 26Co/25/2018.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Uviedla, že otec opakovane odmieta, aby maloletá navštevovala materskú školu mimo miesta svojho bydliska. Návštevu materskej školy v D. považuje aj z hľadiska cestovania za výhodnejšiu. Uviedla, že ak by súdom nahradený súhlas otca nebol, maloletá by nemohla pokračovať v dochádzke do materskej školy v D., pretože by absentoval súhlas jedného rodiča, v materskej škole v C. evidovaná nie je, nie je ani zapísaná v ďalšom školskom roku a už vôbec nie je prijatá. Otec opakovane poukazuje na to, či materská škola konala zákonne, zdôraznila však, že práve z dôvodov jej neistoty s potrebou akútneho zásahu zo strany súdu, podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Aktuálne podal otec odvolanie proti rozhodnutiu materskej školy v D. o prijatí maloletej. Maloletá navštevuje materskú školu len na základe vykonateľného neodkladného opatrenia a súčasne aj rozhodnutia o prijatí a preto je tu potreba okamžitého zásahu.
7. Uznesením č. k. 14P/59/2023-33 zo dňa 28.11.2023 súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ponechania maloletej v starostlivosti matky a výrokom II. uložil otcovi maloletej povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 150,- eur mesačne a dočasne upravil styk otca s maloletou. Uznesením č.k. 14P/10/2024-7 zo dňa 21.02.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 14P/10/2024-20 zo dňa 27.03.2024, súd prvej inštancie návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk otca s maloletou v širšom rozsahu, ako je upravený uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 14P/59/2023-33 zo dňa 28.11.2023 zamietol. Predmetné uznesenie súdu prvej inštancie bolo v zamietajúcej časti potvrdené Krajským súdom v Trnave č.k. 12CoP/75/2024-47 zo dňa 28.06.2024.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu uznesenia súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 388 CSP).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah uznesenia súdu prvej inštancie i námietky otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd prvej inštancie nahradil súhlas otca na podanie žiadosti o prijatie maloletej do Materskej školy, so sídlom E. X, C., H. D. (ďalej len „Materská škola v D.“).
10. Podľa ustanovenia § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
13. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
17. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
20. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 ZoR. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia spolu nežijú. Aj rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má preto právo v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať citové a rodinné väzby
s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí musí však byť záujem dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa).
21. Podľa § 35 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
22. Z obsahu citovaného § 35 ZoR je treba vyvodiť, že „príprava na budúce povolanie“ je bez pochýb považovaná za podstatnú vec, ktorá podlieha dohode rodičov, pokiaľ výkon ich rodičovských práv a povinností nebol pozastavený, obmedzený pre túto oblasť, resp. rodič nebol výkonu rodičovských práv a povinností právoplatne pozbavený. Pokiaľ sa rodičia nedohodnú o podstatnej náležitosti, súd rozhodne len na návrh jedného z nich.
23. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Ďalšou nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je potreba ochrany práv maloletého dieťaťa v situáciách, keď sú jeho práva zjavne ohrozené alebo ak maloletému dieťaťu hrozí závažná ujma. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, bez ktorého by mohli dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmom maloletého dieťaťa.
24. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že maloletá pochádza z druhovského pomeru rodičov a ich práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej boli dočasne upravené neodkladným opatrením (odsek 7 vyššie). Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej prebieha konanie vo veci samej. Matka v priebehu konania doručila návrh o nahradenie súhlasu otca s návštevou Materskej školy v D. maloletou. Z listu Materskej školy v D. o adaptácii maloletej zo dňa 18.03.2024 vyplýva, že maloletá začala navštevovať uvedenú materskú školu od 11.03.2024, teda ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne pred vydaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Keďže súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky, otec namietal, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu naliehavej potreby dočasne upraviť pomery účastníkov a z dôvodu, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje rozhodnutie vo veci samej podľa § 35 ZoR. Poukázal na autoritatívne správanie matky, ktorá popiera jeho práva rodiča podieľať sa na výchove maloletej v rovnocennom rozsahu, dokonca mu bráni v styku s maloletou.
26. Odvolací súd musí prisvedčiť, že horeuvedené námietky otca sú opodstatnené.
27. V predmetnej veci predovšetkým absentuje naliehavá potreba dočasne upraviť pomery, keďže maloletá už v čase nariadenia neodkladného opatrenia Materskú školu v D. navštevovala. Pokiaľ matka argumentovala potrebou odstránenia právnej neistoty vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu nastať v budúcnosti, tak odvolací súd zdôrazňuje, že skutočnosti svedčiace ohrozeniu života, zdravia či zdravého vývinu maloletého dieťaťa musia byť osvedčené v čase nariadenia neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna takáto skutočnosť. Odvolací súd preto nevzhliadol potrebu okamžitej úpravy pomerov, ktorá by odôvodňovala zásah súdu, vyžadujúci zrýchlený postup. Vyhovením návrhu
matky by došlo k meritórnemu rozhodnutiu o podstatnej veci týkajúcej sa maloletej, ohľadne ktorej je nezhoda medzi rodičmi, čím by vlastne odpadol predmet konania vo veci samej. Tým by bol popretý charakter neodkladného opatrenia, ktorým je dočasnosť. Tento inštitút sa má uplatňovať len výnimočne, a to výlučne v prípadoch riadneho preukázania potreby bezodkladnej úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu. Preto s poukazom na charakter neodkladného opatrenia dospel odvolací súd k záveru, že nezhoda rodičov týkajúca sa predprimárneho vzdelávania maloletej sa nemá riešiť formou neodkladného opatrenia, ale v konaní vo veci samej, s riadne vykonaným dokazovaním.
28. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami rodičov, keď z obsahu spisu nevzhliadol potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).
29. Preto, zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie.
30. O prípadnej náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 CMP).
31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).