Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/89/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C. J., L.. X.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., G. D., za účasti otca C. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. G. XXX, právne zastúpeného JUDr. Vlastou Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, o návrhu matky E. J., L.. X.X.XXXX, P. J. G. XXX, právne zastúpenej Mgr. Vladimírou Doničovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. -73 zo dňa 13.5.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III., V.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka maloletej C. sa podaným návrhom domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére s tým, že žiadala zveriť maloletú C. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou vo výške 300 eur mesačne od podania návrhu.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd z v e r u j e mal. C. J., L.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou po 250,- eur mesačne, ktoré bude poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci od 20.10.2021.

III. D l ž n é výživné za obdobie od 20.10.2021 do 30.04.2022 vo výške 866,72 eur otec zaplatí matke do 31.07.2022.

IV. Stretávanie otca s dcérou súd n e u p r a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.“

3. Súd rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , , , , , , o rodine (ďalej len „“), , , a (ďalej len „“).

4. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že maloletá C. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka X. školy. Matka maloletej poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179 eur a prídavok na dieťa. Bolo preukázané, že matka trpí závažnými ochoreniami, depresiou ťažkého stupňa, mala operovanú chrbticu v dôsledku poškodenia medzistavcovej platničky, trpí G. chorobou. Aj s maloletou C. býva v 1-izbovom byte, ktorý patrí jej rodičom. Otec býva v prenajatom rodinnom dome aj so svojou priateľkou, pričom všetky náklady na život otca aj na výživu maloletej C. má hradiť priateľka otca. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba - hospodáriaci roľník, pričom bolo preukázané, že poberá aj dotácie od štátu. Súd prvej inštancie preveril majetkové pomery otca, pohyby na jeho účte, no mal za to, že otec hodnoverne nepreukázal príjmy a výdavky. Jeho tvrdenia nekorešpondovali vykonanému dokazovaniu. Súd prvej inštancie ustálil, že otec je schopný mesačne uhrádzať ním deklarovanú sumu od 1.540 do 2.540 eur ako svoje životné náklady a pôžičky a neuveril tvrdeniam otca, že všetky výdavky znáša jeho partnerka. V konaní o rozvode bol vypočutý plnoletý syn otca, ktorý uviedol, že spolu s otcom pracoval bez zmluvy, pričom jeho priemerný mesačný príjem predstavoval 3.000 eur. Vzhľadom na zistené skutočnosti stanovil výživné pre maloletú vo výške 250 eur mesačne, čo je 12,25 % zo sumy 2.040 eur. Dlžné výživné za obdobie od 20.10.2021 do 30.4.2022 vyčíslil na sumu 866,72 eur.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti tomuto rozsudku, v časti výroku II., III. a V., podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé, je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a arbitrárne. Rozsiahlo poukázal na judikatúru vo vzťahu k jeho odvolacím dôvodom. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil životnú úroveň rodičov. Má za to, že bola jednoznačne preukázaná jeho nepriaznivá finančná situácia. Nie je mu jasné, ako súd prvej inštancie mohol ustáliť jeho príjem vo výške 3.000 eur. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami otca k jednotlivým nákladom matky na seba a na maloletú, ktoré považuje za nedôvodné. Tiež má za to, že matka listinnými dôkazmi nepreukázala ňou uplatňované náklady, čím sa však súd prvej inštancie nezaoberal. Súdom určené výživné pre maloletú považuje za neprimerané jej veku a odôvodneným potrebám. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie, eventuálne rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a určiť mu vyživovaciu povinnosť na maloletú vo výške 100 eur mesačne.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletej. Poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia, na ktorých zotrváva aj naďalej.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej, ktorá uviedla, že tvrdenia otca považuje za účelové a tendenčné sledujúce jediný cieľ, a to znížiť súdom určenú sumu výživného. Vykonané dokazovanie považuje za dostatočné. Navrhla rozhodnutie v jeho napadnutej časti potvrdiť.

9. K vyjadreniu matky zaslal repliku kolízny opatrovník maloletej, ktorý poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie, na ktorom zotrval.

10. K replike kolízneho opatrovníka zaslala vyjadrenie matka. Uviedla, že kolízny opatrovník zastupuje záujmy maloletej C. v danom konaní, a preto má za to, že rozsudok je v jeho napadnutej časti v najlepšom záujme maloletej, v priebehu konania boli rešpektované práva matky a otca a bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a je nutné rešpektovať aj práva maloletej C. v práve na primerané zabezpečenie zo strany otca vzhľadom na jej oprávnené potreby. Preto matka navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

12. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky otca maloletej je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd rozhodol o určení výživného zo strany otca k maloletej vo výške 250 eur mesačne (výrok II.), o výške dlžného výživného (výrok III.) a o trovách konania (výrok V.).

13. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé, je nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a arbitrárne. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil životnú úroveň rodičov. Nie je mu jasné, ako súd prvej inštancie mohol ustáliť jeho príjem vo výške 3.000 eur. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s námietkami otca k jednotlivým nákladom matky na seba a na maloletú, ktoré považuje za nedôvodné. Súdom určené výživné pre maloletú považuje za neprimerané jej veku a odôvodneným potrebám.

14. Vo vzťahu k uvedeným odvolacím námietkam otca odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované zákonné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani aby prebral a riadil sa ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj napr. , , , ). Za porušenie tohto základného práva teda nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení, skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Stručne možno zhrnúť, že odlišný názor účastníka konania vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku súdu nečiní rozsudok nepreskúmateľným ani nezákonným. Napokon je potrebné dodať, že terajšia právna úprava vyplývajúca z , konkrétne z ust. umožňuje odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje za takú vadu konania, ktorá by účastníkom konania odnímala možnosť konať na súde, a to obzvlášť s poukazom i na ustanovenia , v rámci ktorého odvolací súd nie je viazaný jednak odvolacími dôvodmi a ani rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

15. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd

v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie, s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 18.07.2018).

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie je vo svojej rozsiahlej a zrozumiteľnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty otca v odvolaní.

17. K otcom namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti ( ) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Posúdenie zákonných kritérií pre určenie výživného a hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

18. Pokiaľ otec poukazoval na nevykonanie dôkazov, odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné, neplatné resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k veci vytriedi a nehodnotí), súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom jeho hodnotiaca úvaha musí zodpovedať zásadám logiky, vychádzať zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil. Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a nehodnotiť ich.

19. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva výška vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 250 eur mesačne. Pri rozhodovaní zohľadnil odôvodnené potreby mal. C. aj príjmové pomery otca, ako mu to ukladá ust. . Otec s rozhodnutím súdu nesúhlasí. Po oboznámení sa s obsahom spisu však odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom a dlžnom výživnom (II. a III.) za vecne správny, pričom prijatý právny záver argumentuje odvolací súd nasledovne.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec bola správne právne posúdená. Mal. C. má XX rokov, je žiačkou X. ročníka X. školy. Svojou výchovou a výživou je prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o mal. dieťa stará matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle ust. aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Okrem toho, matka maloletej poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179 eur a prídavok na dieťa. Bolo preukázané, že matka trpí závažnými ochoreniami, depresiou ťažkého stupňa, mala operovanú chrbticu v dôsledku poškodenia medzistavcovej platničky, trpí G. chorobou, objektívne preto bola vylúčená z pravidelnej pracovnej činnosti, ktorá by zlepšila jej príjmovú situáciu. V takýchto situáciách sa štandardne očakáva, že finančne zabezpečí upokojovanie potrieb mal. dieťaťa otec.

21. Odôvodnené potreby mal. C. boli v konaní kvantifikované a zhrnuté v bode 2., 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXXX mal súd preukázané, že matka je poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku vo výške 179,90 eur mesačne, k tomu poberá prídavok na dieťa vo výške 25,88 eur mesačne. Iný príjem matka nemá. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že jej bola diagnostikovaná G. choroba, depresívna porucha ťažkého stupňa a je po operácii chrbtice z dôvodu poškodenia medzistavcových platničiek, čo ju výrazne obmedzuje pri hľadaní si zamestnania a ovplyvňuje jej schopnosť pracovať a zlepšiť tým životnú úroveň aj dcére. Matka žije spolu s dcérou v 1-izbovom byte svojich rodičov, kde podľa predložených dokladov uhrádza nájomné vo výške 82,94 eur, elektrina 10 eur, plyn 20 eur (za 3 mesiace), poplatok za RTVS 4,64 eur, splátka televízora 7,40 eur, poplatok za internet 18 eur, paušál M. 21 eur, splátka debetnej karty 29,95 eur, splátka za bežiaci pás 35 eur (zo zdravotných dôvodov), cestovné 50 eur. Okrem toho má matka náklady na lieky, oblečenie, drogériu a stravu. Maloletej C. uhrádza za školské obedy sumu 30 eur mesačne, poplatok za tanečný krúžok vo výške 10 eur mesačne + 3,50 eur zápisné, školské potreby vo výške 30 eur, prezuvky, úbor na telesnú výchovu 150 eur ročne, vreckové vo výške 20 eur mesačne. Náklady na oblečenie dcéry sú vo výške 30 eur mesačne, na drogériu 20 eur mesačne, ďalšie výdavky sú na stravu, kultúrne a spoločenské akcie. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 250 eur mesačne za adekvátnu jej potrebám s poukazom na príjem, schopnosti a možnosti otca. Je nepochybné, že výživné v prepočte 8,30 eura na deň (250/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletej na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné primerané do takej miery, že nie je potrebné podrobne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Matkou prezentované výdavky na zabezpečovanie výživy mal. C. nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. dcéry. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné v sume 250 eur mesačne bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin mal. dieťaťa, typický pre jej vek.

22. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, otec je od roku 2016 samostatne zárobkovo činnou osobou v odbore samostatne hospodáriaci roľník s výkonom práce v J., C. a G.. Zdravotné problémy v priebehu konania neuviedol. Na prevádzku svojej činnosti je dotovaný štátom, naposledy dostal dotáciu vo výške 5.000,- eur v decembri 2020. Súdu doložil daňové priznanie za rok 2021, z ktorého vyplýva, že v uvedenom roku dosiahol príjem vo výške 552,30 eur a uplatnil si výdavky vo výške 331,38 eur. Býva s priateľkou v prenajatom rodinnom dome v C., kde náklady na bývanie predstavujú sumu 500 eur mesačne. Náklady na bývanie hradí jeho priateľka, ktorá za neho uhrádza aj dlhy z podnikateľskej činnosti, a to mesačne vo výške 1.000-2.000 eur. Dodal, že priateľka za neho uhrádza aj leasing na motorové vozidlo V. V. v sume 190 eur mesačne a aj výživné pre dcéru. Súdu doložil výpis z účtu vedeného v G. banke, z ktorého vyplýva, že za mesiac február 2022 bolo na účet poukázaných 8.691,92 eura ako platby z poľnohospodárskych fondov a z účtu bola vyplatená suma 8.506,90 eur. Súdu otec ďalej predložil výpis z účtu, z ktorého vyplýva, že je v debete 34.000 eur, zmluvu o pôžičke vo výške 8.500 eur. K dlhom a pôžičkám otca súd uviedol, že v zmysle , výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami otca.

23. K príjmovým pomerov otca podal svedeckú výpoveď jeho plnoletý syn. Na pojednávaní konanom dňa 01.02.2022 v konaní o rozvod uviedol, že v minulosti spolu s otcom pracoval bez pracovnej zmluvy, pritom otec dosiahol príjem vo výške zhruba 3.000 eur mesačne. Súd preto neuveril tvrdeniam otca o tom, že všetky jeho životné náklady a pôžičky platí priateľka. Keďže otec nedoložil a nepreukázal

hodnoverným spôsobom výšku svojich príjmov a výdavkov, súd vychádzal z toho, že otec je schopný mesačne uhrádzať ním deklarovanú sumu od 1.540 eur do 2.540 eur ako svoje životné náklady, v priemere 2.040 eur mesačne, čiže je schopný dosiahnuť príjem minimálne vo výške 2.040 eur mesačne. Súd preto stanovil výživné pre maloletú vo výške 250 eur mesačne, čo je 12,25 % zo sumy 2.040 eur, čo je primerané aj vzhľadom na odôvodnené výdavky a potreby maloletej C..

24. V kontexte podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že otcov príjem z podnikateľskej činnosti je neštandardne nízky, v podstate jeho podnikanie je vysoko stratové. Deklarované dlhy z podnikateľskej činnosti boli vyčíslené sumou 1.000-2.000 eur mesačne, pričom splácať ich za otca má jeho solventná partnerka. S ohľadom na ďalší životný štandard otca súd neuveril tvrdeniam otca o jeho príjme z podnikateľskej činnosti. Relevanciu v tomto smere mala aj výpoveď plnoletého syna účastníkov konania, ktorý uviedol súdu, že v minulosti pracoval s otcom pre jeho známeho, pričom podľa vedomostí svedka dostával otec príjem vo výške 3.000 eur, vyplácaný mu bez pracovnej zmluvy a potvrdenia o príjme.

25. Vo vyššie uvedených okolnostiach preskúmavanej veci si je odvolací súd vedomý obťažnosti dokazovania v otázkach tzv. „čiernych“ príjmov. Bez existencie pracovnej zmluvy a potvrdení o príjmoch, ak je navyše odmena vyplácaná v hotovosti, dostupnosť priamych dôkazov je mizivá. Súd dané skutočnosti musí preukazovať len nepriamo, napr. prostredníctvom výsluchu svedkov, pritom mozaika nepriamych dôkazov by mala vytvoriť presvedčivý obraz o skutočnosti. V preskúmavanej veci sa zdá, že výpoveď len jedného svedka, bez ďalších podporných dôkazov, je nedostatočná pre vyvodenie záveru o skutočnom príjme otca, tak podstatne odlišnému oproti príjmom, vyplývajúcim z podaných daňových priznaní. Okrem toho, v konaní nebolo ďalej preukázané, aby otec naďalej vykonával pracovnú činnosť, za ktorú mal v minulosti poberať odmenu vo výške 3.000 eur, čo je zvlášť nevyhnutné preukázať pre určenie vyživovacej povinnosti s účinkami do budúcna.

26. Len dôkazná núdza však nezbavuje otca plniť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. C.. Dlhodobé vykonávanie nerentabilnej podnikateľskej činnosti smie v konečnom dôsledku ohroziť uspokojovanie nielen odôvodnených, ale aj životných potrieb dieťaťa. Súd nedisponuje právomocou určovať otcovi zdroje jeho príjmov, podľa však pri určovaní výživného nemusí zohľadniť len skutočné príjmy povinného rodiča, ale vziať smie do úvahy aj potencialitu príjmov, teda príjmov, ktoré by otec mohol dosahovať na trhu práce, s ohľadom na jeho vek, vzdelanie, pracovné skúsenosti a podobne.

27. Prioritou je zabezpečiť, aby mal. C. mala uspokojené jej odôvodnené potreby. Z obsahu návrhu vyplýva, že otec prispieva na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne, čím deklaruje, že platenie tejto sumy bolo v jeho možnostiach a schopnostiach, bez ohľadu na finančné zdroje, ktoré pritom čerpal. Matka podľa vlastného vyčíslenia uhrádzala maloletej nasledovné výdavky: oblečenie 30 eur mesačne, drogéria 20 eur, školské obedy 30 eur, výlety, kultúrne a spoločenské vyžitie 30 eur, vreckové 20 eur, čo činí mesačne spolu 130 eur mesačne. Ďalšie pravidelné výdavky vyčíslila matka ako spoločné: strava 250 eur mesačne, nájom bytu 83 eur, elektrina 10 eur, plyn 7 eur mesačne, internet 18 eur, poplatok za RTVS 5 eur mesačne. Pri spoločných výdavkoch možno spravodlivo uvažovať o tom, že maloletá C. by sa mala na nich podieľať v rozsahu jednej polovice, čo predstavuje sumu 186,50 eura. Spolu s ostatnými pravidelnými výdavkami ako boli popísané vyššie, celkové pravidelné výdavky maloletej predstavujú sumu 316,50 eura mesačne, k čomu je nevyhnutné pripočítať ostatné nepravidelné výdavky, súvisiace s návštevou školského zariadenia. V takomto prípade odvolací súd uzatvára celkovú výšku mesačných výdavkov maloletej na sumu prevyšujúcu 350 eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné sa ešte zmieniť o súčasnej spoločenskej situácii, poznamenanej vysokou infláciou a výrazným nárastom cien tovarov a služieb dennej potreby a spotreby. Podľa potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2 % a v roku 2022 12,8 % oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje 16 %, čo znamená, že reálnu hodnotu sumy 350 eur z roku 2021 je potrebné v súčasnosti prepočítať sumou 350*1,16 = 406 eur.

28. Prihliadajúc ďalej na objektívne nízky príjem matky a jej čiastočnú invaliditu, je len spravodlivé považovať, aby sa na výdavkoch maloletej podieľali rovnocenne obidvaja rodičia. Pri zistených výdavkoch dieťaťa vo výške 406 eur, by sa mal otec podieľať na výžive maloletej sumou 203 eur mesačne. Matka však v prevažnej miere poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, pričom v zmysle ust. je potrebné túto starostlivosť matky započítať na plnenie jej materiálnej

vyživovacej povinnosti a korigovať vyživovaciu povinnosť otca. Pri určenej sume 250 eur mesačne sa matke jej osobná starostlivosť započítala len sumou 47 eur mesačne, no keďže odvolanie podal len otec, odvolací súd sa ďalej otázkou primeranosti započítania nezaoberal. V žiadnom prípade však táto suma nie je nadhodnotená.

29. Odvolací súd dôsledne preskúmal výpočet dlžného výživného a dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Čo sa týka splatnosti dlžného výživného, súd je povinný postupovať podľa a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok nebude mať ťaživý dopad na mal dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd vzhľadom k povahe pojednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu určite považuje rozhodnutie súdu za spravodlivé, pretože otcovi muselo byť zrejmé, ako si plní vyživovaciu povinnosť a pri primeranej prezieravosti si mohol predbežne vyčísliť dlžné výživné a vytvárať úspory na úhradu dlžného výživného. Je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb dcéry nebola zvýhodnená splátkami a musela jej potreby uspokojovať postupne tak ako vznikali, preto odvolací súd má za to, že lehota určená súdom je dostatočne dlhá na to, aby otec dlžné výživné uhradil.

30. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. (o určení bežného výživného), III. (o určení dlžného výživného), V. (o trovách konania) ako v závislom výroku, ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z ustanovenia , v spojení s ustanovením . Odvolacie námietky oboch otca teda nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadal dôvod pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).