Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6T-23-2012.pdf
PDF · 158.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-6T/23/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna 2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
H. P. - X.. X.X.XXXX F.- Š., V. L. M. Č.. XX, Košice- okolie, súkromný podnikateľ,
j e v i n n ý, že
v obci Čaňa, okres Košice- okolie, v rodinnom dome na N. H. s popisným číslom 20, v presne nezistený deň začiatkom mája 2011, v presne nezistenom čase ako zástupca spoločnosti C. R..K..S.., R. R. H. X, Košice uzatvoril ústnu dohodu s P. R.C.L. za účelom kúpy pozemkov v katastrálnom území D., Košice- okolie od spoločnosti C. S. R..K..S.., so sídlom Hospodársky dvor číslo XXX, D. a ich následne predaja s realizáciou do 24.6.2011, na základe čoho od P. R. prevzal v obci D. dňa 6.5.2011 finančnú hotovosť vo výške 2.000.-€, dňa 10.5.2011 finančnú hotovosť vo výške 2.000.-€ a pred J. L. C..R.. X. Š. N. Č. X Y. F. finančnú hotovosť vo výške 20 000.-€, avšak do súčasnosti nezrealizoval odkúpenie a následný predaj predmetných pozemkov v zmysle dohody a poskytnuté finančné prostriedky jej nevrátil, čím takto svojím konaním spôsobil P. R.S., X.. X.X.XXXX škodu v celkovej výške 24 000.-€
t e d a
- na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin podvodu podľa 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 1,5 ( jeden a pól) roka.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 ( dvoch) rokov.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd r u š í výrok o treste obžalovaného v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0 T 189/2012 zo dňa 26.11.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2012, ktorým bol obžalovanému za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky uložený peňažný trest vo výmere 500 €, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov a trest zákazu činnosti vo výmere 2 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 42 ods. 2 a § 56 ods. 2 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 500 (päťsto) eur.
Podľa § 42 ods. 2 a § 57 ods. 3 Tr. zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený u k l a d á náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
Podľa § 42 ods. 2 a § 61 ods. 2 Tr. zákona súd u k l ad á obžalovanému trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného zákona súd u k la d á obžalovanému H. P.S.K. povinnosť nahradiť poškodenej P. R., X.. X.X.XXXX Y. D., bytom Č., N.. H. Č.. XX škodu vo výške 24 000.-€ ( dvadsaťštyritisíc eur).
odôvodnenie:
Dňa 31.1.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) na obžalovaného H. P. (ďalej len ako „obžalovaný“) obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Na hlavnom pojednávaní konanom v tejto trestnej veci súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste, pričom obžalovaný nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania.
K prednesenej obžalobe obhajoba nezaujala žiadne stanovisko.
Podľa § 256 ods. 2 Tr. por. súd zisťoval návrh poškodenej na náhradu škody, pričom poškodená P. R. (ďalej len ako „poškodená“) navrhla, aby bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 24.000,- €.
V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil túto možnosť a vyhlásil, že je nevinný. Vzhľadom k tomuto vyhláseniu súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom rozsahu.
V rámci vykonaného dokazovania súd vykonal nasledujúce dôkazy, ktoré hodnotí jednotlivo nasledujúcim spôsobom:
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodenou ho zoznámil v jeho kancelárii na H. N., jej syn niekedy v mesiaci február alebo marec 2011, vonku bola zima, za účelom sprostredkovania predaja pozemku v obci Č.. Obžalovaný si vyžiadal od poškodenej číslo LV a katastrálnu mapu, ústne sa dohodli na predajnej cene 33.000,- eur, pričom provízia pre obžalovaného mala byť vo výške 3.000 - 4.000 eur. O 2 dni na to, išli spolu do Č., kde poškodená ukázala obžalovanému daný pozemok. Následne obžalovaný tento pozemok ponúkal na predaj, pričom vykonával so záujemcami aj obhliadku predmetného pozemku, pri ktorej obžalovaný zistil, že pozemok, ktorý mu ukázala poškodená, v skutočnosti nepatrí poškodenej, čím obžalovaný mylne informoval aj svojich klientov a v dôsledku toho, že ponúkal iný pozemok, mu vznikla škoda z titulu nákladov za obstaranie predaja pozemku. Pozemok, ktorý poškodená ukázala obžalovanému, bol bližšie pri obci Č., neďaleko tohto pozemku už stáli aj postavené domy, avšak až neskôr obžalovaný zistil, že správny pozemok, bol o 500 m ďalej od pozemku, ktorý mu poškodená ukazovala. Obžalovaný zistil, že pozemok, ktorý chcela poškodená predať, je určený pre priemyselnú výstavbu, preto kontaktoval starostu či je možné vydať povolenie, že tento pozemok bude slúžiť na individuálnu bytovú výstavbu, avšak na prelome mesiacov marec - apríl 2011 sa to nedalo, pretože ešte malo byť zasadnutie, na ktorom sa malo rozhodnúť, že tento pozemok bude slúžiť na individuálnu bytovú výstavbu. Začiatkom mája 2011 poškodená poprosila v prítomnosti svojej dcéry A. obžalovaného, či jej nevie vybaviť pôžičku. Keďže obžalovaný vykonával sprostredkovanie finančníctva, mal vedomosť, ktorá banka čo ponúka, čiže banky nevedeli poskytnúť poškodenej pôžičku kvôli jej veku a nevedeli poskytnúť pôžičku ani pre jej dcéru A., lebo bola nezamestnaná. Účel pôžičky poškodená obžalovanému neuviedla. Obžalovaný oslovil svedka P., či by bol ochotný požičať poškodenej 20.000,- Eur. So svedkom P. bol obžalovaný pozrieť dom poškodenej, ktorý mal byť zábezpekou pôžičky. Svedok P. vypracoval zmluvu o
pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, poškodená mala presne dané, v akej výške bude splatená pôžička a úroky. Dohoda bola taká, že ak sa predá pozemok v Čani, tak sa z týchto peňazí pôžička vyrovná, teda podľa obžalovaného poškodená plánovala zaplatiť dlžnú sumu z peňazí, ktoré mala získať z predaja pozemku v Čani. Tým, že obec nerozhodla o zmene územného plánu týkajúceho sa daného pozemku, pozemok síce bol predajný, ale vyžadovalo si to viac času. Obžalovaný poprosil poškodenú o zálohu za predaj daného pozemku v Čani, lebo obžalovaný mal už náklady, tak sa dohodli prvý krát na sume 2.000,- eur. Prevziať prvých 2.000,- eur obžalovaný prišiel k poškodenej domov, kde mu ona povedala, že peniaze doma nemá, tak išli k jej sestre do Geče. Tam obžalovaný čakal poškodenú v aute a ona išla do jedného domu, potom sa vrátila späť do auta, odovzdala obžalovanému 2.000,-eur a obžalovaný jej vystavil príjmový doklad. Po tomto prevzatí peňazí obžalovaný zistil, že mu poškodená označila nesprávny pozemok ( toto tvrdenie vyznieva protirečivo, pretože vyššie obžalovaný uviedol, že nesprávne označenie pozemku viedlo k rokovaniu so starostom ohľadne zmeny územného plánu a v dôsledku toho, že k zmene územného plánu nedošlo a obžalovaný mal náklady s predajom preto vyžiadal poškodenú o prvú zálohu) a keďže predaj tohto pozemku vyžadoval ďalšie náklady obžalovaný požiadal poškodenú o ďalšiu platbu vo výške 2.000,- €, ktoré mu poškodená odovzdala u nej doma. Tých druhých 2.000,- eur zahŕňalo províziu pre sprostredkovateľa, vypracovanie kúpno - predajných zmlúv, kolky a všetko, čo je spojené s predajom pozemku. V ďalšej časti svojej výpovedi obžalovaný napokon zotrval na tom, že skutočnosť, že mu poškodená označila nesprávny pozemok zistil v priebehu mesiaca apríl 2011, t. j. pred prvou platbou od poškodenej, pričom prvú platbu prevzal od poškodenej v mesiaci máj 2011. Dňa 23.5.2011 poškodená prišla do Košíc, stretli sa u notárky, kde si poškodená zmluvy o pôžičke prečítala a následne podpísala. Potom od notárky išli do Poštovej banky, kde na účet poškodenej vložili 20.000,- eur, poškodená ich vzápätí vybrala a vložila si ich do kabelky a spolu vyšli z banky von. Pri odovzdaní peňazí poškodenej bol svedok Horňák. Následne poškodená poprosila obžalovaného, či jej zabezpečí odvoz domov, nakoľko sa bála ísť s toľkými peniazmi. Obžalovaný jej zavolal taxík, do ktorého poškodená nastúpila a odišla. Obžalovaný hľadal záujemcov o pozemok do konca júna. Snažil sa čím skôr predať pozemok, lebo vedel, že to poškodenej súri, lebo z tohto predaja chcela uhradiť pôžičku. Obžalovaný sa vyjadril k tomu, že v rámci vyšetrovania bola zabezpečená listina zo dňa 23.5.2011, kde sa zaviazal previesť pozemok v kat. úz. Geča, tak, že uviedol, že správne by malo byť uvedené pozemky v obci Čaňa. Obžalovaný zotrval na tom, že toto potvrdenie vystavil on sám na základe telefonickej požiadavky poškodenej, ktorá trvala na tom, že to je pozemok v obci Geča. Uvedený termín nedodržal, lebo v tom období bolo dovolenkové obdobie a klientov nevedel zohnať. Pozemok mohol byť predaný o 2-3 týždne neskôr, nebol predaný, lebo poškodená začala obžalovaného obviňovať z podvodu. Obžalovaný nevedel určiť prečo určili presný dátum predaja pozemku.
Obžalovaný bližšie popísal odovzdanie prvej zálohy vo výške 2 000,- € tak, že poškodená vyšla z domu svojej sestry, sadla do auta, odovzdala mu peniaze a to dve 500 eurové bankovky a sto eurové bankovky. Peniaze neboli v ničom zabalené, odovzdala mu to do ruky a on jej vypísal príjmový doklad.
Pokiaľ ide o odovzdanie pôžičky poškodenej obžalovaný konkretizoval, že po tom, čo boli vložené peniaze na účet poškodenej, si ich poškodená vybrala späť, vložila si ich do kabelky a vyšli von, svedok P. sadol do auta a odišiel na kataster odniesť zmluvy a obžalovaného poprosila poškodená, či jej vie zabezpečiť odvoz domov. Obžalovaný jej zavolal BMW taxík, ktorý ju vyzdvihol na Poštovej ulici, poškodená odišla a obžalovaný ostal v meste. Obžalovaný sa rozpamätal, že peniaze boli v dvoch obálkach, v nominálnych hodnotách 500, 200 a 100 eur.
Obžalovaný trval na tom, že osobu menom Z. R. nepozná, pozná iba H. R., ktorý sprostredkoval stretnutie s poškodenou.
Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi obžalovaného bola podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania z č. l. 25. Obžalovaný odstránil zistené rozpory tak, že pripustil, že mohol ponúkať pozemok na predaj do konca augusta 2011, ale presne si to nepamätal a ďalej, že pri vystavovaní jednotlivých príjmových dokladov sám obžalovaný do kolónky účel uviedol predaj pozemku v Čani.
Výpoveď obžalovaného pôsobí celkom presvedčivo, dôveryhodne a logicky až na dva podstatné momenty. V prvom rade je jeho výpoveď zmätočná v popise kedy zistil, že mu poškodená označila nesprávny pozemok a kedy a za akým účelom prevzal jednotlivé platby od poškodenej a v druhom rade je to účel platieb, ktoré prevzal od poškodenej. Pre náležité vysporiadanie sa s obhajobou obžalovaného je potrebné posudzovať ním vypovedané skutočnosti aj v spojení s ďalšími zabezpečenými dôkazmi.
Poškodená P. R. vypovedala, že s obžalovaným sa spoznala asi na jar roku 2011, keď ho priviedol k poškodenej jej syn H. R., pretože chcela predať svoj pozemok. Obžalovaný prišiel k poškodenej domov, kde mu povedala o aký pozemok ide, následne obžalovaný s jej synom Marošom išli pozemok pozrieť. Obžalovaný súhlasil s tým, že vyhľadá kupcu a pozemok predá. Poškodená požadovala kúpnu cenu vo výške 800 Sk za 1 m2. O odplate za sprostredkovanie sa nebavili. Jedného dňa sa poškodená s obžalovaným rozprávala o pozemkoch v Geči, ktoré predala jej sestra pánovi S. B. D.. Obžalovaný navrhol poškodenej, aby tieto pozemky sa naspäť odkúpili a on by ich výhodnejšie predal inej osobe. Jedného dňa, asi o 17:00 hod prišiel obžalovaný údajne so svojou manželkou za poškodenou a hovoril jej, že všetko už je vybavené, len potrebuje peniaze na vrátenie kúpnej ceny pánovi S.i. Preto sa vybrali k sestre poškodenej k svedkyni H. Z. do Geče a od nej poškodená zobrala 4.000,- eur, ktoré hneď dala obžalovanému, čo videla aj svedkyňa Z.. O tri dni prišiel obžalovaný za poškodenou opäť aj s manželkou a požadoval od poškodenej 600.000,- Sk. Poškodená mu povedala, že peniaze nemá, lebo si myslela, že tieto peniaze si obžalovaný strhne z ceny, za ktorú by predal predmetné pozemky. Potom asi o 2-3 dní neskôr obžalovaný prišiel za poškodenou s tým, že má kamaráta, ktorý jej požičia peniaze aj s úrokom spolu 21.000,- eur. Poškodená sa s obžalovaným dohodla, že obžalovaný predá pozemky v Geči a z týchto peňazí sa zaplatí predmetná pôžička, všetko sa to malo zrealizovať do pol roka. Následne jedného dňa o 11:00 hod. obžalovaný zavolal poškodenej, aby prišla do Košíc. Poškodená najprv vypovedala, že do Košíc prišla aj so svojim synom Ladislavov autom. Išli k notárke, kde dlho čakali, u notárky sa stretli so svedkom P.. Syn čakal v aute. U notárky boli poškodenej predložené listiny, ktoré si prečítala a tieto podpísala. Potom išli pre peniaze na poštu, tam svedok P. dal peniaze pani za prepážkou a tá peniaze vydala poškodenej. Poškodená si dala peniaze do kabelky a spolu s obžalovaným vyšli pred poštu. Poškodená ďalej pôvodne tvrdila, že vtedy ich uvidel jej syn Ladislav, ktorý k ním prichádzal a v tom čase poškodená odovzdala obžalovanému peniaze, čo podľa slov poškodenej mal vidieť menovaný syn. Po odovzdaní peňazí poškodená spolu so synom išla domov. O dva dni jej svedok P. priniesol papiere, kde bolo uvedené, že bol založený aj dom poškodenej, pričom podľa slov poškodenej, o dome sa nikdy nebavili. Trvala na tom, že keď čítala listiny u notára v nich sa uvádzal iba 2 ha pozemok v Geči. Keď zbadala, že v papieroch je napísaný dom, hneď utekala na políciu.
Peniaze poškodená vrátila svedkovi P.i tak, že si požičala od inej osoby a túto pôžičku zabezpečuje pozemkom v Čani.
Poškodená uviedla, že jej dcéra Ingrid bola osobne prítomná pri prvej návšteve obžalovaného s manželkou, keď prišiel pre prvú zálohu a tiež pri ďalšej návšteve, keď sa dojednávalo spätné odkúpenie pozemkov od C. R..K..S... Až pri druhej návšteve jej obžalovaný vystavil dva príjmové doklady o prevzatí zálohy t. j. 2 x po 2.000,- eur.
Obžalovaný poškodenej nevysvetlil načo požadoval zálohu 2.000,- eur, poškodená si pamätala, že chcel stále, aby mu dali celú sumu, za ktorú sa predali pozemky v D., t.j. 600 000 Sk.
Poškodená v danom čase vlastnila aj iné pozemky, pokiaľ ide o pozemky v D., boli to pozemky sestry poškodenej, avšak poškodená mala plnú moc od sestry, aby ju zastupovala na súde.
Pri rozhovore s obžalovaným, ktorý sa týkal odkúpenia pozemkov, bol prítomný kamarát dcéry poškodenej, avšak poškodená nevedela uviesť, či tam bol náhodou, alebo ho tam zavolala dcéra, je pravda, že poškodená si plietla eurá s korunami, preto mohol byť tento svedok zavolaný kvôli jej istote.
Poškodená chcela vyzbierať 20 000 eur od všetkých súrodencov, ale dala jej len jedna sestra 4000 eur a ostatní nechceli.
Poškodená vysvetlila skutočnosť, že vyplatila obžalovanému 24 000 eur, napriek tomu, že obžalovaný podľa jej slov žiadal celú kúpnu cenu, čo bolo 20 000 eur tak, že 4.000,- eur už nemala na rozume, žiadal 20 000 eur, tak mu vyplatila 20 000 eur a mala mu dať iba 16 000 eur.
K peniazom, ktoré prevzala v Poštovej banke uviedla, že boli v jednom papierovom sáčku. Neprepočítavala ich, lebo ich počítali v banke. Boli v hodnotách 500, 200 a 100 €.
Poškodená nežiadala od obžalovaného potvrdenie, že od nej prevzal peniaze, pretože mu verila. Potvrdenie o predaji pozemku do 24.6.2011 žiadala od obžalovaného preto, aby mala istotu, že vráti pôžičku svedkovi P.K.Ň..
Iné splnomocnenie, okrem plnej moci na predaj pozemku v Čani obžalovanému nepodpísala. Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi poškodenej súd na návrh OP prečítal výpoveď poškodenej zo dňa 4.11.2012 z č. l. 33-37. Poškodená bola vyzvaná, aby odstránila rozpory vo svojej výpovedi oproti tomu, čo vypovedala v prípravnom konaní a vysvetlila dôvod vzniku týchto rozporov. Poškodená po výzve uviedla, že ani po prečítaní zápisnice si presne nepamätá koľko m2 mal pozemok, ktorého predaj mal sprostredkovať obžalovaný, pokiaľ ide o cenu trvala na tom, že išlo o 800 Sk/m2, rovnako si nevedela spomenúť ani či sa s obžalovaným vo veci predaja pozemku v Čani stretla vo februári. Ďalej poškodená zotrvala na tom, že platby vo výške 4.000,- € odovzdala obžalovanému na 2 krát po 2000 eur, prvýkrát v Geči pred domom svojej sestry a v prítomnosti osoby, ktorá jej bola predstavená ako manželka obžalovaného, ďalej zotrvala na tom, že zmluvu si u notárky prečítala a boli tam uvedené len pozemky, dom nie, zmluvy jej potom dodatočne priniesol svedok P. nie skôr ako o dva dni, neskôr mohol. Pokiaľ ide o účet v Poštovej banke poškodená tvrdila, že účet v Poštovej banke nemala, účet jej zriadil obžalovaný, poškodená z účtu peniaze nevyberala, svedok P. A.ch dal pracovníčke, táto ich prepočítala a vydala poškodenej tieto peniaze, pričom poškodená tieto peniaze odovzdala obžalovanému na chodníku. Poškodená poprela, že by pri vypisovaní príjmových dokladov trvala, aby sa niečo konkrétne v nich zapísalo.
Výpoveď poškodenej v základných faktoch pôsobí dôveryhodne a logicky, pokiaľ ale už sa zameriava na detaily a konkrétnosti objavujú sa rozpory, oproti tomu čo vypovedala v prípravnom konaní. Tieto rozpory sa súd snažil odstraňovať, avšak sa nepodarilo poškodenej tieto rozpory odstrániť a akceptovateľným spôsobom vysvetliť dôvod ich vzniku. Mnohé skutočnosti poškodená zamotávala resp. si nevedela spomenúť vôbec a v podstatných okolnostiach, ak sa aj rozpamätala, ňou uvádzané skutočnosti nezodpovedali iným vykonaným dôkazom. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že v neskoršom štádiu dokazovania poškodená pred súdom uviedla, že pokiaľ ide o podpísanie zmluvy o pôžičke, prevzatie a odovzdanie peňazí obžalovanému, tak pri tomto nebol prítomný jej syn, uvedené vypovedala preto, lebo sa bála, že nemá svedka odovzdania peňazí. Vzhľadom k uvedenému je potrebné citlivo a kriticky hodnotiť túto výpoveď, nakoľko sa objavilo mnoho faktov, ktoré znižujú jej dôveryhodnosť a oslabujú dôkaznú silu, preto je potrebné posudzovať výpoveď poškodenej hlavne v kontexte ďalších vykonaných dôkazov.
Svedkyňa A. R. vypovedala, že po máji 2011 obžalovaný mal pre poškodenú vybaviť vrátenie pozemkov od p. S. za takých istých podmienok za akých ich p. Oravec získal. Obžalovaný požadoval od poškodenej peniaze, poškodená peniaze nemala, tak zobrala pôžičku, Poškodená si požičala najprv nejaké peniaze od svojej sestry, ktoré mu vyplatila a potom zobrala pôžičku. Svedkyňa bola osobne prítomná toho, ako obžalovaný volal na telefón poškodenej, do telefónu na ňu kričal, aby zohnala peniaze. Svedkyňa bola prítomná aj pri tom, ako sa dojednávala pôžička a ešte pri jednom stretnutí, keď obžalovaný prišiel s nejakou ženou a sľuboval, že všetko vybaví, že len treba peniaze. Obžalovaný podľa svedkyne bol veľa krát v dome poškodenej. Svedkyňa bola osobne prítomná pri rokovaní poškodenej s obžalovaným, ktoré sa týkalo pozemku v Čani, vlastníčkou tohto pozemku v tom čase bola poškodená, pričom z predaja tohto pozemku sa mala vrátiť pôžička. S myšlienkou spätného odkúpenia pozemkov prišiel sám obžalovaný s tým, že treba 20 000 eur vyplatiť spoločnosti C.. Poškodená požičala peniaze od sestry a zobrala aj pôžičku 20 000 eur od svedka P.K.Ň., pričom svedkyňa netušila, že bol v zábezpeke dom. K jednaniu ohľadne odkúpenia pozemkov od spoločnosti C. svedkyňa zavolala aj svedka S. F., ktorý povedal, že sa to oplatí. Svedkyňa nebola pri dojednávaní podmienok pôžičky, preto nevedela nič bližšie uviesť. Od poškodenej svedkyňa vedela, že poškodená zobrala pôžičku od svedka P., peniaze potom dala obžalovanému, ktorý odkúpi pozemky späť. Svedkyňa spresnila, že po skončení stretnutia v dome poškodenej ohľadne pozemkov sa pred domom poškodenej obžalovaný stretol ešte so svedkom H. E.. Svedkyňa potvrdila, že poškodená požičala nejaké peniaze od svojej sestry za účelom vrátenia pozemkov, svedkyňa sa rozpamätala, že 1500 eur dala sestra a 500 eur boli peniaze poškodenej. Potom
dala poškodená ďalších 2 000 eur. Teda podľa vedomosti svedkyne poškodená vyplatila 22 000 eur, pričom svedkyňa videla aj príjmové doklady.
Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedkyne súd podľa § 264 ods. 2 Tr. por. na návrh prokurátora a obhajoby prečítal výpoveď svedkyne zo dňa 4.11.2011 z č. l. 43-44. Rozpory vo svojej výpovedi svedkyňa vysvetlila odstupom času, na polícii vypovedala pravdu a svoju výpoveď pred súdom opravila tak, že poškodená dala obžalovanému iba jeden krát 2000 eur, čo bolo zachytené príjmovým dokladom.
Výpoveď svedkyne pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, bez logických či vecných rozporov, svedkyňa uvádzala len podstatné skutočnosti, ktoré vyplynuli aj z iných dôkazov, pokiaľ išlo o detailnejšie skutočnosti o týchto buď nevedela, alebo sa nevedela rozpamätať a ak sa rozpamätala jej tvrdenia nezodpovedali tomu, čo vyplynulo z iných dôkazov napr. výška platieb.
Svedok Z. R. vo svojej výpovedi uviedol, že do celej záležitosti sa nemontoval, je nezamestnaný a preto ho poškodená využívala, keď potrebovala povoz. Svedok vedel, že poškodená chcela predať pozemky, s predajom jej pomáhal obžalovaný. Svedok uviedol, že raz viezol poškodenú do kancelárie obžalovaného, bolo to po tom, keď obžalovaný prevzal pred bankou od poškodenej peniaze a potom už nebral telefón. V kancelárii obžalovaný uisťoval poškodenú, že všetko bude v poriadku. Ešte predtým však raz viezol poškodenú do Košíc k notárovi ohľadom pôžičky. K notárovi poškodená išla sama, svedok ju čakal vonku, potom išli do Poštovej banky na F. ulici. Do banky išla poškodená sama, svedok ju čakal vonku pri aute, ktoré parkovalo medzi blokmi pred bankou. Pred bankou poškodená dala obžalovanému balíček, potom nasadla do auta ku svedkovi a išli domov. Svedok nevedel o aké pozemky sa jednalo, nevedel s akými slovami poškodená odovzdala peniaze obžalovanému.
Za účelom odstránenia rozporov súd podľa § 264 ods. 2 Tr. por. prečítal so súhlasom OP a obhajoby výpoveď svedka z prípravného konania z č. l. 49.
Svedok po vyzve, aby vysvetlil vznik daných rozporov a tieto rozpory odstránil uviedol, že nevie presne, či sa predávali pozemky v Č. C. Y. D. a dokonca ani po prečítaní svojej výpovede z prípravného konania si nepamätal či vošli nejaké iné osoby do banky s poškodenou. Trval však na tom, že videl odovzdanie balíčku.
Výpoveď tohto svedka sama o sebe v hrubých rysoch pôsobí celkom dôveryhodne a presvedčivo, i keď je potrebné konštatovať, že svedok vypovedá o daných skutočnostiach veľmi zjednodušene, bez časovej postupnosti, na konkrétnosti sa nevedel rozpamätať, rozpory vo svojej výpovedi nevedel odstrániť a to ani po prečítaní svojej výpovede z prípravného konania. Uvedené do značnej miery oslabuje dôkaznú hodnotu tejto výpovede, ktorá je však podstatným spôsobom spochybnená vyhlásením poškodenej, že tento svedok s ňou pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a prevzatí pôžičky v skutočnosti nebol.
Z výpovede svedka H. R. súd zistil, s obžalovaným sa zoznámil cez osobu menom Tibor v meste a následne spolu išli do Čane do domu poškodenej, kde sa rozprávali o predaji pozemku v Čani so záverom, že sa pozemok predá. Potom svedok odišiel preč. Svedok dosvedčil, že obžalovanému ukázal predmetný pozemok, ale svedok nevedel uviesť kedy to presne bolo. Za účelom odstránenia rozporov súd so súhlasom OP a obhajoby prečítal výpoveď svedka z č. l. 54. Svedok k rozporom uviedol, že trvá na tom, že on sám iniciatívne navrhol obžalovanému alebo Jarovi, či by nevedeli získať späť pozemky nachádzajúce sa v D., ktoré boli predané nejakej inej osobe z dôvodu, že ich chceli odkúpiť a potom predať ako stavebné pozemky. Svedok opustil stretnutie v čase, keď sa dojednávala cena nehnuteľností, od poškodenej sa až po skutku dozvedel, že poškodená dala 20 000 eur a že nemá doklad. Svedok nevedel uviesť na čo mali slúžiť tieto peniaze, pretože všetko dojednávala poškodená spoločne s jeho sestrou.
Výpoveď svedka pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, bez logických či vecných rozporov, svedok vypovedal povrchne bez konkretizácie nejakých podrobností či iných okolností, prakticky vypovedal len základné fakty, ktoré vyplynuli aj z iných vykonaných dôkazov. V tomto smere súd neprisudzuje tomuto dôkazu nejakú väčšiu dôkaznú hodnotu.
Svedok S. F. vo svojej výpovedi uviedol, že jedného dňa ho svedkyňa A. R.S.Y. požiadala, aby prišiel do domu poškodenej, nakoľko v tom čase tam mala prísť osoba, ktorá prevzala od poškodenej finančnú hotovosť bez toho, aby jej vystavila príjmový doklad a aby svedok požiadal túto osobu o vystavenie príjmového dokladu. Keď svedok prišiel do domu poškodenej, bola tam poškodená a svedkyňa R.. Následne prišiel do domu obžalovaný, ktorého svedok požiadal, aby vystavil ďalší príjmový doklad tak, aby bola pokrytá celá suma, ktorú poskytla obžalovanému poškodená, nakoľko poškodená mala príjmové doklady, ktoré pokrývali len čas poskytnutých prostriedkov. Obžalovaný vystavil ďalší doklad ochotne. Svedok si nepamätal presne, čo bolo obsahom dokladu. Potom sa obžalovaný rozprával s poškodenou ohľadne pozemkov, ktoré sa týkali pána S., alebo D. a o nejakých peniazoch, že obžalovaný vybaví poškodenej predaj a že potrebuje nejaké peniaze na toto vybavenie, ale presné okolností si svedok nepamätal.
Svedok z rozhovoru medzi poškodenou a obžalovaným mal pocit, že dotyční sa medzi sebou o peniazoch nerozprávali prvýkrát, nakoľko aj samotný svedok tam prišiel z dôvodu peňazí, ktoré poškodená poskytla predtým obžalovanému na vybavenie. Čo sa týka vybavenia pôžičky, toto sa rozoberalo viac menej prvý krát, celá debata sa týkala sumy 4000 eur, ktorá už bola poskytnutá obžalovanému pred predmetným stretnutím. Po skončení predmetného stretnutia svedok, svedkyňa A., obžalovaný a ešte jedna osoba menom H. E. sa rozprávali na dvore o veciach, ktoré sa dotýkali samotného svedka, ich rozhovor, ktorý viedli na dvore sa už netýkal toho čo bolo dnu.
Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka súd podľa § 264 ods. 2 Tr. por. na návrh OP prečítal výpoveď svedka z čl. 56-57. Svedok po prečítaní zápisnice z jeho výpovede z prípravného konania uviedol, že na skutočnosti, o ktorých vypovedal pred policajtom si pred súdom nespomenul pre odstup času, avšak po prečítaní zápisnice sa rozpamätal na prečítané skutočnosti a potvrdil že sa rozoberala pôžička na 20 000 eur, ktoré mali byť použité na odkúpenie nejakých pozemkov, ktorých to sa svedok nevedel rozpamätať. Svedok sa nevedel rozpamätať, či sa ako zábezpeka spomínal dom. Trval ale na tom, že na polícii vypovedal pravdu a vtedy na polícii si toho pamätal viac. Svedok potvrdil lehotu splatnosti pôžičky - 2 mesiace, nepamätal sa, akým spôsobom mala byť pôžička vrátená. Svedok trval na tom, že vonku sa stretli so svedkom JC., aj keď o tejto skutočnosti v prípravnom konaní nevypovedal,
Svedok sa presne nevedel vyjadriť či videl 2 alebo 3 bločky, ani aká suma či dátum na nich bol uvedený, domnieval sa, že za účelom vystavenia štvrtého dokladu bol zavolaný na spomínané stretnutie, pričom štvrtý bloček bol vydaný na 2000 eur.
Výpoveď tohto svedka možno hodnotiť ako výpoveď obsahujúca len základne a podstatné skutkové okolnosti. Pri detailnejších konkrétnostiach sa vo výpovedi svedka objavujú rozpory resp. svedok sa nevie rozpamätať vôbec. Uvedené bolo aj dôvodom na odstraňovanie rozporov, ktoré sa objavili v jeho výpovedi. Svedok potvrdil pravdivosť svojej výpovede z prípravného konania, ako dôvod vzniknutých rozporov označil odstup času.
Svedok Š. P. vo svojej výpovedi uviedol, že jedného dňa sa ho obžalovaný opýtal, či nemá nejaké voľné peniaze na poskytnutie pôžičky. Svedok v tom čase mal voľné finančné prostriedky, avšak trval na zabezpečení pôžičky. Následne svedok spoločne s obžalovaným vykonali obhliadku rodinného domu, ktorý mal slúžiť ako zábezpeka. Bol to starší dom v centre obce Čaňa, ktorý postačoval na zabezpečenie pôžičky. Následne svedok s obžalovaným vošli do daného domu. Majiteľka domu poskytla svedkovi svoj občiansky preukaz, bankovú kartu a list vlastníctva k domu. Uvedené veci si potom svedok preveril cez internet. Na základe týchto údajov advokát svedka vypracoval potrebné zmluvy. Dôvod pôžičky svedok neskúmal, pretože to bolo na krátku dobu, svedok by súhlasil aj s dlhšou dobou splatnosti, lebo úrok bol ako bežný úrok v banke t. j. svedok očakával úrok asi 1800 eur t.j. asi okolo 9 %. K uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo na notárskom úrade na ul. Zborovskej. Svedok ukázal poškodenej zmluvu o pôžičke, zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a návrh na vklad do katastra ešte vonku na chodbe notárskeho úradu, tieto si poškodená prečítala a následne vošli do notárskej kancelárie. Svedok prišiel na miesto stretnutia autom sám, poškodená s obžalovaným ho čakali vonku pred úradom. Od notárky išli do Poštovej banky a to motorovým vozidlom svedka. Poškodená sedela vpredu, obžalovaný vzadu. Svedok zaparkoval vozidlo na ul. Kostrého pri areály UPJŠ oproti Poštovej banky, a následne pešo prešli električkovú trať na Kuzmányho ulicu. V banke svedok s poškodenou vypísali vkladový lístok. Svedok vykonal vklad na jej účet, ktorý bol vedený v zmluve. Keďže v tom čase už bolo okolo 15:00 hod. a ešte
chcel stihnúť podateľňu na katastri a navyše potreboval ísť aj pre dieťa, preto z banky odišiel, pričom tam nechal obžalovaného aj s poškodenou. Asi o 3-4 týždne sa svedok zastavil u poškodenej a odovzdal jej písomnosti o vykonaní zmeny na katastri. Na otázku prečo bol obžalovaný prítomný pri celej transakcii a pri zložení peňazí v banke, svedok uviedol, že išlo prvý krát o takú pôžičku s obžalovaným, v tom čase svedok nepoznal ani priezvisko obžalovaného. Svedok ďalej tvrdil, že pri stretnutí s poškodenou jej povedal, že podmienkou poskytnutia pôžičky je jej zabezpečenie domom, preto poškodená podľa svedka určite vedela, že zábezpekou bude dom, a nemohla mať pocit, že zábezpeka sa týka iného pozemku. Poškodená splatila pôžičku v hotovosti, po lehote splatnosti aj s príslušným úrokom.
Výpoveď tohto svedka pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, bez vnútorných rozporov či nezrovnalostí, svedok vypovedal spontánne a bez nejakých zaváhaní. Svedkom vypovedané skutočnosti korešpondujú s výsledkami ďalších vykonaných dôkazov.
Svedkyňa H. Z. vypovedala, že poškodená ju oslovila v súvislosti s pozemkami, že pozná nejakého pána, ktorý vybaví spätný prevod pozemkov v Gyňove od pána S.. Obžalovaný povedal poškodenej, že na to potrebuje vyplatiť pána S.. Presne si nepamätala mesiac, ale bolo to asi v r. 2011, keď prišla poškodená za svedkyňou a povedala jej, že nejaký pán im vybavuje pozemky a potrebuje peniaze. Svedkyňa dala poškodenej 2000,- €, pričom v tom čase videla vonku stáť nejakého pána, ktorý bol autom. Druhá platba prebehla tak, že po kratšej dobe prišla opäť poškodená za svedkyňou, že ešte potrebuje 1000,- €. Svedkyňa jej peniaze dala, pričom poškodená v čase odovzdania peňazí sedela v aute spolu s obžalovaným. Svedkyňa trvala na tom, že poškodenej dala 3000,- € za účelom spätného odkúpenia pozemku v Geči. O pôžičke, ktorú zobrala poškodená nevedela svedkyňa nič,
Svedkyňa tvrdila, že bola osobne prítomná pri tom, ako poškodená odovzdala obžalovanému druhú platbu vo výške 1000,- €.
Výpoveď tejto svedkyne pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, bez vnútorných rozporov či nezrovnalostí, svedkyňa vypovedal spontánne a bez nejakých zaváhaní.
Svedok H. E. vypovedal, že obžalovaného nepozná, nikdy sa s ním nestretol. Osobu menom S. F. pozná, je to jeho kamarát. Svedok sa rozpamätal, že v jeden deň asi v r. 2011 ho svedkyňa R. zavolala spolu so svedkom S. F.Á.Č. do domu poškodenej. Zavolala ho z dôvodu prepočítavania eur na slovenské koruny. Sedeli na gauči v obývačke, bol tam svedok F., poškodená a svedkyňa R.. Poškodená hovorila, že nevedela prepočítať eurá na koruny, rozprávala len o sume, žiadne peniaze so sebou nemala. Potom svedok odišiel aj so svedkom F.. Svedok nevedel povedať kam odišli, ani kde sa rozišiel so svedkom F.. Všetky ostatné záležitosti svedok vie od svedkyne R.. Pri odovzdávaní 20.000,-€ svedok nebol. Po spomínanej návšteve u poškodenej sa na dvore rodinného domu poškodenej s nikým nerozprával, obžalovaného svedok videl prvýkrát pri svojej výpovedi na súde. Svedok nevedel na čo malo slúžiť 4.000,- €.
Výpoveď tohto svedka pôsobí dôveryhodne a presvedčivo, bez vnútorných rozporov či nezrovnalostí, svedok vypovedal spontánne a bez nejakých zaváhaní.
Svedkyňa H. Y. vypovedala, že je susedou poškodenej, vidí všetko, čo sa u nich deje, keďže poškodená je chorá, svedkyňa jej chodieva aj do obchodu. Svedkyňa si spomenula, že v jeden deň pred obedom v roku 2011, (ktorý to si nepamätala) bola vonku na ulici pred domom, keď videla obžalovaného ako vodiča na aute ŽUK, tmavej čiernej farby. Obžalovaný zobral poškodenú do auta a išli preč. Večer obžalovaný priviezol poškodenú na veľkom čiernom aute, ktoré už nešoféroval, bolo ešte svetlo, mohlo byť cca 18,00 hod. O samotnej pôžičke a o jej vybavovaní svedkyňa vedela iba od poškodenej.
Výpoveď tejto svedkyne súd hodnotí ako dôkaz s veľmi malou výpovednou a dôkaznou hodnotou. Z daného dôkazu súd zisťuje skutočnosti, ktoré nie sú spôsobilé vo významnejšej miere prispieť k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu vo veci. Prakticky možno konštatovať, že ide o skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku sú irelevantné pre samotné rozhodnutie.
Svedkyňa H. Y. vypovedala, že býva vedľa svedkyne p. Y., cez ulicu, sú švagriné. Svedkyňa raz, keď išla z dediny sa stretla so svedkyňou H. Y., pred jej bráničkou. Zrazu prišlo čierne veľké auto, do ktorého nastúpila poškodená. Potom o pár dní jej poškodená povedala, že išla si vybaviť nejakú pôžičku. Svedkyňa nevedela uviesť účel pôžičky. Aj výpoveď tejto svedkyne súd hodnotí ako dôkaz s veľmi malou výpovednou a dôkaznou hodnotou. Z daného dôkazu súd zisťuje skutočnosti, ktoré nie sú spôsobilé vo významnejšej miere prispieť k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu vo veci. Prakticky možno konštatovať, že ide o skutočnosti, ktoré v konečnom dôsledku sú irelevantné pre samotné rozhodnutie.
Súd so súhlasom prokurátora a obhajoby prečítal znalecký posudok PhDr. Evy R.U.X. č. 53/2013 zo dňa 19.5.2013 z čl. 190 - 205 Zo záverov tohto znaleckého posudku J.. R. vyplynulo, že poškodená je dostatočne bystrá, logicky uvažujúca osoba so samostatným úsudkom, s nadpriemernými pamäťovými schopnosťami, je spôsobilá si zapamätať a správne reprodukovať dej v dostatočnej kvalite a kvantite bez sklonu zveličovať, bez poklesu pamäťových funkcií vzhľadom na svoj vek. U poškodenej nebol zistený sklon ku klamaniu, konfabulovaniu ani k pseudológii. Poškodená je ľahko manipulovateľná, bez sklonu ublížiť obžalovanému, ani sa mu pomstiť, obviňuje seba, že tzv. naletela. U poškodenej znalkyňa nezistila žiadne negatívne motívy, ktoré by ju viedli k tomu, aby podala skreslenú či inak ovplyvnenú výpoveď.
Vo vzťahu k tomuto dôkazu znaleckého skúmania súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala, či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a prečítaný znalecký posudok nebol spochybnený ani po odbornej stránke.
Z listinných dôkazov súd v zmysle § 269 Tr. por. prečítal správu z Poštovej banky zo dňa 7.1.2013, konfrontáciu z čl. 58-61, 62-64, 65-66, 67-68, splnomocnenie z čl. 84-85, pokladničné doklady z čl. 86, zmluvu o pôžičke a zmluvu o zabezpečovacom prevode práva z čl. 87-93, potvrdenie z čl. 94, výpis z účtu z č. l. 95-96, návrh na vklad vlastníckeho práva a rozhodnutie katastra z č. l. 97-99, návrh na začatie konania, uznesenie a odvolanie z čl. 100-120, kúpnu zmluvu z čl. 125-126, charakteristiku z č. l. 126, kúpnu zmluvu z čl. 219-225, zmluvy z čl. 226- 232, lustráciu v registri priestupkov z č. l. 270, odpis registra trestov z č. l. 271, spis OS KE 1, sp. zn. 0 T 189/2012, lustráciu z GP SR z 10.6.2014, z č. l. 272 - 273, lustráciu z MS SR z 10.6.2014, z č. l. 274.
Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach súd konštatuje, že obžalovaný popiera spáchanie skutku, ktorý mu za vinu kládla obžaloba. Obžalovaný nepopiera, že uzavrel ústnu dohodu o sprostredkovaní predaja pozemku poškodenej v Čani za odplatu. Priznáva, že od poškodenej prevzal aj finančnú sumu vo výške 4000,- €, čo bola záloha, pretože pri sprostredkovaní predaja obžalovanému vznikli zvýšené náklady, nakoľko poškodená označila obžalovanému nesprávny pozemok a správny pozemok poškodenej nebol určený na individuálnu bytovú výstavbu, preto jeho predaj vyžadoval viac času. Obžalovaný ďalej priznal aj to, že sprostredkoval pre poškodenú poskytnutie pôžičky od svedka P. vo výške 20.000,- €, ktorej účel obžalovanému nebol známy, pôžička mala byť zabezpečená domom poškodenej, o čom poškodená vedela od počiatku. Obžalovaný teda popieral, žeby sa dohodol s poškodenou o odkúpení pozemkov v obci Geča od spoločnosti Agro resp. od p. S. pre poškodenú, ktoré by následne výhodnejšie predal a teda poprel, že by po tom, ako poškodená prevzala pôžičku od svedka P., tieto prostriedky prevzal od poškodenej. Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom o dohode o odkúpení pozemkov v obci Geča a ich následnom odpredaní, ako aj o účele pôžičky a jej skutočnom odovzdaní obžalovanému je výpoveď poškodenej. Pokiaľ ide o ďalšie svedecké výpovede, svedkyňa R., R. F. dosvedčili, že boli svedkami toho, ako sa odkúpenie pozemkov v obci Geča dohadovalo medzi obžalovaným a poškodenou, a že na odkúpenie týchto pozemkov mala slúžiť pôžička od svedka P.. Teda okrem výpovede poškodenej, nebol vykonaný žiaden dôkaz o tom, že by poškodená skutočne odovzdala obžalovanému sumu 20.000,- €. Samotnú výpoveď poškodenej nemožno považovať za dostatočný dôkaz na usvedčenie obžalovaného a to nielen z dôvodu tvrdenia poškodenej proti tvrdeniu obžalovaného, ale najmä z dôvodu, že výpoveď poškodenej sa narozdiel od výpovede obžalovaného javí byť menej presvedčivá a dôveryhodná a to pre množstvo rozporov, ktoré sa objavili vo výpovedi poškodenej, ktoré poškodená nevedela odstrániť, na množstvo okolností sa rozpamätávala nejednoznačne, uvedené číselné či časové údaje dodatočne upravovala novými údajmi, ktoré často krát tiež nezodpovedali iným vykonaným dôkazom. Napokon výpoveď poškodenej je spochybnená priznaním poškodenej, že o okolnostiach odovzdania peňazí nevypovedala pravdivo. Uvedené vyvoláva pochybnosti, či ostatné časti výpovede poškodenej možno
považovať za dôveryhodné a presvedčivé do tej miery, že môžu byť dôkazom o vine obžalovaného. Súd napokon výpoveď poškodenej neposudzoval ako základný dôkaz o vine obžalovaného, ale z výpovede poškodenej považoval a preukázané len tieto skutočnosti a okolnosti skutku, ktoré boli potvrdené ešte nejakým ďalším dôkazom. Za nepochybne preukázané mal súd to, že obžalovaný sprostredkovával predaj pozemku poškodenej v obci Čaňa ako aj to, že poškodená zobrala od svedka P.a pôžičku vo výške 20.000,- €. Ak by sme vychádzali z obhajobnej verzie obžalovaného t. j. že žiadne sprostredkovanie odkúpenia pozemkov v obci Geča nebolo s poškodenou dohodnuté a teda ani nebol dôvod, prečo by mal prevziať od poškodenej peniaze, tak potom by nemal existovať žiaden dôkaz, ktorý by spájal obžalovaného s poškodenou a s pozemkami v Geči a ich odkupovaním. V rámci dokazovania boli ako listinné dôkazy prečítané príjmové pokladničné doklady na č. l. 86, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný dňa 6.5.2011 a 10.5.2011 prevzal od poškodenej 2x po 2.000€ teda spolu 4.000,- €, pričom ako účel platby je na prvom PPD zo dňa 6.5.2011 uvedené „PLATBA ZA POZEMKY GEČA/ZÁLOHA“ a na druhom PPD zo dňa 10.5.2011 je ako účel platby uvedené: „PLATBA ZA ODKÚPENIE POZEMKU GEČA“. Ďalej bolo prečítané potvrdenie z č. l. 94, na ktorom obžalovaný dňa 23.5.2011 (v deň kedy svedok P. poskytol poškodenej pôžičku) potvrdzuje, že pozemok v katastrálnom území Geča bude predaný do 24.6.2011. Ak teda má platiť to, čo tvrdil obžalovaný, na uvedených listinných dôkazoch by malo byť uvedené namiesto Geča obec Čaňa. Obžalovaný tento logicky rozpor vysvetlil tak, že sama poškodená trvala na tom, aby na týchto písomných dokladoch bola uvedená Geča a to aj napriek tomu, že ju obžalovaný upozorňoval, že správne by malo byť Čaňa. Je pravda, že poškodená mnoho veci a okolností plietla pri svojej výpovedi. Na druhej strane je potrebné uviesť, že bola prečítaná aj plná moc zo dňa 23.2.2011 z č. l. 84. Touto plnou mocou poškodená splnomocnila obchodnú spoločnosť C.E, s.r.o. na predaj pozemku v obci Čaňa. Súdu sa javí byť ako veľmi pravdepodobné, aby poškodená vo februári 2011 správne označila pozemok, že sa nachádza v obci Čaňa a v máji 3 krát v relatívne veľmi krátkom čase celkom nepochopiteľne a nelogicky trvala na tom, že ide o pozemok v obci Geča. Súd v záujme zistenia nejakého dôvodu, ktorý by mohol spôsobiť, že by sa pozemok poškodenej nachádzajúci v obci Čaňa, mohol mylne označiť za pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území Geča, vykonal obhliadku pozemku, ktorého predaj obžalovaný nepochybne sprostredkovával a tiež pozemku, ktorý mal byť obžalovanému nesprávne označený ako pozemok poškodenej. Na základe vykonanej obhliadky súd zistil, že aj pozemok, ktorý ukázala poškodená, ako pozemok, ktorý chcela predať, ako aj pozemok, ktorý podľa obžalovaného, mu bol nesprávne ukázaný ako pozemok poškodenej, sa nachádzajú takmer na opačnej strane od obce Č., C. Z. S. D.. Teda inak povedané, ukázané pozemky sú tak umiestnené, vzhľadom na geografickú polohu obce D., že niet žiaden rozumný dôvod pripustiť, že by poškodená mohla azda v dôsledku omylu alebo z iného dôvodu sa domnievať, že ide o pozemky v obci D.. Jednoducho poloha pozemkov vedie súd k záveru, že je veľmi nepravdepodobné, aby poškodená, ktorá pozná tieto pozemky trvala na ich označení ako pozemky v obci Geča a tiež je podľa názoru súdu málo pravdepodobné, že by obžalovaný, ktorý poznal tento pozemok, keďže odhalil že mu bol označený nesprávny pozemok a napokon stotožnil správny pozemok poškodenej, uviedol výslovnú hlúposť do prečítaných listín. Preto súd vychádzajúc z uvedených úvah zastáva názor, že jediným racionálne prijateľným dôvodom toho, že sa obec D. spomína v uvedených listinných dôkazoch je, že skutočne obžalovaný obstarával kúpu pozemkov v obci GU. pre poškodenú tak ako o tejto dohode vypovedali svedkovia R. C. F.. Ak pripustíme túto verziu, tak potom mnohé skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedi svedkov a poškodenej začnú do seba zapadať a dávať zmysel. Hneď sa preukáže účel pôžičky, ktorú zobrala poškodená od svedka P. a tiež sa ukáže, že za daných okolností existoval aj motív tak na strane poškodenej ako aj u obžalovaného pre to, aby poškodená odovzdala a obžalovaný prijal sumu 20.000,- €, ktorá svojou výškou prakticky zodpovedá sume, za ktorú boli pozemky v D. predané spoločnosti C. S., R..K..S... Teda na základe týchto úvah sa súd priklonil k verzii, ktorú vypovedala pred súdom poškodená, pričom za preukázané súd považuje len tie skutočnosti vyplývajúce z výpovede poškodenej, ktoré sú potvrdené ešte aj nejakým ďalším vykonaným dôkazom. Na základe takto vyhodnoteného dokazovania súd považuje obhajobu obžalovaného za vyvrátenú v tej časti, v ktorej obžalovaný popieral, že by obstarával kúpu pozemkov v obci D. resp. že prevzal peňažnú hotovosť za účelom odkúpenia uvedených pozemkov.
Na základe vyššie vyhodnoteného dokazovania súd nemá pochybnosť o tom, že skutok sa skutočne stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu tohto skutku, súd konštatuje, že obžalovaný svojím konaním uviedol poškodenú do omylu v tom, že jej prisľúbil, že odkúpi predmetné pozemky za účelom ich výhodnejšieho predaja, aby tak od nej vylákal peňažnú hotovosť, avšak svoj prísľub nesplnil, peňažné prostriedky nevrátil, čím seba obohatil na
škodu majetku poškodenej. Tým obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona. Takýmto svojim konaním vylákal od poškodenej celkovo 24.000,- €, teda spôsobil na cudzom majetku väčšiu škody, čím naplnil kvalifikovanú skutkovú podstatu trestného činu podvodu v zmysle § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.
Podľa spôsobu konania obžalovaného, charakteru a intenzity útoku, spôsobeného následku a intelektuálnej vyspelosti obžalovaného súd usudzuje, že ide o zavinené konanie vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania uvedenej trestnej činnosti, následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.
Súd hodnotí spôsob spáchania trestného činu, ako závažnejšie, sofistikovanejšie a najmä spoločnosťou netolerovateľné konanie, porušujúce majetok poškodenej, pričom závažnosť tohto skutku je zvyšovaná spôsobením väčšej škody, v dôsledku čoho bolo potrebné daný skutok hodnotiť za použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty, tzn. že bola významne prekročená základná typologická závažnosť predmetného trestného činu.
Pokiaľ ide o spôsobený následok súd konštatuje, že obžalovaný porušil záujem chránený trestným zákonom, keď sa na úkor majetku poškodenej obohatil tým, že ju uviedol do omylu a zneužil jej dôverčivosť a naivitu.
V danom skutku súd konštatoval úmyselné zavinenie obžalovaného, teda závažnejšiu formu zavinenia. Pohnútkou obžalovaného bola podľa názoru súdu snaha dosiahnuť vlastný neoprávnený prospech, teda zištná pohnútka.
Pri hodnotení pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd zistil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona t.j. že pred spáchaním stíhaného skutku viedol riadny život. Z oboznámeného spisu Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0T 189/2012 súd zistil, že obžalovaný bol trestným rozkazom sp. zn. 0 T 189/2012 zo dňa 26.11.2012 uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa dopustil dňa 23.11.2012. Toto rozhodnutie bolo doručené obžalovanému dňa 26.11.2012, čo vyplýva z obsahu zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 26.11.2012 na č. l. 8 v spise sp. zn. 0 T 189/2012 a nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa.
Predmetného skutku, pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný v tomto trestnom konaní sa dopustil v presne nezistený deň začiatkom mája 2011, to znamená skôr ako mu bol v trestnej veci Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0 T 189/2012 doručený trestný rozkaz zo dňa 26.11.2012. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné ukladať obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona, v zmysle zásad zakotvených v § 41 ods. 1 Tr. zákona. Keďže v danej veci ide o súbeh dvoch úmyselných prečinov, bez použitia asperačnej zásady, súd ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona hodnotil to, že obžalovaný spáchal dva trestné činy. Na základe uvedeného súd konštatuje vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Preto nedošlo k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 a nasl. Trestného zákona. U obžalovaného ide o súbeh dvoch úmyselných prečinov, pričom prísnejšou je trestná sadzba ustanovená za prečin podvodu v zmysle § 221 ods. 2 Trestného zákona, ktorý je postihovaný trestnou sadzbou trestu odňatia slobody v rozpätí 1 - 5 rokov. Preto súd ukladal súhrnný trest podľa trestnej sadzby zakotvenej za prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona.
Pri hodnotení osoby páchateľa súd vychádzal v prvom rade z odpisu registra trestov z č. l. 271, v ktorom je uvedené len jedno odsúdenie a to vyššie citovaným trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 0 T 189/2012 zo dňa 26.11.2012. Z lustrácie v registri priestupkov vyplýva len jedno uznanie za vinného z 27.9.2011, pričom išlo o porušenie pravidiel cestnej premávky.
Pokiaľ ide o pomery obžalovaného súd konštatuje, že obžalovaný je z miesta bydliska na č. l. 126 hodnotený všeobecne, bez negatívnych zistení.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy súd zastáva názor, že obžalovaný je osoba, ktorá až doposiaľ viedla riadny život v súlade so zakotvenými právnymi predpismi a spoločenskými očakávaniami, pričom trestná činnosť, ktorej sa dopustil predstavuje ojedinelé vybočenie z medzí riadneho správania, avšak ide o vybočenie závažné, ktoré svedčí o ľahkovážnom prístupe k povinnostiam a pokusoch o získanie majetkového prospechu nekalým spôsobom na úkor iného. Napriek uvedenému súd vidí pozitívnu prognózu, pokiaľ ide o ďalší život obžalovaného, za predpokladu, že jeho ďalšie správanie bude sledované zo strany štátu a po určitú dobu bude obžalovaný vystavený hrozbe nepodmienečného trestu, ktorý bude mať pre neho nepochybne významný výchovný vplyv a donúti obžalovaného kritickejšie zvažovať možnosti získania určitého majetkového profitu a vyberať si spomedzi všetkých možností, ktoré sa mu v podnikaní ponúkajú len morálne a čestnejšie postupy podnikania. Preto súd v záujme ochrany spoločnosti a odradenia iných páchateľov od takejto trestnej činnosti považoval za správne a spravodlivé uložiť podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou, keďže obžalovaný sa ku skutku nepriznal a teda neprejavil ani úprimnú ľútosť nad svojim konaním. Takýto nekritický postoj k vlastnej trestnej činnosti viedol súd k presvedčeniu že je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1,5 roka so skúšobnou dobou 2 rokov.
Vzhľadom k tomu, že súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody zrušil výrok o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0 T 189/2012 zo dňa 26.11.2012 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona (...) V rámci súhrnného trestu súd uloží peňažný trest a trest zákazu činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Keďže trestným rozkazom Okresného súdu Košice I. sp. zn. 0 T 189/2012 zo dňa 26.11.2012 bol obžalovanému právoplatne uložený peňažný trest vo výške 500 €, podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na 2 roky, súd podľa citovaného ustanovenia obligatórne musel uložiť tieto tresty.
Uložený trest, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovaným tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti, zároveň hrozba nepodmienečným trestom bude výchovne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby po odpykaní trestu viedol riadny život a zároveň odradí iných páchateľov od páchania takejto trestnej činnosti, čím sa naplní tak funkcia individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodená sa do konania riadne pripojila a uplatnila si nárok na náhradu škody vo výške 24.000,- € z titulu škody, ktorá jej bola spôsobená na jej majetku v dôsledku podvodného vylákania peňažnej hotovosti za prísľub spätného odkúpenia pozemkov. Keďže obžalovaný bol uznaný za vinného v zmysle obžaloby, čím sa súd priklonil k verzii poškodenej z vyššie uvedených dôvodov, nebolo žiadnej prekážky, aby súd nepriznal právo poškodenej na náhradu škody, keďže preukázané spôsobenie škody a jej výška boli fundamentálnym znakom skutkovej podstaty trestného činu, z ktorého spáchania súd uznal obžalovaného za vinného.
- na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre- ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie a o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Košiciach. Odvolanie má odkladný účinok.