Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/67/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125,- € a nemajetkovej ujmy 355,89 €, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 27.09.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody, sumy 355,89 € titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom D. M., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 11035/2011. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Námestovo a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej dobe. S poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 uviedol, že disponuje exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v zmysle o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Nejde tu teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné spojenie rozhodcovská komisia, ale používa slovné spojenie rozhodcovský súd. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný poriadok v znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010 nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky

nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.12.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 193 dní. V danej veci vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní, kedy dňa 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, v ktorej namietal i porušovanie svojich práv márnym plynutím času, dňa 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu. Vzhľadom na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu, ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu, navrhol vykonať ako dôkaz príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody sa dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, predstavuje výdavky na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo výške 70,- €, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- €, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s ich vyhotovením, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,- €. Celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 125,- €. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a najmä vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,- €. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 355,89 €, určenú alikvotným pomerom 55,- € za každý mesiac omeškania. Postupoval podľa a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 21.01.2013 (doručenka na č.l. 15 pv) nevyjadrila. Okresný súd vo veci postupom podľa , teda bez nariadenia pojednávania, rozhodol rozsudkom zo dňa 29.11.2013, ktorým žalobu zamietol s poukazom nato, že v konaní nebolo žalobcom preukázané porušenie povinnosti súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote, a teda, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Námestovo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. -47 zo dňa 30.04.2014 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že pokiaľ súd prvého stupňa vo veci nenariadil pojednávanie, bolo konanie pred súdom prvého stupňa postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí možnosti účastníka konať pred súdom, keď súd v dôsledku nenariadenia pojednávania nemohol vykonať dokazovanie prečítaním pripojeného exekučného spisu a pokiaľ tak urobil, boli skutkové zistenia, z ktorých prvostupňový súd vychádzal, získané postupom, ktorý nebol v súlade s Občianskym súdnym konaním. Odvolací súd následne uložil okresnému súdu nariadiť vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania v súlade a nasl. vo veci opätovne rozhodnúť.

Po doručení rozsudku odvolacieho súdu okresný súd, v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu, vo veci nariadil pojednávanie na 19.06.2014, a toto vykonal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu. Žalobca osobitne predvolaný nebol, jeho právnemu zástupcovi bolo predvolanie doručené dňa 11.06.2014, rovnako ako žalovanej (doručenky č.l. 51 pv). Dňa 16.06.2014 bolo súdu doručené elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (č.l. 54-67), ktorým žiadal zrušiť nariadené pojednávanie do konečného, ústavne konformného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu s poukazom na to, že podal sťažnosť na Ústavný súd SR z dôvodu porušenia práva na súdnu ochranu, osobitne práva na zákonného sudcu a práva na prerokovanie veci nestranným súdom (č.l. 58-67). Vzhľadom na podanú sťažnosť na Ústavný súd SR podľa SR, v ktorom konaní sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, sú dané dôvody na prerušenie konania podľa , , z ktorého dôvodu navrhol, aby súd konanie vedené pod sp. zn. prerušil, a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd právnemu zástupcovi žalobcu podaním zo dňa 17.06.2014 (č.l. 68) oznámil, že jeho žiadosti o zrušenie termínu pojednávania nevyhovuje a pojednávanie, v prípade splnenie zákonných podmienok, vykoná. Žalobca, ani jeho právny zástupca, sa napriek tomu na pojednávanie dňa 19.06.2014 nedostavili. Rovnako sa na pojednávanie nedostavila žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené podmienky pre vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu a žalovanej. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, a to žalobného návrhu zo dňa 21.09.2012 (č.l. 1-4), uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -18 zo dňa 05.02.2013 (č.l. 18-21), oznámenia žalovanej k výzve súdu ohľadom predbežného prerokovania nároku žalobcu (č.l. 24), návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania (č.l. 70-71), ako aj ostatného obsahu spisu a podstatného obsahu exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. , pripojeného na základe návrhu žalobcu. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné právne závery: Pokiaľ ide o nárok žalobcu, tento bol uplatnený na základe o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. , spočívajúcom v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie. Ako už súd konštatoval v predchádzajúcom rozhodnutí, zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. vyplýva, že žalobca ako oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.06.2011 navrhol do zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým vykonanie exekúcie voči povinnému D. M., Z. R. XXX, O.: XX XXX XXX, prechodne bytom G. 6, J., o vymoženie sumy X.XXX,XX €, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.289,91 € od 02.01.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.289,91 € od 28.02.2011 do zaplatenia, trov konania 325,13 € a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.05.2011 sp. zn. SR 03049/11, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, Bratislava, právoplatného dňa 30.05.2011 a vykonateľného dňa 02.06.2011. Súdny exekútor žiadosťou sp. zn. EX 11035/11, doručenou súdu dňa 16.08.2011, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 20.10.2011 súd vyžiadal od Rozhodcovského súdu, Slovenskej rozhodcovskej a.s., Bratislava, spis k rozhodcovskému rozsudku sp. zn. SR 03049/11 zo dňa 11.05.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 28.10.2011. Súd následne o žiadosti exekútora rozhodol dňa 07.11.2011 uznesením č.k. -15, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. zo dňa 10.07.2012 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Podľa , o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa , cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V zmysle má každý právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti v zmysle citovaného právneho predpisu sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok: 1. existencia nezákonného rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste alebo ochrannom opatrení, rozhodnutia o väzbe alebo nesprávneho úradného postupu, 2. vznik škody, ktorá predstavuje skutočnú škodu a ušlý zisk a 3. príčinnú súvislosť medzi, v danom prípade, nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z ustanovenia zároveň vyplýva, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného ku dňu 16.08.2011, t.j. ku dňu doručenia žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa a . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Podľa Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. I keď z vykonaného dokazovania, spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. vyplýva, že súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v danej veci, doručenej súdu dňa 16.08.2011, nerozhodol v 15-dňovej lehote, nie je možné v tomto postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup, keďže v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, účinného ku dňu začatia exekúcie, sa lehota 15 dní nevzťahovala na exekučný titul podľa Exekučného poriadku, t.j. na rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z exekučného spisu pritom vyplýva, že potom čo bol súdu doručený spis Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 03049/11, dňa 28.10.2011, súd o návrhu súdneho exekútora, po preskúmaní exekučného titulu, rozhodol bez zbytočného odkladu, dňa 07.11.2011. Nakoľko žalobca nepreukázal ním tvrdené porušenie povinnosti Okresného súdu Námestovo rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci sp. zn. v zákonom stanovenej lehote, a teda, že by zo strany súdu v danej veci došlo k nesprávnemu úradnému postupu, existencia ktorého je jednou zo základných podmienok pre zodpovednosť štátu v zmysle , súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom č. 1/2014, vypracovaným Znaleckým Ekonomickej Univerzity v Bratislave vo vzťahu k výške škody, nakoľko vykonanie tohto dôkazu, za stavu, kedy nebola splnená ani len prvá podmienka pre zodpovednosť štátu v zmysle , a to podmienka existencie nesprávneho úradného postupu súdu, by nebolo v záujme hospodárnosti konania, keď žalobca predmetný znalecký posudok zároveň nepredložil, poukázal len na skutočnosť, že tento je založený v spise tunajšieho súdu sp. zn. , ktorý sa však v súčasnosti nachádza na Krajskom súde v Žiline, a teda ktorý dôkaz nie je možné v súčasnosti vykonať. Pokiaľ ide o predbežné prerokovaniu nárokov v zmysle , z vyjadrenia žalovanej (č.l. 24) vyplýva, že žalobca pred začatím súdneho konania podal na Ministerstve spravodlivosti viaceré žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to najneskôr dňa 25.09.2012. Žalovaná nepoprela uplatnenie konkrétneho nároku, s tým, že nemôže jednoznačne potvrdiť, a teda ani vyvrátiť (pozn. súdu), že jednotlivé uplatnené nároky boli predmetom doručených žiadostí o predbežné prerokovanie. I keď žalobný návrh v tejto veci bol žalobcom podaný skôr ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania najneskoršej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, vzhľadom na neuspokojenie nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti, ktorá uplynula počas súdneho konania, bolo zrejmé, že žalovaná neuznala nárok žalobcu. Vzhľadom na uvedené potom súd nezistil dôvody, ktoré by bránili preskúmaniu uplatneného nároku v súdnom konaní. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná, preto by jej patrilo právo na náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, keď zo spisu zároveň nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy boli vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().