Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/27/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18.01.2023 č. k. -30, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.02.2023 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol podľa , tak, že návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, z 09.12.2022 na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Galanta č. k. -167 z 24.08.2022 podľa vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zamietol. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 30-32 spisu. Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky na vyhovenie jeho návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody dňa 19.11.2022. V prípade prvej materiálnej podmienky

- preukázanie polepšenia vo výkone trestu plnením svojich povinností okresný súd konštatoval, že túto nepovažuje za splnenú. Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ústavu nevyplynulo, že by svojím správaním preukázal polepšenie. Doposiaľ si nevytvoril podmienky na udelenie disciplinárnej odmeny a dopustil sa menej závažného porušenia ústavného poriadku, keď nebol ustrojený. K spáchanej trestnej činnosti nezaujal kritický postoj, práve naopak, zo svojho odsúdenia viní poškodenú, ktorá si mala celú vec vymyslieť a nevedno z akého dôvodu ho dostať do väzenia. Hodnotenie odsúdeného podľa názoru súdu svedčí o tom, že odsúdený sa len prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, pričom v jeho prípade nejde o prvý výkon trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd uviedol, že táto taktiež nie je splnená, keďže žiadna z objektívne zistiteľných a overiteľných skutočností nedávala dostatočnú záruku, že by odsúdený v prípade podmienečného prepustenia viedol na slobode riadny život. Pri tomto závere okresný súd vychádzal z menej priaznivej resocializačnej prognózy, stredného rizika recidívy trestnej činnosti, trestnej a priestupkovej minulosti odsúdeného ako i z jeho vyjadrení na verejnom zasadnutí, keď odsúdený zaujal nekritický postoj k ním spáchanej trestnej činnosti. S prihliadnutím na uvedené okresný súd ustálil, že od odsúdeného nemožno dôvodne očakávať, že by v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody viedol riadny život. Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť odsúdený (č. l. 28 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne odôvodnil osobitným písomným podaním (č. l. 39 spisu).

V písomne podanej sťažnosti odsúdený uviedol, že nesúhlasí s prokurátorom z toho dôvodu, pretože obhajuje poškodenú. Opakovane v sťažnosti uvádzal, že poškodená si celú záležitosť vymyslela, policajtom uviedla nepravdu, vypovedala pod vplyvom alkoholu a že vykonáva trest za niečo, čo nespravil. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle citovaného ustanovenia správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom a tak zistil, že sťažnosť podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť odsúdeného však nie je dôvodná. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa a dospel k správnemu záveru, že žiadosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil len formálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie oboch materiálnych podmienok na podmienečné prepustenie. Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. januára 2018). Nad rámec odôvodnenia k nesplneniu prvej materiálnej podmienky okresným súdom, sťažnostný súd konštatuje, že odsúdený plnením svojich povinností a svojim správaním nepreukázal polepšenie, preto na naplnenie účelu trestu v zmysle bude potrebné na odsúdeného pôsobiť výchovnými prostrediami počas výkonu celého trestu. Sťažnostný súd teda rovnako nevzhliadol progres, polepšenie v správaní odsúdeného. Aj keď z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody je na požadovanej úrovni, v jednom prípade sa dopustil aj menej závažného porušenia ústavného poriadku, keď nebol ustrojený. Počas výkonu trestu nebol ani raz disciplinárne odmenený, čo svedčí o tom, že sa postupne iba formálnym spôsobom prispôsobil režimu výkonu trestu odňatia slobody, no nepreukázal takú mieru polepšenia, kedy by bolo možné konštatovať, že bude viesť na slobode riadny život v súlade s morálnymi a etickými pravidlami spoločnosti. Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, nakoľko nebola splnená prvá materiálna podmienka t.j. preukázanie polepšenia sa, nemôže byť splnená ani druhá materiálna podmienka t.j. očakávanie vedenia riadneho života v budúcnosti. Navyše sťažnostný súd poukazuje na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný a to pre rôznorodú trestnú činnosť, preto nemožno konštatovať ojedinelé a výnimočné zlyhanie v jeho správaní. Početnosť predchádzajúcich odsúdení vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce odsúdenia, nemali na neho ten výchovný účinok, aby ho viedli k riadnemu životu. Rovnako treba poukázať na resocializačnú prognózu, ktorá je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. K sťažnostným námietkam odsúdeného sťažnostný súd uvádza, že tieto nie sú dôvodné. Predmetom konania o návrhu na podmienečné prepustenie nie je skutkový stav zistený súdom v právoplatne skončenom trestnom konaní, pretože nejde o žiadnu formu obnovy konania alebo mimoriadny opravný prostriedok. Sťažnostný súd upozorňuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania, t.j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade odsúdeného sa vzhľadom na jeho kriminálne narušenie a vyššieho rizika sociálneho zlyhania nemožno rozumne domnievať, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. Rovnako ako okresný súd, aj sťažnostný súd je toho názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Podľa , nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je dôvodná. Keďže sťažnostný súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech odsúdeného, jeho sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle citovaného ustanovenia zamietol. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.