Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5Csp-52-2021.pdf
PDF · 104.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/52/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paris, Francúzska republika, registračné č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: H. D., R.. XX.XX.XXXX, T. N. K. X, XXX XX Q. R. C. o zaplatenie 1.022,62 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,62 €, úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 955,33 € od 04.01.2019 do 15.05.2021, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.032,62 € od 04.01.2019 do 27.06.2019, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.022,62 € od 28.06.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.09.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.022,62 €, úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,90 % ročne zo sumy 955,33 € od 04.01.2019 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.032,62 € od 04.01.2019 do 27.06.2019, úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.022,62 € od 28.06.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že dňa 05.04.2018 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „úverová zmluva“) podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému klasický spotrebiteľský úver vo výške 1.000,00 € a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 36 mesačných splátok vo výške 36,35 €, so splatnosťou prvej splátky 15.05.2018. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver tak, že dňa 13.04.2018 previedol požadované peňažné prostriedky na účet žalovaného, čo potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného, ktorý žalobca predložil v prílohe. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dnešného dňa len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 102,70 €, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. Na predžalobné výzvy žalovaný nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 03.01.2019 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 1.022,62 € (955,33 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 66,91 € z titulu dlžných úrokov z úveru; 0,38 € z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,90 % ročne zo sumy 955,33 € od 04.01.2019 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.032,62 € od 04.01.2019 do 27.06.2019 a zo sumy 1.022,62 € od 28.06.2019 do zaplatenia. Žalobca v prílohe predložil výpis z úverového účtu žalovaného, z ktorého sú zrejmé dátumy splatnosti a výška predpísaných splátok, ako aj všetky pohyby na úverovom účte žalovaného, t.j. kedy a v akej výške poskytol žalobca žalovanému peňažné prostriedky a zároveň kedy a v akej výške žalovaný splácal poskytnutý úver.
2. Žalobca na základe výzvy tunajšieho súdu, podaním zo dňa 04.11.2021 doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2021, vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,90 % ročne zo sumy 955,33 € od 16.05.2021 do zaplatenia.
3. Nakoľko k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred jej doručením žalovanému, súd postupom podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5Csp/52/2021-47 zo dňa 13.12.2021, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pretože nebol zistený jeho skutočný pobyt, a preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5Csp/52/2021-70 zo dňa 22.09.2022 zrušil.
5. Súd uznesením č.k. 5Csp/52/2021-71 zo dňa 22.09.2022 vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 2 CSP, aby sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že súdu sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného, súd v zmysle ustanovenia § 116 ods. 2 CSP žalobu spolu s jej prílohami a čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 04.11.2021 doručil žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 11.10.2022.
7. Súd postupom podľa § 116 ods. 3 CSP doručil výzvu na vyjadrenie k žalobe (uznesenie č.k. 5Csp/52/2021-71 zo dňa 22.09.2022) a všeobecné poučenie o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach žalovanému na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a v zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP považoval tieto písomnosti za doručené dňom 19.10.2022.
8. Žalovaný sa však v súdom stanovenej lehote 10 dní, a ani dodatočne, k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
9. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 05.04.2018, Osobným dotazníkom žiadateľa o úver zo dňa 05.04.2018, Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, fotokópiou občianskeho preukazu žalovaného, splátkovým kalendárom k úverovej zmluve, výpisom z úverového účtu žalovaného, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX spolu s predžalobnou výzvou zo dňa 14.01.2019, fotokópiou poštovej doručenky, výpisom z Obchodného registra žalobcu v úradne overenom preklade, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
10. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 05.04.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovú zmluvou o poskytovaní platobných služieb, ktorej následne pridelil identifikačné číslo XXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bol na strane jednej záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške, mene a za podmienok dohodnutých v Zmluve a na strane druhej záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky. Na základe tejto Zmluvy žalobca poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000,00 €, s dohodnutou fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90 %, za podmienok dohodnutých v Zmluve. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi v pravidelných 36. mesačných splátkach vo výške po 36,35 €. Žalovaný si zvolil štandardný súbor poistenia za poplatok vo výške 4,99 %. V zmysle Zmluvy prvá splátka úveru bola splatná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver žalovanému poskytnutý, teda v danom prípade dňa 15.05.2018, ďalšie splátky boli splatné vždy 15. deň v mesiaci a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.05.2021. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola ku dňu podpisu Zmluvy vypočítaná vo výške 15,97 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 9,61 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola ku dňu podpisu Zmluvy vyčíslená na sumu 1.246,32 €. 11. Súd mal preukázané z výpisu z úverového účtu žalovaného č. XXXXXXXXXXXXXX, že žalobca v zmysle Zmluvy poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.000,00 € bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 13.04.2018. Žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil len 2 mesačné splátky spolu v sume 72,70 €, a to dňa 21.05.2018 splátku v sume 36,35 €, ktorú žalobca v celom rozsahu použil na splátku splatnú ku dňu 15.05.2018 (istina 22,20 €, úroky 12,42 € a poistenie 1,73 €) a dňa 19.06.2018 zaplatil splátku v sume 36,35 €, ktorú žalobca v celom rozsahu použil na splátku splatnú ku dňu 15.06.2018 (istina 22,47 €, úroky 12,15 € a poistenie 1,73 €).
12. Žalobca listom zo dňa 14.01.2019 oznámil žalovanému, že vzhľadom na to, že poskytnutý úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ku dňu 03.01.2019, čím sa jeho záväzok stal splatný v celom rozsahu. Súčasne žalovaného vyzval na úhradu dlhu v sume 1.052,62 €.
13. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda po dni 03.01.2019, žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 27.06.2019 sumu 30,00 €, ktorú žalobca započítal na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 20,00 € a na úhradu dlžného poistného z mesačných splátok splatných ku dňu 15.07.2018 až 15.11.2018 spolu v sume 8,65 € a na čiastočnú úhradu dlžného poistného z mesačnej splátky splatnej ku dňu 15.12.2018 v sume 1,35 €.
14. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa však vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovenia § 52 a nasledujúce zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
17. Podľa § 506 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
19. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania s poukazom na zhora citované ustanovenia dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd mal preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 05.04.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej následne pridelil identifikačné číslo XXXXXXXXXXXXXX. Predmetom Zmluvy bol na strane jednej záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému bezúčelový úver vo výške, mene a za podmienok dohodnutých v Zmluve a na strane druhej záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky. Ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Napriek tejto skutočnosti bolo potrebné posúdiť Zmluvu podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., pretože sa jednalo o poskytnutie úveru, kde žalobca ako veriteľ vystupoval ako právnická osoba, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, teda fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského práva. Inými slovami musí z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo sčasti ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, tzn. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
25. Žalobca poskytol žalovanému na základe Zmluvy bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1.000,00 €, s dohodnutou fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90 %, za podmienok dohodnutých v Zmluve. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi v pravidelných 36. mesačných splátkach v sumách po 36,35 €. V zmysle Zmluvy prvá splátka úveru bola splatná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver žalovanej poskytnutý, teda v danom prípade dňa 15.05.2018, ďalšie splátky boli splatné vždy 15. deň v mesiaci a termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.05.2021. Poskytnutý úver v sume 1.000,00 € bol vyčerpaný bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 13.04.2018. Žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil len 2 mesačné splátky spolu v sume 72,70 €, a to dňa 21.05.2018 splátku v sume 36,35 €, ktorú žalobca v celom rozsahu použil na splátku splatnú ku dňu 15.05.2018 (istina 22,20 €, úroky 12,42 € a poistenie 1,73 €) a dňa 19.06.2018 zaplatil splátku v sume 36,35 €, ktorú žalobca v celom rozsahu použil na splátku splatnú ku dňu 15.06.2018 (istina 22,47 €, úroky 12,15 € a poistenie 1,73 €). Žalovaný porušil zmluvné podmienky tým, že úver riadne a včas nesplácal, a preto žalobca dňa 03.01.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čo žalovanému oznámil listom zo dňa 14.01.2019. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, teda po dni 03.01.2019, žalovaný uhradil na účet žalobcu dňa 27.06.2019 sumu 30,00 €, ktorú žalobca započítal na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 20,00 €, na úhradu dlžného poistného z mesačných splátok splatných ku dňu 15.07.2018 až 15.11.2018 spolu v sume 8,65 € a na čiastočnú úhradu dlžného poistného z mesačnej splátky splatnej ku dňu 15.12.2018 v sume 1,35 €.
26. Súd dospel k záveru, že Zmluva, na základe ktorej si žalobca svoj nárok touto žalobou uplatňuje, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný tvrdenia žalobcu v priebehu konania nepoprel po právnej a ani skutkovej stránke. Súd prejednávajúc vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou strán nielen tvrdiť určité právne skutočnosti, ale tieto v konaní aj preukázať, mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.000,00 €, čím si svoje zmluvné povinnosti splnil. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, pretože úver riadne nesplácal, nakoľko zaplatil len 2 splátky z celého úveru, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok dlžnej úverovej istiny v sume 955,33 € (istina z mesačných splátok splatných ku dňu 15.07.2018 až 15.12.2018 v celkovej sume 140,81 € + istina z mesačných splátok, ktoré by boli splatné v budúcnosti, keby nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 814,52 €), dlžné úroky z úveru v sume 66,91 € (úroky z mesačných splátok splatných ku dňu 15.07.2018 až 15.12.2018) a dlžné poistné úveru v sume 0,38 € (poistné z mesačných splátok splatných ku dňu 15.12.2018), teda celkom sumu 1.022,62 €, ako i úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 14,90 % ročne zo sumy 955,33 € od 04.01.2019 do 15.05.2021 v zmysle ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
27. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
29. Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2015, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka, popri plnení, aj úroky z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, čo je o 5 percentuálnych bodov viac ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda ku dňu 04.01.2019, a to zo sumy 1.032,62 € od 04.01.2019 do 27.06.2019 a zo sumy 1.022,62 € od 28.06.2019 do zaplatenia tak, ako žalobca žiadal, nakoľko žalovaný sa dostal po vyhlásení splatnosti úveru s plnením evidentne do omeškania.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
35. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Senica.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.