Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/220/2012

Potvrdené rozhodnutím 1Sžd/29/2014
„Identifikačné číslo spisu: 7012200900 Dátum vydania rozhodnutia: 16.12.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Elena Berthotyová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7012200900.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P.. A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX E., zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom, advokát, Floriánska 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava (pôvodne: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. p. KRPZ-KE-KDI2-P-113/2012 zo dňa 14. júna 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/220/2012-65 zo dňa 19. júna 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/220/2012-65 zo dňa 19. júna 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Pavla Naďa v právnej veci žalobcu P.. A. K. T. B. C. Ó. , Z. XX, E., právne zast.: JUDr. Ivan Vanko, advokát, Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Košice, Krajský dopravný inšpektorát Kuzmányho č. 8, Komenského 52, Košice, v konaní o žalobe žalobcu zo dňa 14.06.2012 č. KRPZ-KE-KDI12-P-113/2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach rozhodnutím č. ORPZ-KE- ODI1-P-631/2011-01 zo dňa 22.03.2012 rozhodol, že žalobca svojím konaním v ňom uvedeným porušil povinnosť uvedenú v ustanovení o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), s poukázaním na , zákona a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa písmeno g) o priestupkoch v znení neskorších predpisov a podľa , , preto mu uložil pokutu vo výške 200,- eur. Zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný správny orgán - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho č. 8, 041 02 Košice a tento rozhodnutím č. KRPZ-KE-KDI2-P-113/2012 zo dňa 14.06.2012 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-KE- ODI1-P-631/2011-01 zo dňa 22.03.2012 potvrdil. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil nasledovne: „ Odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ktorom je uvedené, cit.: Pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.“ V ustanovení citovaného zákona je uvedené, že porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody, alebo škodovej udalosti. Obvinený vo svojom odvolaní namieta: „Vyšetrovateľ vo svojom zdôvodnení Rozhodnutia uvádza „za nesprávny prvok jazdy menovaného vodiča sa pokladá skutočnosť, že zmenil smer pohybu svojho vozidla z pravého jazdného pruhu vľavo do odbočky bez toho, že by pri tomto zohľadnil skutočnosť, že sa v tomto čase v ľavom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo VW Caddy a týmto spôsobom vytvoril pre uvedené vozilo prekážku.“ Vyšetrovateľ ďalej vyjadruje predpoklad, že sa pred zahájením odbočovanie nepresvedčil, či sa za ním pohybuje iné vozidlo. Veľmi dôrazne protestujem proti týmto ničím nepodloženým predpokladom vyšetrovateľa, ktorý nemá žiadne argumenty pre svoje predpoklady. Uvediem zdôvodnenie. Tak ako pri všetkých vypočutiach aj v mojom odvolaní na 1. Rozhodnutie zo dňa 18.07.2011 som uviedol, že pred odbočením som zapol ukazovateľ vľavo a situáciu na ceste som riadne skontroloval, pred sebou, v protismere aj za sebou v obidvoch spätných zrkadlách. Vozidlo, ktoré som videl, v spätnom zrkadle bolo vo veľkej vzdialenosti za mnou a nijako nebránilo v odbočovaní vľavo. Situáciu som vyhodnotil ako bezpečnú na odbočenie vľavo. Nič mi nebránilo, aby som na úplne prázdnej križovatke vykonal odbočenie vľavo, čo som aj urobil plynulou jazdou bez náhleho vybočenia a v súlade s ustanovením „ Vodič je povinný pri odbočovaní dbať o zvýšenú opatrnosť.“ O tejto skutočnosti a fakte som presvedčený a trvám na tom. Skutočnou príčinou nehody je spôsob jazdy vodiča vozidla VW Caddy, ktorý porušil všetky základné ustanovenia o cestnej premávke. Žiadam, aby argumenty, ktoré uvádzam boli brané na zreteľ, lebo doteraz ich vyšetrovateľ prehliadal a ignoroval. Nie som si vedomý, že som porušil niektorý z paragrafov Zákona o cestnej premávke a odmietam obvinenie vyšetrovateľa zo spoluúčasti a tiež, že som vytvoril pre vozidlo, ktorého vodič porušil všetky základné predpisy, prekážku na ceste ako to uvádza v odôvodnení. Rozhodnutia na str. č. 3, 1 ods. Keby vodič vozidla VW Caddy rešpektoval zákon a dodržiaval ho, k danej kolíznej situácii by vôbec nedošlo: Vyšetrovateľ svoje rozhodnutie opiera o svoje predpoklady, že došlo k porušeniu a . Takéto obvinenie odmietam v plnom rozsahu...“ Odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že P.. A. K. mal výhrady k vypracovanému odbornému vyjadreniu znalca z odboru doprava cestná, preto odvolací orgán vyhovel jeho požiadavke, zrušil rozhodnutie o priestupku zo dňa 27.06.2011 a rozhodol o vypracovaní znaleckého posudku. Znalec v znaleckom posudku sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré mu určil správny orgán a na ktoré si žiadal odpovedať P.. A. K. vo svojom odvolaní zo dňa 22.07.2011. V znaleckom posudku č. 13/2012 znalca z odboru doprava cestná P.. A. Z. S.. je uvedené cit.: „Podľa techniky prijateľného priebehu nehodového deja je možné predpokladať, že vodič P.. A. K. by za daných okolností mohol zabrániť zrážke bez zmeny smeru pohybu svojho vozidla jeho včasným zastavením v prípade, ak by začal reagovať na pohyb vozidla VW Caddy najmenej o 1,2s skôr pri rýchlosti pohybu jeho vozidla na začiatku nehodového deja 47,0 až 53,0 km/h. K uvedenej včasnej reakcii mal po stránke technickej plnú možnosť, nakoľko na vozidlo VW Caddy mal v tomto čase dostatočný výhľad a za daných okolností mal možnosť včas predvídať jeho ďalší pohyb. Podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja je možné predpokladať, že vodič P.. A. K. nemal za daných okolností možnosť zabrániť zrážke skoršou reakciou, nakoľko v čase pred jeho reakciou nemal po stránke technickej možnosť včas predvídať pohyb vozidla Audi (zapnutý ukazovateľ zmeny smeru je okolnosťou právnou, nakoľko nemusí byť rozpoznateľný v čase DN bol pravdepodobne ozaj ožiarený slnkom). Podľa technicky prijateľného priebehu nehodového deja je možné vo všeobecnej rovine predpokladať, že P.. A. K. s najväčšou pravdepodobnosťou mal možnosť zrážke zabrániť aj iným manévrom, ako včasným zastavením svojho vozidla, ktorý predpoklad vyplýva zo smeru pohybu vozidiel a z dopravnej situácie v nehodovom úseku vozovky, kedy mal možnosť včas prerušiť odbočovaní manéver a dať prednosť vozidlu, ktoré ho predchádzalo. Osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, EVČ E.-XXXEF, ktoré viedol P.. A. K. sa pohybovalo v čase 2,5 až 3,0 s pre zrážkou v pravom jazdnom pruhu, pričom je nanajvýš pravdepodobné, že sa v tomto čase nepohybovalo po stredovej čiare, ale skôr v pravej časti jazdného pruhu (ktorú skutočnosť je možné vyvodiť zo smeru pohybu vozidla v čase zrážky a táto zodpovedá aj obsahu výpovede vodiča). Vozidlo sa pohybovalo vo vzdialenosti 27,0 až 32,0 m pred miestom zrážky a jeho rýchlosť pohybu bol a v tomto čase približne 47,0 až 53,0 km/h ( v závislosti na intenzite spomaľovania pred zahájením odbočovania). Je možné predpokladať, že v uvedenom čase začal vodič meniť smer pohybu vozidla smerom vľavo t.j. k deliacej čiare s cieľom odbočiť v križovatke vľavo. Následne po čase 1,2 s až 1,4 s za ktorý čas prešlo vozidlo dráhu 14,0 až 17,0 m začal prechádzať deliacu čiaru, pričom sa v tomto čase s vozidlom pohyboval rýchlosťou asi 40 km/h a pokračoval naďalej vo vykonávaní odbočovacieho manévru tak, že za čas 08 až 1,0 s prešiel deliacu čiaru celým vozidlom a v tomto čase začal reagovať na pohyb vozidla VW Caddy, ktoré sa v tomto čase nachádzalo v ľavom jazdnom pruhu po ľavej strane jeho vozidla vo vzdialenosti 8,0 až 10,0 m a následne po čase 0,4 až 0,6 s došlo k zrážke vozidiel. V čase bezprostredne pred zrážkou sa vozidlo Audi pohybovalo rýchlosťou 25,0 až 30,0 km/h. Motorové vozidlo zn. VW Caddy, EVČ E.- XXXCL, ktoré viedol vodič P.. Š. Š. sa pohybovalo v čase 2,5 až 3,0 s pred zrážkou vo vzdialenosti 60,00 až 65,0 m pred miestom zrážky rýchlosťou 81,0 až 87,0 km/h. V čase bezprostredne pred zrážkou sa vozidlo VW Caddy pohybovalo rýchlosťou 75,0 až 80,0 km/h. Na základe techniky prijateľnej analýzy nehodového deja pokladám za možné hodnotiť techniku jazdy, ktorou sa vodič P.. A. K. pohyboval v nehodovom úseku vozovky ako nezodpovedajúcu vzhľadom k daným okolnostiam a celkovej situácii v nehodovom úseku vozovky, pričom nesprávny prvok jazdy, menovaného vodiča pokladám skutočnosť, že zmenil smer pohybu svojho vozidla z pravého jazdného pruhu vľavo do odbočky bez toho, že by pri tomto zohľadnil skutočnosť, že sa v tomto čase v ľavom jazdnom pruhu pohybovalo vozidlo VW Caddy a týmto spôsobom vytvoril pre uvedené vozidlo prekážku. Vzhľadom na výrazne oneskorenú reakciu menovaného vodiča na pohyb vozidla VW Caddy pokladám za nanajvýš pravdepodobné, že sa pred zahájením odbočovania včas nepresvedčil, či sa za ním pohybuje iné vozidlo, pričom k tomuto mal po stránke technickej plnú možnosť.“ Odvolací správny orgán dá do pozornosti ustanovenie o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ktorom je uvedené cit: „Hranicou križovatky sa rozumie miesto vyznačené vodorovnou dopravnou značkou „Priečna súvislá čiara“, „Priečna súvislá čiara so symbolom Daj prednosť v jazde!“, alebo „Priečna súvislá čiara s nápisom STOP“, kde takáto vodorovná dopravná značka nie je, hranicu križovatky tvorí kolmica na os vozovky v mieste, kde sa pre križovatku začína zakrivenie vozovky. V znaleckom posudku znalca v odbore doprava cestná, ako už bolo vyššie uvedené, je uvedené, že motorové vozidlo zn. VW Caddy, EVČ E.-XXXCL, ktoré viedol vodič P.. Š. Š. sa pohybovalo v čase 2,5 až 30 s pred zrážkou vo vzdialenosti 60,00 až 65,0 m pred miestom zrážky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, vodič motorového vozidla zn. VW Caddy, EVČ E., ktorý viedol P.. Š. Š. v čase, keď začal obiehať mot. vozidlo zn. Audi A6, EVČ E.-XXXEF, ktoré viedol vodič P.. A. K. nebol na hranici križovatky. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti, že aj vodič mot. vozidla zn. VW Caddy, EVČ E.- XXXCL, ktoré viedol P.. Š. Š. porušil zákon o cestnej premávke pri spôsobení dopravnej nehody a preto obaja vodiči boli riešení, ako spolu vinní za spôsobenie uvedenej dopravnej nehody. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti, že vodič VW Caddy, ako to uviedol znalec v znaleckom posudku sa pohyboval rýchlosťou 81,0 až 87,0 km/h a v uvedenom úseku cesty je povolená rýchlosť jazdy 90 km/ h, čiže vodič VW Caddy v uvedenom úseku viedol vozidlo predpísanou rýchlosťou, čiže P.. A. K. ako to uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 18.08.2011, ako aj v odvolaní zo dňa 27.04.2012 nemohol vidieť vozidlo P.. Š. Š. „vo veľkej vzdialenosti“. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti, že znalecký posudok znalca z odboru doprava cestná P.. A. Z. S. a odborné vyjadrenie znalca z odboru doprava cestná P.. P. D. je v nájomnom kontexte a obaja znalci sa zhodli na tom, že ak sa bol P.. A. K. tesne pred vybočením doľava náležite presvedčil o situácii za sebou k zrážke by nebolo došlo. Taktiež obaja znalci uviedli, že ani technika jazdy P.. Š. Š. nebola správna. Odvolací orgán dáva taktiež do pozornosti, čo sa týka výhrad k spracovanému odbornému vyjadreniu znalca a spracovanému znaleckému posudku aj ustanovenie zákona NR SR číslo o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle ktorého znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Znalec je povinný v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia vykonať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne a nestranne. V zmysle citovaného zákona znalec je vylúčený, ak možnosť mať pre jeho pomer k veci, k zadávateľovi alebo k inej osobe, ktorej sa úkon týka, pochybnosti o jeho nezaujatosti. Len čo sa znalec dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne to oznámi zadávateľovi. Na základe vyššiu uvedeného nemá odvolací správny orgán dôvod pochybovať o objektívnosti a odbornosti znalcov z odboru doprava cestná. Odvolací správny orgán zdôrazňuje, že nevychádzal iba zo znaleckého posudku znalca z odboru doprava cestná, ale z celého spisového materiálu. Na základe uvedeného odvolací správny orgán konštatuje, že skutok sa stal tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán. Tvrdenia a námietky, ktoré obvinený uvádza vo svojom odvolaní, odvolací správny orgán hodnotí ako neopodstatnené a obranu obvineného považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. osobitná pozornosť bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola uložená v súlade s ustanovením o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle citovaného zákonného stanovenia môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 150 do 800 € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Prihliadajúc na horeuvedené okolnosti, ako aj okolnosti uvedené v citovaného zákona považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny orgán druh a výmeru sankcie dostatočne odôvodnil. Odvolací správny orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán správne prihliadal na skutočnosť, že menovaný z nedbanlivosti porušil všeobecný záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, následkom ktorej bola spôsobená škoda na majetku a ľahká ujma na zdraví, čo správny orgán posudzoval ako priťažujúcu okolnosť. Ďalej správny orgán v prospech páchateľa bral do úvahy osobu páchateľa, ako skutočnosť, že P.. A. K. ako vodič od roku 1982 až doposiaľ nebol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Odvolací správny orgán chce poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vydáva rozhodnutia aj za použitia správnej úvahy, ktorá je limitovaná zákonnými kritériami a medzami. Určenie výšky pokuty v rámci zákonného rozpätia je vecou voľného uváženia správneho orgánu. Účelom odvolacieho konania je vždy iba preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, nie nahrádzať prvostupňové konanie.“ Žalované rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 18.06.2012.

Včas podanou žalobou zo dňa 30.07.2012 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia ORPZ-KE- ODI1-P-631/2011-01 zo dňa 22.03.2012 a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu poukazuje na všeobecnú rovinu vypracovaného znaleckého posudku, kedy znalec len hypoteticky polemizuje o možnom nehodovom deji, avšak nezaoberá sa faktami, ktoré boli jednoznačne preukázané. Žalobca si nevie vysvetliť ako znalec pri vypracovaní znaleckého posudku, v ktorom mal hodnotiť priebeh dopravnej nehody a určiť mieru zavinenia, môže vychádzať zo slov typu „ môže predpokladať“, „vo všeobecnej rovine sa dá predpokladať“ atď., a takto určiť za vinníka nehody žalobcu. To, že žalobca mal pred odbočovaním doľava zapnuté ukazovatele zmeny smeru jazdy, bolo potvrdené aj svedeckými výpoveďami. Je preto nemysliteľné zaoberať sa myšlienkou, či žalobca mal alebo nemal ukazovatele zmeny smeru zapnuté a taktiež žalobca považuje za absurdné, že znalec uviedol, že asi S.. Š. bol ozaj ožiarený slnkom, a preto nemohol vidieť, že žalobca má v pláne zmeniť smer jazdy svojho vozidla, nakoľko sa jedná podľa žalobcu o neprípustnú hypotézu. Povinnosťou správnych orgánov bolo bez pochybností preukázať, že žalobca sa dopustil priestupku na skutkovom základe uvedenom v ich rozhodnutiach. To však správne orgány podľa žalobcu neurobili. Žalovaný v predmetnom prípade nijakým spôsobom neodôvodnil použitie správnej úvahy, pri vydávaní napadnutých rozhodnutí.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.09.2012 opätovne poukazuje na odôvodnenie žalovaného rozhodnutia a dopĺňa, že znalec v znaleckom posudku sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré mu určil správny orgán, a na ktoré si žiadal odpovedať žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 22.07.2011. Žalobca nemohol, ako to uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 18.7.2011, ako aj vo svojom odvolaní zo dňa 27.04.2012 vidieť vozidlo P.. Š. „ vo veľkej vzdialenosti„ vzhľadom na to, že P.. Š. sa so svojím vozidlom pohyboval rýchlosťou 81,0 až 87,0 km/h. Znalecký posudok P.. Z. je vo vzájomnom kontexte s odborným vyjadrením znalca - P.. D. a ich závery, že ak by sa žalobca tesne pred vybočením doľava náležite presvedčil o situácii za sebou, k zrážke by nebolo došlo sú zhodné. Obaja znalci taktiež uviedli, že ani technika jazdy pána Š. nebola správna. Žalovaný uvádza, že pri zisťovaní skutkového stavu nevychádzal iba zo znaleckého posudku, ale z celého spisového materiálu a pre rozhodnutie zaobstaral potrebné doklady, a preto navrhuje žalobu zamietnuť.

Súd na základe ustanovení a nasledujúcich , podľa a nasl. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu, po vypočutí účastníkov na pojednávaní dospel k záveru, že žalobe žalobcu z dôvodov uvedených v žalobe nemožno priznať úspech z ďalej vedených dôvodov.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“), ( ).

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( ).

Podľa ustanovenia podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzický alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovení zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia ( )

V zmysle o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok), ak nie je v tomto, alebo v inom zákone ustanovený.

Podľa ust. § 19 ods. zákona pred odbočovaní a počas odbočovania je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje, musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.

Podľ ust. § 138 ods. 2 písm.c) zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je (okrem iného) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm.g) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecný záväzná predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm.c) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm.e), g), až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky a listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (ods. 4). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

Splnomocnená právna zástupkyňa žalobcu predniesla žalobu na pojednávaní súhlasne s jej obsahom, a poukázala predovšetkým na skutočnosť: „že žalobca neporušil žiadne zákonné ustanovenie pri odbočovaní doľava dal riadne svetelné znamenia, a podľa žalobcu znalecký posudok, tak ako to uvádza v žalobe trpí vadami. Podľa žalobcu druhý vodič porušil niekoľko svojich povinností, najmä, že predbiehal cez plnú čiaru, poukazuje ďalej na skutočnosť, že tlačil vozidlo žalobcu 13 metrov po náraze a na skutočnosť, že 29.04.2011 slnko svietilo zozadu, a preto aj na zozadu predbiehajúce vozidla v čase zrážky, a preto nemohol byť oslnený slnkom, tak ako sa to uvádza v znaleckom posudku. Tatkiež predbiehal cez križovatku, kde je predbiehanie zakázané, taktiež nemal žiadnu brzdnú dráhu. Nie je možné dávať za vinu žalobcovi, že nepredpokladal pravidiel cestnej premávky iným vodičom, keď on sám nič neporušil. Prítomný žalobca na pojednávaní uviedol, že na ceste bol zabitý pes, a preto približne 100 metrov pred križovatkou sa stiahol ku krajnici a obišiel psa po pravej strane svojho jazdného pruhu.“

Splnomocnená zástupkyňa žalovaného sa pridržiavala svojho vyjadrenia z 14.09.2012 a k prednesu žalobcu a jeho právnej zástupkyne uviedla, „že v znaleckom posudku je vypočítaná rýchlosť oboch vozidiel, a táto je ustálená, pričom p. Š., ktorý predbiehal žalobcu na motorovom vozidle išiel rýchlosťou, ktorá je na tej komunikácii dovolená.“ Poukázala na záznam o podaní vysvetlenia žalobcu, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že vo veľkej vzdialenosti za sebou videl nejaké osobné motorové vozidlo a napriek tomu sa dostatočne nepresvedčil, či ho toto vozidlo predbieha, alebo nie. Preto navrhla žalobu žalobcu zamietnuť.

Žalobca ešte dodal: „že on sa presvedčil, či môže odbočiť doľava a vyhodil svetelné znamenie s tým, že môže odbočiť, pretože žiadne vozidlo za sebou nevidel.“ Ďalej ešte dodal: „ Ja som jazdil normálnou rýchlosťou, hľadal som firmu, a v tej chvíli, keď som videl odbočku, tak som dal znemenie odbočovania a som zahájil akt odbočovania, kde je široká cesta a ešte som tam videl muža, ktorý stojí na križovatke, zhodou okolností bol to vrátnik z tej firmy, ktorú som hľadal.“

Z obsahu žaloby, okrem správne formulovaného petitu žaloby, popisu postupu prvostupňového a druhostupňového správneho orgánu v správnom konaní vyplýva v podstate len jedna námietka žalobcu, a tá sa týka spochybňovania opisu nehodového deja súdnym znalcom, kedy žalobca namieta výber termínov, ktorými súdny znalec v znaleckom posudku opisuje priebeh dopravnej nehody, ktorej účastníkom bol žalobca. žalobca by si však mal uvedomiť, že vzhľadom na charakter dopravnej nehody, nie je možné niektoré momenty priebehu nehodového deja opísať s istotou na 100%. Okrem toho tieto skutočnosti žalobca v odvolaní zo dňa 18.04.2012 proti prvostupňovému rozhodnutiu vôbec neuvádza. Závery súdneho znalca P.. Z. týkajúce sa okolností podstatných pre ustálenie skutkového stavu, sú zároveň podporené závermi súdneho znalca P.. D., ktoré formuloval vo svojom odbornom vyjadrení a na ktoré závery žalovaný vo svojom rozhodnutí ako je vyššie uvedené poukazuje (dáva do pozornosti žalobcovi).

Súd preto uzatvára na základe pripojeného spisového materiálu, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vyporiadal, a ktoré by mohli spochybniť správnymi orgánmi zistený skutkový stav do takej miery, že by bol daný dôvod na postup súdu podľa . Tieto námietky nemohli obstáť v správnom odvolacom konaní a nemôžu obstáť ani v súdnom preskúmavacom konaní. Žalovaný svoje rozhodnutie okrem iných dôkazov oprel najmä o dôkazy (znalecké posudky a odborné vyjadrenie P.. D.), ktoré si zabezpečil ak podklad pre svoje rozhodnutie o ktorých súd nemal dôvod pochybovať a žalobca voči týmto znaleckým posudkom pokiaľ ide o osobu znalca nič nenamietal.

Súd v postupe správnych orgánov nezistil žiadne pochybenia, pretože z priloženého administratívneho spisu žalovaného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že žalobca nedbal na zvýšenú opatrnosť pri odbočovaní doľava, a to bez ohľadu na to, či dával znamenie o zmene smeru jazdy alebo ho nedával, ako mu to ukladá ustanovenie § 19 ods. 1 prvá až tretia veta zákona. Ak by žaloba dodržal tu stanovené povinnosti, dal znamenie o zmene smeru jazdy včas, a dbal na zvýšenú opatrnosť k dopravnej nehode by zrejme nedošlo. Aj tvrdenia žalobcu, ktorý ich predniesol na pojednávaní súdu museli odpútať pozornosť žalobcu od jeho povinností, ktoré mu ukladá ustanovenie § 19 ods. 1 prvá až tretia veta zákona.

Pokiaľ žalobca poukazoval na zavinenie vodiča motorového vozidla, ktoré jazdilo za ním, ktoré ho predbiehalo, tak súd k tomu len poznamenáva, že tento vodič bol za dopravný priestupok taktiež postihnutý, pretože spolu zavinil dopravnú nehodu, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu žalovaného. Preto k námietke žalobcu, na ktorú poukazoval aj na pojednávaní, že priestupku, ktorého bolo spáchanie bolo žalobcovi dostatočne a nevyvrátiteľne preukázané v správnom konaní, sa žalobca nemôže vyviniť poukazovaním na to, že aj iný účastník cestnej premávky porušil zákon.

V spojitosti s namietanou výškou sankcie, ktorú žalobca nenamietal v odvolaní zo dňa 18.04.2012 súd uvádza, že v prípade rozhodnutia správneho orgánu založeného na použití správneho uváženia, súd preskúmava či správna úvaha nevybočila v medziach hľadísk stanovených zákonom ( ), či je v súlade s pravidlami logického uvažovania, a či predpoklady takého úsudku boli zistené riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodiť iné, alebo dokonca opačné závery.

Správne orgány môžu za priestupok, ktorého sa dopustil žalobca, uložiť sankcie v rozmedzí uvedenom v o priestupkoch od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Ako z vyššie uvedeného citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, zákon nepripúšťa alternatívnu sankciu, ale tieto dva druhy sankcie, teda pokutu a zákaz činnosti, sa ukladajú kumulatívne. Žalobcovi bola uložená len pokuta vo výške 200,- eur.

Podľa názoru súdu pri určovaní výmery sankcií správne orgány prihliadali na skutočnosti uvedené v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a v predmetnom preskúmavanom konaní neprekročili medze stanovené zákonom, keďže žalobcovi uložili pokutu v sume 200,- eur, čiže pokutu v zákonom rozpätí. Svoje rozhodnutie podľa názoru súdu náležite zdôvodnili. Vzali pri tom do úvahy aj subjektívne a objektívne okolnosti, ktoré závažnosť priestupkov znižujú, alebo zvyšujú mieru zavinenia, kde v uvedenom prípade žalobca z nedbanlivosti závažným spôsobom porušil všeobecný záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikla dopravná nehoda, následkom ktorej bola spôsobená škoda na majetku a ľahká ujma na zdraví, čo posudzovali ako priťažujúcu okolnosť. Taktiež v prospech žalobcu správne orgány brali do úvahy osobu žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalobca ako vodič od roku 1982 až do predmetnej dopravnej nehody nebol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Taktiež prihliadli na spôsob a okolnosti spáchania priestupku, jeho následky - spôsobenú majetkovú škodu, ľahkú ujmu na zdraví, na osobné a majetkové pomery žalobcu ako aj na skutočnosti, ktoré žalobca uviedol pri prejednaní priestupku a preto dospel k záveru, že uložená sankcia za priestupok je primeranú a bude dostatočne pôsobiť na osobu žalobcu. Súčasne poukázal i na všeobecný záujem, aby účastník cestnej premávky, rešpektoval a dodržiaval pravidlá cestnej premávky a tým sa vyhol prípadným kolíziám a následným sankciám v súvislosti s premávkou motorového vozidla na pozemných komunikáciách. Žalovaný na uvedené skutočnosti vo svojom rozhodnutí taktiež osobitne poukázal a súčasne poukázal na skutočnosť, že účel odvolacieho konania je vždy iba preskúmanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nie nahradenie prvostupňového konania.

Preto na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe žalobcu nie sú takými námietkami, ktoré by mohli mať za následok vyhovenie žalobe žalobcu, a pretože súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe bolo vydané v súlade so zákonom a aj postup žalovaného správneho orgánu, ktorým sa má na mysli v správnom súdnictve postup ako prvostupňového tak druhostupňového správneho orgánu boli v súlade so zákonom žalobu žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

Neúspešnému účastníkovi konania, ktorým bol žalobca súd právo na náhradu trov konania nepriznal ( ).

Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.