Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/212/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. č. XXX, XXX XX H. E. a otec D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.Á. XX, XXX XX J., v konaní zastúpený: O. Q., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXXX/XX, XXX XX J. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. J. zo sumy 39,83 eur (1.200 Sk) mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 16.10.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Nedoplatok na výživnom na mal. J. za čas od 16.10.2013 do 30.6.2014 v sume 425,81 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č.k. -39 zo dňa 22.2.2006 v časti výšky výživného otca na mal. J..

Súd konanie o úprave styku otca s mal. J. z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletého dieťaťa podala dňa 16.10.2013 na Okresný súd Skalica návrh, ktorý dňa 14.03.2014 doplnila, na zvýšenie výživného na mal. J. zo sumy 1.200,- Sk mesačne na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh matka odôvodila tým, že maloletá nastúpila na ZŠ v U., mala náklady na doučovanie, zvýšili sa náklady na jej ošatenie, hygienické potreby, na zdravotné potreby. Maloleté má zdravotné problémy so zrakom, zubami, chrbticou, bolesti hlavy a žalúdočné problémy. Príjem otca sa výšil.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že súhlasí so zvýšením výživného najviac na sumu 60,- eur mesačne.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol zvýšiť výživné mal. s prihliadnutím na majetkové pomery rodičov.

Matka ani otec sa druhé pojednávanie nedostavili. Predvolaní boli riadne a včas. Svoju neúčasť ospravedlnila písomne matka s tým, že žiadala, aby súd rozhodol bez jej prítomnosti. Zástupca otca ospravedlnil neúčasť otca z dôvodu, že tento je v zahraničí na cestách. Taktiež súhlasil, aby súd rozhodol

bez jeho prítomnosti. Keďže boli splnené podmienky dané v , súd vec prejednal bez ich účasti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu otca, kolízneho opatrovníka, rodným listom, potvrdeniami o príjmoch, správami Sociálnej poisťovne, správami ÚPSVaR, správami Daňového úradu, obsahom pripojeného spisu , pracovnou zmluvou, rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. -39, rozhodnutím Inšpektorátu práce a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -39 zo dňa 22.02.2006 súd schválil dohodu rodičov o úprave rodičovských práv a povinností k mal. J. s tým, že súd zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil povinnosť prispievať na mal. výživným v sume 1.200,- Sk mesačne. Zároveň bol upravený aj styk otca s maloletou. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 4230,- Sk mesačne a rodinné prídavky 540,- Sk, mala jednu vyživovaciu povinnosť. Otec bol živnostník, pričom vykazoval stratu, otec mal len jednu vyživovaciu povinnosť. Mal. J. bola v celodennej starostlivosti matky.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že výživné žiada aspoň vo výške 150,- eur mesačne. Matka býva v rodinnom dome u jej rodičov. V spoločnej domácnosti býva s jej rodičmi a mal. J.. Matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť k mal. I. H., nar. XX.XX.XXXX. Pokiaľ ide o mal. I., otcovstvo je určené a mal. I. sa momentálne nachádza u svojho otca v Taliansku, pričom ohľadom mal. I. sa vedie súd v Taliansku. Matka s mal. prišla na Slovensko, ale bola povinná ho vrátiť a odovzdať otcovi, čo urobila 14.4.2014. Momentálne mal. I. s matkou nežije. Výživné zatiaľ neplatí žiadne. Matka je momentálne nezamestnaná od 16.4.2014, evidovaná na úrade práce nie je. Matka je dobrovoľne nezamestnaná. Do 16.4.2014 pracovala v domove dôchodcov. Skončila pracovný pomer zo zdravotných dôvodov, trpela žalúdočnými problémami, nemohla vykonávať nočné služby. Matka nemá žiaden príjem. Jej rodičia sú riadne zamestnaní. Obaja rodičia zarábajú cca 400,- eur mesačne. Mal. J. navštevuje 4. ročník ZŠ v U.. Mal. sa stravuje v škole, za obedy platí cca 23 eur mesačne. Na cestovnom matka mesačne minie cca 50-60 eur. Mal. vozí každý deň do školy. Platené záujmové krúžky mal. nenavštevuje. Výdaje na mal. sú bežné na stravovanie, hygienu, oblečenie. Pokiaľ ide o zdrav. stav mal. J., nosí dioptrické okuliare. Stále má problémy so zrakom. Navštevujeme aj očnú ambulanciu dvakrát do roka. Ďalej dvakrát do roka navštevujú zubnú ambulanciu. Ďalej má problém s nadváhou a má problémy s pankreasom, dodržiava diétu, ale vyššie výdaje s tým spojené nie sú. Výživné otec na mal. J. platí pravidelne vo výške 40,- eur. Nedoplatok nemá. Otec okrem bežného výživného posiela aj darčeky na narodeniny, meniny a Vianoce.

Z výsluchu otca súd zistil, že súhlasí so zvýšením výživného najviac na sumu 60,- eur mesačne. Otec býva momentálne v rodinnom dome u jeho rodičov. V spoločnej domácnosti býva s rodičmi a bratom. Rodičia sú živnostníci. Otec ukončil živnosť ku koncu roku 2013, nakoľko bol v strate. Od 1.1.2014 do 25.2.2014 bol zamestnaný v spoločnosti Š., J..S..Z.. tu ukončil pracovný pomer dohodou. Pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Príjem mal 282,76 eur netto. Cestovné náhrady, resp. diéty nepoberal. Od 26.2.2014 pracuje pre spoločnosť Q. Q. so sídlom Nikózia, Cyprus. Otec dosahuje mzdu 405,- eur netto, v čom už sú zahrnuté aj cestovné náhrady. Iné príjmy otec dieťaťa nemá. Raz týždenne absolvuje cestu J. - J., kde je mikrobusom odvezený ku kamiónu a následne kamiónom ide na týždňový turnus. Výživné na mal. J. platí pravidelne 40,- eur mesačne, nedoplatok nemá. Pokiaľ ide o kupovanie darčekov je pravdou, že to kupuje otcova matka. Nevie čo treba mal. Sáre zakúpiť, preto to rieši tak, že dá peniaze jeho matke a tá jej niečo zakúpi.

Kolízny opatrovník uviedol, že vzhľadom na zmenu pomerov a s poukazom na dlhé obdobie od poslednej úpravy výživného navrhol, aby súd zvýšil výživné s prihliadnutím na majetkové pomery rodičov a to minimálne na sumu 80 - 90 eur mesačne.

Zo správ Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že matka ani otec za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky sociálneho poistenia.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že matka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od 17.09.2013 do 31.01.2014, evidencia bola ukončená z dôvodu nástupu do zamestnania. Matka poberá prídavok na dve deti vo výške 23,10 eur mesačne na každé. Matka ani otec nepoberajú dávky a príspevky v hmotnej núdzi.

Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých o výške príjmu matky súd zistil, že matka bola u nich zamestnaná od 01.02.2014 do 16.04.2014 a dosahovala priemerný mesačný čistý príjem vo výške 477,80 eur.

Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa Š., J..S..Z.. o výške príjmu otca súd zistil, že otec bol u nich zamestnaný od 01.01.2014 do 25.02.2014 do vodič MKD, pracovný pomer ukončil v skúšobnej dobe. Za uvedené obdobie dosahoval priemerný mesačný čistý príjem vo výške 282,76 eur a stravné vo výške 732,07 eur.

Z potvrdenia daňového úradu Trnava, pobočka Skalica mal súd preukázané, že daňový subjekt D. Q. za rok 2013 vykázal stratu v podnikaní vo výške -5.816,44 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa Q. Q. A.. o výške príjmu otca súd zistil, že otec je u nich zamestnaný od 26.02.2014 a jeho priemerný mesačný čistý príjem je vo výške 405,- eur.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určená dohodou rodičov v rozhodnutí Okresného súdu Senica č.k. -39 zo dňa 22.02.2006, ktorým súd určil vyživovaciu povinnosť otca na mal. J. v sume 39,83 eur (1.200,- Sk) mesačne. Od tohto času uplynula doba viac ako 8 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťaťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávnenej mal. J. v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému. Mal. J. pri poslednej úprave výživného bola v celodennej starostlivosti matky. V súčasnosti navštevuje už 4. ročník ZŠ v U.. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o zhoršený zdravotný stav maloletej na ktorý poukazovala matka, matka si nesplnila povinnosť uloženú jej súdom, aby zabezpečila lekársku správu o zdravotnom stave maloletej, preto súd na túto okolnosť ako na podstatnú zmenu pomerov neprihliadol.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov v tom, že otec pri poslednej úprave výživného bol živnostníkom, vykazoval stratu. Otec mal jednu vyživovaciu povinnosť. V medzi období otec prešiel viacerými zamestnaniami, pričom v súčasnosti otec dosahuje priemerný mesačný čistý príjem vo výške 405,- eur. Na strane otca taktiež súd prihliadol na skutočnosť, že u

predchádzajúceho zamestnávateľa Š., J..S..Z.. ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe na vlastnú žiadosť (teda bez dôležitého dôvodu), pričom u tohto zamestnávateľa dosahoval príjem vo výške 282,76 eur netto a stravné vo výške 732,07 eur. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa. V čase poslednej úpravy výživného matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky, mala jednu vyživovaciu povinnosť. V súčasnosti je matka nezamestnaná, avšak nepreukázala súdu objektívne dôvody, ktoré by jej bránili nájsť si zamestnanie, či znemožňovali nájsť si zamestnanie. Naviac matka bola zamestnaná v Domove dôchodcov, kde dosahovala príjem vo výške 477,80 eur mesačne, pričom z tohto zamestnania matka dala výpoveď, teda dobrovoľne sa bez dôležitého dôvodu vzdala zamestnania a príjmu. Matka uviedla, že dala výpoveď zo zdravotných dôvodov, no matka si nesplnila povinnosť uloženú jej súdom, aby zabezpečila lekársku správu ohľadom jej zdravotného stavu a preto súd nemohol jej dôvody výpovede uznať za relevantné. Rovnako aj matka má povinnosť riadne zabezpečovať výživu mal. dieťaťu. Súd poznamenáva, že výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, nemajetný, bez príjmu atď. Matke oproti ostatnému rozhodnutiu o výživnom pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o výdaje obidvoch rodičov, je potrebné si uvedomiť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní súdu neboli rozhodujúcimi.

Podľa súdnej praxe výživné má predstavovať približne 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Súdom určené výživné predstavuje približne 22% z dosahovaného príjmu otca. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. J. zo sumy 39,83 eur (1.200 Sk) mesačne na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu na súd. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd má na základe uvedených skutočností za to, že otec je s ohľadom na jeho súčasný príjem schopný platiť výživné na maloletú v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletej s prihliadnutím na jej vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletej upravili. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem otca, ale i na skutočnosť vyššie popísanú, keď matka sa bez dôležitého dôvodu vzdala zamestnania a príjmu, pritom i matka je povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od podania návrhu, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 16.10.2013 do 30.6.2014 v sume 425,81 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočností, keď otec má výživné riadne uhradené. Otcovi tak vznikol nedoplatok na výživnom za 16 dní mesiaca 10/2013 v sume 25,81 eur (90-40/31x16), za mesiace 11/2013 až 6/2014 v sume 400,- eur (90-40x8), spolu teda v sume 425,81.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Otec dňa 16.06.2014 požiadal o úpravu styku s mal. J.Á.. Tento svoj návrh na úpravu styku zobral vzápätí späť a žiadal aby o úprave styku súd nerozhodoval, nakoľko sa budú snažiť ešte s matkou dohodnúť, nevedia nateraz presne určiť čas a ak sa nedohodnú, budú si podávať samostatný návrh na úpravu styku. Keďže otec ako navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal svoj návrh na úpravu styku s mal. dieťaťom späť, súd konanie v tejto časti podľa ods. l, 3 zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )