Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-316-2013.pdf
PDF · 90.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/316/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: T.. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., B.. Y. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Petrom Balážom, advokátom so sídlom v Martine, P. Mudroňa 39, proti odporcovi: Martinská teplárenská, a.s., so sídlom v Martine, Robotnícka 17, IČO: 36 403 016, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Valko Marián & Partners, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Porubského 2, v konaní o zaplatenie 2 732,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 732,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2 732,00 € od 01.11.2012 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania do výške 100 %.
odôvodnenie:
Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia 2 732,- € istiny s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že s odporcom bol v pracovnom pomere a pracoval na pozícii vedúceho odboru ekonomiky a financovania, ktorú vykonával od 01.03.2012. Za vykonanú prácu mu prináležala pevná zložka mzdy, a to zmluvný plat vo výške 1 100,- € mesačne brutto. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve bolo dohodnuté navýšenie pevnej zložky mzdy na 1 300,- € počnúc dňom 01.06.2012. Výpoveďou zo dňa 28.02.2012, ktorú navrhovateľ prevzal 03.09.2012, bolo zo strany odporcu prejavená vôľa skončiť pracovný pomer z organizačných dôvodov, a to pre zrušenie funkcie, ktorú zastával. Pred začatím plynutia výpovednej lehoty navrhovateľ 03.09.2012 požiadal o skončenie pracovného pomeru a navrhol, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.09.2012 z dôvodov, ktoré boli uvedené vo výpovedi. Dňa 16.10.2012 odporca vyplatil navrhovateľovi jednomesačné odstupné brutto vo výške 1 366,- €. Listom zo dňa 27.12.2012 navrhovateľ požiadal odporcu o vyplatenie odstupného, a to v zmyslel dodatku č. 5 ku kolektívnej zmluve, ktorý bol uzatvorený 24.08.2012, ktorý nebol v čase skončenia pracovného pomeru účinný. Preto odporca pri posudzovaní nároku na výšku odstupného mal postupovať podľa pôvodného znenia kolektívnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.06.2011, v zmysle ktorej ak boli splnené zákonné podmienky, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Spolu s istinou si uplatňoval aj úrok z omeškania tak, ako ho špecifikoval.
Odporca navrhoval návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že pokiaľ ide o vyplatenie odstupného, učinil tak na základe § 32 ods. 1 kolektívnej zmluvy v znení dodatku č. 5 zo dňa 24.08.2012 (ďalej len dodatok č. 5). Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľa, že uvedený dodatok č. 5 je povinný odporca zverejniť so zmluvou podľa § 5a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, z čoho vyplynulo, že pre nadobudnutie účinnosti dodatku č. 5 sa vyžadovalo jeho zverejnenie v
centrálnom registri zmlúv alebo na webovom sídle odporcu. Keďže k zverejneniu dodatku č. 5 nedošlo, nenadobudol podľa navrhovateľa účinnosť, a preto bolo potrebné postupovať pri vyčíslení odstupného pre navrhovateľa podľa kolektívnej zmluvy. Ide podľa jeho názoru o účelové tvrdenia a v rozpore so znením a účelom zákona o slobode informácií. Poukázal pri tom na príslušné zákonné ustanovenia uvedeného zákona tvrdiac, že nezahŕňa povinnosť zverejňovania takýchto zmlúv, ktoré súvisia s nakladaním s prostriedkami povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. V čase uzatvorenia kolektívnej zmluvy zo dňa 06.06.2011 právna úprava nevyžadovala povinné zverejňovanie zmlúv podľa už citovaného zákonného ustanovenia. Je potom možné uzatvoriť, že kolektívna zmluva uzatvorená s odporcom dňa 06.06.2011 bezpochyby nebola povinne zverejňovanou zmluvou. Potom je otázne, či dodatky ku kolektívnej zmluve uzatvorené po 01.01.2012 majú byť zverejňované samostatne bez ohľadu na to, že kolektívna zmluva nebola povinne zverejňovanou zmluvou. Podľa § 5a ods. 5 písm. b) zákona o slobode informácií, ktorý bol novelizovaný s tým, že citované ustanovenie sa vzťahuje na povinné zverejňovanie zmlúv uzatvorených po 01.01.2012, ktoré sú vyšpecifikované v zákone. Tie, ktoré uvedenou novelou neboli špecifikované, neboli povinné, ani aby boli zverejňované. V prípade dodatku č. 5 išlo výlučne o zmenu ustanovenia § 32 kolektívnej zmluvy týkajúceho sa platenia odstupného. Uvedený dodatok sám o sebe nemá náležitosti kolektívnej zmluvy a samostatne ho nemožno nazývať za kolektívnu zmluvu. Pokiaľ ide o zákon č. 328/2011 Z. z., účelom povinného zverejňovania zmlúv je, aby boli zverejňované len tie zmluvy, na ktorých zverejnení má občianska spoločnosť záujem. Preto je nepochybné, že občianska spoločnosť nemá záujem na zverejňovaní zmien/doplnení zmlúv bez poznania obsahu zmluvy, ktorú dodatok mení/dopĺňa, ak takáto zmluva nemusela byť zverejňovaná. Kolektívna zmluva zo dňa 06.06.2011 nie je povinne zverejňovanou zmluvou podľa zákona o slobode informácií, a preto tvrdenie navrhovateľa o povinnosti zverejniť dodatok č. 5 nemá oporu v zákone o slobode informácií, ani v žiadnom inom právnom predpise. Uvedený dodatok je možné považovať za účinný od jeho uzavretia, t. j. od 24.08.2012. Navrhovateľovi vznikol nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase skončenia pracovného pomeru vo výške zodpovedajúcej sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, a to najmä fotokópiou pracovnej zmluvy zo dňa 29.02.2012, dodatkom k pracovnej zmluve, výpoveďou zo dňa 28.08.2012, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 03.09.2012, potvrdením o zamestnaní, výplatnou páskou navrhovateľa, výpisom z účtu navrhovateľa, kolektívnou zmluvou, dodatkom č. 5 ku kolektívnej zmluve, výzvy na doplatenie dlžnej mzdy a odstupného, pokusom o zmier, internetovým výpisom z Obchodného registra odporcu, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, ktoré sú jeho trvalou súčasťou a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ u odporcu vykonával na základe pracovnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 29.02.2012 prácu v pozícii vedúceho odporu ekonomiky a financovania od 01.03.2012. V bode 5 pracovnej zmluvy bola dohodnutá pevná zložka mzdy vo výške 1 100,- € mesačne brutto a dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve bolo dohodnuté zvýšenie pevnej zložky mzdy na sumu 1 300,- € od 01.06.2012.
Výpoveďou zo dňa 28.08.2012, ktorú navrhovateľ prevzal 03.09.2012, odporca prejavil vôľu jednostranne skončiť pracovný pomer s navrhovateľom z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu zrušenia funkcie vedúceho odboru ekonomiky a financií.
Navrhovateľ pred začatím plynutia výpovednej lehoty dňa 03.09.2012 požiadal odporcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.09.2012 z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP s tým, aby mu bolo vyplatené jednomesačné odstupné.
Navrhovateľ na vyplatenú výšku odstupného reagoval listom, v ktorom žiadal doplatenie dlžnej mzdy a odstupného s odôvodnením, že bolo povinnosťou odporcu zverejniť povinne zverejňovanú zmluvu, ktorou je dodatok č. 5 ku kolektívnej zmluve spôsobom ustanoveným zákonom. Dodatok č. 5 ku kolektívnej zmluve uzatvorený 24.08.2012 nebol v čase skončenia pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom účinný. Preto odporca pri posudzovaní nároku na výšku odstupného mal
postupovať podľa § 32 ods. 1 pôvodného znenia kolektívnej zmluvy uzatvorenej dňa 06.06.2011, v zmysle ktorého mu patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné vo výške najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
Súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, a to z dôvodu, že bolo nesporne preukázané, že došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 30.09.2012 z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) ZP a to z dôvodu zrušenia funkcie vedúceho odboru ekonomiky a financií s tým, že odporca nemal možnosť z dôvodu zrušenia funkcie navrhovateľa ďalej zamestnávať. Na základe skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu bolo navrhovateľovi vyplatené jednomesačné odstupné vo výške 1 366,- € brutto. S poukazom na dodatok č. 5, ktorý bol uzatvorený dňa 24.08.2012.
Súd považoval tvrdenia navrhovateľa, že dodatok č. 5 ku kolektívnej zmluve, ktorý bol uzatvorený 24.08.2012, je povinne zverejňovaným dokumentom. V čase jeho uzatvorenia platilo novelizované ustanovenie § 5a ods. 5 písm. b) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len zákon), v zmysle ktorého je kolektívna zmluva povinne zverejňovanou zmluvou.
Ak je povinne zverejňovanou zmluvou kolektívna zmluva, potom aj povinne zverejňované sú aj jej dodatky. Pojem kolektívna zmluva sa nemôže v kontexte vykladať úzko, že sa vzťahuje iba na zmluvy, teda právne úkony, ktorými sa zakladajú práva a povinnosti, ale aj na dodatky ku zmluvám, ktorými sa tieto práva a povinnosti menia alebo rušia. Dôležité je hlavne to, že je poskytnutá informácia, ktorá obsahuje dokument, a ktorá vypovedá o spôsobe nakladania s jeho majetkom v určených prípadoch.
Konkrétne z dodatku č. 5 je možné zistiť aktuálnu výšku odstupného pre zamestnancov odporcu, čo nemožno bez znalosti samotnej kolektívnej zmluvy považovať, že by tento dodatok nemal žiadnu výpovednú hodnotu.
Dôkazom toho, že odporca je povinný zverejňovať dodatky ku kolektívnej zmluve zo dňa 06.06.2011 uzatvorené po 01.01.2012 je aj skutočnosť, že odporca v centrálnom registri zmlúv dňa 17.04.2013 zverejnil dodatok č. 6 ku predmetnej kolektívnej zmluve. Ak by túto povinnosť nemal, nebol by predsa dôvod na jej zverejnenie tak, ako to tvrdil v súvislosti s dodatkom č. 5. Na základe týchto skutočností súd považoval nárok navrhovateľa za právne opodstatnený.
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods.1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi podľa prvej vety patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Podľa § 76 ods. 2 ZP ak bola zamestnancovi daná výpoveď z dôvodov uvedených v odseku 1, zamestnanec má právo pred začatím plynutia výpovednej doby požiadať zamestnávateľa, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Tejto žiadosti je zamestnávateľ povinný vyhovieť. Zamestnancovi patrí odstupné najmenej v sume, ktorá je násobkom jeho priemerného mesačného zárobku a počtu mesiacov, počas ktorých by trvala výpovedná doba podľa § 62.
Podľa § 76 ods. 7 ZP odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi čiastku 2 732,- € brutto spolu s úrokom z omeškania od 01.11.2012 do zaplatenia s tým, že výplatný termín bol u odporcu stanovený na posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pracovný pomer
zanikol 30.09.2012 a odstupné bolo splatné do 31.10.2012. Nasledujúcim dňom sa dostáva odporca do omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 O.z. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.01.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 %-nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba k 01.11.2012 bola 0,75 %, takže navrhovateľ má právo požadovať od odporcu úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 7 O.s.p., keď výšku priznaných trov konania vyjadril percentom s tým, že tieto budú konkretizované v samostatnom uznesení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).