Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-391-2012.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/391/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu F. W. X., Y.. X.., X. X. M. Č.. XX, Ž., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Kubániho č. 16, Bratislava, proti žalovanému U. O., A.. XX. X. XXXX, W. A.D. Č.. XXXX/XX, X., v konaní o zaplatenie 403,37 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 403,37 eur z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi l6,9 % ročný úrok zo sumy 403,37 eur za obdobie od 24. 2. 20l0 do 30.9.2013 čo činí 245,59 € a zároveň 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 403,37 eur za obdobie od 24.2.20l0 do 30.9.2013 čo činí 130,79 €., spolu celkom 376,38 eur a zároveň trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu v sume 96,73 eur (z toho suma 90,03 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia a suma 6,70 eur t. j. suma o ktorú sa kráti vrátenie súdneho poplatku z návrhu) , a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má právo na vrátenie súdneho poplatku vo výške 17,27 eur prostredníctvom Daňového úradu Žilina v lehote do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa dožadoval zaplatenia žalovanej sumy s odôvodnením, že dňa 28. 11. 2007 uzavreli účastníci zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb , ku ktorému bola na základe návrhu žalovaného ako majiteľa účtu zriadená služba „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve, všeobecných obchodných podmienkach Dexia banky Slovensko, a. s. a podmienkach zriadenia a vedenia služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neuhradil debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, žalobca dňa 15.2.2010 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 23.2.2010 je výška aktuálneho debetného zostatku v žalovanej výške. Žalovaný sa zaviazal splácať sumu čerpaných peňažných prostriedkov spolu s úrokmi podľa bodu 10 podmienok zriadenia a vedenia služby, pričom na sumu čerpaných peňažných prostriedkov nad výšku debetného limitu sa úrok taktiež aplikuje. Výška úroku podľa úrokovej sadzby produktov je 16,9 %. Žiadal priznať aj úroky z omeškania a trovy konania.
K návrhu doložil i listiny - návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte zo dňa 3. 3. 2008, zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb zo dňa 28. 11. 2007 uzatvorené medzi púránvym predchodcom žalobcu - Dexia banka Slovensko, a. s., sadzobník poplatkov Dexia banky, oznámenie zo dňa 15.2.2010, výpis z účtu žalovaného. Tieto listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 5 -12.
Napriek vykázanému doručeniu sa účastníci konania nedostavili na pojednávanie, pričom žalobca svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. pojednával v ich neprítomnosti.
Pred začatím pojednávania žalobca podaním z č. l. 70 zobral svoj návrh čo do sumy 403,37 eur späť z dôvodu, že dňa 1. 10. 2013 bola na dlžnú sumu vykonaná úhrada vo výške 403,37 eur. Žiadal však, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny a platbu žalovaného žiadal započítať na úroky a úroky z omeškania.
Podľa § 566 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.
Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
V danom prípade súd posúdil zmluvný vzťah uzatvorený medzi účastníkmi konania v zmysle Obchodného zákonníka ako vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ide o klasickú spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení § 52 a nasl. OZ, ktorú uzavrel žalobca (dodávateľ) so žalovaným (spotrebiteľom).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Skutočnosť, že žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti vyplýva jednak z označenia zmluvných strán, kedy pri uzatvorení zmluvy bol žalovaný identifikovaný rodným číslom a nie IČO-m. Tieto isté skutočnosti vyplývajú i z označenia žalovaného v návrhu na začatie konania.
Z týchto dôvodov súd vychádzal z ustanovenia § 566 ods. 2 OZ, v zmysle ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Súd nemal preukázané, že v danom prípade by dlžník (žalovaný) iný spôsob započítania v súvislosti s čiastočným splnením dlhu. Preto čiastočné plnenie žalovaného rovnajúce sa výšky istiny súd posúdil ako úhradu istiny žalovaným a v tomto duchu súd vyhodnotil čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom.
S poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1,3 O.s.p. súd konanie v tejto časti zastavil.
Predmetom konania tak zostala už len úhrada príslušenstva pohľadávky žalovaného v prospech žalobcu.
Príslušenstvo pohľadávky v danom prípade pozostáva z úrokov vo výške 16,90% z debetného (prečerpaného) zostatku po odstúpení od zmluvy žalobcom za uplatnené obdobie od 24.2.2010 do zaplatenia, t.j. do 30.9.2013 (pretože dňa 1.10.2013 žalovaný istinu uhradil). Celková výška tohto úroku za dané obdobie činí celkovo 245,59 €
V zmysle § 517 ods. 2 OZ žalobcovi vznikol nárok i na úhradu úrokov z omeškania, ktorú si žalobca uplatnil z tej istej istiny a za to isté obdobie, ako je popísané vyššie. Zákonná výška úrokov z meškania s
poukazom na ustanovenie § 3 nariadenie Vlády SR číslo 87/1995 Z.z. je ku dňu omeškania 9% z dlžnej sumy, čo za dané obdobie predstavuje 130,79 €.
Celkom je tak žalovaný povinný zaplatiť na úrokoch z debetu a úrokoch z omeškania sumu 376,38 eur , a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania aj za obdobie od 1. 10. 2013, súd preto návrh v tejto časti ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. s použitím § 142 ods. 1 O. s. p. V dôsledku správania sa žalovaného došlo k čiastočnému späťvzatiu sumy čo do sumy 403,37 eur, keďže po podaní návrhu žalovaný sumu v tejto výške poukázal žalobcovi. Žalobcovi tak vzniklo právo na plnú výšku trov konania , pričom trovy právneho zastúpenia si jeho právny zástupca uplatnil vo výške 90,03 eur, vrátane DPH za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu, každý v sume 29,88 eur, k tomu 20 % DPH a 2 krát režijnný paušál po 7,63 eur + 20 % DPH. Súd skonštatoval , že uplatnené trovy právneho zastúpenia sú dôvodné, preto zaviazal žalovaného uzaplatiť pre žalobcu trovy právneho zastúpenia v tejto výške a zároveň žalovaného zaivzaal na uhradenie sumy 6,70 eur, ako tá časť zaplateného súdneho poplatku, ktorá sa v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch nevracia.
O vrátení súdneho poplatku rozhodol súd podľa § 11 ods. 3, 4, 6 zákona o súdnych poplatkoch.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.