Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/156/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej v právnej veci žalobcu F.. E. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XX, XXX XX L., zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, 059 60 Tatranská Lomnica, IČO: 31 966 977, zastúpeného Podtatranská advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Murgašova 6/87, 058 01 Poprad, za ktorú koná konateľ spoločnosti a advokát Mgr. Roman Vaško, v konaní o ochranu osobnosti o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -359 z 18. 03. 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť a ponechať zverejnený po dobu jedného roka na svojej internetovej stránke www.lesytanap.sk <http://www.lesytanap.sk> text ospravedlnenia uvedený vo výroku rozhodnutia potvrdzuje.

odôvodnenie:

Návrhu na ochranu osobnosti podľa a okresný súd v celom rozsahu vyhovel. Žalovanému uložiť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zverejnil a ponechal zverejnený po dobu jedného roka na svojej internetovej stránke www.lesytanap.sk <http:// www.lesytanap.sk> text ospravedlnenia:

„Štátne lesy Tatranského národného parku Tatranská Lomnica sa ospravedlňujú F.. E. S. za to, že ho zaradili do zoznamu „dlžníci voči ŠL TANAP-u za škody spôsobené blokovaním prác v Tichej a Kôprovej doline v dňoch 11. 04. 2007 až 26. 04. 2007“.

„Údaj o tom, že F.. E. S. je dlžníkom voči Štátnym lesom Tatranského národného parku Tatranská Lomnica, je nepravdivý.“

Žalovaný súdu predložil rozhodnutie Obvodného lesného úradu Poprad z 05. 04. 2007, ktorým bolo žalovanému uložené vykonať ochranné opatrenie podľa § 28 ods. 1 písm. i/ Zákona o lesoch na zníženie rizika premnoženia podkôrneho hmyzu v roku 2007 na lesných pozemkoch v ochrannom obvode Podbanské spracovaním kalamity drobnej hmoty do 30. 04. 2007, vyčistením priesekov, vyhľadávaním, odstraňovaním napádaných stromov z okrajov porastov a zvnútra porastov, inštalovaním lapačov a odvezením, asanovaním naletených stromov i list Obvodného lesného úradu Poprad z 10. 04. 2007, ktorým bol v období od 11. 04. 2007 do 31. 07. 2007 daný zákaz využívania lesov verejnosťou v obvode Podbanské, Národná prírodná rezervácia Tichá a Kôprová dolina, ako aj faktúry č. 2730100026 z 02. 05. 2007 a č. 2730100021 z 23. 04. 2007, ktorými dodávateľ spoločnosť KT SERVIS s. r. o., so sídlom Partizánska 149, Banská Bystrica vyfakturoval žalovanému prestoje spôsobené bránením výkonu prác pri spracovaní kalamity v Tichej a Kôprovej doline, ale žiadnym spôsobom žalovaný nepreukázal, že by žalobca protiprávnym konaním spôsobil žalovanému vznik škody a že žalovaný bol oprávnený na

svojej internetovej stránke zverejniť žalobcu v zozname dlžníkov za blokádu prác v Tichej a Kôprovej doline. Žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 07. 05. 2007, aby nahradil žalovanému škodu vo výške 1.651,22 €, ale túto pohľadávku si neuplatnil v súdnom konaní. Žalovaný nemá voči žalobcovi žiadne kvalifikované rozhodnutie príslušného orgánu o tom, že by bolo možné žalobcu označiť za dlžníka alebo že by bol žalobca osobou, ktorá takúto škodu žalovanému spôsobila. Žalovaný nemal žiadne právo označiť žalobcu za dlžníka bez existencie exekučného titulu. Žalovaný uverejnením mena, priezviska a údajnej dlžnej sumy na svojej internetovej stránke, ktorá je prístupná širokej verejnosti, podrobil žalobcu verejnej kritike ako dlžníka a neplatiča, čím zasiahol do práva žalobcu na ochranu osobnosti, do jeho cti i dôstojnosti, ako aj súkromia a žalobca sa dôvodne domáhal na súde ochrany osobnosti. Nepravdivý text ponechal žalovaný na svojej internetovej stránke od 02. 05. 2007 do polovice roka 2011, preto súd považoval za adekvátnu dobu na zverejnenie ospravedlnenia na tej istej internetovej stránke žalovaného po dobu jedného roka. Obranu žalovaného, že aj iné spoločnosti uverejňujú na svojich internetových stránkach zoznamy dlžníkov, považoval súd za irelevantnú a účelovú, bez vzťahu ku konaniu žalovaného v tomto konkrétnom prípade.

Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil podľa (ďalej len „“) času po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že návrh žalobcu bude zamietnutý a súd prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Ak okresný súd vyhovel žalobe po jej čiastočnom späťvzatí z dôvodov, že žalovaný nepreukázal existenciu exekučného titulu pre vymáhanie náhrady škody, ktorý by ho oprávňoval zverejniť meno žalovaného medzi svojimi dlžníkmi a z dôvodu, že žalovaný nepreukázal spôsobenie škody protiprávnym konaním žalovaného, dospel súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa ), vec nesprávne právne posúdil ( ) a nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odňal podľa v spojení s možnosť konať pred súdom.

Skutkový záver okresného súdu, že žalovaný nepreukázal existenciu exekučného titulu voči žalobcovi, je prekvapujúci, pretože žalovaný v konaní nepredniesol skutkové tvrdenie, že by exekučný titul na náhradu škody voči žalobcovi mal a preto táto skutočnosť ani nebola predmetom dokazovania. Naopak, žalovaný súdu na jeho otázku oznámil, že proti žalobcovi žalobu o náhradu škody nepodal a teda voči nemu exekučný titul nemá. Súd sa s dôležitou obranou žalovaného, že za dlžníka možno označiť aj osobu, ktorá je dlžníkom na základe právnej skutočnosti spôsobujúcej vznik záväzku na strane dlžníka, hoci žalovaný poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. 01. 2008 sp. zn. , v ktorom sa konštatuje, že zverejnenie neplatičov je pomerne rozšírená a prípustná forma verejnej kritiky žiadnym spôsobom nevyporiadal, preto sa žalovanému javí rozhodnutie súdu ako svojvoľné a považuje ho za zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Za protiprávne konanie žalobcu považuje žalovaný blokovanie ťažby dreva, v dôsledku ktorého vznikla žalovanému škoda. Na to, aby vznikol záväzkovo právny vzťah z titulu náhrady škody, nie je potrebné rozhodnutie štátneho orgánu, ktoré by žalobcu za dlžníka žalovaného označovali. Záväzkový právny vzťah z titulu náhrady škody vzniká priamo zo zákona naplnením požadovaných právnych skutočností podľa . Žalovanému vzniklo iba právo podať žalobu o náhradu škody proti žalobcovi, nie však povinnosť, ktorej porušenie by súd musel v konaní o ochranu osobnosti zohľadniť. Právo žalovaného označiť žalobcu za svojho dlžníka z titulu náhrady škody vyplýva z toho, že ide o tvrdenie pravdivé a je verejnou a prípustnou kritikou žalobcu, ktorý dobrovoľne nesplnil svoj záväzok voči žalovanému. Názor prvostupňového súdu, podľa ktorého bez rozhodnutia príslušného orgánu nemôže poškodený verejne označiť svojho dlžníka z titulu náhrady škody bez toho, aby zasiahol do jeho práva na ochranu osobnosti, nie je súladný s dobrými mravmi, pretože bezdôvodne favorizuje dlžníka neplniaceho záväzok pred veriteľom, škodcu pred poškodeným a za nesúladný s doterajšou judikatúrou týkajúcou sa oprávnenej kritiky a prípustných hodnotiacich úsudkov. Veriteľ má morálne právo kritizovať svojho dlžníka na verejnosti a to aj zverejnením jeho mena v zozname dlžníkov. Svojich dlžníkov bežne zverejňujú aj štátne inštitúcie a to bez rozhodnutí štátnych orgánov o vzniku či trvaní dlhu. Takéto konanie sa nepovažuje za zásah do práva na ochranu osobnosti.

Skutkový záver okresného súdu, podľa ktorého žalovaný nepreukázal protiprávne konanie žalobcu vo vzťahu k žalovanému, vznik škody na strane žalovaného, jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody žalovanému je v rozpore s vykonaným dokazovaním

a nie je dostatočne odôvodnený. Okresný súd v rozhodnutí uviedol iba niektoré dôkazy, ktoré v konaní vykonal, ale ani tie nevyhodnotil a v dôvodoch rozhodnutia neuviedol svoje úvahy, ktoré ho viedli práve k takým skutkovým záverom, aké prijal. Výpoveď žalobcu o tom, že vývozu drevnej hmoty kamiónom bránil iba tým, že stál alebo sedel na ceste, nie aktívne, pričom ťažba sa vykonávala ďalej a kamióny odchádzali plné a vracali sa späť prázdne, súd nekonfrontoval s výpoveďou svedka E., ktorý jednoznačne potvrdil, že žalobca bránil v spracovaní kalamity, keďže jeho meno je uvedené v záznamoch o legitimovaní osôb, ktoré bránili svojou prítomnosťou vykonávať spracovanie kalamity ťažkými mechanizmami. Konanie žalobcu potvrdili aj ďalší súdom vypočutí svedkovia. Žalobca bol členom Lesoochranárskeho združenia VLK, ktorá organizovane blokovala spracovanie kalamity v Tichej a Kôprovej doline, o čom sa písalo aj vo výročnej správe tohto združenia a v článku denníka SME z 19. 04. 2007. Hoci súd prvého stupňa sám konštatoval, že Obvodný lesný úrad Poprad vydal dňa 10. 07. 2007 (správne 10. 04. 2007 - poznámka odvolacieho súdu) rozhodnutie o zákaze užívania lesov v Tichej a Kôprovej doline v období od 11. 04. 2007 do 31. 07. 2007 a za nesporné považoval, že sa žalobca v období od 11. 04. 2007 do 24. 04. 2007 v Kôprovej a Tichej doline nachádzal asi tri krát, z čoho je zrejmé, že žalobca porušil rozhodnutie obvodného lesného úradu o zákaze využívania lesov verejnosťou a konal protiprávne, súd sa s týmto skutkovým zistením nijak nevysporiadal napriek tomu, že išlo o jeden z dôvodov zodpovednosti žalobcu za škodu voči žalovanému. Nesprávne skutkové zistenia súdu o neexistencii protiprávneho konania žalovaného viedli k tomu, že sa súd nevysporiadal s tvrdením žalovaného, ktoré právne predpisy žalobca svojím konaním porušil. V rozsudku nie sú uvedené úvahy súdu, na základe ktorých dospel k skutkovému záveru, že žalovaný nepreukázal vznik škody. Kúpna zmluva so spoločnosťou KT SERVIS s. r. o. a kúpna zmluva so spoločnosťou NKC s. r. o. (správne NCK, s. r. o. - poznámka odvolacieho súdu), faktúry č. 2730100026 a č. 2730100021, ako aj list žalovaného zo 07. 05. 2007 adresovaný žalobcovi na úhradu časti škody, jednoznačne preukazujú, že v dôsledku blokády spracovania kalamity v Tichej a Kôprovej doline od 11. 04. 2007 do 26. 04. 2007 vznikla žalovanému majetková ujma, a teda škoda. Túto škodu spôsobil žalobca žalovanému úmyselne. Príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a škodou žalovaného je preukázaná listinnými dôkazmi a to faktúrami od ťažobných spoločností KT SERVIS s. r. o. a NCK s. r. o. za prestoje, z ktorých vyplýva, že príčinou vzniku škody na strane žalovaného bola práve úspešná blokácia strojov ťažobných spoločností žalobcom a ďalšími osobami.

Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia okresný súd odňal žalovanému možnosť konať pred súdom a vo svojich neodôvodnených záveroch sa odchýlil od doterajšej judikatúry a známej literatúry. Podľa rozhodnutia publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Českej republiky pod č. Rc 15/1996 kritiku konania fyzickej osoby opierajúcu sa o okolnosti, o ktorých je oznamovaný pravdivý údaj, nemožno spravidla považovať za odporujúcu ustanoveniu . Zverejnenie dlžníka - neplatiča nájomného bez existencie exekučného titulu na dlžnú sumu na základe pravdivých skutočností nepovažoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv vlastníka bytu ani Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí z 30. 03. 2010 sp. zn. .

Pre prípad, že by odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a stotožnil by sa s názorom okresného súdu, že žalovaný nemal právo zverejniť žalobcu v zozname dlžníkov z titulu náhrady škody, ak voči žalobcovi nemal exekučný titul na vymáhanie náhrady škody, navrhol pripustiť dovolanie pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu, pretože ide o bežnú prax v spoločnosti vykonávanú fyzickými aj právnickými osobami, štátnymi orgánmi a inými verejnými inštitúciami. Takúto oprávnenú kritiku právny poriadok podľa názoru žalovaného pripúšťa.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Predmetom konania nebola vec porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, prejednanie veci nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktoré nebolo potrebné zopakovať ani doplniť. Prvostupňový súd rozhodol po prejednaní veci na pojednávaní. Z tohto dôvodu odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa iba v rozsahu odvolania žalovaného (proti výroku, ktorým súd žalobe vyhovel) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil.

Žalobca sa v konaní domáhal podľa ochrany osobnosti formou upravenou v - žiadosťou, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do jeho

práva na ochranu osobnosti (návrh v tejto časti o odstránenie mena žalobcu zo zoznamu dlžníkov vzal žalobca späť) a návrhom, aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie zverejnením ospravedlnenia na internetovej stránke žalovaného po dobu jedného roka. Za zásah do osobnostných práv žalobca považoval uverejnenie nepravdivej informácie o tom, že žalovanému dlhuje 1.651,22 € na verejne prístupnej internetovej stránke žalovaného po dobu štyroch rokov. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že uverejnenie pravdivej informácie nemôže zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu osobnosti a pravdivosť zverejnenej informácie (že žalobca je dlžníkom žalovaného) odvodzoval od konania žalobcu, ktorý preukázateľne v období, na ktorý sa vzťahoval zákaz Obvodného lesného úradu v Poprade využívať lesy verejnosťou v národnej prírodnej rezervácii Tichá a Kôprová dolina sa zdržiaval v tejto oblasti za účelom zabránenia výkonu prác (spracovanie kalamity drevnej hmoty) uložených žalovaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Poprade z 05. 04. 2007, svojho záväzku vyjadreného v protokoloch o odovzdaní pracoviska spoločnostiam NCK s. r. o., Šrobárova 19, Prešov a KT SERVIS s. r. o., Partizánska 149, Banská Bystrica, že zabezpečí týmto spoločnostiam ako kupujúcim nerušený výkon práv, ktoré im vyplývajú z kúpnej zmluvy a v prípade, že tretie osoby znemožnia kupujúcemu prístup k predmetu zmluvy a kupujúcemu tým vznikne škoda, zaväzuje sa predávajúci (žalovaný) kupujúcemu túto škodu nahradiť vo výške preukázaných nákladov za prestoje podľa vystavenej faktúry, dvoch faktúr o vyúčtovaní prestojov spôsobených bránením výkonu prác pri spracovaní kalamity, listinného dôkazu o úhrade týchto faktúr a výzvy adresovanej 07. 05. 2007 žalobcovi na náhradu škody vo výške 1.651,22 €. Na rozdiel od okresného súdu je žalovaný presvedčený, že medzi ním a žalobcom vznikol záväzkovo- právny vzťah podľa , pretože mu žalobca svojím zavineným úmyselným konaním spôsobil škodu. Za zavinené protiprávne konanie žalobcu považuje žalovaný prítomnosť žalobcu v Tichej a Kôprovej doline napriek zákazu obvodného lesného úradu, jeho aktívnu činnosť pri bránení ťažby dreva, príčinnú súvislosť medzi vznikom škody, ktorú vyčíslil podľa vlastnej úvahy, preukazuje faktúrou spoločnosti KT SERVIS s. r. o., ktorá žalovanému účtovala náklady za prestoj. Dôvodom vyhovenia žalobe na ochranu osobnosti bol názor okresného súdu, že spôsobenie škody žalobcom žalovanému nebolo preukázané, potom žalobca nie je dlžníkom žalovaného a informácia o tom, že žalobca dlhuje žalovanému nebola pravdivá.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 16. 09. 2003 sp. zn. vyslovil záver, že ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva aj z judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruis Torija c. Španielsko z 09. 12. 1994). Podstatnou otázkou z hľadiska predmetu sporu bolo, či je pravdivá informácia zverejnená žalovaným o tom, že žalobca je jeho dlžníkom. Na túto otázku dal okresný súd dostatočne odôvodnenú a zrozumiteľnú odpoveď, keď na 11. strane v druhom odseku napísal: „Žalovaný nepreukázal súdu tú skutočnosť, že žalobca svojím konaním spôsobil žalovanému škodu a teda nepreukázal žalobcovi vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalobcu, ako aj výšku spôsobenej škody. Z pripojených listinných dôkazov ako aj výpovedí vypočutých svedkov nevyplýva zodpovednosť žalobcu za škodu.“. V ďalšom odseku na 11. strane okresný súd rozvádza, že ani z fotodokumentácie predloženej žalovaným nevyplýva, že by škodu žalovanému zapríčinil práve žalobca. Pokiaľ okresný súd v druhom a piatom odseku na 11. strane rozhodnutia duplikuje, že žalovaný nemá exekučný titul voči žalobcovi, na základe ktorého by ho mohol označiť za dlžníka vo veci požadovanej náhrady škody, ide len o argument, ktorý má podporiť názor okresného súdu, že spôsobenie škody žalobcom žalovanému nebolo preukázané (lebo o zodpovednosti žalovaného nerozhodol príslušný orgán a žalobca svoju zodpovednosť popiera). Z tohto skutkového zistenia odvodil okresný súd ďalší pre rozhodnutie vo veci podstatný záver, že žalobca nebol dlžníkom žalovaného a následný správny právny záver, že informácia uverejnená na internetovej stránke žalovaného o tom, že žalobca dlhuje žalovanému dosť vysokú sumu, nebola pravdivá a bola spôsobilá zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu osobnosti.

Dôvodom pre vznik záväzku podľa môže byť spôsobenie škody. Pre záver, že niekto spôsobil druhému škodu, musia byť naplnené podmienky predpokladané ustanovením . Dôvodom vzniku záväzku na náhradu škody nie je len protiprávne konanie škodcu, ale

zároveň aj vznik škody v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Okresný súd nepotreboval podrobne vyhodnocovať výpovede žalovaného a svedka E., prípadne iných, ktorí vypovedali o prítomnosti žalobcu v Tichej a Kôprovej doline v období 11. 04. 2007 - 24. 04. 2007, pretože táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Súd to zdôrazňuje v prvej vete druhého odseku na 11. strane rozsudku. Len zo samotnej prítomnosti žalobcu v záujmovej oblasti nie je možné vyvodiť, že on svojím konaním zavinil prestoj zazmluvnených organizácií, ktorým žalovaný dobrovoľne uhradil nimi vystavené faktúry za prestoj. Správny je názor okresného súdu, že pokiaľ nebolo jednoznačne preukázané, že práve v dôsledku protiprávneho konania žalobcu nemohli pracovať stroje a odvážať sa vyťažená drevná hmota a tvrdenia žalovaného o tom, že práve žalobca svojím konaním bránil vo výkone prác pri odstraňovaní kalamity nebolo preukázané, potom nemôže byť v príčinnej súvislosti úhrada faktúr o nákladoch za prestoj, ktorú považuje žalovaný za moment vzniku škody v príčinnej súvislosti s konaním žalobcu. Zodpovednosť žalobcu za žalovaným tvrdenú škodu nebola vyslovená súdnym rozhodnutím, prípadne rozhodnutím iného orgánu. Okresný súd rozhodujúc o nároku žalobcu na ochranu osobnosti pri predbežnom skúmaní otázky zodpovednosti žalobcu za žalovaným tvrdenú škodu nezistil. Za takéhoto stavu okresný súd správne konštatoval, že žalobca nie je dlžníkom žalovaného z dôvodu, že medzi nimi záväzok zo spôsobenej škody v zmysle , na ktorý sa žalovaný odvoláva, nevznikol. Ak nebola preukázaná zodpovednosť žalobcu za škodu v zmysle tvrdení žalovaného, žalobca nie je dlžníkom žalovaného a informácia zverejnená na internetovej stránke žalovaného nebola pravdivá. Podľa názoru odvolacieho súdu nejde o porovnateľný prípad s vecou posudzovanou Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. , na ktorý sa žalovaný v doplnení odvolania odvoláva z dôvodu, že vlastníkovi bytu vzniká zo zákona povinnosť platiť zálohové platby na služby dodávané do bytu, preto vlastník bytu, ktorý zálohové platby v dome neplatí, je dlžníkom voči správcovi, ktorý je podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov okrem iného oprávnený aj vymáhať nedoplatky do fondu prevádzky údržby a opráv a iných nedoplatkov. Sám zástupca žalovaného spochybnil zodpovednosť žalobcu za škodu na pojednávaní dňa 25. 02. 2013, kedy okresnému súdu predkladal rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 31. 01. 2008 sp. zn. s komentárom, že odborná verejnosť, v ktorej sa pohybuje žalobca, mala byť podľa jeho názoru zo zdrojov uverejnených na internetovej stránke žalovaného informovaná o tom, že medzi žalobcom a žalovaným existoval spor o to, či odstrániť kalamitu v Tichej a Kôprovej doline alebo ju tam ponechať a že z tohto dôvodu si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje náhradu škody. Je už na zvážení ostatných pozorovateľov alebo čitateľov, ku ktorému názoru sa pri týchto informáciách priklonia, teda, či by žalobca mal naozaj žalovanému škodu nahradiť alebo či názor žalovaného na túto otázku je nesprávny a teda k náhrade by dôjsť nemalo. V konečnom dôsledku má žalovaný za to, že preukázal žalobcovo protiprávne konanie a žalovaný mal dôvod sa domnievať, že z konania žalobcu mu vznikla škoda. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, na ktoré poukázal práve zástupca žalovaného, tiež zdôraznilo a okresný súd postupoval v súlade s týmto rozhodnutím, že ak sa zverejňuje informácia o neplatičovi nájomného, musí byť zrejmé, či neplatenie nájomného je výsledkom špatnej platobnej morálky nájomcu alebo je podmienené sporom medzi účastníkmi týkajúcim sa tohto nároku. Zverejnenie správy fakticky označujúceho a súčasne tak kritizujúceho nájomcu ako neplatiča nájomného bez súčasného akcentovania okolnosti konkrétneho prípadu sa javí ako neprípustná - neoprávnená kritika, ktorá je porušením práva na ochranu osobnosti. Rozhodnutie okresného súdu je v súlade aj s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 18. 10. 2011 č. k. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 z 09. 05. 2012, v ktorom súdy dospeli k rovnakému názoru v skutkovo totožnej veci, že subjektívny pocit žalovaného, ktorý označuje žalobcu za dlžníka, hoci v skutočnosti ním nie je, neoprávňuje žalovaného označiť takúto osobu za svojho dlžníka.

Predmetom ochrany osobnostných práv podľa sú nielen život, zdravie, telesná integrita občana a jeho osobná sloboda, ale aj dobré meno, česť, dôstojnosť, osobné súkromie, podoba a podobizeň, slovné prejavy a ich záznamy osobnej povahy. Zákon neposkytuje ochranu, proti akémukoľvek zásahu do osobnostných práv, ale len proti neoprávneným. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti. Ak žalobca pôsobí práve v oblasti ochrany prírody, zverejnenie nepravdivej informácie o tom, že pri činnosti spojenej s ochranou prírody spôsobil žalobca inému škodu, ktorú nie je ochotný nahradiť, je spôsobilé privodiť ujmu na osobnostných právach žalobcu, môže poškodiť jeho česť a dobré meno. Žalobca zvolil zákonom prípustný prostriedok ochrany svojich osobnostných práv, keď sa žalobou na súde domáha poskytnutia primeraného zadosťučinenia. Žalobca žiadal iba morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia. Neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu sa dopustil žalovaný. Dôvodne okresný súd

žalobe podľa proti žalovanému vyhovel. Okresný súd rozhodol vo veci na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie aj dostatočne zrozumiteľne a vyčerpávajúco odôvodnil. Odvolací súd žiadnu z odvolacích námietok vznesených žalovaným nepovažoval za dôvodnú, preto rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil.

V konaní súd prvého stupňa ani odvolací súd neriešil takú otázku zásadného právneho významu, ktorá by doteraz nebola judikatórne riešená. Z tohto dôvodu návrhu žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania rozhodnutím odvolacieho súdu v zmysle nevyhovel.

O trovách odvolacieho konania analogicky podľa rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.