Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-21-2014.pdf
PDF · 111.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/21/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Brezne, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci starostlivosti o maloletého M. F., nar. X.X.XXXX, toho času predbežne odovzdaného do starostlivosti starej matky D. H., nar. X.X.XXXX, bytom U., R. XX, maloletý v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna I. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H., toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníkom E. H., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Banská Bystrica a E. F., nar XX.X.XXXX, bytom T., P. XXXX/XX, právne zastúpenom JUDr. Marianom Holým, advokátom so sídlom AK Brezno, B. Němcovej 1/A, v spoločnom konaní o návrhu D. H. nar. X.X.XXXX, bytom U., R. XX, právne zastúpenej JUDr. Editou Sarvašovou, advokátkou so sídlom AK Brezno, B. Němcovej 1, o zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti a o návrhu otca na novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti z a s t a v u j e.
II. Súd zveruje maloletého M. F., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky D. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená zabezpečovať starostlivosť o maloletého v rozsahu v akom ho zabezpečujú rodičia. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,-Eur mesačne s účinnosťou od 18.06.2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
IV. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima, s účinnosťou od 18.06.2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
V. Súd upravuje styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým dieťaťom každý tretí kalendárny víkend vždy od soboty od 9:00 hod do nedele do 17:00 hod tak, že maloletého prevezme v mieste bydliska navrhovateľky a po zrealizovanom styku maloletého navrhovateľke vráti v mieste jej bydliska. Navrhovateľka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Nad rámec súdom upraveného styku je otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom na základe dohody s navrhovateľkou.
VI. Súd styk matky s maloletým neupravuje, tento ponecháva na jej dohode s navrhovateľkou.
odôvodnenie:
Stará matka maloletého návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.6.2013 žiadala, aby súd maloletého zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti a rodičov zaviazal prispievať na jeho výživu výživným. Návrh vo veci samej odôvodnila tým, že rodičia maloletého sa rozviedli v roku 2008, na čas po rozvode manželstva bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka maloletého uzavrela ďalšie manželstvo, z ktorého pochádza maloletá dcéra F.; po rozvode tohto manželstva bola maloletá F. zverená na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca. Následne matka maloletého nadviazala iný vzťah, z ktorého sa narodil jej ďalší syn E.. Navrhovateľka zdôraznila, že v období troch mesiacov spred podania návrhu matka maloletého viedla neusporiadaný život, požívala drogy, neplnila si rodičovské povinnosti a zanedbávala zdravotnú starostlivosť o maloletého. Maloletý prestal chodiť do predškolského zariadenia. Problémy matky vyústili do jej hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici v Kremnici, kde bolo potvrdené požívanie pervitínu matkou maloletého a ťažké poškodenie pečene. Otec maloletého sa o tohto zaujímal len sporadicky, nakoľko žije a pracuje v F.. Navrhovateľka uviedla, že maloletý často býval v jej osobnej starostlivosti; už v roku 2010, keď matka maloletého, dcéra navrhovateľky, mala obdobné problémy, bol maloletý v starostlivosti navrhovateľky štyri mesiace. V tom čase otec maloletého prejavil záujem prevziať osobnú starostlivosť o maloletého, následne ale po piatich mesiacoch maloletého vrátil matke a opätovne odišiel do zahraničia. Navrhovateľka zdôraznila, že maloletého má od narodenia veľmi rada a chce sa o neho osobne starať. Vyjadrila presvedčenie, že je v záujme maloletého, aby bol tento zverený do jej osobnej starostlivosti.
Spolu s návrhom vo veci samej navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia o odovzdanie maloletého do jej starostlivosti a to z dôvodu, že matka maloletého odmietla liečbu a preto bola dňa 25.6.2013 prepustená s psychiatrickej nemocnice. Navrhovateľka z dôvodu citovej naviazanosti matky na maloletého vyslovila obavu, aby si matka neprišla po syna a neodviedla ho preč.
Konanie o návrhu vo veci samej a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bolo pôvodne vedené pod sp.zn.2P/135/2013. Okresný súd Brezno svojim uznesením č.k. 2P/135/2013-16 zo dňa 2.7.2013 rozhodol o tom, že matka, stará matka maloletého E. F., prípadne ktokoľvek, kto má maloletého v starostlivosti, je povinný odovzdať ho do starostlivosti navrhovateľky. Zároveň súd na čas do rozhodnutia vo veci samej upravil vyživovaciu povinnosť rodičov. Uznesenie o predbežnom opatrení sa stalo právoplatným dňom 19.10.2013. Okresný súd Brezno, ako súd v obvode ktorého sa maloletý v tom čase nachádzal, vo veci konal na základe návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 177 ods.1 O.s.p., napriek tomu, že príslušným súdom bol Okresný súd Zvolen, ktorý naposledy rozhodoval vo veci starostlivosti o maloletého; tento súd by však nemohol zakročiť včas.
Otec maloletého návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa 3.7.2013 žiadal maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti a upraviť vyživovaciu povinnosť matky k maloletému. Poukázal na to, že po rozvode manželstva s matkou maloletého dohodu o výkone rodičovských práv a povinností rodičia vzájomne rešpektovali; matka poskytovala maloletému osobnú starostlivosť a on na jeho výživu prispieval s výživným, mal možnosť sa s maloletým stretávať. Maloletý sa tiež stretával so starými rodičmi zo strany matky ako aj zo strany otca. Potom, ako si matka maloletého našla nového partnera a odsťahovala sa za svojim priateľom, maloletý sa mu sťažoval, že nie je nikde doma. Otec z uvedeného dôvodu už v minulosti podal návrh na zverenie maloletého do svojej starostlivosti, po vyjadrení maloletého, že chce ostať bývať s matkou, návrh zobral späť. Aj ďalší vzťah matky s priateľom sa rozpadol, táto si nevie udržať stály vzťah a s maloletým nemala stály domov. Pri stretnutiach s matkou maloletého nadobúdal postupom času dojem, že začala nadmerne požívať návykové látky. Toto sa mu potvrdilo aj pri stretnutí s matkou maloletého vo W., kde bola so svojim priateľom a pri ktorom stretnutí mu mala odovzdať maloletého. Návrh vo veci samej podal z dôvodu, že pri súčasnom stave, kedy matka maloletého nemá stále bydlisko a nadmerne užíva návykové látky, nemôže maloletému zabezpečiť riadnu starostlivosť. Maloletý už mal byť žiakom základnej školy, čo matka nezabezpečila. Časté striedanie partnerov na strane matky a situácia, že nemajú stále bydlisko, je neúnosná. Ani súžitie s rôznymi partnermi, s ktorými matka užíva návykové látky, nevytvára vhodné výchovné prostredie pre
maloletého. Zdôraznil, že má k synovi veľmi blízky vzťah, vzájomne si rozumejú a chce mu zabezpečiť riadnu výchovu a rozvoj.
Okresný súd Brezno dňa 28.10.2013 spis odstúpil miestne príslušnému Okresnému súdu Zvolen, ktorý svojim uznesením č.k. 17P/27/2013-46 zo dňa 3.11.2013 preniesol svoju príslušnosť vo veci konať a rozhodovať na Okresný súd Brezno. Vec na Okresný súd Brezno opätovne napadla dňa 5.2.2014, konanie je vedené pod sp.zn. 2P/21/2014.
Okresný súd Brezno svojim uznesením č.k. 2P/140/2013-19 zo dňa 12.2.2014 spojil konanie o návrhu starej matky maloletého o uverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti s konaním o návrhu otca maloletého na novú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na spoločné konania, ktoré bolo ďalej vedené pod sp.zn. 2P/21/2014.
Nakoľko zásielky súdu určené matke z dôvodu jej neznámeho pobytu nebolo možné doručiť, súd jej ustanovil opatrovníka.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení žiadala návrh otca zamietnuť z dôvodu, že tento v minulosti svoje rodičovské povinnosti presúval na svoju priateľku, prípadne na svoju matku. Maloletý sa potom, čo si so svojou matkou prežil, stabilizoval, chodí do školy, má vybudované vzťahy so spolužiakmi, pričom navrhovateľka sa snaží zachovať aj jeho vzťahy so súrodencami - maloletou F. a maloletým E.. S maloletým navštevovali aj psychologickú poradňu ÚPSVaR Brezno. Už v minulosti na základe dohody s navrhovateľkou mal otec maloletého vo svojej starostlivosti, nedokázal však odolať manipulácii matky maloletého a jej naliehaniu. Táto skutočnosť spolu s existenčnými problémami bola aj príčinou rozchodu otca s jeho vtedajšou partnerkou, maloletého vrátil matke a opätovne odišiel do cudziny. Potom, ako bol maloletý na základe predbežného opatrenia odovzdaný do jej starostlivosti a maloletý otca súrne potreboval, otec opätovne odcestoval do F. s tým, že dáva okamžitú výpoveď, čo sa do dňa písomného vyjadrenia nestalo. Ku dňu písomného vyjadrenia (25.2.2014) bol za maloletým len raz, o maloletého sa telefonicky zaujímal len sporadicky.
Otec maloletého v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti naďalej zotrval na svojom návrhu na zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Zdôraznil, že návrh navrhovateľky by bol dôvodný len v tom prípade, ak by žiadny z rodičov nebol schopný alebo ochotný poskytnúť maloletému osobnú opateru a starostlivosť. Otec maloletého sám bez toho, aby vedel o návrhu navrhovateľky sám podal návrh na zverenie maloletého do svojej starostlivosti; v záujme skorého doriešenia situácie týkajúcej sa starostlivosti o maloletého sa rozhodol vyčkať na pojednávanie vo veci samej a preto odvolanie voči predbežnému opatreniu nepodal. Do tej doby odišiel do svojho zamestnania, situáciu chce riešiť ukončením svojho pracovného pomeru a následne sa vráti na J., kde synovi poskytne opateru v plnom rozsahu.
Vo veci samej súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 18.6.2014 a to v neprítomnosti opatrovníka matky. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľka na pojednávaní na svojom návrhu na zverenie maloletého do jej náhradnej starostlivosti zotrvala, pričom uviedla, že otec maloletého so zverení maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasil a zároveň súhlasil aj s výškou výživného. Navrhovateľka sa s otcom maloletého dohodla aj na úprave styku. S otcom maloletého sa dohodla aj na to, že tento bude v prípade mimoriadnych výdavkov prispievať aj nad rámec bežného výživného. Uviedla, že ona sama nemieni otcovi brániť v stretávaní sa s maloletým ani nad rámec dohodnutého rozsahu styku, žiadala len, aby otec maloletého zvolil v takom prípade vhodnú formu kontaktu s dieťaťom, prípadne s navrhovateľkou. Uviedla, že je potrebné, aby sa otec s dieťaťom nie len stretával ale aj sa aktívne zaujímal o jeho školské a mimoškolské povinnosti. Pokiaľ ide o matku maloletého, táto je jej dcérou avšak sú len v sporadickom kontakte, je drogovo závislá a navrhovateľka sa snaží zabrániť jej v kontakte s dieťaťom. Zvažuje pre budúcnosť podania návrhu
na zákaz styku matky s maloletým, nakoľko v prípade drogovej závislosti nie je prospech maloletého, aby sa s matkou stretával.
Otec maloletého na pojednávaní zobral svoj návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti v celom rozsahu späť a konanie o tomto návrhu žiadal zastaviť. Vo vzťahu k náhradnej osobnej starostlivosti uviedol, že s návrhom navrhovateľky súhlasí, s navrhovateľkou sa dohodol aj o výške výživného ako aj o úprave styku. On sám ale toto riešenie považuje za dočasné a považuje za pravdepodobné, že v priebehu dvoch - troch rokov podá návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. V tomto rozhodnutí ho v súčasnosti ovplyvňuje to, že je zamestnaný v cudzine, má stály príjem; v budúcnosti sa však mieni vrátiť na J.. Pripustil, že za osem mesiacov, čo s maloletým nebol v osobnom kontakte, nastalo u maloletého určité odcudzenie, on chce využívať každý tretí víkend stretnutia s maloletým, aby si vzťahy s maloletým obnovil. Z minulosti medzi ním a navrhovateľkou existujú určité konflikty, on je prístupný, aby medzi sebou tieto konflikty odstránili. Pokiaľ ide o svoje zamestnanie otec maloletého uviedol, že pracuje v F., v meste Stavanger v mäsokombináte ako skladník, príjem má 2.971,-Eur v čistom. Má však vysoké výdavky spojené s bývaním (700 Eur) a bežnými životnými nákladmi. O výške výživného sa s navrhovateľkou dohodol, synovi okrem toho platí poistku vo výše 30 Eur mesačne a v prípade zvýšených mimoriadnych výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletého tieto uhradí.
Kolízny opatrovník na pojednávaní navrhol maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a výšku výživného ako aj rozsah styku upraviť podľa dohody navrhovateľky s otcom maloletého.
Okresný súd Brezno svojim rozsudkom č.k. 8P/243/2007-41 zo dňa 22.1.2008 schválil rodičovskú dohodu a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 66,39 Eur mesačne; nad výchovou maloletého súd nariadil dohľad. Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 6C/195/2007-39 zo dňa 11.4.2008 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené; na čas po rozvode manželstva súd schválil rodičovskú dohodu a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 66,39 Eur mesačne. Rozsudok sa stal právoplatným dňom 28.4.2008.
O návrhu starej matky maloletého, D. H., o zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti ako aj o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po prenesením príslušnosti rozhodoval Okresný súd Zvolen; návrh na nariadenie predbežného opatrenia svojim uznesením č.k. 5P/182/2010-103 zo dňa 11.8.2010 zamietol a uznesením č.k. 5P/182/2010-154 zo dňa 16.11.2010 konanie zastavil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľka návrh vo veci samej zobrala späť a to vzhľadom k tomu, že otec maloletého sa vrátil zo zahraničia a prejavil záujem prevziať osobnú starostlivosť o maloletého, s čím navrhovateľka súhlasila. V uvedenom konaní otec maloletého so späťvzatím návrhu súhlasil s tým, že podá samostatný návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
Konanie o návrhu otca vedené opätovne pred Okresným súdom Brezno pod sp.zn. 8P/122/2011 bolo v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania zastavené, v tom čase bol maloletý opätovne v starostlivosti matky; v tom čase sa navrhovateľka D. H. vyjadrila, že zvažuje opätovné podanie návrhu na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 96 ods. 1-3 Občianskeho súdneho poriadku, Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní odo dňa späťvzatia návrhu.
Otec maloletého na pojednávaní vyjadril súhlas s návrhom navrhovateľky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti; svoj návrh na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zobral späť a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom k uvedenému súd konanie o návrhu otca aj v nadväznosti na rozhodnutie o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti zastavil.
Podľa § 44 ods.1 Zákona č.36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
Podľa § 45 ods.1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods.3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods.7, 8 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods.1-3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že naposledy bol výkon rodičovských práv a povinností k maloletému upravený rozhodnutím Okresného súdu Brezno, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Súd mal ale za preukázané, že starostlivosť o maloletého zo strany matky, ktorej bol maloletý zverený, nebola poskytovaná riadne, matka maloletého nemala prakticky stále bydlisko, ktoré menila podľa svojich existujúcich partnerských vzťahov. Matke maloletého sa z jej ďalších partnerských vzťahov narodili ďalšie dve deti. Z tvrdení účastníkov vyplýva, že matka maloletého požíva návykové látky, v dôsledku ktorej skutočnosti bola v minulosti hospitalizovaná v psychiatrickom zariadení, svoju hospitalizáciu dobrovoľne ukončila. Je nesporné, že matka maloletého riadnu starostlivosť o maloletého neposkytuje, ktorá skutočnosť viedla v tomto konaní k nariadeniu predbežného opatrenia, na základe ktorého je maloletý po dobu takmer jedného roka v starostlivosti navrhovateľky. Na základe uvedeného vznikol dôvod pre opätovné rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, či už vo forme zmeny výchovného prostredia a zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, prípadne pre rozhodovanie o niektorej z foriem náhradnej osobnej starostlivosti.
Do náhradnej osobnej starostlivosti možno maloleté dieťa zveriť v prípade, že rodičia starostlivosť o maloleté dieťa nezabezpečujú alebo ju nemôžu zabezpečiť. V tomto smere súd prihliadol na skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že v minulosti matka maloletého nezabezpečovala riadnu starostlivosť o maloleté dieťa; v súčasnosti starostlivosť o maloletého nezabezpečuje a jej pobyt bol v konaní pre súd neznámy. Pokiaľ ide o otca maloletého, tento v konaní pôvodne prejavil záujem o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, v priebehu konania však súhlasil so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd vzhľadom k vyjadreniu otca ako aj k zistenému skutkovému stavu mal zato, že otec maloletého v tomto smere prihliadol na najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý je v súčasnosti v potrebe zabezpečenia stabilného rodinného a výchovného prostredia, ktoré mu v súčasnosti zabezpečuje svojou osobnou starostlivosťou navrhovateľka. Maloletý sa po rokoch nedôsledného výkonu rodičovských práv matkou, ba až ohrozovania jeho výchovy a zdravia, ocitol u navrhovateľky v prostredí, v ktorom sa jeho vývoj stabilizoval, v starostlivosti navrhovateľky o maloletého nedostatky zistené neboli. Bez ohľadu na späťvzatie návrhu otcom mal súd zato, že náhradná osobná starostlivosť v súčasnosti lepšie zodpovedá potrebám maloletého, ako vyvolanie ďalších rizík na vývoji maloletého, ktoré by vyvolala ďalšia zmena výchovného prostredia maloletého.
Navrhovateľka je pritom jeho blízkou príbuznou a do terajším spôsobom starostlivosti o maloletého zaručuje, že o riadny a zdravý vývoj maloletého bude postarané. Inak mal súd zato, že otec maloletého sa doposiaľ vo vzťahu k prípadnej starostlivosti o maloletého nediskvalifikoval, možno mu však výrazne vyčítať, že rizikovú starostlivosť matky o maloletého dlhodobo náležitým spôsobom neriešil, o zmenu výchovného prostredia už v minulosti nežiadal, resp. takýto svoj návrh už v minulosti zobral späť a spoliehal sa nato, že sa situácia vyrieši priaznivým spôsobom, prípadne sa poliehal na to, že matka maloletého svoju starostlivosť o maloletého zlepší alebo jej v starostlivosti o maloletého pomôžu ďalší rodinní príslušníci. Aj v priebehu tohto konania pomerne dlhú dobu ostal prakticky nečinný a situáciu chcel riešiť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedené konanie otca je ale v časti pochopiteľné s prihliadnutím na trvanie jeho pracovného pomeru v zahraničí a možných problémov spojených s prípadným ukončením tohto pracovného pomeru. Na prospech budúcej možnej osobnej starostlivosti otca však svedčí skutočnosť, že dôsledne zvážil najlepší záujem dieťaťa, ktorý súd v súčasnosti vidí vo zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Pokiaľ otec bude riadne dodržiavať dohodnutý rozsah styku s maloletým, súd má zato, že súčasné prerušené vzťahy otca s maloletým sa môžu napraviť.
Na základe uvedeného súd potom maloletého zveril do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého dohodnutým výživným; matku výživným vo výške minimálneho zákonného výživného. V tomto smere súd u otca prihliadol pri jeho tvrdenom, pomerne vysokom príjme v zahraničí, na jeho predpokladané vysoké bežné výdavky súvisiace s pobytom a prácou v cudzine. Súd pritom prihliadol aj na prijatý záväzok otca v tom, že v prípade mimoriadnych výdavkov bude prispievať na výživu maloletého aj nad rámec dohodnutého, resp. určeného výživného. Pokiaľ ide o matku maloletého súd prihliadol na skutočnosť, že u tejto nebol zistený žiaden príjem, najmä nie taký, ktorý by jej umožňoval prispievať na výživu maloletého vyšším ako minimálnym zákonným výživným.
Súd taktiež upravil styk otca s maloletým v rozsahu, v akom sa otec maloletého s navrhovateľkou o styku s maloletým dohodol a to v čase jeho pobytov na území Slovenskej republiky v trojtýždňových intervaloch. Pokiaľ ide o styk matky s maloletým tento súd ponechal na dohode navrhovateľky so svojou dcérou, matkou maloletého. Bude na navrhovateľke, v akom rozsahu svojej dcére s prihliadnutím na tvrdenú závislosť na návykových látkach umožní tak, aby tieto stretnutia neboli v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.
Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 6C/195/2007-39, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.