Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/70/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcov: X. U. G., X. Z. G., P. Š.Ú. XXE, Z., obaja zastúpení V. G. C. &. A. Z..F..P.., L.P.: XX XXX XXX, A. X, N., proti žalovanému: U. Š., Z. XX, W. G., R. V. M.. L. L., O. C. XX, W. G., o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.12.2021, č.k. -133, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva proti žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 15.06.2020 domáhali, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného a uložil mu povinnosť uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 k celku k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území F., P. F.V., P. Z., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedených Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, ako parcely registra „Y.“, evidované na katastrálnej mape ako pozemok parcela č. 1257/8, o výmere 532 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela č. XXXX/ XX, o výmere 551 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela č. XXXX/XX, o výmere 556 m2, zastavaná plocha a nádvorie, pozemok parcela č. XXXX/XX, o výmere 30 m2, zastavaná plocha a nádvoria, pozemok parcela č. XXXX/XX, o výmere 30 m2, zastavaná plocha a nádvorie a pozemok parcela č. XXXX/XX, o výmere 23 m2, zastavaná plocha a nádvorie (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“), do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Dôvodili tým, že dňa 05.06.2019 spolu s pánom A. P., jeho manželkou S. P. a žalovaným ako kupujúci uzatvorili so spoločnosťou F., G..Z.. ako predávajúcim kúpnu zmluvu a zmluvu o zriadení vecných bremien (ďalej len „kúpna zmluva“), ktorej predmetom bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zmluvné strany sa podľa článku II. kúpnej zmluvy dojednali, že uhradia kúpnu cenu jej zložením do notárskej úschovy, pričom v tejto súvislosti sa žalobca v 1. rade dohodol so žalovaným, že uhradí na neho pripadajúcu časť kúpnej ceny v sume 23.677,50 eura titulom pôžičky, čo napokon aj realizoval a uvedenú sumu zložil do notárskej úschovy dňa 04.06.2019 spolu so zložením svojej časti kúpnej ceny, v rovnakej výške. Následne nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, pričom žalobcom pripadol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 k celku, žalovanému spoluvlastnícky podiel 1/4 k celku a manželom P. podiel 1/2 k celku. Žalovaný listom zo dňa 08.04.2020, označeným ako výzva na prejavenie záujmu o uplatnenie

predkupného práva, oznámil žalobcom, že má úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, na čo žalobcovia reagovali listom zo dňa 22.05.2020, prejaviac o kúpu tohto spoluvlastníckeho podielu záujem. V predmetnom liste žalobcovia žalovanému súčasne oznámili, že nevrátením pôžičky v sume 23.677,50 eura, a to ani čiastočne, ju týmto úkonom považujú v celom rozsahu za uhradenú, a preto žalovaného požiadali, aby podpísal nimi predloženú kúpnu zmluvu. Na uvedenom základe boli žalobcovia toho názoru, že prijali ponuku žalovaného a zaplatili kúpnu cenu za spoluvlastnícky podiel podľa jeho ponuky, v dôsledku čoho bol viazaný povinnosťou previesť na nich svoj spoluvlastnícky podiel.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že so žalobcami nikdy neuzatvoril zmluvu o pôžičke, a to ani v písomnej, ani v ústnej forme a z tohto titulu voči nim nemal žiadne finančné záväzky; sumu 23.677,50 eura žalobcovia preto nemohli zložiť do notárskej úschovy titulom pôžičky, keď táto suma predstavovala odmenu vyplatenú mu žalobcom v 1. rade v rámci ich obchodnej spolupráce. Na uvedenom základe bol žalovaný toho názoru, že mu žalobcovia nezaplatili kúpnu cenu za jeho spoluvlastnícky podiel. V neposlednom rade žalovaný poukázal na to, že podľa aktuálnych údajov z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., žalobcovia previedli svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 manželom P., na základe zmluvy zo dňa 26.06.2020, a teda už nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností.

4. Konštatujúc, že žalobcovia žalobou žiadali o nahradenie prejavu vôle žalovaného na kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol prevod jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 k nehnuteľnostiam v zmysle (ďalej len „“), vykonal súd prvej inštancie vo veci dokazovanie. Zistil, že podľa kúpnej zmluvy, článku II., bod 7, sa zmluvné strany dohodli, že v prípade vzniku nároku na vrátenie kúpnej ceny z notárskej úschovy, bude táto vyplatená na účet kupujúcich, z ktorého bola poukázaná. Žalobca v 1. rade a žalovaný vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že nehnuteľnosti kupovali ako investičný zámer, za účelom výstavby ubytovne. Žalobca v 1. rade spolupracoval so žalovaným, ktorý robil subdodávateľa a garanta na stavbách ním realizovaných, pričom získaním zákazky vznikla možnosť kúpy investičných pozemkov. Žalovaný vnímal zaplatenie kúpnej ceny nehnuteľností zo strany žalobcu v 1. rade ako vďaku za ním vykonanú prácu, resp. ako odmenu za vybavenie zákazky za 1,6 milióna eur, bez potreby uzavretia osobitnej písomnej zmluvy. Bol pri tom ako žalobca v 1. rade previedol peniaze z firemného účtu na svoj súkromný účet a následne z neho zložil kúpnu cenu do notárskej úschovy, ktorú okolnosť potvrdil i žalobca v 1. rade, s tým, že peniaze vybraté z firemného účtu predstavovali pôžičku od spoločnosti. Žalovaný vo výpovedi zotrval na tvrdení, že mu žalobcovia úhradou kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu jej zložením do notárskej úschovy neposkytli žiadnu pôžičku.

5. Svedok M.. A. P. A.. sa podieľal na kúpe nehnuteľností kvôli rodičom, ktorí vystupovali spolu so žalobcami v 1. a v 2. rade a so žalovaným ako ich kupujúci; potvrdil, že na pozemkoch mienili vybudovať ubytovňu, rozdelenie zisku z ktorej mali prebrať neskôr. Pokiaľ išlo o financie, tieto riešili na poslednú chvíľu, v deň uzavretia kúpnej zmluvy, v ktorej ustanoveniach sa súčasne dojednali na spôsobe vrátenia kúpnej ceny, pre prípad, že sa niečo stane.

6. Súd prvej inštancie z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., zistil, že v súčasnosti sú vlastníkmi nehnuteľností A. P. a S. P., so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 3/4 (titul kúpna zmluva zo dňa 26.06.2020, pod V- 5611/2000) a žalovaný so spoluvlastnícky podielom o veľkosti 1/ 4.

7. Konajúci súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca v 1. rade zložil časť kúpnej ceny v sume celkom 47.355 eur (2 x á 23.677,50 eura) do notárskej úschovy zo svojho účtu, na ktorý predtým previedol finančné prostriedky z účtu spoločnosti U. Z..F..P.. Samotné zloženie peňazí do notárskej úschovy však neosvedčilo, že k tomu úkonu došlo titulom pôžičky, nakoľko žalobcovia jej existenciu v spore nepreukázali. Tým, že žalobcovia nepredložili v konaní žiadne listinné dôkazy a dohoda o pôžičke nevyplynula ani z výpovede svedka, ich tvrdenia ostali len v rovine nepreukázaných tvrdení; uvedené malo za následok, že neuniesli dôkazné bremeno o tom, že zaplatili kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu žalovaného formou započítania. Súd prvej inštancie preto na uvedenom základe a za súčasnej aplikácie ustanovenia (ďalej len „“) žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa , , a Zopakovali, že spolu s p. P., jeho manželkou a žalovaným mali spoločný investičný zámer postaviť ubytovňu, a preto sa dohodli na zaobstaraní pozemku. Za týmto účelom uzatvorili ako kupujúci dňa 05.06.2019 s predávajúcou obchodnou spoločnosťou F., G..Z.. kúpnu zmluvu. Jej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do podielového spoluvlastníctva, za kúpnu cenu celkovo 94.710 eur, ktorú mali kupujúci zložiť do notárskej úschovy. Žalobcovia sa so žalovaným dohodli, že za neho uhradia časť kúpnej ceny na neho pripadajúcu v sume 23.677,50 eura z titulu pôžičky, a preto z tohto titulu zložili dňa 04.06.2019 uvedenú sumu do notárskej úschovy, spolu so svojou časťou kúpnej ceny, v rovnakej výške. Žalobca v 1. rade sa so žalovaným, ktorý v tom čase pre neho vykonával stavebné práce prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti, dojednal, že mu vráti požičané peniaze zo zisku z činnosti ubytovne. Potom ako žalovaný prejavil úmysel predať svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach a adresoval im výzvu na uplatnenie predkupného práva mu žalobcovia listom zo dňa 22.05.2020 oznámili, že v dôsledku nevrátenia pôžičky v sume 23.677,50 eura, určenej na kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu, považujú kúpnu cenu, ktorú mali zaplatiť za ponúkaný spoluvlastnícky podiel, v celosti za uhradenú. Žalovaný však, napriek prijatiu ponuky na kúpu spoluvlastníckeho podielu a zaplateniu kúpnej ceny zo strany žalobcov, odmietol uzatvoriť kúpnu zmluvu a tento nepreviedol do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

10. Žalobcovia popreli tvrdenia žalovaného o tom, že kúpna cena v sume 23.677,50 eura, ktorú zložili do notárskej úschovy, predstavovala ich vďaku, resp. odmenu za to, že vykonával funkciu zodpovedného zástupcu v obchodnej spoločnosti U. Z..F..P..; v takom prípade by totiž odmenu vyplatila žalovanému spoločnosť U. Z..F..P.. zo svojho bankového účtu, a nie žalobca v 1. rade ako fyzická osoba. Osobne pritom nemali vedomosť o žiadnej sprostredkovateľskej činnosti, na ktorej by sa so žalovaným dohodli. Zdôraznili, že medzi sporovými stranami nikdy nedošlo k dohode, v zmysle ktorej by sa žalovaný zaviazal obstarať im príležitosť na uzavretie nejakej zmluvy a oni by sa zaviazali za túto mu zaplatiť nejakú odmenu. V tomto smere žalovaný ani len nepreukázal a nešpecifikoval o akú „zákazku“ išlo a či jeho pričinením skutočne došlo k uzatvoreniu dvojstrannej zmluvy s konkrétnym subjektom a obsahom. Pokiaľ malo ísť o odmenu v rámci podnikateľskej činnosti medzi spoločnosťami U. Z..F..P.. a Š. Z. Z..F..P.., ktorej bol žalovaný spoločníkom, žalobcovia považovali za otázne, z akého dôvodu by spoločnosť U. Z..F..P.. túto údajnú odmenu vyplatila žalovanému ako fyzickej osobe, a neuhradila by ju spoločnosti Š. Z. Z..F..P..; pritom spoločnosť U. Z..F..P.. mala so spoločnosťou žalovaného uzatvorených niekoľko zmlúv, ktoré v rámci odvolacieho konania aj predložili, tvrdiac, že žalobca v 1. rade riešil záväzkové vzťahy výlučne prostredníctvom svojej spoločnosti U. Z..F..P..; inú dohodu so žalovaným ako fyzickou osobou táto spoločnosť neuzavrela. Napokon, pokiaľ by boli pravdivé tvrdenia žalovaného ohľadne vyplatenia odmeny za jeho činnosť, disponoval by faktúrou, ktorú by spoločnosť U. Z..F..P.. musela riadne evidovať v účtovníctve. Na tomto základe preto žalobcovia označili žalovaným prezentované tvrdenia za nepravdivé a úplne nelogické.

11. Žalobcovia ďalej podotkli, že na súdnom pojednávaní dňa 28.09.2021 požiadali konajúci súd, aby zaviazal žalovaného na predloženie dôkazov, konkrétne „za akú obchodnú činnosť mala byť odmena v sume 23.677,50 eura vyplatená, kedy mala byť táto podnikateľská činnosť realizovaná, ako sa dohodli na odmene a z akého dôvodu nedošlo k jej vyplateniu medzi spoločnosťami U. Z..F..P.. V. Š. Z. Z..F..P.., ale medzi fyzickými osobami“. Konajúci súd však nimi navrhované dôkazy nevykonal, čím im znemožnil v rovnakej miere uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany a porušil jeden zo základných princípov, resp. pilierov, na ktorých je založený princíp civilného sporového konania. Následne sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s nevykonaním dôkazov nevysporiadal, pričom ani náležite nezdôvodnil myšlienkové úvahy, podľa ktorých nemohlo medzi procesnými stranami dôjsť k ústnemu uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, prikloniac sa tak k rozporuplným vyjadreniam žalovaného; žalobcovia preto označili rozhodnutie konajúceho súdu za svojvoľné, arbitrárne a nezákonné. Naviac, súd prvej inštancie im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Žalobcovia v ďalšom zdôraznili, že žalovaný v rámci výpovede pred konajúcim súdom uviedol, že suma 23.677,50 eura predstavovala odmenu „za tú prácu, čo sa staral“, bez jej bližšej konkretizácie. Sám pritom následne tvrdil, že o tejto oplate neuzatvorili žiadnu zmluvu, keďže medzi nimi existoval len záväzkový vzťah z titulu zmluvy o spolupráci, ktorú však nevedel preukázať; v neposlednom rade tiež uviedol, že za ním vykonanú sprostredkovateľskú činnosť nemali dohodnutú žiadnu odmenu.

Tieto tvrdenia žalovaného žalobcovia označili za protirečivé a rozporuplné. Dodali, že pokiaľ by mala kúpna cena žalovaného zodpovedať jeho provízii vo výške 1% zo zákazky v hodnote 1,6 milióna eur, matematickým prepočtom by išlo zjavne o sumu 16.000 eur, a nie 23.677,50 eura.

13. Žalobcovia ďalej poukázali na ustanovenia kúpnej zmluvy, konkrétne na článok VII., bod 2, podľa ktorého by v prípade potreby vrátenia kúpnej ceny, táto bola poukázaná na bankové účty kupujúcich, z ktorých bola vyplatená. Ak by mala kúpna cena pripadajúca na žalovaného skutočne zodpovedať „odmene alebo provízii žalovaného“, táto by mu patrila i vtedy, keď by sa nestal spoluvlastníkom nehnuteľností; v takom prípade by mu mala byť vrátená priamo na jeho bankový účet, a nie na účet žalobcov. V konaní preukázali, že niekoľkokrát rokovali o podmienkach kúpnej zmluvy, a teda žalovaný mal v čase jej uzatvorenia jednoznačne vedomosť o tom, komu sa vráti späť zaplatená kúpna cena, ak nehnuteľnosť nenadobudne, pričom túto podstatnú okolnosť nenamietal a nežiadal o vyplatenie finančných prostriedkov. Žalovaný tak podľa mienky žalobcov vedel, že peňažné prostriedky predstavujú poskytnutú pôžičku, a nie žiadnu odmenu, ako sa to snažil v súdnom konaním prezentovať. Vzhľadom na to, že si v zákonom stanovenej lehote uplatnili predkupné právo na kúpu spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnostiam a zároveň za neho zaplatili kúpnu cenu, dospel súd prvej inštancie podľa žalobcov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne i k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď ich žalobu ako nedôvodnú zamietol. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne ho zmenil tak, že ich žalobe v celom rozsahu vyhovie.

14. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom, pokladajúc ho za vecne správny. Súd prvej inštancie podľa neho postupoval v súlade s ustanoveniami , vykonal navrhované dôkazy a s dôkaznou situáciou sa i postačujúco vyrovnal; odvolanie žalobcov preto považoval za nedôvodné, špekulatívne, vychádzajúce z nepravdivých skutočností. Žalovaný v ďalšom zdôraznil, že predmetom konania nebolo zaplatenie peňažnej sumy, ale uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Preto jeho ponuka (návrh) mala obsahovať všetko, čo malo byť aj obsahom následnej zmluvy a jej prostým prijatím zo strany akceptanta (žalobcov) malo byť s konečnou platnosťou rozhodnuté o jej obsahu. V danom prípade však žalobcovia odmietli jeho návrh kúpnej zmluvy v celom rozsahu, keď mu zaslali ich písomný návrh s výzvou, aby tento v lehote 5 dní podpísal. Návrh žalobcov však obsahoval aj ustanovenia, ktoré žalovaný nepovažoval za bežné, a preto ho vyhodnotil ako nový návrh, resp. protinávrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Už len z týchto dôvodov bola ich následne podaná žaloba nedôvodná.

15. Pokiaľ išlo o žalobcami deklarovanú pôžičku, túto žalovaný označil za vyfabulovanú a ničím nepodloženú, nakoľko žalobcovia o jej existencii neposkytli žiadne relevantné dôkazy. Ťažko si totiž možno predstaviť, že by mu žalobcovia poskytli pôžičku v sume 23.677,50 eura bez akejkoľvek písomnej zmluvy alebo iného písomného potvrdenia a ani si nezabezpečili žiaden dôkaz pre prípad jej (ne)vrátenia v budúcnosti.

16. A napokon žalovaný opätovne poukázal na to, že podľa aktuálnych údajov na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., žalobcovia previedli svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4 na manželov P., a to odplatne, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.06.2020, V-5611/2020. Žalobcovia tak už nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, a preto ani nemajú skutočný záujem nadobudnúť jeho spoluvlastnícky podiel. Stotožňujúc sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku žalovaný preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil ako vecne správny.

17. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.02.2023 ( v spojení s ).

18. Podľa právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

19. Podľa ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

20. Rozsudok ukladajúci povinnosť prejavu vôle predpokladá existenciu vecnej legitimácie, teda právneho vzťahu, z ktorého táto povinnosť vyplýva. Povinnosť urobiť prejav vôle môže vyplývať zo zákona alebo z právneho úkonu. Nahradenie prejavu vôle na základe zákona však nie je možné, ak povinnosť urobiť taký prejav z právneho predpisu nevyplýva.

21. Ustanovenie upravuje zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov. Jeho podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj podiel, ponúknuť ho najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva. Zákonné predkupné právo obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s jeho podielom, s ktorým inak môže, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať. Má vecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale je spojené s vlastníctvom veci (spoluvlastníckeho podielu) a prechádza s vlastníctvom veci (podielu) na každého nadobúdateľa. Na prijatie ponuky urobenej v rámci predkupného práva nestačí len vyhlásenie oprávneného spoluvlastníka o tom, že prijíma ponuku, ale v prekluzívnej lehote určenej v , resp. v lehote určenej v ponuke (pokiaľ je dlhšia ako zákonná lehota) je povinný požadovanú kúpnu cenu aj zaplatiť. Splnenie tejto povinnosti však ešte nemá za následok prevod vlastníckeho práva k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu, keď k tomu dochádza až riadnym uzatvorením scudzovacej zmluvy. V prípade splnenia ponukovej povinnosti zo strany oprávneného spoluvlastníka, resp. prijatia ponuky zo strany povinného spoluvlastníka, sa môže druhá strana domáhať priamo vecného plnenia alebo, ak pôjde o prevod nehnuteľnosti, sa môže súdne domáhať nahradenia prejavu vôle podľa

22. Z obsahu skutkových tvrdení uvádzaných žalobcami v žalobe, ako i v priebehu konania na súde prvej inštancie nepochybne vyplýva, že títo vyvodzovali dôvodnosť žaloby, ktorou sa domáhali povinnosti žalovaného uzavrieť s nimi zmluvu o prevode vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam, od skutočnosti, že ako oprávnení z predkupného práva reflektovali na ponuku žalovaného na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 k nehnuteľnostiam, pričom v stanovenej lehote zaplatili i ním stanovenú kúpnu cenu (ako dôsledok započítania), avšak žalovaný k uzavretiu kúpnej zmluvy nepristúpil; preto sa domáhali vydania rozsudku v zmysle V kontexte vyššie uvedeného sa však žalobcovia mohli domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného len za predpokladu danosti ich vecnej legitimácie.

23. Žalovaný v rámci skutkových tvrdení uvedených vo vyjadrení k žalobe, ako i v priebehu konania na súde prvej inštancie (viď aj bod 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku) poukázal na to, že žalobcovia prestali byť podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým si uplatnili predkupné právo, nakoľko svoj spoluvlastnícky podiel predali. Túto skutočnosť, ktorú napokon žalobcovia ani nesporovali, pritom v rámci zistení skutkového stavu uviedol i súd prvej inštancie, keď v bode 18. odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval, že podľa údajov z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (katastrálne územie F.), sú vlastníkmi nehnuteľností p. A. P. a jeho manželka S.F. P., so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 3/4 a žalovaný, so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/4.

24. Vzhľadom na to, že predkupné právo podielových spoluvlastníkov vyplýva priamo zo zákona, je zrejmé, že vzniká súčasne so vznikom podielového spoluvlastníctva, a teda voči každému spoluvlastníkovi trvá tak dlho, dokiaľ trvá i jeho spoluvlastnícky vzťah k veci; v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu toto právo fakticky nezaniká, len prechádza na nového spoluvlastníka, ktorý nadobudol podiel k veci od svojho právneho predchodcu (pôvodného spoluvlastníka). Táto osoba sa potom ex lege stáva osobou oprávnenou z predkupného práva, so všetkými právami a povinnosťami k tomu sa viažucimi. Zohľadniac uvedené, žalobcovia prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam o veľkosti 1/4 na manželov P. prestali byť ich podielovými spoluvlastníkmi, čím stratili aktívnu vecnú legitimáciu domáhať sa voči žalovanému uzavretia scudzovacej zmluvy, ktorej predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k jeho spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnostiam; strata vecnej legitimácie mala potom za následok nedôvodnosť ich žaloby a musela viesť nevyhnutne k jej zamietnutiu, tak ako to napokon vyslovil konajúci súd vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia (i keď na základe iných dôvodov). Odvolací súd bol pritom povinný skúmať vecnú legitimáciu strán sporu,

resp. žalobcov, s ohľadom na právny názor a závery vyslovené nielen Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. , ale i Ústavným súdom Slovenskej republiky; ten v rozhodnutí, sp. zn. , zdôraznil, že preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta; pritom zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby. Postup súdu, ktorý opomenie vyriešenie kardinálnej otázky, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 ods. 1 , ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

25. Odvolací súd v súvislosti so skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcov vychádzal z ustanovenia , ktoré súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. I napriek tomu odvolací súd nepovažoval za potrebné uskutočniť postup v zmysle , a teda nevyzýval sporové strany, aby sa v stanovenej lehote vyjadrili k použitiu , keď vychádzal zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2020, pod č. 48. Podľa neho nejde o postup odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením , ak bez výzvy stranám sporu použije vo svojom rozhodnutí iné ustanovenie právneho predpisu, ako súd prvej inštancie, ak už bolo predmetné ustanovenie aplikované v skoršom štádiu konania, alebo ak jeho možná aplikácia bola posudzovaná v predchádzajúcom kasačnom rozhodnutí odvolacieho súdu. To platí aj v prípade, že pri svojom rozhodovaní odvolací súd použil iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako súd prvej inštancie, pričom sa jeho aplikácie v ktoromkoľvek štádiu sporu domáhala strana sporu a zároveň druhá strana mala procesnú možnosť sa k jeho použitiu vyjadriť. V danej veci sa aplikácie ustanovenia dovolávali priamo v žalobe žalobcovia a žalovaný sa mal možnosť k nemu vyjadriť v rámci vyjadrenia k žalobe.

26. So zreteľom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v spore nebolo potrebné, aby konajúci vykonával akékoľvek dokazovanie ohľadne skutkových tvrdení strán sporu týkajúcich sa započítania sumy 23.677,50 eura na kúpnu cenu spoluvlastníckeho podielu žalovaného, či táto suma predstavovala pôžičku žalobcov, ktorú bol žalovaný povinný vrátiť alebo išlo o odmenu za jeho výkon činností v prospech žalobcu v 1. rade, nakoľko tieto okolnosti, ako ani ďalšie tvrdené žalobcami a na ich preukázanie navrhované dôkazy, neboli potrebné na rozhodnutie sporu; vo svetle týchto skutočností sa preto ani odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať a vyjadrovať k odvolacím námietkam žalobcov ohľadne pochybenia konajúceho súdu pri zistení skutkového stavu, jeho vyhodnotení a následnom právnom posúdení veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, hoci obsahovo a rozsahovo stručnejšie, bolo pritom po skutkovej stránke postačujúce na uskutočnenie odvolacieho prieskumu a následné rozhodnutie odvolacieho súdu.

27. Vzhľadom na prijaté závery o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov, ktorej existenciu bol odvolací súd povinný skúmať ex offo, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správny v zmysle potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa v spojení s a tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že neuniklo jeho pozornosti, že konajúci súd v rozpore s ustanovením nerozhodol súčasne so zamietnutím žaloby i o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného uznesením zo dňa 14.07.2020, č.k. -43. So zreteľom na obmedzenie trvania nariadeného neodkladného opatrenia na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, nepovažoval však za potrebné osobitným výrokom toto pochybenie napraviť.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).