Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/78/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti žalovaným X. U. K., K. Z. R. - V. Č.. XX, X. Š. K., K. Z. R. - V. Č.. XX, X. B. Ž., K. M. G. I. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká č. 16, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, o zaplatenie 751,83 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 30.10.2012, č.k. -65 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 71,11 eura, platbou JUDr. Ambrózovi Motykovi, advokátovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanými náhradu trov konania nepriznal a v právnom vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom uložil povinnosť žalobcovi nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 141,53 eura, v lehote pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o finančnej pohľadávke žalobcu titulom nevrátenej časti poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom, na základe tej skutočnosti, že pôvodný veriteľ VÚB, a.s., Bratislava, uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi a žalovaným 3/ ako ručiteľom zmluvu k úverovému účtu, na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý spotrebný úver. Dňa 8.12.2006 došlo k postúpeniu pohľadávky medzi postupcom VÚB, a.s., Bratislava a žalobcom EOS KSI Slovensko s.r.o.. Pohľadávka ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.193,71 eura, pozostávajúca z istiny 992,26 eura, riadneho úroku 99,35 eura, úroku z omeškania 7,83 eura a ostatného príslušenstva a poplatkov 94,27 eura. Žalovaní následne uhradili časť z postúpenej pohľadávky v sume 441,88 eura.

V priebehu konania na súde prvého stupňa vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.6.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na to, že dlh sa stal splatným dňa 6.6.2005, ktoré okolnosti vyplývajú z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa. Žaloba bola

na súd podaná dňa 14.11.2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Na pojednávaní dňa 30.10.2012 námietku premlčania uplatneného nároku vzniesol aj žalovaný v 3. rade.

Súd prvého stupňa z výsledkov vykonaného dokazovania a po právnom posúdení podľa ustanovenia , , , , o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, , , o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými 1/, 2/ dňa XX.X.XXXX J. U. O. A. Ú. Č.. XXX/ XXXX, ktorou sa zaviazal, že žalovaným poskytne spotrebný úver vo výške 68.000,- Sk a dlžníci sa zaviazali vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vrátane úrokov, odplaty za poskytnutie úveru, ako aj splniť ďalšie záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Účastníkmi zmluvy bol dohodnutý úrok vo výške 13,40 % a ročná percentuálna miera nákladov 7,26 %. V prípade omeškania so splátkami úveru sa dlžníci zaviazali zaplatiť úrok zvýšený o 5% nad rámec dohodnutého úroku ako aj príslušné poplatky podľa platného cenníka pôvodného veriteľa. Dlžníci na seba prevzali záväzok splácať dlžnú sumu pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami vo výške 1.830,96 Sk, s prvou splátkou dňa 10.4.2002 a ďalšími splátkami vždy k desiatemu dňu každého nasledujúceho mesiaca, s poslednou splátkou dňa 10.3.2006 ( t.j. 48 splátok). Celkové náklady dlžníkov na spotrebný úver predstavovali sumu 90.006,08 Sk, (istina v sume 68.000,- Sk a úroky s poplatkami v sume 22.006,08 Sk). Úverový vzťah medzi účastníkmi konania bol zabezpečený ručením žalovaného 3/, ktorý podpisom zmluvy vyjadril súhlas so zabezpečením záväzku a zobral na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku banky, ak ju neuspokoja dlžníci. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX sa stal veriteľom žalobca. Žalobca dňa 3.10.2011 vyzval žalovaných na plnenie sumy 1.504,16 eura pozostávajúcej z neuhradeného úveru 751,83 eura a zmluvného a zákonného úroku 752,33 eura. Dlh žalovaných 1/,2/ a 3/ sa stal splatným dňom 6.6.2005 (v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je chybne, v rozpore s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu uvedený dátum 6.6.2012). Ďalej súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že žalobca v rámci vykonaného dokazovania predložil listinu označenú ako „Dohoda o o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú mala podpísať žalovaná 1/. Z jej obsahu vyplýva, že dlžník mal vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch, s tým, že uznáva svoj záväzok vo výške 1.195,83 eura, ktorý splatí v mesačných splátkach po 20 eur. Žalovaný 3/ v priebehu konania popieral podpísanie dohody o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári.

Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými 1/, 2/ bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebného úveru. Vo vzťahu k predloženej „Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa XX.XX.XXXX je preto potrebné aplikovať príslušné ustanovenia hmotného práva, upravujúce spotrebiteľské vzťahy. Konštatoval, že zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním vyššie označenej dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri jej podpísaní boli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky z jeho strany, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa žalovanej ako priemernej spotrebiteľky. Poukázal na umiestnenie textu o vedomosti o premlčaní dlhu v bode 3 dohody (v časti „forma splatenia záväzku“), ktoré nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery, uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Bolo pritom na žalobcovi, aby v konaní preukázal, že žalovaná skutočne vedela, že uznáva premlčaný dlh. Zdôraznil, že samotná dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V konaní nebolo preukázané, že ide o individuálne dojednané ustanovenie, preto ustanovenie o uznaní premlčaného záväzku vzhľadom na nepreukázanie vedomosti žalovanej o tom, že dlh je premlčaný, je v jej neprospech a je neprijateľnou podmienkou. Z uvedeného uzavrel, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v časti uznania premlčaného dlhu ako neprijateľná podmienka je neplatná, preto ako dôvodnú vyhodnotil námietku premlčania uplatneného nároku, spočívajúceho v tvrdení, že pohľadávka žalobcu bola splatná dňa 6.6.2005, a žalobca podal žalobu dňa 21.11.2011, teda po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu preto žalobu proti žalovaným v 1/, 2/ a 3/ zamietol.

Výrok o trovách konania vychádza z ustanovenia a vzhľadom na úspech žalovaných v konaní súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a 20 % DPH. Náhradu trov konania uložil zaplatiť neúspešnému žalobcovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa .

Proti tomuto rozsudku v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca. Žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a žalobe vyhovieť. Zároveň uplatnil nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočne zistenie skutkového stavu veci. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávnosť záveru o premlčaní uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/, pretože obaja podpísali dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, kde deklarovali svoju vedomosť o uznaní premlčaného dlhu, pričom následkom uznania dlhu z ich strany začala plynúť nová desať ročná premlčacia doba. Tvrdil, že na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva, zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Vyslovil názor, že uznanie práva podľa druhá veta nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa , preto je nepochybné, že ak by aj žalovaní v čase uznania dlhu nevedeli o jeho premlčaní, nastúpil by právny účinok spojený s uznaním práva (prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby). Zároveň tvrdil, že žalobca ako postupník na základe dohody o postúpení pohľadávky v tomto spore nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, preto ustanovenie o tom, že žalovaní uznávajú svoj záväzok im nemohlo byť vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na uzavreté dohody so žalovanými 1/ a 3/ sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Ďalej v odvolaní namietal proti povinnosti zaplatiť náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, čo odôvodnil tým, že vedľajší účastník, ktorý bol založený za účelom ochrany práv spotrebiteľov v spotrebiteľských veciach musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach. Poukázal aj na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , spočívajúce v skutočnosti, že vedľajší účastník vstúpil do konania za účelom ochrany práv žalovaných z vlastnej iniciatívy. Z týchto dôvodov preto nemožno hodnotiť ním vynaložené trovy konania ako účelné. Vstup vedľajšieho účastníka do konania tak iba zbytočne navyšuje trovy konania, a v konečnom dôsledku navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Namietal aj proti odvodzovaniu oprávnenosti náhrady trov konania od ustanovenia , pretože vedľajší účastník žalovaných v konaní nezastupoval. Z týchto dôvodov žalobca považoval právne zastúpenie vedľajšieho účastníka za nadbytočné, účelové a nehospodárne.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaných podal včas odvolanie vedľajší účastník. Žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku zmeniť a priznať náhradu trov prvostupňového konania v celkovej výške 212,42 eura. Odvolanie odôvodnil tým, že v podaní zo dňa 31.10.2012 vyčíslil trovy právneho zastúpenia za celkovo tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa XX.X.XXXX, účasť na pojednávaní dňa 30.10.2012), no napriek tomu mu rozhodnutím súdu bola priznaná náhrada trov konania iba za dva úkony právnej služby. Zdôraznil, že po pojednávaní dňa 30.1.2012 vyčíslil trovy konania v lehote stanovenej v ustanovení a toto vyčíslenie bolo súdu doručené elektronickým podaním, zaručeným elektronickým podpisom nasledujúceho dňa, t.j. 31.10.2012, o ktorej skutočnosti predložil potvrdenku o platnosti podpisu po úplnom overení (čl. 78).

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Tento žiadal napadnutý rozsudok v zamietavom výroku ako vecne správny potvrdiť, keď mal za to, že nemožno poskytnúť súdnu ochranu právu, ktoré je uplatňované po použití nekalej obchodnej praktiky a je v rozpore s dobrými mravmi. Pri posudzovaní otázky účinného uznania dlhu poukázal na judikatúru všeobecných súdov Slovenskej republiky. K odvolaniu proti výroku o trovách konania uviedol, že záver súdu prvého stupňa, ktorý trovy právneho

zastúpenia považoval za účelné, je správny. Zdôraznil, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník hlavný a preto mu nemožno uprieť právo na zastúpenie advokátom v spore. Nemožno ani nedôvodne a bez akýchkoľvek logických súvislostí podmieňovať spôsobilosť občianskeho združenia na vykonávanie predmetu svojej činnosti odbornosťou v odbore právo. Uzavrel, že jeho pôsobenie predstavuje adekvátny a účinný prostriedok ochrany spotrebiteľských práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, pretože vznesenie námietky premlčania a ním uplatnená argumentácia viedla k zamietnutiu žaloby.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietavému výroku rozsudku súdu prvého stupňa nie je dôvodné. Za dôvodné nemožno požadovať ani odvolanie vedľajšieho účastníka proti výroku o trovách konania.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením , keď vykonal všetky účastníkmi označené dôkazy, tieto aj správne vyhodnotil v súlade s ustanovením , vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol, ak žalobu žalobcu zamietol. Za správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového rozsudku vo veci samej, na ktoré v súlade s ustanovením odkazuje. S poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu odvolací súd považuje za potrebné na doplnenie odôvodnenia dodať nasledujúce:

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 2 označenej smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti sa predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Ako je zrejmé z citovaných zákonných ustanovení , ako aj Smernice, na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných podmienok. O takýto prípad ide aj v prejednávanej veci.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými 1/ a 2/ bola uzavretá úverová zmluva dňa XX. X. XXXX, pričom žalovaný 3/ v súvislosti s touto úverovou zmluvou na seba prevzal ručiteľský záväzok. Z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa vyplýva, že pre neplnenie dohodnutých zmluvných podmienok veriteľ vyhlásil splatnosť úveru dňom 6. 6. 2005.

Žalobca v priebehu konania predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísanú žalovanou 1/ dňa 30. 10. 2009 a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach podpísanú žalovaným 3/ dňa 28. 1. 2011. Obsahom týchto dôvod je nielen uznanie záväzku žalovanými, ale aj forma splatenia tam uvedeného záväzku v pravidelných mesačných splátkach. Je nesporné, že v čase podpísania uvedených dohôd už bol nárok žalobcu premlčaný, pretože pohľadávka žalobcu vznikla v roku 2006 a nárok na súde žalobca uplatnil dňa 21.11.2011, t.j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty. Účelom uzavretých dohôd bolo preto uznanie záväzku žalovanými a následne forma jeho splatenia. Zmluvná podmienka ohľadom uznania záväzku nebola so žalovanými 1/ a 3/ individuálne dojednaná a toto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov. Jedná sa o individuálne zmluvné dojednanie, s ktorým sa žalovaní ako spotrebitelia síce mali možnosť pred podpisom zmluvy oboznámiť, avšak nemohli ovplyvniť jeho obsah. Uvedenú zmluvnú podmienku, ohľadom uznania záväzku si žalovaní 1/ a 3/ ako spotrebitelia osobitne nevyjednali a nemali tak na výber, či záväzok uznávajú alebo nie vzhľadom na jeho splynutie s ostatnými ustanoveniami zmluvy týkajúcimi sa formy splatenia záväzkov, rozhodcovskej doložky a záverečnými ustanoveniami. Uvedená doložka, ohľadom uznania záväzku je neprijateľná, pretože nebola osobitne vyjednaná a žalovaným tak bolo vnútené uznanie záväzku. Možno preto uzavrieť, že uznanie záväzku vo formulári, ktorý žalobca používa k neurčitému počtu dlžníkov, v ktorom obsah dohody žalovaní nemohli ovplyvniť sleduje cieľ žalobcu a to uznanie dlhu a nie záujem žalovaných na splácaní záväzku.

Preto, ak žalobca v podanom odvolaní uvádza, že žalovaní uznali svoj záväzok (tvrdenie vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/) je potrebné uviesť, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami ochranou, ktorá je spájaná s absolútnou neplatnosťou takejto podmienky ( ), a takúto podmienku nemožno nijako ospravedlniť. Európska únia povýšila ochranu spotrebiteľa v tejto oblasti až na úroveň vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (uznesenie súdneho dvora C - 76/10, bod 50 ). Ak žalovaní porušili svoje povinnosti, žalobca má možnosť domáhať sa svojej ochrany, musí však ísť v zásade o legitímne prostriedky, za ktoré nijako nie je možné považovať postupy založené na neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Inštitútom uznania záväzkov nemožno obchádzať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch, tak ako je tomu aj v prejednávanej veci.

Neobstojí ani odvolacia námietka žalobcu, že na uzavreté dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pretože ako postupník nemá postavenie dodávateľa. Uvedenou dohodou účastníkov iba došlo k zmene formy splatenia spotrebiteľského záväzku, avšak dohodou nedošlo k zmene pôvodného spotrebiteľského vzťahu, preto je aj naďalej potrebné vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam aplikovať ustanovenia a nasledujúcich .

S poukazom na tieto podstatné dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobcu voči výroku súdu prvého stupňa, ktorý v podanom odvolaní namietal nadbytočnosť ako aj neúčelnosť právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní preto, že tento je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa, ktorý sám z podstaty svojej existencie musí vlastnými prostriedkami vedieť zabezpečiť v súdnom konaní ochranu spotrebiteľov.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia v ustanovení a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, aby len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Z obsahu spisu nevyplývajú ani žiadne skutočnosti,

ktoré by oprávňovali výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi podľa . .

Odvolací súd za nedôvodnú považuje odvolaciu námietku vedľajšieho účastníka týkajúcu sa výšky priznaných trov konania, pričom za rozhodujúce odvolací súd považoval údaje o špecifikácii vedľajším účastníkom uplatnených trov vyplývajúce z obsahu súdneho spisu, kde vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov konania za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a zaslanie stanoviska vo veci samej), za ktoré úkony (vrátane režijného paušálu ako aj DPH) mu súdom prvého stupňa náhrada trov konania bola priznaná. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o trovách prvostupňového konania.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z v spojení s a žalovaným, ktorí boli v odvolacom konaní plne úspešný patrí náhrada trov odvolacieho konania, títo však náhradu trov konania nežiadali. Vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovaných tak vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu) v sume 51,45 eura spolu s režijným paušálom v sume 7,81 eura a 20 % DPH ( podľa , vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) v sume 71,11 eura, náhradu ktorých uložil neúspešnému žalobcovi na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.