Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/193/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v právnej veci navrhovateľa: I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/A, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Gretou Kopčovou, so sídlom Záhradná 59, 900 51 Zohor proti odporkyni: M. L., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX/A, XXX XX L., štátna občianka SR, právne zastúpená Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, takto

rozhodol:

Súd manželstvo I. L. a M. L., rod. U. uzavreté dňa XX.XX.XXXX. v X., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu X., vo zväzku F.., ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom X r o z v á d z a.

Na čas po rozvode sa zveruje mal. F. do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach právoplatnosťou tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný prispievať na výživu mal. F. sumou 180,- Eur mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd neupravuje styk navrhovateľa s mal. F..

Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu v sume 8,76 € na účet Okresného súdu Malacky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov štátu od odporkyne súd nepriznáva.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 15.06.2012 bol na Okresný súd Malacky doručený návrh navrhovateľa na rozvod manželstva a na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. Navrhovateľ žiadal zveriť mal. deti F., nar. X.X.XXXX a S., nar. XX.X.XXXX po rozvode do svojej osobnej starostlivosti a odporkyni určiť výživné na vo výške 200,- eur mesačne na každé dieťa. Navrhovateľ nežiadal upraviť styk odporkyne s maloletými deťmi. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ich manželstvo bolo uzavreté po desaťmesačnej známosti a bolo až na menšie nedorozumenia harmonické. Posledné dva roky

spoločného spolunažívania však začalo dochádzať k nedorozumeniam, stretom, ktoré časom vyústili do neprekonateľných rozporov. Tieto skutočnosti vo veľkej miere vplývali a aj vplývajú na maloleté dieťa. Citové ochladnutie odporkyne voči navrhovateľovi je natoľko hlboké a trvalé, že ho navrhovateľ nedokáže prekonať. Manželstvo už dávno neplní svoj spoločenský účel a ani nie je predpoklad, že by sa tento stav v budúcnosti zmenil. Za týchto okolností navrhovateľ nemal záujem na ďalšom trvaní manželstva s odporkyňou.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľa nesúhlasí, nakoľko tieto sú na odporkyňu veľmi silne citovo naviazané. Odporkyňa uviedla, že manželstvo s navrhovateľom bolo v prvých rokoch, až na menšie nedorozumenia, harmonické. Situácia sa zmenila v apríli 2009. V máji 2009 diagnostikovali maloletej F. Perthesovu chorobu. V auguste 2009 odporkyňa zistila, že navrhovateľ udržiava mimomanželský pomer. Po konfrontácii s odporkyňou navrhovateľ prisľúbil, že mimomanželský pomer ukončí, avšak nestalo sa tak. Z dôvodu, že navrhovateľ mimomanželský pomer neukončil, ako aj z dôvodu, že sa nestaral o deti, o domácnosť a taktiež z dôvodu fyzického násilia voči odporkyni, táto podala v januári 2011 návrh na rozvod manželstva. Po podaní návrhu odporkyňa po psychickom nátlaku navrhovateľa a žiadosti maloletej dcéry vzala návrh späť. V nasledovnom období do času podania návrhu na rozvod navrhovateľom sa stávalo, že navrhovateľ neprispieval žiadnymi finančnými prostriedkami na uspokojovanie potrieb rodiny. Situácia vyústila do stavu, v ktorom navrhovateľ od mája 2012 vôbec neprispieval na náklady spojené s vedením domácnosti. Podľa vyjadrenia odporkyne, navrhovateľ uprednostňuje svoje potreby a záujmy pred potrebami maloletých detí, pričom v prípade, ak by boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa, tento by nevedel zabezpečiť osobitnú starostlivosť o ne. O tom, že deti by nemali byť zverené do starostlivosti navrhovateľa svedčí aj skutočnosť, že navrhovateľ odporkyňu niekoľkokrát fyzicky napadol a taktiež pred maloletými deťmi odporkyni nadával a používal nevhodné expresívne výrazy.

Nakoľko v priebehu konania mal. S. nadobudla plnoletosť, súd v zmysle ust. rozhodol o úprave pomerov manželov na čas po rozvode len k mal. F..

Navrhovateľ aj odporkyňa na pojednávaní zhodne uviedli, že nemajú záujem na zachovaní manželstva, považujú manželstvo za trvalo rozvrátené a obidvaja trvali na rozvode. V priebehu konania navrhovateľ i odporkyňa napokon súhlasili s tým, že mal. dieťa bude na čas po rozvode manželstva zverené do osobnej starostlivosti odporkyne. Rovnako zhodne navrhli súdu neupraviť styk navrhovateľa s mal. F., z dôvodu, že je potrebné v tejto oblasti dospieť k vzájomnej dohode aj za účasti mal. F.. Nezhoda rodičov napokon zostala len v časti výšky výživného, keď na pojednávaní konanom dňa 18.06.2014 navrhovateľ žiadal, aby bol zaviazaný na platenie výživného na maloletú F. vo výške 150,- eur mesačne. Odporkyňa nesúhlasila s navrhnutou výškou výživného a navrhovala, aby navrhovateľ platil na maloleté dieťa sumou vo výške 200,- eur mesačne. Čo sa týka úpravy styku s mal. F., odporkyňa pôvodne navrhovala, aby bol navrhovateľ pozbavený rodičovských práv k maloletému dieťaťu, a to najmä s poukazom na nariadené predbežné opatrenie, ktorým mu bol zakázaný vstup do domu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným listom, sobášnym listom, lustráciou Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdajoch, rozpisom príjmov a výdajov, správami z prešetrenia pomerov, znaleckým posudkom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. v X.. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v obci L.. Z manželstva pochádzajú dve deti, z toho už len jedno maloleté.

Z výsluchu navrhovateľa konanom na pojednávaní dňa 06.02.2013 súd zistil, že podľa jeho názoru problém v manželstve nastal, keď sa odporkyňa začala stretávať s drogovo závislým človekom, ktorý je najlepším priateľom jej brata. Navrhovateľ veľa krát prosil odporkyňu, aby sa to dalo do poriadku, ale nestalo sa tak. Navrhovateľ uviedol, že nemá vzťah so žiadnou ženou. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ukončil stredné odborné učilište bez maturity, je živnostník a má tri živnosti na stavebné práce. Pracuje

na stavbách od marca do polovice decembra, za rok 2012 bol jeho hrubý mesačný príjem 1 200,- eur, z toho sú odvody do Sociálnej poisťovne 1 123,66,- eur, do zdravotnej poisťovne 47,58,- eur a platí si životnú poistku vo výške 51,29,- eur mesačne. Do decembra 2012 navrhovateľ platil, resp. prispieval na úver na auto vo výške 185,45,- eur, strava vyjde navrhovateľa na 160,- eur mesačne, náklady na bývanie sú 350,- eur mesačne, nakoľko si platí podnájom v G.. Na dopravu navrhovateľ minie minimálne 100,- eur mesačne, na telefón 60,- eur mesačne, do minulého roku, t.j. do roku 2012, navrhovateľ prispieval na spotrebný úver vo výške 150,- eur mesačne, a to ešte neráta také veci ako oblečenie a drogéria. Daňový bonus si uplatňuje odporkyňa a dostáva aj rodinné prídavky. Navrhovateľ trval na určení výživného na maloletú dcéru vo výške 120,- eur mesačne. Na pojednávaní konanom dňa 18.06.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na rozvode manželstva a považuje manželstvo za neobnoviteľné. Už dva roky žije mimo spoločnej domácnosti, býva v prenajatom jednoizbovom byte v X. s priateľkou a tento vzťah považuje za perspektívny. Náklady na byt sú cca 50,- eur mesačne na osobu. Mesačný príjem navrhovateľa je podľa jeho vyjadrenia variabilný, cca 860,- eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že navrhol odporkyni platiť výživné vo výške 150,- eur mesačne, čo je jeho maximum, nakoľko naďalej trvá aj jeho vyživovacia povinnosť k plnoletej dcére S., na ktorú v súčasnosti platí 120,- eur mesačne. Navrhovateľ sa postupne snaží nadviazať vzťah s dcérami, chce, aby sa jeho vzťah k deťom upravil. V prípade, ak by súd manželstvo rozviedol a rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností, navrhovateľ navrhol súdu styk s maloletou neupraviť, nakoľko si uvedomuje, že je dôležitá najmä rodičovská dohoda.

Z výsluchu odporkyne konanom na pojednávaní dňa 06.02.2013 súd zistil, že manželstvo považuje za trvalo rozvrátené. Problém v manželstve navrhovateľa a odporkyne podľa jej názoru začal v roku 2009 tým, že si navrhovateľ začal mimomanželský vzťah a tento vzťah trval 2 roky. V tom čase podala odporkyňa aj návrh na rozvod, ktorý však následne zobrala späť po psychickom nátlaku navrhovateľa. Odporkyňa skončila na antidepresívach, navrhovateľ ju niekoľkokrát zbil, keď mu predložila dôkazy o jeho mimomanželskom vzťahu. Odporkyňa sa snažila manželstvo zachovať aj s ohľadom na maloletú dcéru, ktorá bola vážne chorá. Raz odporkyňu navrhovateľ zbil tak, že nemohla chodiť mesiac do práce. Celý život žiarlil navrhovateľ na odporkyňu a to, čo uviedol o údajnom vzťahu odporkyne je len výplod jeho žiarlivosti. Podľa vyjadrenia odporkyne dôvodom rozpadu ich manželstva je vzťah navrhovateľa k inej žene. Navrhovateľ mal aj ďalšie milenky. Odporkyňa uviedla, že pracuje ako asistentka v spoločnosti X. v S., jej čistý mesačný príjem je 650,- eur. Náklady odporkyne, čiže pôžička a inkaso, predstavujú 500,- eur mesačne, k tomu musí pridať ešte telefón a životnú poistku. Potraviny kupujú odporkyni rodičia, cez víkend chodí aj s deťmi k rodičom na obedy a ešte si požičiava 200 - 300,- eur mesačne od rodičov. Maloletá dcéra F. je veľmi talentovaná, dva krát do týždňa chodí v X. na husle, na jeden školský rok sa platí 100,- eur, teda vychádza to 10,- eur mesačne. Maloletá chodí aj na výtvarnú s takými istými nákladmi ako predstavujú náklady na husle. Zdravotný stav maloletej je omnoho lepší ako bol po operácii. Čo sa týka vzťahu maloletej k otcovi, maloletá bola na otca dosť citovo naviazaná, avšak keď videla, čo sa dialo, udržuje si od otca odstup. Maloletá si vytvorila k odporkyni silný citový vzťah a dosť sa na ňu naviazala, keďže s ňou odporkyňa absolvovala všetky liečenia. Odporkyňa uviedla, že dvakrát do roka chodí s maloletou k súkromnému lekárovi do Českej republiky, kde platba lekárovi predstavuje sumu vo výške 1 000,- Kč, chodia do G. autom, čiže musí prirátať aj diaľničnú známku, tá je vo výške 10,- eur. Z výsluchu odporkyne konanom na pojednávaní dňa 18.06.2014 súd zistil, že súhlasí s tým, aby súd manželstvo rozviedol, nakoľko toto považuje za rozvrátené, neplniace si účel v zmysle zákona o rodine. V prípade rozvodu odporkyňa žiada, aby bola maloletá Ivana zverená do jej starostlivosti a žiada navrhovateľovi určiť výživné na maloletú vo výške 200,- eur mesačne. Odporkyňa súhlasí s tým, aby súd neupravoval styk navrhovateľa s maloletou. Odporkyňa opätovne poukazuje na skutočnosť, že maloletá má vážne zdravotné problémy a s tým sú spojené výrazne vyššie finančné náklady. Odporkyňa uviedla, že sa s navrhovateľom vedia zhodnúť na všetkom okrem výšky výživného. Priemerný zárobok odporkyne je v súčasnosti 751,25,- eur mesačne. Odporkyňa taktiež uviedla, že maloletá F. navštevuje 1. ročník osemročného gymnázia v S., nespôsobuje výchovné problémy, navštevuje výtvarný krúžok, náklady s tým spojené sú vo výške cca 60,- eur na pol roka a nemá iné spoplatnené krúžky. Maloletá k 01.01.2014 prestala navštevovať hudobný krúžok - hru na husle.

Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol v prípade, že súd rozvedie manželstvo účastníkov, zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti odporkyne a navrhovateľovi určiť výživné vo výške 200,- eur mesačne.

Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky súd zistil, že odporkyňa býva spolu so svojimi deťmi, plnoletou S. a maloletou F. na adrese L., X. XX/A. Na základe žiadosti súdu bol vykonaný aj pohovor s maloletou F.. Maloletá je žiačka Základnej školy v L. a podľa vyjadrenia zástupkyne riaditeľky školy dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Počas pohovoru maloletá uviedla, že sa učí dobre, navštevuje aj krúžky, výtvarný a hudobný - hrá na husle. Výdavky spojené s krúžkami platí podľa vyjadrenia maloletej mama. Maloletá uviedla, že rodičia sa rozvádzajú a otec s nimi nebýva, kde býva nevie. Po rozvode rodičov by chcela zostať s mamou a so sestrou. Taktiež uviedla, že má z otca strach, nakoľko mame niekoľkokrát ublížil a napadol aj jej sestru, najskôr slovne a potom fyzicky. Maloletá uviedla, že sa s otcom ani nechce stretávať. Podľa názoru maloletej otec mame výživné dáva, ale na iné neprispieva a neprispieval ani keď doma býval. Aby to zvládali, pomáhajú im starí rodičia zo strany matky. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky na základe uvedených skutočností odporúčal zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a odporúčal otca zaviazať prispievať na jej výživu sumou primeranou jej veku a potrebám.

Nakoľko účastníci konania prezentovali v úvode konania protichodné názory na úpravu styku navrhovateľa s mal. deťmi na čas po rozvode manželstva, súd uznesením č.k. -116 zo dňa 15.04.2013 vo veci nariadil znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdnu znalkyňu z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí Mgr. Oľgu Tomišovú. Zo znaleckého posudku č. 44/2013 súd zistil, že odporkyňa, plnoletá dcéra a maloletá dcéra vyjadrovali voči navrhovateľovi negatívne emócie. Navrhovateľ bol zmierlivejší a vyjadril nepochopenie súčasného stavu, ktorý sa podľa neho veľmi rýchlo zmenil v jeho neprospech. V manželstve, ktoré spočiatku obaja manželia vnímali ako harmonické, sa časom začali stupňovať vzájomné otvorené konflikty. Dôvodom boli finančné prostriedky, neskôr vznikali najmä vtedy, keď sa odporkyňa snažila konfrontovať navrhovateľa s tým, že má milenku. Do konfliktov boli zainteresované deti, čo ovplyvnilo ich postoj voči otcovi. Postavili sa na stranu matky a mali potrebu zdieľať s ňou jej názory a postoje. Negatívne do života rodiny zasiahlo aj ochorenie maloletej. U maloletej sa manifestoval pozitívny vzťah len k matke a otca vníma ako zlého človeka, zlého otca. V čase znaleckého dokazovania maloletá Ivana striktne odmieta otca a kontakt s ním. Nevie si predstaviť, že by ho znovu pustila do svojho života, čo by mohlo smerovať k syndrómu zavrhnutého rodiča. Medzi odporkyňou a maloletou je vytvorená vzájomná citová väzba, ktorá sa vytvárala od jej narodenia. Zo znaleckého posudku súd taktiež zistil, že z psychologického hľadiska nie je v rozpore, aby sa navrhovateľ s maloletou stretával. Naopak, striktné obmedzovanie kontaktu s ním môže viesť k úplne opačnému efektu, k vytváraniu syndrómu zavrhnutého rodiča, čo by mohlo mať negatívne dopady na jej psychické prežívanie v budúcnosti. Čo sa týka styku maloletej s navrhovateľom do budúcnosti je veľmi dôležité, aby si našla znovu cestu k nemu a styk bol potom určený na základe dohody rodičov, aj s ohľadom na potrebu maloletej. Negatívny dopad na jej psychické prežívanie a vývin by naopak mohlo mať úplné vylúčenie otca zo života.

Z oznámenia zamestnávateľa odporkyne - X., s.r.o. mal súd preukázané, že odporkyňa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 751,25,- eur.

Z daňového priznania navrhovateľa za rok 2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 227,27,- eur. Z vyjadrenia navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 18.06.2014 však vyplýva, že jeho príjem predstavuje cca 860,- eur mesačne netto.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov neplní svoje funkcie. Manželia už dva roky nebývajú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ má mimomanželský vzťah. Manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľ ani odporkyňa nemajú o obnovu manželského spolužitia záujem. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v rozdielnych názoroch na spolužitie, neveru navrhovateľa a s tým súvisiace vzájomné citové odcudzenie sa.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu a určil, ktorému z rodičov bude mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a ako bude rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Rodičia po počiatočných nezhodách v priebehu konania obidvaja napokon súhlasili s tým, že mal. dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom odporkyňa bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Pri rozhodovaní súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu súd prihliadol na názor maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že bude v záujme maloletého dieťaťa, ak bude zverené do osobnej starostlivosti toho rodiča, ktorý mu už v súčasnosti zabezpečuje osobnú starostlivosť. Odporkyňa sa o maloleté dieťa riadne stará, v starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, naopak aj prešetrením pomerov kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že odporkyňa zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa riadne, má vytvorené podmienky

a predpoklady na riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa, pričom súd poznamenáva, že aj navrhovateľ sám navrhol, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti odporkyne. Na základe uvedeného súd maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti odporkyne s tým, že zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach bude odporkyňa.

Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Navrhovateľ býva v 1-izbovom prenajatom byte v Lamači, tu býva spoločne so svojou priateľkou. Navrhovateľ je živnostníkom, podniká v oblasti stavebníctva, kde dosahuje podľa svojho vyjadrenia priemerný mesačný príjem vo výške cca 860,- eur. Navrhovateľ má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére S., na ktorú prispieva výživným v sume 120 ,- eur mesačne. Odporkyňa je zamestnaná ako asistentka v spoločnosti X., s.r.o. v S., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 751,25,- eur netto. Odporkyňa býva s plnoletou dcérou S. a maloletou dcérou F. v rodinnom dome v L.. Je potrebné tiež uviesť, že pri určení výživného súd prihliadol i na to, že odporkyňa je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa a v poskytovaní starostlivosti o maloleté dieťa neboli šetrením kolízneho opatrovníka zistené žiadne nedostatky. Maloletá F. navštevuje 1. ročník osemročného gymnázia v S., stravuje sa v škole, za obedy sa platí 20,- eur mesačne. Zo záujmových krúžkov maloletá F. navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý sa platí cca 60,- eur na pol roka. Mal. F. má zvýšené výdaje na starostlivosť o svoj zdravotný stav. Výdaje spojené so zdravotnou starostlivosťou na maloletú F.inia cca 40,- eur mesačne. Odporkyňa uviedla, že celkové výdaje na mal. F. sú vo výške 410,- eur mesačne, pričom tieto výdaje odporkyňa aj bližšie rozpísala. Už zo samotnej výšky výdajov s prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, jeho zdravotný stav, jeho záľuby, školské a mimoškolské aktivity je zrejmé, že odporkyňou uvedená suma celkových výdajov na maloleté dieťa nie je prehnaná, avšak vždy treba brať do úvahy aj reálne možnosti rodičov zabezpečiť pokrytie takýchto výdavkoch podľa schopností, možností a majetkových pomerov. Čo sa týka výdavkov oboch rodičov, treba si taktiež uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Navrhovateľov celkový príjem je vo výške približne 860,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prihliadol tiež na skutočnosť, že navrhovateľ platí náklady na 1-izbový prenajatý byt, v ktorom býva spoločne so svojou priateľkou a taktiež platí výživné v sume 120,- eur na plnoletú dcéru S.. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa prispievať na výživu mal. F. sumou 180,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, osobné potreby, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a záujmové krúžky. Súd pri určovaní výživného prihliadal na záujem maloletého dieťaťa.

Vzhľadom k tomu, že rodičia žiadali akceptovať rodičovskú dohodu, že styk sa nebude upravovať, súd rozhodol tak, že neupravil styk navrhovateľa s maloletou F..

V zmysle ust. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Ako vyplynulo z nariadenia znaleckého dokazovania, tak znalecké dokazovanie na úpravu styku otca s maloletými deťmi bolo nariadené v záujme objektívneho zistenia stavu veci, keďže rodičia sa na úprave styku s maloletým dieťaťom najprv nevedeli dohodnúť. Súd vychádzal objektívne z podaného znaleckého posudku a návrhu znalkyne na úpravu styku, ktorý si neskôr osvojili aj rodičia dieťaťa. Súd preto zastáva názor, že na trovách štátu, ktoré vznikli v sume 617,52,- Eur by sa mali podieľať obaja rodičia v rovnakom rozsahu teda každý v sume po 308,76,- Eur, pretože v ich záujme bolo, rozhodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom. Keďže však odporkyni bolo priznané oslobodenie od zaplatenia preddavku na znalca v celom rozsahu, tak súd je toho názoru, že toto oslobodenie by sa vzťahovalo na podiel, ktorý by na ňu mal pripadnúť zaplatiť trovy štátu v sume 308,76,- Eur. Za daného stavu potom navrhovateľovi vznikla povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 308,76,- Eur. Navrhovateľ však zložil zálohu na znalecké dokazovanie v sume 300,- Eur. Nezaplatená z jeho strany teda zostáva len čiastka 8,76,- Eur. Vzhľadom na uvedené preto súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 8,76,- Eur.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne v troch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa .

Podľa ods. l , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení/.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.