Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-460-2013.pdf
PDF · 86.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/460/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci navrhovateľa: CASH COLLECTORS SK, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, zast. Havel, Holásek& Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava proti odporcovi: G. H., nar. XX.XX.XXXX, O. XX, J., zast. opatrovníkom pre konanie Y. Y., zamestnancom Okresného súdu Bratislava IV. o zaplatenie 7.565,52 eur s príslušenstvom zo zmenky a o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, t a k t o
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 251/2013-14 zo dňa 15.04.2013 p o n e c h á v a v platnosti v celom rozsahu.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania v sume 588,63 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa - Advokátskej kancelárie Havel, Holásek & Partners, s.r.o., na č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol: XXXXXXXXX, vedený v P. obchodnej banke, a.s. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a zmenkovým platobným rozkazom 4 Zm 251/2013-14 zo dňa 15.04.2013 uložil odporcovi ako vystaviteľovi zmenky povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 7.565,52 eur s úrokom 6 % od 22.07.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 25,22 eur a trovy konania 1.043,36 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadal ho zrušiť s odôvodnením, že mu nebola zaslaná žiadna výzva na zaplatenie, že navrhovateľ nepreložil žiadne dôkazy ohľadne postúpenia zmenky a vzniesol námietku miestnej príslušnosť tunajšieho súdu.
Navrhovateľ žiadal námietky odporcu ako irelevantné a ničím nepodložené zamietnuť a ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania, súdu sa nepodarilo zisť pobyt odporcu, bol mu ustanovený v súlade s § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovník na ochranu jeho práv a záujmov.
Na pojednávanie sa opatrovník odporcu nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať. Obsah námietok musí súd posudzovať objektívne, t. j. podľa toho, ako bol navonok vyjadrený. Preto jednotlivým namietaným skutočnostiam súd nemôže priraďovať iný zmysel, než ktorý z námietok vyplýva, ani za účastníka konania domýšľať, čo konkrétnym tvrdením mienil vyjadriť.
V konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Súd už teda znovu nerozhoduje o žalobnom návrhu, o ktorom rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, posudzuje len dôvodnosť obrany odporcu, vyjadrenú v jeho námietkach. Preto je aj pre rozhodnutie o námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 OSP), t.j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho vydaní.
V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ ( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. V danom prípade boli zákonné predpoklady na vydanie zmenkového platobného rozkazu splnené, preto súd platobný rozkaz vydal.
Z prvopisu zmenky, vystavenej v Nitre dňa 23. novembra 2005, súd zistil, že odporca ako jej vystaviteľ sa zaviazal zaplatiť dňa 21. júla 2011 na rad navrhovateľa zmenkovú sumu 7.565,52 eur bez protestu v Bratislave.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Na jej rube je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa.
V prejednávanej veci si uplatňuje zmenkové práva indosatár. Indosamentom nadobúda indosatár práva zo zmenky originálne, nevstupuje do doterajších práv indosanta, ktorého práva zo zmenky už rubopisom zanikli. Podľa prvej vety čl. I. § 16 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona, o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov.
Súvislý rad indosamentov je podmienkou pre uplatnenie legitimačného účinku rubopisu, táto legitimácia je len formálno-právna, domnienka nemusí zodpovedať realite a majiteľ zmenky nie je povinný dokazovať, ako sa k nemu zmenka dostala. Navrhovateľ svoje právo nepretržitým radom indosamentov preukázal, preto je oprávnený práva zo zmenky uplatňovať a postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola pri splatnosti zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). Vzhľadom k vyššie uvedenému súd považoval námietku odporcu 1 za nedôvodnú.
Podľa § 19 ods. 2 zmenkového zákona, osoby zmenečne zaviazané nemôžu robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných vzťahoch k indosantovi, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového zákona navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcov, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či nimi tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcov a oni musia preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.
Odporca nesie dôkazné bremeno v konaní o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu ( § 175 O.s.p. ) a je preto povinný preukázať odôvodnenosť svojich námietok a ich vplyv na zmenkový záväzok. V námietkach bol odporca povinný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP nemôže na neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.
Súd sa zaoberal námietkou odporcu ohľadne miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na prejednanie predmetnej zmenkovej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 84 O.s.p., podľa ktorého je na konanie príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak. Podľa § 87, písm. d/ O.s.p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku. Znamená to, že navrhovateľ môže podať žalobu na vydanie zmenkového platobného rozkazu aj na súde, v ktorého obvode je platobné miesto zmenky.
Miestna príslušnosť na konanie vo veciach týkajúcich sa zmeniek je upravená v § 10 ods. 2 písm. a) zákona 371/2004 Z.z., v zmysle ktorého je na konanie príslušný Okresný súd Bratislava V pre obvod Krajského súdu v Bratislave. V predmetnom prípade platobným miestom je Bratislava, preto návrh bol podaný na miestne príslušnom súde.
Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť odporca nenamietol, rovnako nespochybnil pravosť žalovanej zmenky; plneniu na základe zmenky sa bráni len tvrdením, že mu navrhovateľ nezaslal žiadnu výzvu na plnenie. Z námietky odporca nevyvodil žiaden záver, len na túto skutočnosť poukázal. Zmenka bola vystavená s doložkou "bez protestu", čím vystaviteľ zbavil navrhovateľa povinnosti urobiť protest pre neplatenie a v zmysle čI. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona musí odporca preukázať, že lehoty dodržané neboli. Ale ani v prípade, ak by zmenka skutočne nebola na platenie predložená, nestratil by navrhovateľ v zmysle čl. I. § 53 ods. 1 ZZ svoje práva zo zmenky, keďže odporca je ako vystaviteľ vlastnej zmenky zaviazaný rovnako ako príjemca cudzej zmenky. Navyše za predloženie zmenky na platenie je možné považovať aj doručenie návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu odporcovi prostredníctvom súdu, preto navrhovateľ svoje práva zo zmenky nestratil.
Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu.
O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol v námietkovom konaní 2 úkony právnej služby a to vyjadrenie k námietkam a účasť na pojednávaní. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, je základná sadzba tarifnej odmeny 237,34 eur za úkon. Advokát si uplatnil aj náhradu paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za úkon v roku 2013 v sume 7,81 eur a v roku 2014 v sume 8,04 eur. Trovy konania spolu s DPH predstavujú sumu 588,63 eur, ktorú je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..