Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/195/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľov: 1/ S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, X., 2/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XX/X, X., obaja zastúpení: JUDr. Katarína Lešková, advokátka so sídlom Prešov, Plzenská 2, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľov: Občianske združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho 3, Košice, právne zastúpený: JUDr. Darina Solárová, advokátka so sídlom Košice, Škultétyho 3, proti odporcovi: Rapid lite životná poisťovňa, a.s. Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného: JUDr. Gabriel Gulbiš, advokát so sídlom Košice, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovských rozsudku Arbitrážneho súdu takto

rozhodol:

z a s t a v u j e konanie o návrhu navrhovateľky v 1. rade o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC XXXX/XXXX z 19.01.2012 a o nároku na zaplatenie 154,90 Eur,

náhradu trov konania medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom navzájom n e p r i z n á v a ,

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, sp. zn. XC XXXX/XXXX z 19.01.2012,

z a s t a v u j e konanie o nároku navrhovateľky v 2. rade na zaplatenie sumy 41,70 Eur,

náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajšieho účastníka n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.07.2013 žiadali navrhovateľky v 1. a 2. rade, aby boli zrušené rozsudky Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom Alžbetina 41, a to sp. zn. XC XXXX/XXXX z 19.01.2012 a tie rozsudok z toho istého dňa pod sp. zn. XC XXXX/XXXX. Zároveň žiadala navrhovateľka v 1. rade zaviazať odporcu na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 154,90 Eur a navrhovateľka v 2. rade vo výške 41,70 Eur.

V priebehu konania navrhovateľka v 1. rade zobrala návrh späť v celom rozsahu a žiadala tento zastaviť, pričom navrhovateľka v 2. rade zobrala späť návrh v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 41,70 Eur.

Právny zástupca odporcu súhlasil s týmito späťvzatiami.

Podľa , navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konania v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Postupom podľa citovaného ustanovenia , vzhľadom aj na súhlas odporcu so späťvzatiami, súd zastavil konanie o návrhu navrhovateľky v 1. rade v celom rozsahu a o návrhu navrhovateľky v 2. rade o zaplatenie sumy 41,70 Eur.

Následne predmetom konania bol návrh navrhovateľky v 2. rade na zrušenie rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom Alžbetina 41, sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012. Súd teda konal len vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom (ďalej v texte ako účastníci konania, resp. navrhovateľ a odporca).

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní a tieto boli samostatne podpísané navrhovateľmi, ktorí boli o týchto skutočnostiach oboznámení zo strany osoby, ktorá vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľov, oboznámením spisu Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC XXXX/XXXX, návrhu na uzavretie poistnej zmluvy, všeobecných poistných podmienok, ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Dňa 24.01.2008 navrhovateľ a odporca uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistné na dobu 8 rokov. Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil odporca voči navrhovateľovi na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 41,70 Eur s poukazom na časť 12 ods. 7a všeobecných poistných podmienok.

Arbitrážny súd vyhovel návrhu a vydal Rozhodcovský rozsudok, ktorý prevzal navrhovateľ v 2. rade 26.06.2013.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj žalobca. Čl. XV. upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode 2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané žalobcom v ten istý deň ako VPP a poistná zmluva.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 12 bodov, pričom v bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v Košiciach vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa v tomto konaní zaplatiť odporcovi sumu 41,70 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že bol oslovený sprostredkovateľom poistenia svojím príbuzným na uzavretie poistnej zmluvy, pričom bolo mu vysvetlené, že bude poistený pre prípad poistnej udalosti ako aj splátky poistného. Nebol mu objasnený spôsob, kto má riešiť prípadné spory medzi zmluvnými stranami, nebol upozornený na rozhodcovskú doložku, ani na to, že prípadné spory by mali byť prerokované pred iným orgánom než súdom.

Podľa (ďalej len „“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v o rozhodcovskom konaní.

Podľa účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia ohľadom ochrany spotrebiteľa v zmysle . Je zrejmé, že navrhovateľ uzatváral predmetnú zmluvu ako fyzická osoba mimo rámca svojej podnikateľskej činnosti a odporca tak konal v rámci predmetu svojho podnikania.

Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne dojednané. Z obsahu výpovede navrhovateľa vyplynulo, že nebol o týchto náležitostiach zmluvy poučený, neboli mu tieto vysvetlené a bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť o tomto spôsobe riešenia sporov medzi účastníkmi konania podpísal poistnú zmluvu ako aj následné listiny, ktoré mu boli predložené.

Podľa názoru súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť slobodnej autonómnej vôle pre navrhovateľa ponechaná nebola ako to vyplýva z jeho výsluchu. Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany odporcu nebol produkovaný žiaden dôkaz, ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd má za to, že rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, teda spotrebiteľa. Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukazuje na vyššie uvedené tvrdenia, že jedná sa o odporcom pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený navrhovateľovi na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho právach.

Z týchto dôvodov súd má za to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak, jedná sa o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že navrhovateľ nebol žiadnym spôsobom oboznámený o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a súdnym konaním a ani nemal vzhľadom na svoje skúsenosti s takýmito zmluvami dôvod sa sám dopytovať na tieto okolnosti odporcu. Práve ten bol povinný mu tieto skutočnosti vysvetliť a objasniť, čo preukázateľne nespravil.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie a

O trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 1. rade a odporcom bolo rozhodnuté v zmysle , keď súd za dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy nemusí výnimočne byť priznaná náhrada trov konania úspešnému účastníkovi, považoval skutočnosť, že navrhovateľka v 1. rade pristúpila k späťvzatiu návrhu po tom, čo bolo zistené, že bol návrh podaný po uplynutí 30 - dňovej lehoty od doručenia rozsudku Arbitrážneho súdu, no z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pokiaľ by bolo došlo k podaniu žaloby v zákonnej lehote, boli u nej rovnaké podmienky ohľadom poučovania o arbitrážnom konaní ako u navrhovateľky v 2. rade. Práve tieto dôvody súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania, kedy svojim postupom spôsobil túto situáciu odporca a podľa názoru súdu by bola mimoriadne prísnym spôsobom vo forme rozhodnutia o náhrade trov konania sankciovaná navrhovateľka v 1. rade, ktorá nespôsobila túto situáciu a ako spotrebiteľka je jej priznávaná zvýšená ochrana. Vzhľadom na túto skutočnosť, že by takéto

rozhodnutie o trovách konania ďalej nepochybne nepriaznivo zasiahlo do jej sociálnej situácie, súd náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ sa týka otázky nepriznania náhrady trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom, súd postupoval podľa , keď súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja mali úspech vo veci čiastočný, pričom navrhovateľka v 2. rade bola úspešná vo veci zrušenia rozhodcovského rozsudku. Procesným spôsobom však zavinila zastavenie konania vo vzťahu k priznaniu primeraného finančného zadosťučinenia, preto súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.