Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Co-303-2014.pdf
PDF · 86.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/303/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa Okresné stavebné bytové družstvo Prievidza, družstvo, IČO: 00 173 801, so sídlom Prievidza, ul. Stavbárov č. 6, zastúpeného JUDr. Editou Balážikovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Jesenského č. 231/5, proti odporcovi H.. V. X. štátnemu občanovi Slovenskej republiky, bytom V., B. č. XX, o zaplatenie 366,41 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. júla 2013, č. k. 13C/28/2013-43, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 29,57 Eur zaplatením advokátke navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 31. júla 2013 č. k. 13C/28/2013-43 bolo odporcovi uložené zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 40,73 Eur a na účet advokáta navrhovateľa trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 210,06 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 366,41 Eur okresný súd zastavil a vrátil navrhovateľovi cestou Daňového úradu Trenčín súdny poplatok vo výške 21,50 eur. V odôvodnení okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi bola dňa 10.11.2010 uzatvorená zmluva o výkone správy, z ktorej vznikla povinnosť odporcu ako vlastníka bytu zaplatiť vypočítanú výšku preddavkov na úhradu a plnenia spojené s bývaním, pričom po ukončení zúčtovacieho obdobia bol navrhovateľ ako správca povinný vykonať vyúčtovanie a prípadný preplatok alebo nedoplatok vyplatiť alebo požadovať upraveným spôsobom. Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd jednoznačne preukázané, že ku dňu podania návrhu na súd dlhoval odporca navrhovateľovi sumu 366,41 Eur. Z písomných podaní navrhovateľa zo dňa 27.06.2013 a zo dňa 30.07.2013, ako aj z vyúčtovania služieb k máju 2013 a výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že odporca dňa 29.04.2013 uhradil sumu 113,36 eur, dňa 29.05.2013 sumu 113,36 eur, dňa 01.07.2013 sumu 118,94 eur a sumu 27,90 eur, čím navrhovateľovi zaplatil celú istinu. V zmysle uvedeného zobral navrhovateľ svoj návrh v časti o zaplatenie istiny v sume 366,41 eur späť, a to ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej. V tejto časti žiadal navrhovateľ konanie zastaviť a ďalej žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v celkovej sume 40,73 eur (zmluvná pokuta vo výške 0,5 promile denne z dlžnej sumy 1,22 eur od 01.07.2012 do 29.04.2013 vo výške 0,18 eur, zo sumy 118,94 eur od 01.08.2012 do 29.04.2013 vo výške 16,12 eur, zo sumy 6,80 eur od 30.04.2013 do 29.05.2013 vo výške 0,10 eura, zo sumy 2,79 eura od 01.09.2012 do 29.05.2013 vo výške 0,38 eura, zo sumy 2,79 eura od 01.10.2012 do 29.05.2013 vo výške 0,33 eur, zo sumy 118,94 eur od 01.11.2012 do 29.05.2013 vo výške 12,43 eur, zo sumy 17,96 eur od 30.05.2013 do 01.07.2013
vo výške 0,13 eur, zo sumy 2,79 eur od 01.12.2012 do 01.07.2013 vo výške 0,30 eur a zo sumy 118,94 eur od 01.01.2013 do 01.07.2013 vo výške 10,76 eur) a trovy konania. Okresný súd konanie v časti o zaplatenie istiny 366,41 eur podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dospel okresný súd k záveru, že v tejto časti konania bol návrh navrhovateľa podaný dôvodne. Zo zmluvy o výkone správy mal preukázané, že si účastníci dojednali zmluvnú pokutu podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre prípad omeškania s platbami, ktoré boli predmetom konania vo výške 1 promile denne za každý deň omeškania. Keďže si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile z dlžnej sumy denne, považoval súd uplatnenú zmluvnú pokutu za primeranú vzhľadom na spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi, ako aj vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej pohľadávky a nemusel aplikovať ustanovenie 545a Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu, zmluva o výkone správy je svojou povahovou zmluvou spotrebiteľskou. Navrhovateľ je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, pričom podniká v rôznych predmetoch činnosti, okrem iného i v oblasti zabezpečovania služieb spojených so správou nehnuteľností. Funkciu správcu bytového fondu vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie dodávateľa služieb v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení po novele č. 150/2004 Z. z.. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 promile denne z dlžnej sumy 1,22 eur od 01.07.2012 do 29.04.2013 vo výške 0,18 eur, zo sumy 118,94 eur od 01.08.2012 do 29.04.2013 vo výške 16,12 eur, zo sumy 6,80 eur od 30.04.2013 do 29.05.2013 vo výške 0,10 eur, zo sumy 2,79 eur od 01.09.2012 do 29.05.2013 vo výške 0,38 eur, zo sumy 2,79 eura od 01.10.2012 do 29.05.2013 vo výške 0,33 eur, zo sumy 118,94 eur od 01.11.2012 do 29.05.2013 vo výške 12,43 eur, zo sumy 17,96 eur od 30.05.2013 do 01.07.2013 vo výške 0,13 eur, zo sumy 2,79 eur od 01.12.2012 do 01.07.2013 vo výške 0,30 eur a zo sumy 118,94 eur od 01.01.2013 do 01.07.2013 vo výške 10,76 eur, t. j. v celkovej výške 40,73 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vec právne posúdil podľa § 8a ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, platného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 545a veta prvá Občianskeho zákonníka.
Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu. Namietal postup súdu, keď rozhodol, že vo veci bude pojednávať v neprítomnosti oboch účastníkov. Uviedol, že svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil a nedal súhlas na pojednávanie v jeho neprítomnosti. Domnieval sa, že súd zastaví konanie ako nedôvodné, nakoľko od začiatku spor medzi stranami neexistoval, došlo len k nedorozumeniu, ktoré sa vysvetlilo. Osobne navštívil navrhovateľa a presne podľa jeho vyčíslenia dlžnú sumu obratom vyrovnal s tým, že akýkoľvek prípadný nárok mu bude oznámený na adresu pre doručovanie. Navrhovateľa osobne navštívil aj dňa 05.09.2013 a tento vyjadril počudovanie nad priebehom veci, sľúbil, že vec obratom preverí, čo sa však nestalo. Nedoplatok vznikol neúmyselne nesprávnou výškou platby o 2,79 Eur mesačne a zmenou účtu navrhovateľa. O výške nedoplatku nemal jasno ani navrhovateľ. Ďalej upozorňoval na výšku úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odporcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa vo výške 43,51 Eur (1 úkon právnej pomoci zo sumy 366,41 Eur). Poprel, že by medzi ním a odporcom došlo k akejkoľvek mimosúdnej dohode o vyporiadaní uplatnenej pohľadávky a navrhovateľ vždy trval na úhrade zmluvnej pokuty i trov konania. Tým, že odporca pohľadávku čo do istiny po podaní návrhu uhradil, oprávnenosť pohľadávky uznal, pričom v tejto časti zobral návrh späť, a súd konanie zastavil. Navrhovateľ preto nevidí dôvod na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty považuje navrhovateľ za dôvodný a je toho názoru, že uplatnená zmluvná pokuta je primeraná účelu, ktorý sa jej dojednaním sledoval. Za správny považuje i výrok o náhrade trov konania.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Odporca v odvolaní namietal predovšetkým postup súdu, ktorý vo veci pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Tým uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. -účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odvolací súd zistil, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol odporca riadne a včas predvolaný. Písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 25.07.2013 odporca oznámil súdu, že v deň pojednávania 31.07.2013 bude mimo územia SR. Neuviedol, že žiada o odročenie pojednávania. Okresný súd po začatí pojednávania zistil, že sa nedostavili účastníci, no dostavil sa zástupca navrhovateľa. Následne rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti odporcu.
Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods.1 O.s.p.) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva.
Okresný súd umožnil odporcovi uplatnenie práva na prejednanie veci v jeho prítomnosti. Odporca nepožiadal okresný súd o odročenie pojednávania, na ktoré ho súd riadne a včas predvolal. Z písomného podania odporcu doručeného súdu dňa 25.07.2013 nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť takúto žiadosť. Krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 345/2012, podľa ktorého procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..Za takýchto okolností okresný súd mohol vo veci pojednávať v neprítomnosti odporcu. Krajský súd preto v tomto postupe okresného súdu nezistil žiaden nedostatok a konštatuje, že uvedeným postupom súdu nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ ide o námietku odporcu voči vecnému posúdeniu kauzy, je zrejmé, že súd zastavil konanie o zaplatenie pohľadávky z titulu úhrad- príspevkov do fondu údržby, prevádzky a opráv domu a úhrad spojených s užívaním bytu v dôsledku opakovaných čiastočných späťvzatí návrhu navrhovateľom potom, čo odporca predmetnú pohľadávku postupne uhradil. Súd nezastavil konanie o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože navrhovateľ návrh v tejto časti nezobral späť, keďže odporca ku dňu pojednávania navrhovateľovi zmluvnú pokutu nezaplatil, hoci tak bol povinný. Odvolací súd odkazuje na správne právne posúdenie nároku a tomu zodpovedajúcej povinnosti odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje. K námietke odporcu, že výška zmluvnej pokuty nezodpovedá zákonnej výške úroku z omeškania, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade nejde o úrok z omeškania, ale o iný právny inštitút zmluvnú pokutu. V nariadení č. 87/1995 Z.z., ktoré odporca v odvolaní spomína a na ktoré poukazuje pri rozporovaní výšky zmluvnej pokuty, je upravená aj výška poplatku za omeškania napr. aj omeškania s platením nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a to ako 0,5 promile denne, teda v rovnakej výške ako bola uplatnená zmluvná pokuta v návrhu. Odvolací súd preto nezistil nedostatky v posúdení uplatnenej zmluvnej pokuty ako primeranej vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej pohľadávky. Odporca opakovane aj v priebehu prvostupňového konania uvádzal, že nedoplatok vznikol v dôsledku nesprávnej platby a zmeny účtu navrhovateľa. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Z formulácie tohto ustanovenia je zrejmé, že zavinenie dlžníka je prezumované (predpokladané). Dôkazné bremeno ohľadne prípadnej absencie zavinenia leží na dlžníkovi v tomto prípade odporcovi. Odporca však uvedené dôkazné bremeno neuniesol, neoznačil ani nepredložil dôkazy na vyvrátenie prezumovaného zavinenia na vzniku nedoplatkov. Jeho vyjadrenie- nesprávna výška platby a nesprávny účet na ktorý boli platené, je neurčité, nepresné a žiadnym spôsobom nevyvracia, že vznik nedoplatku zavinil on prinajmenšom z nedbanlivosti.
Krajský súd nezistil žiadne nedostatky ani v rozhodnutí okresného súdu o náhrade trov konania, keď okresný súd správne posúdil náhradu trov konania podľa zásady zodpovednosti za výsledok (zásady úspechu) vo veci samej vyjadrenej v §142 ods. 1 O.s.p. a podľa zásady zodpovednosti za zavinenie za zastavenie konania vyjadrenej v § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní, potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí právo na náhradu trov tohto konania. Jeho trovy predstavujú trovy právneho zastúpenia - odmeny a náhrady hotových výdavkov advokáta za jeden úkon právnej služby- vyjadrenie k odvolaniu a to vo výške podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. zo sumy 40,73 Eur (keďže tarifnou hodnotou sporu je rozsah žiadaný odvolateľom, v tomto prípade je z odvolania zrejmé, že odporca smeroval odvolanie voči povinnosti na zaplatenie 40,73 eur) potom odmena je 16,60 Eur a režijný paušál 8,04 Eur + 20% DPH- spolu trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú 29,57 Eur, ktoré je povinný zaplatiť odporca advokátke navrhovateľa v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .