Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-14-2014.pdf
PDF · 90.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou v trestnej veci obžalovaného D. J., nar. XX.XX.XXXX v C., stíhaného pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný
D. J., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., D. č. XX,
j e v i n n ý, ž e:
dňa XX. októbra XXXX v čase okolo XX,XX hodine v C., na ulici S. U. prechádzal na neosvetlenom bicykli zachádzajúc až do protismeru vozovky, pri novinovom stánku „U." bol zastavený službukonajúcim policajtom N. H. z Obvodného oddelenia Policajného zboru C. a opakovane vyzvaný, aby predložil doklady totožnosti a podrobil sa dychovej skúške, výzvam neuposlúchol a začal kričať: „prečo sa odbavuje právo na ňom, že všetci policajti sa na chudákoch odbavujú a nevedia nič iné", pričom bicyklom, ktorý držal po svojej pravej strane udieral o zem, následne tento stočil k stojacemu N. H., zodvihol ho na zadné koleso a silou ho hodil do neho, pričom ho bicyklom zasiahol do ľavej ruky a ľavého boku, následkom čoho utrpel úder do ľavej časti hrudníka, ktoré zranenie si nevyžiadalo práceneschopnosť,
t e d a
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
tým spáchal:
- zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje:
Podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona a § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá, na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona ukladá sa mu povinnosť spočívajúca v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému N. nar. XX.XX.XXXX., trvale bytom D..
odôvodnenie:
Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou v C. na Okresný súd C. dňa XX.XX.XXXX vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, oboznámením znaleckého posudku, prečítaním svedeckých výpovedí svedkov a oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho obsahu spisu.
Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný D. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel na bicykli, zastavili ho policajti, bol vyzvaný na predloženie dokladov. Nevie, či ich nemal alebo nebol ochotný ich dať, bol na seba nahnevaný, pretože už predtým dvakrát dostal pokutu. Od zlosti buchol bicykel o zem, absolútne nie s úmyslom zraniť policajta. Násilie je mu cudzie. Zranenie policajta by nespôsobil. V ten večer požil päť malých pív v priebehu celého večera. Pod vplyvom alkoholu sa správa skôr priateľsky. Bicykel mu spadol, lebo bol na okraji cesty, keď ho zodvihol, rozprával sa s policajtom ďalej. So slovnými potýčkami súhlasí. Bicykel držal za riadítka až do momentu, kým ho zadržala polícia. Rozpor v tom, že v prípravnom konaní uviedol, že bicykel búchal o vozovku, nevysvetlil. Popiera, že by bicykel hodil do policajta. Hodil ho pred seba, policajt stál napravo od obžalovaného. Je nemysliteľné, aby ho zranil. Vulgárne policajtom nenadával.
Svedok a poškodený N. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonávali hliadkovú službu ako príslušníci polície a kolega H. kontroloval dvoch neosvetlených cyklistov. Svedok zbadal ďalšieho cyklistu, ktorý bol neosvetlený a zachádzal do protismeru, tak ho zastavil. Cyklista začal vykrikovať, že bol iba na pivo, že nemá občiansky preukaz. Potom začal vulgárne nadávať, búchal s bicyklom o zem. Potom sa stočil s bicyklom na svedka a hodil ho po svedkovi. Svedok sa snažil uhnúť, ale bicykel ho zasiahol. Zavolal na kolegu H., pretože služobný postup je taký, že osoba, ktorá je prichytená pri priestupku a chce odísť, sa zaistí, čo aj s kolegom urobili. Obžalovaný kládol odpor, chcel odísť, choval sa agresívne, bol evidentne pod vplyvom alkoholu. Aj pri zadržaní im vulgárne nadával, použili donucovacie prostriedky, privolali druhú hliadku, ktorá zadržanú osobu zobrala. H. išiel na políciu so služobným vozidlom, svedok zobral bicykel a išiel na oddelenie peši. Konaním obžalovaného utrpel zranenie, udretie ľavého boka, bol na ošetrení. Mimo obžalovaného neprišiel do konfliktu s nikým, nemal žiadny iný fyzický kontakt počas služby, ani pred službou. Súd konfrontoval obžalovaného s poškodeným, pričom konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach. Svedok a poškodený zotrval na tom, že obžalovaný hodil po ňom bicykel.
Svedok Ľ. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s odstupom času si už na okolnosti skutku nespomína. Prokurátor preto navrhol čítať jeho výpoveď z prípravného konania. Súd oboznámil výpoveď svedka z prípravného konania. Z výpovede svedka H. vyplynulo, že slúžil ako príslušník OO PZ C. s kolegom H. XX.XX.XXXX hliadkovú službu. Zastavil neosvetlených cyklistov, pričom N. H. riešil pred služobným vozidlom ďalšieho cyklistu, ktorý išiel neosvetlený. Videl ako cyklista začal na H. kričať, používal vulgárne nadávky, predným kolesom svojho bicykla udieral o zem, nadvihoval ho a búchal o zem, choval sa agresívne. H. mu niečo hovoril, muž ho prekrikoval nadávkami, zrazu nadvihol bicykel a jeho prednú časť natočil smerom ku kolegovi H. a hodil ho doňho, načo H. uskočil, aby ho bicykel nezasiahol, bicykel potom spadol na vozovku. Muž bol agresívny, metal sa telom, nadával policajtom vulgárne, že „sú vyjebanci, a aby ho nechali tak“. Z osobných dokladov, po jeho spacifikovaní a predvedení na OO PZ
C. zistili, že sa jedná o D. J. z C.. Aj na oddelení bol stále agresívny, jeho konanie viedlo ku seba poškodzovaniu. Kolega H. sa sťažoval na bolesť na hrudníku, išiel sa dať ošetriť z dôvodu napadnutia obvineným.
Svedok I. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával službu ako príslušník PZ s kolegom M., boli pri hoteli Z., keď ich zavolala druhá hliadka. Už si nepamätá, za akým účelom prišli za kolegami H. Z. H.. H. mal zastavených dvoch cyklistov, a H. im povedal, že obžalovaný do neho hodil bicykel. Obžalovaný mal už vtedy putá, odviezli ho na obvodné oddelenie, vie, že niečo vykrikoval. Potom prišli aj kolegovia, priniesli jeho bicykel. Viezli obžalovaného do nemocnice na ošetrenie, pretože odmietol dychovú skúšku. Bolo z neho cítiť alkohol, vie, že mu nasadzoval nožné putá. Tieto putá sa dávajú vtedy, keď je osoba agresívna, alebo keď sa sebapoškodzuje. Na týchto skutočnostiach svedok zotrval aj pri konfrontácii s obžalovaným.
Svedkyňa S. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že išla z práce, bolo po polnoci, na bicykli aj s manželom. Zastavili ju policajti, pretože jej nesvietilo svetlo. Vie, že tam bol aj obžalovaný, ktorý policajt to riešil, si už nepamätá. Pridržiava sa toho, čo uviedla v prípravnom konaní, kde bola vypočutá dvakrát. V prípravnom konaní uviedla, že videla ako pán, ktorého zastavil policajt bol vulgárny, nadával policajtom, odhodil bicykel smerom na policajta, či ho buchol, to uviesť nevie, už si to nepamätá. Stála od neho asi päť metrov, z dôvodu mestského osvetlenia bolo miesto skutku viditeľné, vie, že obžalovaný vulgárne nadával. Choval sa agresívne.
Svedok Z. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že išiel s manželkou, boli zastavení hliadkou polície, pretože boli neosvetlení. Zastavený bol aj obžalovaný, ale na okolnosti si už nespomína. Pridržiava sa toho, čo uviedol v prípravnom konaní. V prípravnom konaní skutok popísal tak, že ako kontrolovali policajti ich, videl ísť neosvetleného cyklistu, už z diaľky bolo vidieť, že má vypité, lebo išiel po celej ceste zľava doprava. Policajt začal riešiť muža, ktorý bol agresívny, slovne nadával, že stále len jeho zastavujú, pýtali pravdepodobne od neho doklady, vie iba to, že pán vykrikoval, že sa ponáhľa domov za ženou. Búchal bicyklom, bol agresívny a potom ten bicykel hodil po policajtovi, policajt sa uhol, či ho bicykel buchol, to už svedok presne nevie, ale vie, že bicykel padol na zem. Následne policajti dali obvinenému putá.
Z prečítanej výpovede svedka Z. M. vyplynulo, že vykonával službu na OO PZ C. s kolegom I. D., boli privolaní kolegom H. na pomoc. Ako prišli k služobnému vozidlu T., videl tam ako o kapotu vozidla držal kolega H. nejakého pána. Kolega H. tam mal zastavených dvoch cyklistov. Videl na ulici spadnutý bicykel a H. mu povedal, že bicykel do neho hodil muž, ktorý bol opretý o kapotu vozidla. Mal založené putá. Neznámeho muža naložili do služobného vozidla a previezli na oddelenie. Na iné si nespomína.
Svedkyňa Y. G. v prípravnom konaní uviedla, že je manželkou obžalovaného, ktorý pracuje v Z., domov chodí len občas, keď je doma, zájde do pohostinstva, nespozorovala pod vplyvom alkoholu jeho agresívne správanie, je hlučnejší, lebo na jedno ucho je takmer hluchý.
Výpoveď svedkyne G. nekorešponduje so znaleckým posudkom znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie I.. Ľ. B., ktorá uviedla, že obvinený síce nie je závislý od alkoholu a nezistila skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné skúmať jeho duševný stav, avšak obvinený má skúsenosti s alkoholom, tento toleroval, mal očakávať jeho účinky na svoj organizmus a psychiku po jeho užití. V čase skutku sa jednalo o stredne ťažkú opitosť, ovládacie schopnosti posudzovaného boli v malej, forenzne nevýznamnej miere znížené, rozpoznávacie schopnosti mal úplne zachované. Podľa znalkyne ale tvrdenia obžalovaného, že agresivita mu nie je vlastná, nepôsobia dôveryhodne, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa dá povedať, že ak počas skutku reagoval agresívne, je mu takýto spôsob reagovania vlastný, a zrejme v určitých pre neho vypätých situáciách, reaguje podráždene a neprimerane.
Trestnú činnosť obžalovaného preukazuje aj lekárska správa na zranenie poškodeného, a lekársky nález.
Skutočnosť, že obžalovaný odmietol odber krvi, preukazuje protokol o lekárskom vyšetrení, nachádzajúci sa v spisovom materiály.
Z takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný D. J. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej, pretože na príslušníka Policajného zboru, ktorý je verejným činiteľom, použil fyzickú silu, pričom sa nevyžaduje, aby bolo spôsobené ublíženie na zdraví s tým, aby pôsobil na výkon jeho právomoci, a to v čase výkonu jeho právomoci. Keď policajný orgán kontroloval obžalovaného pre spáchanie priestupku na úseku dopravy a pri takomto konaní použil bicykel, ktorý z trestnoprávneho hľadiska zodpovedá ustanoveniu § 138 písmeno a) Trestného zákona, teda skutku sa dopustil závažnejším spôsobom konaním so zbraňou, pričom zbraňou je v zmysle zákona každý predmet, ktorý je spôsobilý zvýšiť nebezpečnosť pre telesnú integritu napadnutého a posilniť tak útok proti telesnej integrite. Zákon nemá na mysli iba zbrane smrtiace, alebo zbrane v technickom slova zmysle. Zbraňou sa rozumie čokoľvek, čím je možné uskutočniť útok proti telu dôraznejším spôsobom. Zbraňou sa rozumie aj vec, ktorá bola použitá alebo určená za účelom útoku proti osobe.
Z takéhoto konania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný svedeckou výpoveďou svedka a poškodeného N. H., ktorý potvrdil, že obžalovaný potom, ako ho zastavil ako príslušník Policajného zboru za spáchanie priestupku na úseku dopravy, sa choval agresívne, vulgárne mu nadával pri výkone jeho právomoci a následne chytil bicykel a tento namieril a hodil po svedkovi, ktorý ho zasiahol do ľavej strany hrudníka, v dôsledku čoho bol na ošetrení, kde mu toto zranenie bolo zdiagnostikované. Toto potvrdil aj svedok H., svedkovia Š.Č. Z. Š., ktorí zhodne potvrdili agresívne správanie obžalovaného, ktorý páchal priestupok, v dôsledku tohto priestupku ho zastavoval príslušník Policajného zboru, po ktorom hodil bicykel.
Agresívne správanie obžalovaného potvrdil aj svedok D., ktorý obžalovaného zadržiaval a predvádzal na obvodné oddelenie. Sklony k agresívnemu správaniu obžalovaného potvrdil aj znalecký posudok znalkyne z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie.
Ako účelová a nevierohodná vyznieva obrana obžalovaného, spočívajúca v tom, že bicykel najskôr iba držal, potom ho búchal o zem z toho, že bol nahnevaný na seba, nakoľko je vyvrátená jednak svedeckými výpoveďami svedkov, a podľa názoru súdu je robená v snahe obžalovaného vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný skutok.
Výpovede svedkov boli zhodné v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní. Ich výpovede dávali ucelenú, logickú, ničím nenarušenú reťaz dôkazov smerujúcu k jedinému záveru, a tým je uznanie viny obžalovaného. V ich výpovediach súd nezistil žiadne nezrovnalosti, ktoré by znižovali vierohodnosť ich výpovedí. Svedecké výpovede korešpondovali aj so znaleckým posudkom znalkyne, a lekárskym nálezom na zranenie poškodeného. Svedkovia na svojich tvrdeniach zotrvali aj pri konfrontáciách - tvárou tvár k obžalovanému.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 Trestného zákona súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, uvedenú v písmene j) Trestného zákona, teda že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, z okolností uvedených v § 37 Trestného zákona.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažností poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Pre trestný čin podľa § 323 odsek 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na tri roky až osem rokov.
Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v páchaní trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu), ako aj voči ďalším občanom
- potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona sa súd pri výmere trestu pohyboval v upravenej trestnej sadzbe a to tri roky až šesť rokov a štyri mesiace, pričom s poukazom na predchádzajúci život obžalovaného, zohľadniac okolnosti skutku mu súd ukladal trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom upravenej trestnej sadzby v trvaní troch rokov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní tri roky, s probačným dohľadom, a zároveň mu určil povinnosť ospravedlniť sa písomne poškodenému N. H..
Takýto trest súd považoval za spravodlivý, zodpovedajúci okolnostiam skutku, predchádzajúcemu životu obžalovaného, ako aj zohľadňujúci zásady generálnej a individuálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15 ( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.