Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-205-2013.pdf
PDF · 107.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky J. O., Y. X.R., K.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej B. S. K. T. V. Č.. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUHÁSZ & Partners, s.r.o. Law Office, so sídlom na Palackého č. 2, Košice, proti odporcovi Q. Í. O. O., K.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcemu Y.-P. J. XXX, D.-XXXX-XXX-E.-R., V., a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého P. O., K.. XX.XX.XXXX, dieťaťa účastníkov, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode ich manželstva takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov navrhovateľky J. O., Y. X., K.. XX.X.XXXX, a odporcu Q. Í. O. O., K.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Q. W. - R. Q. O., vo zväzku R., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletého P. O., K.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 130 € mesačne, ktoré výživné je odporca povinný platiť od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka doručila cestou svojho právneho zástupcu tunajšiemu súdu dňa 14.10.2013 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie jej manželstva s odporcom a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov ako rodičov maloletého P. voči maloletému na čas po rozvode manželstva s tým, že maloletého žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určiť výživné vo výške 200 € mesačne, ako i stanoviť, že odporca má právo na osobný styk s maloletým na území SR, v mieste trvalého bydliska dieťaťa, kedykoľvek v prípade záujmu odporcu vidieť maloletého, za prítomnosti navrhovateľky, ktorý návrh navrhovateľka odôvodňovala tým, že s odporcom sa zoznámili v decembri 2008, kedy ona bola študentkou strednej školy v Anglicku, v júni 2010 po krátkom odlúčení sa vrátila späť do Anglicka, začala pracovať v reštaurácií ako odporca, začali spolu žiť v prenajatom 3- izbovom byte, kde býval aj kamarát odporcu, počas júna 2011 si našli prenájom 2-izbového bytu, chceli sa osamostatniť, toto ich spolužitie bolo pomerne harmonické, od septembra 2011 sa pokúšali o bábätko, maloletý sa narodil XX.XX.XXXX, rozhodli sa preto pre uzavretie manželstva, po uzavretí ktorého sa však odporca zmenil, prestal navrhovateľke pomáhať, starať sa o ňu a dieťa a vzájomne sa odcudzili
úplne aj po sexuálnej stránke, preto sa vrátila späť na Slovensko spolu s dieťaťom, odvtedy manželské spolužitie s odporcom neobnovili, má za to, že ani nie je perspektíva obnovenia tohto ich manželského spolužitia, z ich manželstva pochádza jedno dieťa, spomínaný maloletý P., ktorého vzhľadom na vek a citovú naviazanosť na matku navrhovala zveriť do svojej osobnej starostlivosti, udávala príjem 500 € s tým, že odporca v Anglicku pracoval ako kuchár, nemala v tom čase vedomosti o jeho príjme, manželstvo účastníci uzavreli dňa XX.X.XXXX. K návrhu pripojila vo fotokópií sobášny list účastníkov a rodný list maloletého, ako aj potvrdenie o jej terajšom pobyte B. S. K. T. V. Č.. XX.
Odporca sa napriek doručenej mu výzve zo strany súdu - uznesenia zo dňa 2.12.2013 sp. zn. 23P 205/2013, k návrhu nevyjadril.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil v prípade rozvodu manželstva účastníkov maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky dieťaťa a zo strany otca dieťaťa určiť rodičmi dohodnuté výživné.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo P. XX.X.XXXX, toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Q. B. W.
- R. Q. O., vo zväzku R., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Účastníci uzatvárali manželstvo po predchádzajúcej tri a pol ročnej predmanželskej známosti, navrhovateľka je štátnou príslušníčkou SR, má slovenské občianstvo, odporca sa narodil v Portugalskej republike, z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa, maloletý P., K.. XX.XX.XXXX.
Keďže odporca neovláda slovenský jazyk, do konania bol uznesením sp. zn. 23P 205/2013 zo dňa 2.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2013, pribratý tlmočník, ktorý preložil súdom určené písomnosti vrátane už spomínanej výzvy súdu adresovanej odporcovi a vzhľadom na vykonané preklady na základe jeho vyúčtovania mu uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 205/2013 zo dňa 22.1.2014 bola priznaná odmena vo výške 229,85 €, ktoré uznesenie sa stalo právoplatným dňa 20.2.2014. Predmetná výzva bola odporcovi doručená spolu s ostatnými písomnosťami (návrhom na začatie konania zo dňa 14.10.2013, uznesením o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletému zo dňa 2.12.2013, uznesením pre odporcu podľa ust. § 114 O.s.p., affidavitu) a ich prekladmi 6.2.2014 a napriek uvedenému sa odporca k návrhu vo veci nevyjadril.
Navrhovateľka spolu s maloletým býva v 3-poschodovom rodinnom dome patriacom jej rodičom, ktorí sú zamestnaní, v domácnosti žije aj jej plnoletá sestra s manželom a dvoma maloletými deťmi, ako bolo zistené šetrením kolízneho opatrovníka, domácnosť je nadštandardne vybavená, čisto udržiavaná, maloletý má v nej vytvorené vhodné podmienky pre svoj všestranný vývoj. Navrhovateľka v súčasnosti je na materskej dovolenke s maloletým, z dôvodu čoho jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške toho času 203,20 €, sú jej vyplácané rodinné prídavky na maloletého 23,52 €, po dobu posledných dvoch mesiacov si zdroj svojich príjmov dopĺňa výkonom prác vykonávaných na dohodu o vykonaní práce z čoho má mesačný príjem 27 € a súbežne je študentkou 1. ročníka externého štúdia O.D. E. I. T. B. S.. Výdavky ktoré súvisia s bývaním, stravovaním, ošatením, ako aj úhradou potrieb samotného maloletého navrhovateľka hradí z uvedených zdrojov a z finančnej výpomoci svojich rodičov, pričom so štúdiom má výdavky spojené s úhradou školného 700 € ročne, výdavky na skriptá a učebnice v sume 100 € ročne, maloletému hradí životné poistenie v sume 25 € mesačne. Navrhovateľka vlastní auto značky Škoda Octavia, rok výroby 2001, iný majetok nevlastní.
Maloletý je v celodennej starostlivosti navrhovateľky - t.j. svojej matky, v prípade jej študijných prípadne pracovných aktivít jej so starostlivosťou o dieťa pomáhajú starí rodičia, dieťa je celodenne plienkované, v súvislosti s čím na hygienické potreby dieťaťa vynakladá 35 € mesačne, vzhľadom na to, že uňho bola zistená histamínová intolerancia má s ním zvýšené výdavky na liečivá v sume 22 € mesačne a čiastočne zvýšené výdavky na stravovanie, odporca - t.j. otec maloletého sa s maloletým nekontaktuje
žiadnym spôsobom, naposledy bol s dieťaťom v čase, keď matka sa s maloletým sťahovali do SR, čo bolo 29.2.2013, odvtedy otec dieťa nenavštívil, naposledy ho videl formou skypového kontaktu v auguste 2013, odvtedy ani takouto formou neprejavil záujem o dieťa. Otec na výživu maloletého prispieva na základe dohody rodičov, na takomto výživnom podĺžnosti nemá.
Rodičia predložili súdu rodičovskú dohodu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, ktorú uzavreli v júni 2014, o schválenie ktorej žiadali súd a v zmysle ktorej žiadali zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, t.j. navrhovateľky, zo strany otca dieťaťa, t.j. odporcu určiť výživné v sume 130 € mesačne. Okrem tohto sa v predmetnej dohode dohodli aj na tom, že matka bude otcovi umožňovať stretnutia s dieťaťom po ich predchádzajúcej vzájomnej dohode, vzhľadom na uvedené styk otca, teda odporcu s maloletým súdom žiadali neupravovať a dohodli si podmienky podávania informácií o maloletom.
Podľa vedomostí navrhovateľky odporca je zamestnaný, pracuje v Portugalsku, udával jej príjmy okolo 800 €, podľa jej vedomostí odporca ďalšie vyživovacie povinnosti nemá a nevlastní žiaden majetok.
Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihladne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je už iba formálnym zväzkom účastníkov, ktorí od 29.3.2013 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nezabezpečujú spoločne ani starostlivosť o ich maloletého syna, vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia účastníkov, preto rozhodol o rozvedení tohto manželstva a ako dôvod rozpadu manželstva súd vyhodnotil povahové odlišnosti účastníkov a nedostatočný záujem na strane odporcu o manželstvo a o maloleté dieťa z tohto manželstva pochádzajúce.
Súd schválil rodičovskú dohodu v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže dospel k záveru, že táto dohoda je v záujme maloletého a neprieči sa zákonu, maloletý vzhľadom na svoj vek a dlhodobú starostlivosť výhradne zo strany matky t.j. navrhovateľky je na túto citovo nesporne naviazaný a je teda jednoznačne v jeho záujme, aby naďalej aj rozhodnutím súdu bol zverený do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca t.j. odporcu bolo stanovené rodičmi dohodnuté výživného, ktoré súd považuje za primerané k potrebám dieťaťa.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).